Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6Csp/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417211410
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417211410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: H. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O., N. XX, zastúpený advokátom Mgr. Csabom Bodnárom, so sídlom Štúrovo,
Továrenská 1, IČO: 42 338 051, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti úverových zmlúv, o určenie, že úvery sú bezúročné
a bez poplatkov, určenie neplatnosti rozhodcovských zmlúv a určenie neplatnosti dohôd o poskytovaní
služieb, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami

dňa 26.03.2015 z a m i e t a .

II.Súdžalobuourčenieneplatnostizmluvyospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXXuzavretejstranami
dňa 26.03.2015 z a m i e t a .

III. Súd u r č u j e , že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami dňa 26.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov.

IV. Súd u r č u j e , že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami dňa 26.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov.

V. Súd u r č u j e , že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá stranami dňa 26.03.2015 je
n e p l a t n á .

VI. Súd u r č u j e , že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá stranami dňa 26.03.2015 je

n e p l a t n á .

VII.Súd určuje,žedohodaoposkytovaníslužiebč.XXXXXXXXXXuzavretástranamidňa26.03.2015
je n e p l a t n á .
VIII. Súd u r č u j e , že dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX uzavretá stranami dňa
26.03.2015 je n e p l a t n á .

IX. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.06.2017 domáhal určenia neplatnosti spotrebiteľských zmlúv č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2015 a určenia, že spotrebiteľské úvery poskytnuté na
základe zmlúv o úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX sa považujú za bezúročné a bez poplatkov.

Zároveň sa uvedenou žalobou domáhal určenia, že rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2015 sú neplatné. Napokon sa domáhal určenia, že dohody o poskytovaní
služieb č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2015 sú neplatné. Žalobu žalobca zdôvodnil
tým, že dňa 26.03.2015 boli medzi stranami uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a uviedol, že tieto zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné

podmienky,keďžesvojimobsahomaúčelomodporujúzákonualeboobchádzajúalebosapriečiadobrým
mravom a to v podstatných ustanoveniach zmluvy. Poukázal na ustanovenia § 37 ods. 1, § 44 ods. 1 a
2, § 53 ods. 5, § 54 ods. 2 a § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na ustanovenia §
1 ods. 2 a § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež na ustanovenie § 5 písmeno b)
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že v uvedených zmluvách o úvere sa uvádza,
že žalobcovi bol poskytnutý úver, na základe každej z uvedených zmlúv v sume 1.500,- eur, ktorý sa

žalobca zaviazal splácať v 36-tich splátkach mesačne, pričom mesačná splátka predstavovala sumu
53,08 eur vrátane úrokov a celková suma, ktorú musel žalobca zaplatiť žalovanému predstavovala
sumu 2.060,88 eur vrátane istiny úveru, úrokov a poplatkov za poskytnutie úveru, pričom predpokladaná
RPMN predstavovala 27,03 %, ročná úroková sadzba úveru bola vo výške 17,77 % a priemerná RPMN
za úver predstavovala 34,42 %, pričom poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 150 eur. Žalobca

ďalej uviedol, že z oznámenia žalovaného o schválení úveru ohľadne zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX vyplýva, že výška úveru predstavuje sumu 1.500,- eur, splatnosť úveru predstavuje 36
mesiacov pri mesačnej splátke 53,08 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky je 01.05.2015 a dátum
splatnosti poslednej splátky je 01.04.2018, pričom RPMN úveru predstavuje 26,61 %. Zároveň bolo
uvedené, že celková suma, ktorú musí žalobca zaplatiť, predstavuje sumu 2.060,88 eur, pričom odplata

za poskytnutie služby podľa dohody o poskytovaní služieb predstavuje 1.229,76 eur a ročná úroková
sadzba úveru predstavuje 17,77 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania predstavuje 5,05 %.
Uviedol, že údaje v oznámení žalovaného o schválení úveru nekorešpondujú s údajmi obsiahnutými v
bode 5 úverovej zmluvy keďže údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere sa líšia, keďže v žiadosti
je uvedený údaj ohľadne RPMN 23,03 % a v oznámení o schválení úveru je údaj o RPMN 26,61 % a

údaj ročná úroková sadzba úroku z omeškania 5,05 % nebol v žiadosti vôbec obsiahnutý a navrhnutý
avšak žalovaný takéto dojednanie zahrnul s pozmenenými údajmi o RPMN aj bez ich prijatia druhou
zmluvnou stranou do časti 6 zmluvy, pričom odplata za poskytnutie služby podľa dohody o poskytovaní
služieb v sume 1.229,76 eur nebola zahrnutá do bodu 5 zmluvy. Uviedol, že údaje v bode 5 úverových
zmlúv sa nezhodujú s údajmi v bode 6 úverových zmlúv a teda nedošlo k zavŕšeniu právneho úkonu, t.j.

k uzatvoreniu zmlúv o revolvingovom úvere a uvedený právny úkon sa nestal perfektným keďže nedošla
o obojstrannej dohode strán keďže bod 6 zmluvy predstavujúci prijatie návrhu na uzavretie zmluvy (bodu
5 zmluvy) obsahuje zmeny, t.j. iné údaje pokiaľ ide o RPMN za úver a RPMN úveru po poskytnutí úveru a
tiež obsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania, ktorý nie je vôbec obsiahnutý v návrhu
na uzavretie zmluvy (v bode 5) je bod 6 zmluvy podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím

návrhu bodu 5 zmluvy ako celku a predstavuje nový návrh pretože menil obsah navrhovanej zmluvy,
teda bodu 5 zmluvy. Preto je zrejmé, že návrh - bod 5 zmluvy nebol prijatý bezvýhradne, čím nedošlo
ku konsenzu zmluvných strán a tým ani k platnému a perfektnému uzavretiu zmluvy.

2. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v danom prípade nejde o revolvingový úver, keďže mechanizmus

splácania úveru nasvedčuje poskytnutie tzv. klasického úveru keďže žalobca mal úver splácať v
mesačných splátkach. Uviedol, že uvedené zmluvy o revolvingovom úvere sú podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka neplatné vzhľadom na ich nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť keďže ani
porealizáciivýkladupodľa§35ods.2Občianskehozákonníkaniejemožnéobjasniťneurčitosťvprejave
vôležalovanéhouzatvoriťzmluvuorevolvingovomúvere.Uviedoltiež,žeúdajetýkajúcesapožadovanej

schválenej RPMN a úrokovej sadzby úroku z omeškania sú nejasné, neurčité a nezrozumiteľné. Ďalej
poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1, ods. 2 písmeno f) a k) a § 11 ods. 1 písmeno a) a b) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Taktiež poukázal na to, že uvedené revolvingové zmluvy sú
v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 a ods. 2 písmeno f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch keďže žalovaný prostredníctvom finančného agenta so žalobcom spísali žiadosť o poskytnutie

spotrebiteľskéhoúveruvbode5anáslednežiadosťbolapodpísanážalobcom22.03.2015pričomvbode
6 zmlúv sa uvádza, že sa nemá vypĺňať a teda v čase podpísanie žiadosti táto časť nebola vyplnená,
o čom svedčí iný typ písma kde sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere. Uviedol, že
oznámenie žalovaného o schválení úveru nebolo podpísané žalobcom a teda na základe uvedenéhomožno skonštatovať, že žalobca a žalovaný neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. keďže písomná forma bola uvedená len na žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a ostatných

náležitostí, ktoré boli uvedené len v oznámení žalovaného, ktoré žalobca nepodpísal a takýto spôsob
uzatvorenia spotrebiteľských zmlúv žalobca považuje za nekalú praktiku keďže v čase podpisu zmluvy
žalobca nevie v akej výške a s akými podmienkami bude schválený úver keďže vypisuje len žiadosť
o poskytnutie úveru a schválenie úveru mu má byť oznámené až následne žalovaným, pričom už
nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru ani podmienky, za akých je úver poskytnutý. Uviedol, že uvedené

úverové zmluvy neobsahujú doby trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom nie je zrejmé pri jednotlivých
splátkach aká je výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. uviedol, že neuvedenie doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a neuvedenie
výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov treba považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca má v žalobe naliehavý právny záujem podľa § 137 písmeno
c) CSP keďže žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou sa má dosiahnuť
odstránenie spornosti a vytvára právny základ pre právny vzťah účastníkov strán sporu pričom bez
tohto určenia je právo žalobcu ohrozené a jeho právne postavenie je neisté. V žalobe žalobca ďalej

uviedol, že rozhodcovské zmluvy zo dňa 26.03.2015 boli uzatvorené podľa zákona č. 244/2002 Z.z.
a nie podľa zákona č. 335/2014 Z.z., pričom tieto neobsahujú ani náležitosti podľa § 3 zákona č.
335/2014 Z.z. a uviedol, že poučenie podľa § 3 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. úplne chýba a preto
sú uvedené rozhodcovské zmluvy podľa § 45 ods. 1 písmeno e) zákona č. 335/2014 Z.z. neplatné.
V žalobe uviedol, že nedisponuje so zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a uviedol,

že ohľadne uvedenej zmluvy vrátane dohody o poskytovaní služieb a rozhodcovskej zmluvy uvádza
tie isté skutočnosti ako ohľadne zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. K uvedenej žalobe pripojil zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, rozhodcovskú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, oznámenie o schválení úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2015, súhlas žalobcu
so spracovaním osobných údajov zo dňa 22.03.2015, dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX

zo dňa 26.03.2015, oznámenie žalovaného zo dňa 04.04.2017 ohľadne vyčíslenia celého záväzku,
oznámenie žalovaného o schválení úveru č. XXXXXXXXXX a č. 8500108352 zo dňa 26.03.2015.

4. K uvedenej žalobe sa podaním zo dňa 01.08.2017 vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý žiadal
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V uvedenom vyjadrení žalovaný uviedol, že podaná žaloba je

neprípustná podľa § 137 písmeno c) CSP keďže žalobca sa nedomáha určenia práva a je neprípustná aj
podľa písmena d) uvedeného ustanovenia. K námietku žalobcu o tom, že údaje o požadovanom úvere
(bod 5) a údaje o schválenom úvere (bod 6) zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú totožné uviedol, že
v bode 5 je uvedená predpokladaná RPMN za úver a presný údaj RPMN uvedený v bode 6, pričom
rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že

RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení, pričom pre výpočet RPMN majú význam
údaje a to suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum
splatnosti každej splátky, pričom pri podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru nie je známy
a ten sa stane známym až pri schválení úveru, a preto sa RPMN môže odchyľovať, pričom žiadateľ o
úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum kedy má byť úver vyplatený. Zároveň uviedol, že ročná úroková

sadzba úroku z omeškania sa odvíja od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Zároveň
tiež uviedol, že námietku o tom, že v danom prípade by nemalo ísť o revolvingový úver žalobca bližšie
nezdôvodnil a preto je možné konštatovať zjavnú nezrozumiteľnosť napádanej skutočnosti pričom to,
že ide o revolvingový úver vyplýva z formulára „Štandardné európske informácie a spotrebiteľskom
úvere“ kde v bode 2 prvý riadok je uvedené, že ide i bezúčelový revolvingový spotrebiteľský úver, resp.

revolvingový úver na účel uvedený dlžníkom v zmluve o spotrebiteľskom úvere a z ustanovení zmluvy
o revolvingovom úvere je nepochybné, že ide o revolvingový úver, t.j. úver, ktorý je možné po splnení
presne definovaných podmienok opätovne čerpať a predmetný formulár bol predložený žalobcovi pred
uzavretímzmluvyaobsahujejehopodpis.Skutočnosť,žesplátkysúuhrádzanévmesačnýchintervaloch
nemá žiadny vplyv na charakter poskytnutého úveru, pričom žiadny zákon neurčuje definíciu revolvingu

a to znamená, že poskytovanie úveru a následného úveru je na dohode zmluvných strán. K tvrdeniu
žalobcu, že uzavreté zmluvy neobsahujú spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky
uviedol, že tvrdenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti je nepreskúmateľné keďže žalobca neuviedol
žiadne dôvody, na základe ktorých by bolo možné o ich neprijateľnosti uvažovať. Ďalej uviedol, žezmluvy obsahujú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písmeno k) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom zmluva
obsahuje výšku mesačnej splátky, termíny jej splatnosti, počet splátok. Uviedol, že podľa § 9 ods. 2
písmeno k) zákona č. 129/2010 Z.z. sa poradie v ktorom sa splátky budú priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
má uvádzať len vtedy ak ide o úver s rôznymi úrokovými sadzbami, pričom úver a revolving majú
samostatnú úrokovú sadzbu, ktoré sú nemenné a uviedol, že pri výklade ustanovenia § 9 ods. 2 písmeno
k) zákona č. 129/2010 Z.z. treba vychádzať zo Smernice Rady EHS 87/102, keďže ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie uvedenej smernice. Poukázal zároveň na rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove č. 13Co/111/2014- 166, v ktorom sa konštatuje, že zákon o spotrebiteľských
úveroch nevyžaduje aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich splátku úveru uvedené
jednotlivo popri sebe a táto požiadavky by mala reálne a praktické opodstatnenie až vtedy ak by sa istiny,
úroky alebo poplatky uvádzali v iných termínoch splatnosti v rôznych počtoch splátok. Taktiež poprel
tvrdenie žalobcu o absencii údaja o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, pričom z
ustanovení článku 4 bodu 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, ktorý

je zároveň dňom konečnej splatnosti úveru a teda je splnená zákonná požiadavka ohľadne splatnosti
úveru a úvery boli teda splatné dňom 01.04.2018 čo vyplýva aj z oznámenia o schválení úveru zaslanom
žalobcovi.Uviedol,žepodľaustanovenia§40ods.3občianskehozákonníkajepísomnáformaprávneho
úkonu zachovaná vtedy ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná pričom zákon nevyžaduje aby
jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Uviedol, že aj v súdnej

praxi sa ustálil názor, že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými listinami, potom na to aby
tvorili jednu listinu musia byť spojené tak aby tvorili technickú jednotu. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu
o absencií údaja o skutočnej výške mesačnej platby podľa dohody o poskytovaní služieb keďže tento
údaj je obsiahnutý v uvedenej dohode percentuálne zo sumy schváleného úveru zníženého o poplatok
za poskytnutie úveru a k výške poplatku je možno dospieť jednoduchým výpočtom pričom zmluva

obsahuje informatívny údaj o výške mesačnej platby bez uzatvorenia ako i s uzatvorením predmetnej
dohody. Napokon žalovaný uviedol, že nerozporuje tvrdenia žalobcu ohľadne uzatvorenia a náležitostí
rozhodcovskej zmluvy a uznal, že v danom prípade došlo k pochybeniu pri uzatváraní jednotlivých
zmlúv keďže boli v rozpore so zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom a rozhodcovskom konaní. K
uvedenémupodaniupripojilzmluvuospotrebiteľskomúvereč.8500108352,zmluvnédojednaniazmluvy

ospotrebiteľskomúvere,oznámenieoschváleníúveru, zmluvuospotrebiteľskomúvereč.8500108353,
zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, oznámenie o schválení úveru.

5. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa
30.08.2017. V uvedenom podaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žaloba je podľa nášho

právneho poriadku neprípustná, ak by súd odmietol každú žalobu týkajúcu sa neplatnosti zmlúv, resp.
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a určenia, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, došlo by k porušeniu článku 46 Ústavy SR, resp. článku 6 dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a mal za to, že žalovaný nesprávne uvádza, že osobitný zákon
musí upravovať určitý typ žaloby čo však nevyplýva z ustanovenia § 137 písmeno d) CSP, pričom z

uvedeného ustanovenia vyplýva, že sa týka právnych skutočností, ktorými sú aj právne úkony a teda aj
zmluvy. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že údaj o RPMN sa má vypočítať a nie dohodnúť je
nesprávny keďže v článku 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ES sa uvádza, že zmluva o úvere zrozumiteľne
a stručne uvádza podmienky zmluvy a teda zmluva je dvojstranným právnym úkonom a žalovaný
nemôže jednostranne meniť a dopĺňať hodnotu RPMN. Uviedol, že žalobca nepodpísal spotrebiteľskú

zmluvu za podmienok uvádzaných žalovaným. Uviedol, že písomná forma bola uvedená len v žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru pričom žalobca schválený revolvingový úver s uvedením výšky
úveru a ostatných náležitostí nepodpísal. Zároveň uviedol, že oznámenie žalovaného o schválení úveru
dlžníkovi je jednostranným vyhlásením žalovaného pričom žalobca toto oznámenie nikdy nepodpísal a
teda nemá povahu písomného dvojstranného úkonu tak ako to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z., pričom

toto oznámenie bolo doručené iba právnemu zástupcovi žalobcu až začiatkom roka 2017 a nebolo
teda doručené žalobcovi. Uviedol tiež, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmeno k)
zákona č. 129/2010 Z.z., pričom uvedené ustanovenie obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a tiež prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Poukázal na dôvodovú správu zákona č. 129/2010 Z.z. kde sa uvádza, že medzi podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napr. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov tak aby spotrebiteľ bol zrozumiteľne informovaný kedy, v akej výške a ako dlho je povinný
plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol tiež, že zákon č. 129/2010Z.z. je v súlade so Smernicou č. 2008/48/ES a preto nedošlo ani k porušeniu ustanovenia článku 22
uvedenej smernice. Poukázal na to, že žalovaný sa odvoláva na to, že doba trvania zmluva, konečná
splatnosť spotrebiteľského úveru vyplývajú zo všeobecných zmluvných dojednaní pričom v bode 4.5

zmluvy sa uvádza, že sa má vychádzať z určitého splátkového kalendára, s ktorým bude žalovaný
oboznámený avšak žalovaný nemá vedomosť o splátkovom kalendári ani so splátkovým kalendárom
nebol oboznámený a uviedol, že termín konečnej splatnosti úveru nevyplýva z uvedenej zmluvy a
uviedol, že žalobca nevyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami navrhnutými žalovaným a teda v
danom prípade išlo iba o návrh na uzavretie zmluvy a nie o perfektnú zmluvu.

6. Čo sa týka dohody o poskytovaní služieb uzavretej stranami uviedol, že podľa uvedenej dohody
si žalovaný nárokuje mesačnú platbu 34,16 eur bez toho aby akúkoľvek službu žalobcovi poskytoval
pričomvýškauvedenejsumyjeneprimeranáatedaideonekalúobchodnúpraktikužalovaného.Uviedol,
že pri výške poskytnutia úveru 1.500,- eur a pri dobe platenia uvedenej sumy 34,16 eur po dobu 36
mesiacov možno hovoriť o neprimeranosti tejto platby (36 mesiacov x 34,16 eur = 1.229,76 eur) a teda

žalovanýsiuplatňujeodplatubezprotiplneniaatedatátodohodajevrozporesdobrýmimravmi.Zároveň
vuvedenompodaníuviedol,žezkartyklientavyplýva,žežalobcauhradilžalovanémunazákladezmluvy
č. XXXXXXXXXX sumu 1.395,84 eur (16 x 87,24 eur) a na základe zmluvy č. 8500108352 žalobca
uhradil žalovanému sumu 1.483,08 eur (17 x 87,24 eur) a uhradil tiež poplatok za poskytnutie úveru v
sume 300,- eur (2 x 150,- eur) a teda žalobca doposiaľ zaplatil žalovanému 3.178,92 eur (1.395,84 eur

+ 1.483,08 eur + 300,- eur) a teda žalobca preplatil sumu 178,92 eur keďže úvery mu boli poskytnuté
len v sume 3.000,- eur (1.500,- eur + 1.500,- eur) ak sa vychádza z toho, že úvery sú bezúročné a bez
poplatkov. Poukázal na to, že napriek uvedenému žalovaný požaduje od žalobcu na základe zmluvy
č. XXXXXXXXXX sumu 1.766,83 eur a na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu 1.677,33 eur tak
ako to vyplýva z mailových oznámení žalovaného zo dňa 04.04.2017. Žalovaný teda žiada od žalobcu

zaplateniesumy3.444,16euratedažalobcabymalžalovanémuzaúveryuhradiťcelkomsumu6.623,08
eur čo určite nemôže byť v súlade s príslušnými ustanoveniami predpisov týkajúcich sa spotrebiteľa. Z
uvedených dôvodov preto žalobca prestal splácať žalovanému splátky.

7. K veci sa opätovne vyjadril právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 03.10.2017, v ktorom

opätovne uviedol tie isté dôvodu ako vo svojom predchádzajúcom podaní zo dňa 01.08.2017. Opätovne
uviedol, že žaloba je v rozpore s ustanovením § 137 písmeno c) a d) CSP. Uviedol, že v žiadosti o
poskytnutie úveru sa uvádza len údaj o predpokladanej RPMN a poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Prešove č. 3Co/106/2016 zo dňa 03.11.2016, v ktorom sa uvádza, že hodnota RPMN nie je
náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci konsenzuálne dohodnúť, pričom ak sa účastníci

zmluvy dohodli na výške úveru, termíne jeho splatnosti a výške, počte a splatnosti splátok úveru, úrokov
a ostatných nákladoch úveru, vykoná sa výpočet RPMN podľa zákonom stanoveného vzorca a to bez
ohľadu na to, či v návrhu je uvedená hodnota RPMN úveru alebo nie je. uviedol, že predmetné úverové
zmluvy obsahujú všetky potrebné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmeno f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z.
Taktiež uviedol, že zmluvné dojednanie nepredstavuje samostatný dokument oddelený od zmluvy o

úvere ale jej technickú súčasť pričom žiadosť a zmluvné dojednania sa nachádzajú na jednom liste
papiera a predstavujú líce a rub jednej listiny. Uviedol, že z textu zmluvy z bodu 14 vyplýva, že zmluvné
dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere ale sú jej súčasťou. Uviedol, že bola
zachovaná písomná forma právneho úkonu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj prílohy a to podľa článku 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní. Uviedol,

že podľa uvedeného ustanovenia oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je súčasťou zmluvy
ako takej. poukázal na to, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnute vyhotovená ako jediný dokument.
Poukázal tiež na to, že výklad žalobcu ohľadne ustanovenia § 9 ods. 2 písmeno k) zákona č. 129/2010
Z.z. predstavuje požiadavku aby sa uvádzala amortizačná tabuľka zmluvy o úvere a poukázal na to,
že súdny dvor EU vo veci C-42/15 uviedol, že zmluva o úvere nemusí vo forme amortizačnej tabuľky

spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny a teda článok 10 ods. 2 písmeno
h) a i) Smernice č. 2008/48/ES v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bráni tomu, aby členský
štát takúto povinnosť stanovil vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Čo sa týka dohody o poskytovaní
služieb uviedol, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá stranami a poukázal na to, že z článku I bod
2 uvedenej dohody vyplýva, že nie je podmienkou pre iný zmluvný vzťah medzi zúčastnenými stranami,

napr.prezískaniespotrebiteľskéhoúveruauviedol,ževýškaodplatyvzmyslebodu7.1uvedenejdohody
predstavuje dohodu o cene služby a nie je podľa § 53 ods. 1 neprijateľnou podmienkou.8. K uvedenému podaniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 30.10.2017, v
ktorom zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, uviedol, že uvedené úverové zmluvy neobsahujú
dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov a uviedol, že zmluvné dojednania ani oznámenie veriteľa o schválení úveru žalobcom
podpísané neboli a tieto netvorili ani celkom s návrhmi spotrebiteľských zmlúv, pričom na návrhu
spotrebiteľských zmlúv je iný skorší dátum ako na oznámení veriteľa o schválení úveru a teda tieto
dokumenty nemohli tvoriť jednu listinu, pričom zmluvné dojednania a oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi boli doručené len právnemu zástupcovi žalobcu a to začiatkom roku 2017, po tom ako

začala komunikácia medzi právnym zástupcom žalobcu a žalovaným. Čo sa týka vzťahu Smernice.
č. 2008/48/ES a zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol, že súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch
medzi veriteľmi a spotrebiteľmi, ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. keďže ide o spory medzi jednotlivcami a nie je možné aby vnútroštátne súdy
poskytli smernici priamy účinok. Opätovne uviedol, že dohoda o poskytovaní služieb spĺňa všetky znaky
neprijateľných zmluvných podmienok a je v rozpore s dobrými mravmi.

9. Vo veci sa vyjadril právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 20.11.2017, v ktorom opätovne trval
na svojich predchádzajúcich písomných podaniach. V uvedenom podaní uviedol, že zákon č. 129/2010
Z.z. ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o RPMN bude dojednaný. Uviedol, že ak by žalovaný
neurčil údaj RPMN postupom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., potom by porušil uvedený zákon a preto

žalovaný neakceptoval predpokladanú RPMN. Poprel tvrdenia žalobcu o chýbajúcom údaji o dobe
trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru a uviedol, že právny poriadok predpokladá, že časť
zmluvy môže byť určená odkazom na obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu
známe alebo k návrhu priložené. Úverové zmluvy boli medzi stranami tvorené zmluvou o revolvingovom
úvere, zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Poukázal pritom na

rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 13Co/111/2014. Poukázal na to, že z článku 4 bod 4.5 zmluvných
dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s
ktorým bude dlžník oboznámený a deň splatnosti poslednej splátky úveru podľa splátkového kalendára
je dňom konečnej splatnosti úveru, pričom deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení
veriteľa o schválení úveru. Uviedol, že z bodu 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva je uzavretá

nadobuneurčitú.Uviedol,žetvrdeniežalobcuopriznanípriamehoúčinkusmernici2008/48/ESodporuje
judikatúre Súdneho dvora EU pričom rešpektovanie jej ustanovení neznamená priznanie priameho
účinku ale dodržanie tzv. nepriameho účinku smernice.

10. Na pojednávaní dňa 15.12.2017 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu žalovaného, ktorý

písomným podaním zo dňa 07.12.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pričom uviedol, že
súhlasí s tým aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca
žalobcu uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby. Uviedol, že predmetom žaloby je neplatnosť dvoch
spotrebiteľských zmlúv t.j. zmlúv o spotrebiteľskom úvere ako i ďalších pripojených zmlúv a to
rozhodcovských zmlúv a dohôd o poskytovaní služieb. Uviedol, že ohľadne úveru č. XXXXXXXXXX

žalobca uhradil 17 splátok po 87,24 eur, t.j. celkom sumu 1.483,08 eur a k tejto sume treba pripočítať
150,- eur, ktorú mu strhli ako poplatok za poskytnutie úveru. Čo sa týka zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
pri tomto úvere zaplatil žalobca žalovanému 16 splátok po 87,24 eur, t.j. celkom sumu 1.395,84 eur a
k tejto sume treba pripočítať 150,- eur, ktorú mu strhli ako poplatok za poskytnutie úveru. Čo sa týka
rozhodcovských zmlúv udáva, že sám žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.08.2017 a

to v bode 7 kde uvádza, že žalovaný nerozporuje tvrdenia žalobcu v oblasti uzatvorenia náležitostí
rozhodcovskej zmluvy a uznal, že došlo k pochybeniu pri uzatváraní týchto zmlúv keďže boli v rozpore
so zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Čo sa týka dohôd o poskytovaní
služieb, tieto sú neplatné podľa Občianskeho zákonníka keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
nakoľko sa požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej

miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Tiež mal za to, že takéto dohody sú nekalou praktikou žalovaného,
ktorá je v rozpore aj s dobrými mravmi keďže uzatvorenie dohody o poskytovaní služieb je podmienkou
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že podľa bodu 6 zmluvy o spotrebiteľských
úveroch je tam uvedený informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou
podľa dohody o poskytovaní služieb) a teda z toho vyplýva, že dohoda o poskytovaní služby bola viazaná

na zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Uviedol, že podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove
č. 1Co/2/2017 sa v bode 11 uvádza, že „súd zároveň poukazuje na to, že tento poplatok bol viackrát
právoplatne vyhlásený za neprijateľný a preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka
povinnosť zdržať sa takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.“ Uvedený rozsudok založil do spisu.Zároveň uviedol, že zmluvy o úvere obsahujú nesprávne uvedenú RPMN a to z toho dôvodu, že do výšky
RPMNnebolazahrnutáplatbavzmysledohodyoposkytovaníslužieb.Napriektomu,ževzmyslezákona
č. 129/2010 § 2 písmeno g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú

všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiťvsúvislostisozmluvouospotrebiteľskomúvere.Vzmysle§19ods.2zákonač.129/2010Z.z.na
účelyvýpočtuRPMNsapoužijúprávecelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúveroms
výnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovených
v zmluvách. V zmysle dohody o poskytovaní služieb však išlo o poplatky, ktoré mal uhrádzať žalobca

odo dňa uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy bez ohľadu na to, či by išlo o porušenie alebo neporušenie
tejto zmluvy, poplatok nebol viazaný na porušenie zmluvy. V prípade, že poplatok na základe dohody
o poskytovaní služieb sa zahrnie do výšky RPMN, výška RPMN bude predstavovať 87,84 %. V zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. v prípade nesprávneho uvedenia RPMN sa zmluva má považovať za bezúročnú
a bez poplatkov. Tiež dodal, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú náležitosti podľa § 9
ods. 2 písmeno f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zároveň poukázal
na to, že keď sa žalovaný bráni uplatňovaniu smernice č. 2008/48/ES, túto obranu žalobca považuje
za nedôvodnú keďže je potrebné sa riadiť zákonom o spotrebiteľských úveroch a smernicu možno
uplatňovať len v prípade ak by išlo o spor medzi občanom a štátom. Zároveň založil do spisu rozsudok
Okresného súdu Trenčín č. 16C/136/2014 a tiež výpočet RPMN stiahnutého z portálu MF SR.

11. Podľa § 137 písmeno c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo na najmä o určení, či tu
právo je alebo, nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 1 odsek zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa § 9 odsek 2 písmeno a), b) a k) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať druh spotrebiteľského úveru,
obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo veriteľa ak ide o právnickú osobu; ak je zmluvnou stranou
aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, výšku, počet a

termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno a) až k), r) a y) a § 10 odsek 1.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy, koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, sa tento zákon vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb a k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa§ 53odsek1,2,3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia,
rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname
podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať
dojednania,ktorénesúvisiasospotrebiteľskýmrozhodcovskýmkonaním.Písomnáformaspotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré
umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu uzavreli. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať identifikačné údaje zmluvných

strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko
spotrebiteľa, označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa
vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, webové sídlo stáleho
rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej

len"rokovacíporiadok"),akoajaktuálneúdajepodľa§18ods.3aadresupreelektronickúkomunikáciua
poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať
dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť
podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo
spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve

môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu
účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu,7) ibaže vo veci už skôr začalo
spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté
okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Ak je
spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa

na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej
zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa
zmluvné strany nedohodli inak. Dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej
podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1.

12. Súd po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami oboch strán, dokladmi založenými v spise a s
prihliadnutím na vyššie uvedené zákonné ustanovenia zistil, že žaloba je dôvodná ohľadne určenia, že
spotrebiteľskéúveryposkytnutéžalobcovinazákladezmlúvospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXXa

č. XXXXXXXXXX uzavretých stranami dňa 26.03.2015 sú bezúročné a bez poplatkov, ohľadne určenia
že rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavreté stranami dňa 26.03.2015 sú
neplatné a ohľadne určenia, že dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX
uzavreté stranami dňa 26.03.2015 sú neplatné. Zároveň mal konajúci súd za to, že žaloba je nedôvodná
ohľadne určenia, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavreté

stranami dňa 26.03.2015 sú neplatné. Súd zároveň zisťoval, či na strane žalobcu je naliehavý právny
záujem na určení či zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a bez poplatkov a či sa na neho
vzťahuje rozhodcovská zmluva podľa § 137 písmeno c) CSP a mal za to, že naliehavý právny záujemna tomto určení na strane žalobcu je daný, keďže je v záujme žalobcu vedieť či má splácať žalovanému
len istinu úveru alebo aj úroky a poplatky a či sa na neho vzťahuje aj rozhodcovská zmluva.

13. Čo sa týka žaloby týkajúcej sa určenia, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a
č. XXXXXXXXXX uzavreté stranami dňa 26.03.2015 sú neplatné, súd mal za preukázané, že medzi
stranami došlo k uzavretiu uvedených zmlúv, na základe ktorých bol žalobcovi zo strany žalovaného
poskytnutýúvervsume1.500,-eur(2x1.500,-eur),pričomtietoobsahovalipodstatnénáležitostizmluvy
o úvere a to výšku úveru ako i počet splátok úveru keďže bolo dohodnutých 36 splátok úveru. Žalobca

však v žalobe neuviedol žiadny zo zákonných dôvodov neplatnosti zmluvy uvedených v § 37, § 38, §
39 a § 40 Občianskeho zákonníka. Preto súd z uvedených dôvodov v tejto časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

14. Čo sa týka určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedených úverov, konajúci súd mal za to, že
uvedené úvery poskytnuté na základe zmlúv o úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavretých

stranami 26.03.2015 sú bez úrokov a bez poplatkov a to podľa § 11 ods. 1 písmeno a) zákona
č. 129/2010 Z.z., ktorý uvádza, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmeno a) až
k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže tieto zmluvy neobsahujú zákonom predpísanú
náležitosť a to podľa § 9 ods. 2 písmeno f) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. dobu trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a podľa § 9 ods. 2 písmeno
k) zákona č. 129/2010 Z.z. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedené
údaje sú uvedené len v oznámení o schválení spotrebiteľského úveru pričom súd tieto oznámenia
nepovažovalzasúčasťzmluvyospotrebiteľskomúverezdôvodu,žetotooznámenieadresovalžalovaný
žalobcovi ako samostatný právny úkon, s ktorým žalovaný nevyjadril žiadny súhlas. Zmluvu o úvere súd

považoval za uzavretú len v rozsahu, aký je uvedený v bode 5 s výnimkou ustanovenia o poplatku za
poskytnutie úveru, uvedených zmlúv pričom údaje v bode 6 uvedených zmlúv, t.j. údaje o schválenom
spotrebiteľskom úvere súd nepovažoval za dohodnuté keďže išlo o oznámenie žalovaného k údajom
uvedených v bode 5 uvedenej zmluvy. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že záväzok platiť poplatok
za poskytnutie úveru v sume 150,- eur je obsiahnutý aj v bode 5 návrhu zmluvy a toto ustanovenie súd

s poukazom na § 53 ods. 4 písmeno t) považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
a preto ju považoval za neplatnú.

15. Súd zároveň k obsahu uvedených zmlúv o spotrebiteľskom úvere a k postupu ohľadne ich
uzatvárania poznamenáva, že v danom prípade ide o formulárové zmluvy žalovaného, ktoré však boli

predložené s vyplneným bodom 5 ako i údajmi o účastníkoch zmluvného vzťahu žalobcovi, ktorý tieto
ako navrhovateľ právneho úkonu podpísal dňa 22.03.2015 a žalovaný ako druhý účastník zmluvného
vzťahu tieto zmluvy s dátumom 26.03.2015 podpísal a zároveň oznámil jednostranne oznámeniami
zo dňa 26.03.2015, že schvaľuje úver, ktorý má byť poskytnutý žalobcovi. Toto oznámenie obsahuje
takmer všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vrátane

výšky mesačnej splátky úveru, istinu, úroky, splatnosť splátok, prvú a poslednú splátku, RPMN avšak
toto oznámenie nemožno považovať za súčasť zmluvy, keďže nedošlo k jeho akceptácii, t.j. k súhlasu
zo strany žalobcu. Teda v danom prípade nedošlo medzi stranami k dohode v zmysle uvedeného
oznámenia žalovaného zo dňa 26.03.2015. V uvedenom oznámení však nie je uvedená doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písmeno f) zákona č. 129/2010 Z.z. Konajúci súd

vyššie uvedený postup žalovaného považuje prinajmenšom za neštandardný keďže v danom prípade
pri uvedenom postupe uzatvárania zmlúv o spotrebiteľskom úvere nie je zrejmé kto je navrhovateľom
právneho úkonu, t.j. spotrebiteľskej zmluvy a kto je ten, komu je tento návrh určený. Nie je teda zrejmé
či navrhovateľom právneho úkonu v danom prípade bol žalobca alebo žalovaný keďže návrh zmluvy
bol spísaný na formulári žalovaného tak ako je to vyššie uvedené. Z uvedeného dôvodu preto súd s

poukazom na § 52 ods. 2 vykladal uvedené právne úkony v prospech žalobcu ako spotrebiteľa.

16.Čosatýkaurčenianeplatnostirozhodcovskýchzmlúvč.č.XXXXXXXXXXač.XXXXXXXXXXzodňa
26.03.2015, tieto súd považoval za neplatné keďže boli uzavreté podľa zákona č. 244/2002 Z.z. a nie
podľazákonač.335/2014Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaníatietozmluvyanineobsahovali

zákonom stanovené náležitosti podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. Súd preto uvedené rozhodcovské
zmluvy považoval za neplatné pričom neplatnosť týchto rozhodcovských zmlúv uznal aj žalovaný vo
svojom písomnom podaní zo dňa 01.08.2017 (čl. 29 spisu).17. Čo sa týka určenia neplatnosti dohôd o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX
zo dňa 26.03.2015 uzavretých stranami, tieto súd taktiež považoval za neplatné s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keďže tieto obsahovali neprijateľnú podmienku podľa

§ 53 ods. 4 písmeno t) Občianskeho zákonníka nakoľko požadovali od žalobcu plnenie za službu,
ktorej poskytnutie žalovaným v prevažnej mierne nesleduje záujmy spotrebiteľa. Z obsahu uvedených
zmlúv je zrejmé, že žalovaný mal na základe uvedených zmlúv platiť odplatu vo výške 2,53 % zo sumy
schváleného úveru, t.j. sumu 37,95 eur keďže úver bol schválený v sume 1.500,- eur s tým, že tieto
služby definované v článku II uvedenej dohody v prevažnej miere nesledujú záujmy spotrebiteľa a sú v

priamom rozpore so záujmom spotrebiteľa.

18. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania

rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Keďže žalovaný bol v prevažnom rozsahu úspešný, nakoľko z ôsmich nárokov
uplatnených žalobou súd šiestim nárokom žalobcu vyhovel (2 nároky žalobcu zamietol), súd mu priznal
náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po

nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pričom toto uznesenie vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.