Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/469/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115230781
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7115230781.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta

Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanému: 1/ S. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom H.. Z. X, Košice, 2/ O. N., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, S. H. J. Z., o zaplatenie 111,54 EUR takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 104,13 EUR s 5% úrokom
z omeškania od 22.10.2016 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 86% voči žalovaným v 1. a 2.rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2015 domáhal, aby súd zaviazal pôvodných
žalovaných v 1. až 3.rade na zaplatenie sumy 111,54 EUR s 8,05% úrokom z omeškania od 8.7.2015
do zaplatenia.

2. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 23.8.2016 žalobu voči pôvodne žalovanej v 2.rade M. H.
zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2016.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe zmluvy o nájme náhradného bytu NZ/350/2007/P-50
sa nájomcom bytu č. 8 na ulici H.. Z. X v Košiciach stala S. H.Q., nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela dňa
28.1.2009. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.4.2007 do 30.6.2007. Spolu s p. H. byt užívala
žalovaná v 1.rade, ktorá bola jej dcérou a to spolu so žalovanými v 2. a 3.rade. Žalovaná v 1.rade byt
prenajímala žalovaným v 2. a 3.rade. Od 1.7.2007 užívali predmetný byt bez platnej nájomnej zmluvy.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I, č.k. 37C/231/2009-100 zo dňa 3.5.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/257/2012-125 bola žalovaná v 1.rade zaviazaná predmetný byt

vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2013.
Žalovaná v 1.rade byt odovzdala až dňa 20.1.2014. Žalobca je správcom bytu č. 8 na ulici H.. Z.
X v Košiciach, ktorý žalovaní užívali v žalovanom období. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok z
vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie 1.1.2014 do 20.1.2014 vo výške 90,93
EUR. Vyúčtovanie nákladov za služby a užívanie bytu bolo doručované dňa 2.6.2015, avšak zásielka
sa vrátila dňa 8.6.2015 s poznámkou „adresát neznámy“. Nedoplatok za užívanie bytu 1/2014 v sume
20,61 EUR. Čas plnenia predmetného bezdôvodného obohatenia nebol medzi žalobcom a žalovanými

dohodnutý, preto omeškanie ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu
a to za užívanie bytu za kalendárne mesiace 1/2014 v sume 20,61 EUR a za vyúčtovanie nákladov za
služby spojené s bývaním za obdobie roka 2014 v sume 90,93 EUR vzniklo odo dňa 8.7.2015 (t.j. deň
po uplynutí 30 dňovej lehoty od oznámenia vyúčtovania), položka „nájomné“ je súčasťou vyúčtovania.4. Žalovaní v 1. a 2.rade sa k žalobe nevyjadrili.

5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 EUR.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,

skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 EUR, súd v
súlade s § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento
skutkový stav:

8. Zo zápisu z ohliadky protiprávne obsadeného bytu mal súd za nesporné, že ku dňu 24.7.2012 užívali
byt č. 8 na H.. Z. X, ktorého správcom je žalobca, pôvodná žalovaná v 2.rade M. H., žalovaný v 3.rade
a maloletá dcéra pôvodne žalovanej v 2.rade. Pôvodnou nájomníčkou predmetného bytu na základe
zmluvy o nájme bytu zo dňa 19.12.1997 bola S. H., matka žalovanej v 1.rade, ktorá zomrela dňa
28.1.2009. Žalovaná v 1.rade uzavrela zmluvu o nájme predmetného bytu s pôvodne žalovanou v 2.rade

M. H. na dobu určitú od 23.12.2011 do 23.12.2012.

9.ZvyjadreniaM.H.ačestnéhoprehláseniazodňa18.4.2016malsúdzanesporné,žeM.H.smaloletou
dcérou X. J. bývala v predmetnom byte do 12.10.2013. Žalovaná v 1.rade byt odovzdala žalobcovi
zápisnične dňa 20.1.2014 spolu s kľúčmi od predmetného bytu s tým, že súhlasila, aby bol nábytok v

byte ponechaný a odvezený do spaľovne, čo potvrdila vlastnoručným podpisom.

10. Žalobca vyhotovil vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním v predmetnom byte za obdobie
od 1.1.2014 do 20.1.2014 s tým, že eviduje v predmetnom byte dve osoby, nedoplatok za služby činí
90,93 EUR (predpis 70,46 EUR, náklad 90,93 EUR, platba 0) a nájomné 20,61 EUR.

11. Z mesačného zálohového predpisu za predmetný byt od 1.1.2014 súd zistil, že základné nájomné
v predmetnom byte činilo mesačne 20,61 EUR.

12. Z poštovej doručenky mal súd za preukázané, že žalobca doručoval žalovanej v 1.rade vyúčtovanie,

zásielka sa vrátila neprevzatá s tým, že adresát je neznámy, dňa 4.6.2015. Žaloba bola doručená
žalovanej v 1.rade s prílohami v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP dňa 20.10.2016.

13. Zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že
mesto Košice ako vlastník a navrhovateľ ako správca (príspevková organizácia mesta Košice) uzavreli

zmluvu, ktorej predmetom je výkon správy obecného majetku zmluvným správcom v súlade so zákonom
o majetku obcí ako aj inými právnymi a internými predpismi, s tým, že poverenie správcu konať v mene
vlastníka na jeho účet pri predpise a výbere nájomného je uvedené v prílohe č. 2 a 4 tejto zmluvy
(špecifikácia nehnuteľného majetku mesta Košice). Podľa článku VI bodu B.1 tejto zmluvy, v znení
Dodatku č. 3 zo dňa 6.10.2010, správca je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka

uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi,
uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať
ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných
konaniach.

14.Podľaustanovenia§123Občianskehozákonníka,vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

16. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.17. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal.

18. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

19. Z vyššie citovaného ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsahom vlastníckeho
práva je mimo iného právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, aj prenechať vec inému
na užívanie, či už odplatne alebo bezodplatne. Ak osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je
oprávnená tak činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník
v rámci svojho vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
vzniká užívateľovi tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom ani nájomcom nie je. Pokiaľ teda iná

osoba užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, bez právneho titulu, vzniká mu bezdôvodné
obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu (§ 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ide teda o prípady, kedy právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti od
počiatku chýba (napríklad nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).

20. Žalobca sa od žalovaných domáhal vydania - zaplatenia bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
žalovaným vzniknúť tým, že v období 1.1.2014 do 20.1.2014 bez právneho titulu a bez platenia
zodpovedajúcej úhrady užívali cudziu nehnuteľnosť (byt) a zároveň, požívali služby, ktoré im navrhovateľ
zabezpečil spolu s užívaním bytu, pričom nezaplatili nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb za
predmetné obdobie.

21. Základnými podmienkami úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka je preukázanie skutočností, že žalovaní
v 1. a 2.rade byt vo vlastníctve resp. v správe žalobcu skutočne užívali bez právneho titulu, ako
aj, že v žalovanom období požívali služby spojené s užívaním predmetného bytu. Z vykonaného

dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca bol v žalovanom období správcom predmetného bytu.
Uvedená skutočnosť vyplynula zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa
1.12.2008, v znení jeho dodatkov. Žalobca prebral do svojej správy nehnuteľný majetok vo vlastníctve
mesta Košice, špecifikovaný v prílohách č. 1 až 5 tejto zmluvy, vrátane domu, v ktorom sa nachádza aj
sporný byt č. 3. Z článku VI predmetnej zmluvy vyplýva oprávnenie žalobcu ako správcu samostatne vo

vlastnom mene (na účet mesta Košice) uplatňovať a vymáhať pohľadávky z neplateného nájomného za
užívaniebytov,akoajostatnénárokysúvisiacesospravovanímmajetkumestaKošiceateda,uplatňovať
aj nárok, ktorý bol predmetom tohto konania.

22. Vykonaným dokazovaním bolo taktiež nesporne preukázané, že žalovaní v 1. a 2.rade predmetný

byt užívali bez právneho titulu, teda bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu, ktorý by
ich oprávňoval na užívanie bytu v žalovanom období 2014. Bolo nesporne preukázané, že žalovaná v
1.rade disponovala s predmetným bytom, ktorého pôvodnou nájomníčkou bola jej matka, ktorá zomrela
v roku 2009, napriek skutočnosti, že nebol preukázaný žiaden právny titul užívania bytu žalovanou v
1.rade, keďže uzavrela nájomnú zmluvu ako prenajímateľ s tým, že predmetný byt prenajala M. H. na

obdobie od 23.12.2011 do 23.12.2012. Zo zápisu z ohliadky protiprávne obsadeného bytu vyplýva, že
ku dňu 24.7.2012 v predmetnom byte bývala M. H., pôvodná žalovaná v 2.rade, voči ktorej bolo konanie
zastavené, žalovaný v 2.rade O. N. a X. J., maloletá dcéra M. H., sa v byte zdržiavali od 23.12.2011.
M. H. predmetný byt opustila dňa 12.10.2013 aj s maloletou dcérou. Žalovaná v 1.rade predmetný byt
užívala až do 20.1.2014, kedy predmetný byt zápisnične odovzdala žalobcovi a odovzdala kľúče od

predmetného bytu s tým, že v byte ponechala nábytok a súhlasila, aby tento bol odvezený do spaľovne.

23. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalovaná v 1.rade predmetný byt obývala
do 20.1.2014.

24. Pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný
v 2.rade v predmetnom byte býval od 24.7.2012 s tým, že z predmetného bytu sa odsťahovala pôvodná
žalovaná v 2.rade M. H. iba spolu so svojou maloletou dcérou dňa 12.10.2013. Skutočnosť, že vuplatnenom období bývali v byte dve osoby vyplýva z vyúčtovania služieb za obdobie od 1.1.2014 do
20.4.2014 a to žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2.rade O. N..

25. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že žalovaní v 1. a 2. rade užívali
predmetný byt aj v rozhodnom období, t.j. od. 11.2014 do 20.1.2014 bez právneho titulu.

26. Plnenie, ktoré žalobca žalovaným poskytoval, spočíva v tom, že nerealizoval svoje právo vlastniť,
zahrňujúce aj právo užívať byt v takom rozsahu, v akom by toto právo ako vlastník veci mal. V danom

prípade za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom, a teda za osoby, realizujúce užívateľské
oprávnenia bez právneho dôvodu, bolo potrebné považovať žalovaných v 1. až 2. rade, ktorí sa
vykonávaním im nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatili. Ich majetok sa totiž nezmenšil o
prostriedky, ktoré by inak museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im vyplývali
z právne relevantného titulu, napríklad z nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Z hľadiska
hmotnoprávneho sú teda žalovaní v 1. až 2.rade v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľmi

povinností, o uloženie ktorých žalobca žiadal a preto sú v predmetnej veci pasívne legitimovaní.

27. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu
určujesúdpeňažnousumou,ktorázodpovedásumámvynakladanýmvdanommiesteačasezaužívanie
obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný

plniť podľa nájomnej zmluvy

28. Žalobca sa domáhal úhrady za užívanie bytu vo výške základného nájomného vyplývajúceho z
mesačných zálohových predpisov platieb za užívanie bytu.

29. V danom prípade nebolo sporné, že žalovaní v 1. a 2. rade nezaplatili úhradu za užívanie bytu za
obdobie od 1.1.2014 do 20.1.2014. Ako to vyplynulo z mesačného zálohového predpisu platného od
1.1.2014 nájomné bolo predpísané vo výške 20,61 EUR.

30. Vzhľadom k tomu, že výška bezdôvodného obohatenia sa odvodzuje od výšky nájomného a toto

činilo 20,61 EUR mesačne, žalovaní v 1. a 2.rade bezdôvodne užívali byt od 1.1.2014 do 20.1.2014 t.j.
20 dní, alikvotná časť mesačného nájomného činí 20,61:31 = 0,66 x 20 dní, 13,20 EUR.

31. Predmetom vyúčtovania aj boli aj náklady vo výške 90,93 EUR, ktoré vynaložil žalobca vo vzťahu
k dodávateľom služieb a ktoré zabezpečil vo vzťahu k užívaniu predmetného bytu. Keďže žalovaní v 1.

a 2.rade v konaní nepreukázali, že by boli zaplatili zálohové platby na službách spojených s užívaním
bytu alebo, že by boli zaplatili vyúčtovaním určený nedoplatok čo len čiastočne a zároveň, správnosť
vyúčtovania nespochybňovali, súd konštatoval, že nárok žalobcu je aj v tejto časti v celom rozsahu
dôvodný.

32. S poukazom na zistený skutkový stav a cit. zák. ust. súd zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade na
zaplatenie sumy 90,93 a 13,20 eur spolu 104,13 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

33. Žalobca si okrem istiny uplatňoval aj úroky z omeškania.

34. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky
z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

35. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

36. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

37. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.38. Podľa ust. § 10c nar. vl. SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za

dobu omeškania po 31. januári 2013.

39. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Zb. v znení do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Súd má za to, že žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517

Občianskeho zákonníka, pretože žalovaní v 1. a 2.rade ako dlžníci svoj dlh riadne a včas nesplnili a preto
sadostalidoomeškania. Omeškaniesosplnenímdlhusaodvíjaodsplatnostidlhu.KeďževObčianskom
zákonníkuprinárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenianiejeustanovenýčasplnenia,bolopotrebné
podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaní v 1. a 2.rade boli povinní
splniťdlhprvýdeňpotom,čoich veriteľpožiadalosplnenie.Pokiaľnedošlopožiadaniedlžníkoviužskôr,

treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe
nie je deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale až deň po doručení žaloby žalovaným.

42. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že vyúčtovanie nebolo doručené žalovaným
v 1. a 2.rade, zásielka sa vrátila ako nedoručená adresát neznámy, preto súd považoval za doručenie

výzvy - doručenie žaloby žalovanej v 1. rade t.j. dňa 20.10.2016, nasledujúci deň 21.10.2016 bol deň
splatnosti. Nezaplatením dlhu v deň splatnosti sa žalovaní dostali do omeškania dňa 22.10.2016.

43. Preto súd zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade zaplatiť úrok z omeškania od 22.11.2016 do zaplatenia .

44. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 8.7.2015, keďže žalovaní v 1. a 2.rade sa dostali do
omeškania až dňa 22.10.2016, súd v časti úroku z omeškania do 21.01.2016 žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

45. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom

znení.

46. Pre posúdenie výšky úrokovej sadzby bolo potrebné posúdiť okamih vzniku záväzkového vzťahu v
súlade s ust. § 10c/ nar. vlády SR 87/1995. Bezdôvodné obohatenie vzniká každý deň bezdôvodného
užívania, preto súd na výšku úrokovej sadzby aplikoval ust. § 3 nar. vlády SR 87/1995 v znení po

1.2.2013, t.j. vo výške 5% navýšených o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 22.10.2016, ktorá činila 5%.

47. S poukazom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade zaplatiť úrok z omeškania vo
výške 5% a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 86% pomeru jeho úspechu 93% a neúspechu 7%.

49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením

podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.