Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116207951
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116207951.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou v právnej veci žalobcu Y. S., nar. XX.XX.XXXX,

bytom K. č. XXX, v konaní zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so
sídlom Legionárska 6434/2, Trenčín proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Generálnou
prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody vo výške 6.770,37 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.370,37 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 6.770,37 €
titulom náhrady tak skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené nezákonným

rozhodnutím. V žalobe uviedol, že listom zo dňa 28.1.2016 Generálnej prokuratúre SR ako
orgánu verejnej moci konajúcemu v mene Slovenskej republiky navrhol začať konanie na predbežné
prejednanie náhrady škody podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. spolu vo výške 6.770,37
Eur s prísl. na nasledovnom skutkovom základe. Uznesením povereného príslušníka Obvodného
oddelenia PZ Ilava ČVS: ORP-1171/IL-TN-2013 zo dňa 23.10.2013 sa začalo trestné stíhanie žalobcu
ako obvineného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Proti tomuto
uzneseniu dna 28.10.2013 podal sťažnosť s odôvodnením, že sa necíti byť vinný nakoľko fyzicky

nenapadol poškodeného v trestnom konaní, ale snažil sa zabrániť fyzickému konfliktu a násiliu medzi
ním a treťou osobou. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín uznesením sp. zn. 1Pv 813/13/7 zo
dňa 13.11.2013 zrušil uznesenie OO PZ Ilava ČVS: ORP-1171/IL-TN-2013 zo dňa 23.10.2013 a uložil
poverenému príslušníkovi aby vo veci znovu konal a rozhodol. Uznesením povereného príslušníka OO
PZ Ilava ČVS: ORP-1171/IL-TN-2013 zo dňa 10.03.2014 bolo opätovne začaté trestné stíhanie žalobcu
ako obvineného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Dňa 19.3.2014 podal

žalobca prostredníctvom právneho zástupcu aj proti tomuto uzneseniu sťažnosť s odôvodnením, že
skutok ktorý sa mu kladie za vinu nespáchal a žiadal predmetné uznesenie zrušiť. Okresný prokurátor
uznesením sp. zn. 1Pv 813/13/3309-15 sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Uvedený skutkový
stav sa nezmenil ani po skončení vyšetrovania a prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal
na žalobcu dňa 18.06.2014 obžalobu. O podanej obžalobe rozhodol Okresný súd Trenčín vydaním
trestného rozkazu sp. zn. 6T/79/2014 ktorým žalobcu uznal vinným. Proti tomuto trestnému rozkazu
podalžalobcaprostredníctvomprávnehozástupcudňa8.7.2014naOkresnýsúdTrenčínodpor.Okresný

súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.11.2014 rozhodol rozsudkom sp. zn. 6T/79/2014
o obžalobe tak, že žalobcu oslobodil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku
sa v zákonnej lehote odvolal prokurátor OP Trenčín s odôvodnením, že prvostupňový súd vôbec
nezohľadnilvýpovedevtrestnomkonanípoškodenéhoasvedkov,ktoríbolipriamoprítomnípriincidente.Dňa 12.2.2015 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal na prvostupňový súd vyjadrenie na
odvolanieokresnéhoprokurátoravktoromnavrholtotoodvolaniezamietnuťakonedôvodné.Uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/14/2015-280 zo dňa 3.11.2015 bolo odvolanie prokurátora

zamietnuté.

2. Žalobca si v trestnom konaní zvolil obhajcu, ktorému dňa 19.03.2014 udelil plnú moc na jeho
obhajobu. Obhajca ho obhajoval v celom trestom konaní a za právne služby mu zaplatil dňa 19.3.2014
odmenu 1.000 Eur a v konečnom vyúčtovaní dňa 19.1.2016 sumu 370,37 Eur. Následne boli žalobcom

podrobne špecifikované jednotlivé úkony právnej služby spolu s režijným paušálom vo výške 1.101,36
Eur, cestovné vo výške 108,21 Eur a náhrada za stratu času spolu vo výške 160,80 Eur. Náhrada trov
obhajoby celkom vo výške 1.370,37 Eur. Žalobca žiadal by mu Generálna prokuratúra SR ako orgán
verejnej moci konajúca v mene Slovenskej republiky uhradila podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2033
Z. z. skutočnú škodu vo výške 1.370,37 Eur, ktorá mu bola spôsobená vyššie citovanými nezákonnými
rozhodnutiami. Nezákonnosť týchto rozhodnutí vyplýva z oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu

Trenčín sp. zn. 6T/79/2014 zo dňa 19.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 2To/14/2015-280 zo dňa 3.11.2015. Ako obvinený po vznesení obvinenia využil svoje právo dané
mu trestným poriadkom a zvolil si obhajcu. Obhajoba advokátom je platená právna služba, kde za
poskytnutie právnej služby advokátovi zaplatil sumu 1.370,37 Eur a túto požaduje nahradiť.

3. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.400 €
a to vzhľadom na dĺžku trestného stíhania, ktoré trvalo 27 mesiacov počas ktorých žil v obavách a strese
ako trestné stíhanie dopadne. Pociťoval krivdu, nakoľko si bol vedomý, že nikomu úmyselne neublížil a
jeho dobrý úmysel zabrániť hádke sa nakoniec obrátil proti nemu. Poukázal na to, že trestné stíhanie
malo negatívny dopad na jeho osobný život, nakoľko bola narušená dôvera medzi ním a jeho rodinou

z dôvodu, že ho považovali za človeka so sklonmi k násiliu. Výšku nemajetkovej ujmy navrhuje aj s
prihliadnutím na to, že doteraz viedol usporiadaný život a riadne pracoval. Mal záujem o štúdium na
vysokej škole ale z dôvodu začatého trestného stíhania proti nemu od tohto úmyslu upustil, nakoľko
do prihlášky bol povinný uviesť prebiehajúce trestné stíhanie. Vzhľadom na jeho mladý vek toto trestné
stíhanie značne poznačilo a ovplyvnilo smerovanie jeho ďalšieho života.

4. Žalovaný listom zo dňa 8.4.2016 ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcovi oznámil, že
jeho výzvu na predbežné prerokovanie požadovanej náhrady škody považuje za nedôvodnú. Svoje
stanovisko odôvodnil tvrdením, že z obsahu preskúmaných spisov nebolo zistené, že by niektorý z
orgánov vydal nezákonné rozhodnutie.

5. Žalobca poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z oslobodzujúceho rozsudku, že skutok pre ktorý bolo
začatétrestnéstíhanieniejetrestnýmčinomapretorozhodnutieozačatítrestnéhostíhania,rozhodnutie
o vznesení obvinenia ako aj podaná obžaloba vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia danej veci
a boli vydané nezákonne. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil s názorom žalovaného, že trestné stíhanie

bolo vedené proti žalobcovi legitímne.

6. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 7.9.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
názor nedostatku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s trestným stíhaním
vedenýmprotinemu,považujezanesprávny.Každýprávnyštátademokratickýštátjepovinnýodškodniť

svojich občanov, pokiaľ neoprávnene zasiahne do ich súkromia a obmedzí ich práva a slobody. V tomto
prípade bolo takéto obmedzenie práv a slobôd žalobcu v trvaní 27 mesiacov, jednalo sa a jedná sa
o mladého človeka, ktorý začal byť stíhaný za okolností pre neho prekvapujúcich a zanechali tieto
úkony, ktoré boli v trestnom konaní vykonávané štátnymi orgánmi, stopu na jeho ďalšom živote. V
zmysle konštantnej judikatúry, dnes už na súdoch SR, v Európe, ale aj v ČR ustálenej, je rozhodujúcim

meradlom opodstatnenosti, teda zákonnosti začatia trestného stíhania, jeho neskorší výsledok. Aj keď
trestné stíhanie teda začína na základe a v súlade so zákonom, priebeh ďalšieho konania určí, či
skutočne sa jednalo o zásah voči občanovi v súlade so zákonom, alebo nezákonne. V tomto prípade
žalobca nedal žiadny dôvod svojím konaním od začatia konania na to, aby bolo možné konštatovať,
že si spoluzavinil, resp. zavinil takéto konanie sám. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy, túto sme

stanovili takým výpočtom, že 27 mesiacov x 200 € za každý mesiac. Výška 200 € predstavuje 1/5
priemerného zárobku SR. Nepovažujeme to však za ušlý zárobok. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného,
že voči žalovanému nebola uplatnená táto výška nemajetkovej ujmy uviedol, že v návrhu na predbežné
prejednanienáhradyškodyzodňa28.01.2016naposlednejstranepodbodomII.jetátovýškauplatnená.Záverom uviedol, že vôľa uchádzať sa o štúdium na vysokej škole bola len v štádiu úmyslu, pričom
na pojednávaní konanom dňa 12.10.2016 uviedol, že žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by preukázali
záujem o štúdium na vysokej škole nedisponuje.

7. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo svojej
záverečnej reči uviedol, že v časti uplatnenej náhrady majetkovej škody považuje vec za nespornú,
jednoznačnepreukázanú.Jednalosaotrestnúobhajobu,kdebol vykonanýrelatívneväčšípočetúkonov
právnej služby, vyšetrovanie bolo vedené v Ilave, takže aj cestovné náklady obhajcu, vrátane počtu

týchto úkonov zvýšili odmenu za právnu službu oproti iným obdobným trestným obhajobám. Pokiaľ
ide o náhradu nemajetkovej ujmy, aj tú považuje v požadovanej výške za oprávnene požadovanú. V
priebehu dokazovania, sa preukázali podmienky, ktoré zákon č. 514/2003 Z. z. v § 17 uvádza ako
podmienky,naktorémásúdprihliadaťpriurčenívýškynemajetkovejujmyaztýchtopodmienokpovažuje
za dostatočne preukázané, že žalobca do vznesenia obvinenia viedol usporiadaný život, bol obľúbený,
pracovitý, nekonfliktný, žil v prostredí a pracoval, ktoré možno charakterizovať rovnako za slušné, t.j.

vlastne podmienka daná v § 17 ods. 3 písm. a). Ďalej podľa písm. b) tohto citovaného zákona, bola
preukázaná aj určitá závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, a to najmä z
pohľadu, že to konštatovala svedkyňa, sestra žalobcu, žalobca bol v istej chvíli na nesprávnom mieste
a v snahe urobiť dobro sa nakoniec toto jeho konanie obrátilo proti nemu, čiže okolnosti, ktoré chápe
ako hmotné okolnosti a ktoré viedli k vzniku trestného stíhania, boli obrátené v neprospech žalobcu.

Žalobca sa žiadnym spôsobom nepričinil a nespoluzavinil vznik tohto trestného stíhania. Závažnosť
tu vzniknutej ujmy je vo vzťahu k osobe žalobcu preukázaná potvrdeným tvrdením zo žaloby, že
žalobca začal byť stíhaný v mladom veku, keď sa vyvíjali jeho názory a nepochybne mal predpoklady
a možnosť a aj skutočný záujem rozšíriť si svoje vzdelanie, avšak začatie trestného stíhania tie jeho
plány prekazilo a minimálne na istý čas a nie malý, oddialilo, takže stratil určitú časť svojho života,

ktorú mohol využiť určite komfortnejším spôsobom vo vzťahu k svojej osobe, či už v spoločenskom a
súkromnom živote, ako aj vzdelávaním sa. Následky, ktoré vznikli v jeho súkromnom živote v zmysle
písmena c) sú tak isto dané, a to jeho pocit krivdy, pocit krivdy u jeho najbližších príbuzných v rodine,
stres a napätie v rodine, ktorá našťastie vzhľadom na ich súdržnosť ho podržala a podporovala. Nie je
potrebné, ani sa nedá žiadnymi listinnými dôkazmi preukazovať, ako začatie trestného stíhania pôsobí

na tú konkrétnu osobu, všeobecne je jasný predpoklad, že u normálneho človeka a normálnej rodiny,
negatívne. Pokiaľ ide o závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení,
tak táto podmienka nejakým zásadným spôsobom preukázaná nebola, avšak výpočet týchto podmienok
je iba demonštratívny, podľa môjho názoru sú splnené dosť výrazným spôsobom najmä prvé dve
podmienky, výška požadovanej nemajetkovej ujmy nie je neprimerane vysoká, je primeraná okolnostiam

a mala by byť chápaná aj ako istá satisfakcia zo strany štátu k osobe, ktorej spôsobila isté príkorie, čiže
gesto dobrej vôle, aj týmto spôsobom sa ospravedlniť žalobcovi ako poškodenému.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.05.2016 uviedol, že trestné stíhanie proti žalobcovi bolo v
mene štátu vedené legitímne, pričom štátu nie je možné uprieť legitímny záujem na vedení trestného

konania proti konkrétnej osobe, ak je tu dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Názor,
že oslobodenie obžalovaného spod obžaloby má automaticky za následok nezákonnosť uznesenia o
vznesení obvinenia nepovažuje za správny a pokiaľ niektoré súdy takýto názor súdov prezentovali
vo svojich rozhodnutiach, upozornil na to, že tento názor bol prelomený nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 13.11.2013 sp. zn. II ÚS 163/2013-50. Z tohto nálezu vyplynulo, že uznesenie o

vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady,
nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase
jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr
z rôznych dôvodov nepotvrdila. V rámci vykonaného prípravného konania boli riadne zabezpečené a
vykonané dôkazy, ktoré preukazovali, že stíhaný skutok sa stal, vykazoval znaky trestného činu a dôkazy

dostatočne odôvodňovali postavenie žalobcu pred súd. Dôvodnosť podania obžaloby prokurátorom
Okresnej prokuratúry Trenčín vyplýva najmä z usvedčujúcej výpovede poškodeného S. G., svedkov
Y. K. a Y. S., znaleckého posudku S.. V., ktorý uviedol, že k zraneniu poškodeného došlo nepriamym
mechanizmom, pravdepodobne po strate rovnováhy a páde poškodeného na zem, pričom pripustil
pravdepodobnosť vzniku zranenia takým spôsobom, ako to popisoval poškodený vo svojej výpovedi

vykonanej v rámci prípravného konania. Priebeh incidentu, tak ako ho opísal poškodený a svedkovia,
neviedol k vzniku presvedčenia, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovalo vierohodnosť ich
výpovedí. Vzhľadom na takto zistenú dôkaznú situáciu neexistoval žiaden zákonný dôvod na aplikáciuustanovenia § 215 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku prokurátorom v predmetnej trestnej veci v
rámci prípravného konania.

9. Vyššie uvedené skutočnosti, teda že výsledky prípravného konania jednoznačne odôvodňovali
postavenie žalobcu pred súd, sú podporené aj tým, že Okresný súd Trenčín obžalobu prijal, o tejto aj
rozhodol, a to trestným rozkazom zo dňa 24.6.2014, č. k. 6T/79/2014-218, ktorým bol žalobca uznaný
vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom

v obžalobnom návrhu a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 1 rok s povinnosťou nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Proti
tomuto trestnému rozkazu podal žalobca odpor. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa v žiadnom
podstatnom smere neodchýlilo od záverov vyšetrovania v prípravnom konaní, aj napriek tomu súd po
vykonaní dokazovania považoval výpovede poškodeného S. G. a svedkov Y. K. a Y. S., učinené na
hlavnom pojednávaní, za nepresvedčivé a odporujúce si navzájom a zároveň dospel k záveru, že nebola

naplnenásubjektívnastránkatrestnéhočinuzdôvodunepreukázaniazavinenia,čiužvoformepriameho
alebo nepriameho úmyslu žalobcovi, na ktorej skutočnosti založil svoj oslobodzujúci výrok pri aplikácii
zásady „in dubio pro reo“. Tak vznesenie obvinenia, ako aj podanie obžaloby na žalobcu bolo dôvodné
a zákonné.

10. V spojitosti s § 6 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci poukázal na to, že uznesenie o vznesení obvinenia nemožno považovať
za nezákonné len z dôvodu že obvinený nebol právoplatne odsúdený. V predmetnej trestnej veci je
vzhľadom na skutkové okolnosti zrejmé, že základné zásady trestného konania boli dodržané, zistené
okolnosti nasvedčovali tomu, že bol spáchaný trestný čin a že na podklade zistených skutočností

je dostatočne dôvodný záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou, pričom preukázanie viny
obžalovanému je až vecou dokazovania, pred súdom. Uznesenie o vznesení obvinenia podľa platného
trestného práva nepredpokladá istotu, že sa skutok stal, že je trestným činom s istotou, že ho skutočne
spáchal podozrivý. Uznesenie o vznesení obvinenia tak nie je nezákonným z dôvodu, že v čase jeho
vydania sa existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu neskôr počas jednotlivých štádií

trestného konania z rôznych dôvodov nepotvrdila.

11.Žalovanýnapojednávaníkonanomdňa7.9.2016uviedol,ževrámciprípravnéhokonaniavsúvisiacej
trestnej veci žalobcu, nebolo vydané žiadne nezákonné rozhodnutie, čo potvrdil aj trestný súd, keď
obžalobu prijal, dokonca vydal trestný rozkaz s tým, že súd má počas hlavného pojednávania možnosť

obžalovaného oslobodiť, pokiaľ má iný právny názor na niektoré okolnosti trestného konania, čo však
ale neznamená, že by súd oslobodzujúcim rozsudkom v trestnom konaní konštatoval nezákonnosť
vzneseného obvinenia, príp. podania obžaloby. Skutočnosť, že uznesenie o vznesení obvinenia a
podaná obžaloba na žalobcu boli zákonné, potvrdzuje aj ten fakt, že súd obžalobu neodmietol z
procesných dôvodov a ani od stola trestné stíhanie nezastavil. K náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že

podľa jeho názoru si žalobca túto neuplatnil pri predbežnom prejednaní náhrady škody, ktoré adresoval
žalovanému, nakoľko výška nemajetkovej ujmy nebola zdokladovaná a preto na ňu žalovaný ani
neprihliadal. Žalobca si ju uplatňuje až v žalobe podanej na súd, pričom absolútne nijakým spôsobom
nepreukázal, že sa uchádzal o štúdium na VŠ, pričom aj z bežných prihlášok na VŠ, ktoré sa dajú
stiahnuť z internetovej stránky ministerstva školstva vyplýva, že sa nepožaduje uviesť v takejto prihláške

vyjadrenie, či sa voči niekomu vedie trestné stíhanie, max. sa prikladá výpis registra trestov. Preto aj v
časti náhrady nemajetkovej ujmy považuje žalobu za nedôvodnú a ničím nepodloženú.

12. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2016 žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že pokiaľ
ide o bod 1/ žaloby, muselo by byť, podľa jeho názoru preukázané, že v súvisiacom trestnom konaní

bolo skutočne vydané nezákonné alebo arbitrárne rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní. Je
všeobecne známe, že v zmysle trestného práva procesného je niekedy potrebné podanie obžaloby
na trestný súd a až tento potom v rámci rozsiahleho dokazovania výsluchmi svedkov na hlavnom
pojednávaní, prípadne vzájomnými konfrontáciami svedkov na hlavnom pojednávaní dokáže bližším
spôsobom ustáliť skutkový stav veci, pričom prokurátor nemá v rámci prípravného konania takéto

rozsiahle možností a pokiaľ sa vyskytnú dve protichodné skupiny dôkazov, je v zmysle Tr. poriadku
povinný podať obžalobu, kedy sa nedá zákonným spôsobom zdôvodniť postup podľa § 215 ods. 1
Tr. poriadku, teda zastavenie trestného stíhania v prípravnom konaní. Takéto názory sú všeobecne
známe aj odbornej verejnosti. V takýchto prípadoch nemôže prokuratúra konať inak, iba ukončením vecipodaním obžaloby. To, že obžaloba nebola nezákonným rozhodnutím potvrdil aj vo veci konajúci trestný
súd, ktorý ju z procesných dôvodov hneď od stola neodmietol a nevrátil vec naspäť prokurátorovi na
došetrenieaaniodstolameritórnenerozhodol,žeskutok,buďniejetrestnýmčinom,alebohonespáchal

obvinený a trestné stíhanie teda z týchto dôvodov „od stola“ nezastavil. Až po rozsiahlom dokazovaní
súd ustálil a vyhodnotil, že sú isté rozpory vo výpovediach, pre ktoré nie je možné žalobcu uznať za
vinného. Súd však má takúto možnosť danú, pokiaľ nie je schopný dostatočne posúdiť a vyhodnotiť
vierohodnosť výpovedí všetkých svedkov na hlavnom pojednávaní. Tak presne tomu bolo aj v tomto
prípade. Je teda zrejmé, že prokurátor nevydal žiadne nezákonné rozhodnutie. Náhradu majetkovej

škody je pritom možné priznať iba za nezákonné rozhodnutie, resp. za zjavne nezákonné rozhodnutie,
ktoré vykazuje známky arbitrárnosti, čomu tak nebolo v tomto konkrétnom prípade. Pokiaľ ide o bod 2/
žaloby, týkajúci sa náhrady nemajetkovej ujmy, tak táto nebola absolútne ničím konkrétnym preukázaná.
Žalobca sa v priebehu trestného stíhania ani neliečil na psychiatrii, prípadne nevyhľadal psychológa,
nijakým spôsobom zároveň nepreukázal, že by sa mu zhoršil jeho zdravotný stav, čo sa týka fyzickej
stránky, nebolo ničím preukázané, že by prišiel o zamestnanie v dôsledku trestného stíhania. Zároveň

tak pred trestným stíhaním nijakú prihlášku na vysokú školu nepodal, neurobil tak ani po právoplatnom
skončenítrestnejveci,pričomsamotnévedenietrestnéhostíhaniamunijakýmspôsobomnezabraňovalo
dať si takúto prihlášku. Rodina, ako vyplynulo z výpovedí jeho otca, matky a sestry, sa k nemu aj po tom,
čo bol obvinený z trestného činu, správala tak ako doteraz, pozitívne, teda z týchto všetkých dôvodov
bolo jednoznačne preukázané, že nijakým spôsobom sa nezmenil doterajší život žalobcu. V zmysle

uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedka I. S., výsluchom svedkýň
M. S. a O. S., listinami - návrhom na predbežné prejednanie náhrady škody zo dňa 28.1.2016,
odpoveďou žalovaného zo dňa 08.04.2016, pokladničným dokladom č. 0002, príjmovým pokladničným

dokladom číslo P-00009, faktúrou č. 2014015, výpočtom náhrady cestovných výdavkov a straty času,
výsluchov svedkov OO PZ Ilava, fotokópiou technického preukazu, bločkami o čerpaní pohonných
hmôt, vyjadrením žalovaného zo dňa 26.5.2016. Súd ďalej vykonal dokazovanie oznámením spisu
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/79/2014, konkrétne oznámením podstatného obsahu uznesenia o
začatí trestného stíhania zo dňa 16.9.2013 (č.l. 2), uznesenia zo dňa 23.10.2013 o začatí trestného

stíhania žalobcu (č.l. 4,5), sťažnosti žalobcu voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 28.10.2013 (č.
l. 7,8), uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 13.11.2013 o zrušení sťažnosťou napadnutého
uznesenia (č. l. 10,11), záväzným pokynom (č. l. 12), uznesením zo dňa 10.3.2014 o vznesení obvinenia
žalobcovi (č. l. 13,14), sťažnosťou žalobcu zo dňa 20.03.2014 (č. l. 18), uznesením zo dňa 10.4.2014 o
zamietnutí sťažnosti žalobcu (č. l. 20-22), trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín č. k. 6T/79/2014-

218, odporom žalobcu voči uvedenému trestnému rozkazu z čl. 219-220, rozsudkom Okresného
súdu Trenčín č. k. 6T/79/2014-259 zo dňa 19.11.2014, rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k.
2To/14/2015-280 zo dňa 3.11.2015, správami o povesti žalobcu (č.l. 203,204), odpisom z registra trestov
(č.l. 206) a zistil tento skutkový stav:

14. Z výpovede žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.10.2016 súd zistil, že pre žalobcu bol už len
samotný začiatok zvláštny, keď ho policajti hľadali po dedine, pričom ľudia v dedine sa na to dívali spoza
závesov. Aj v čase keď bol obvinený, stále sa ho vypytovali, že čo sa deje, a preto radšej odišiel kvôli
anonymite pracovať do zahraničia. Vo vzťahu k vysokej škole uviedol, že toto štúdium nebolo možné v
tom čase, nakoľko potreboval zaplatiť právnika. Keďže išlo o jeho slobodu, chcel radšej zastupovanie

advokátom. Vie, že sa mohol obhajovať aj sám, ale s právnym zástupcom je to niečo iné. Taktiež aj
rodina sa na neho zo začiatku dívala divne, nebolo to príjemné, dôvera tam nebola taká ako mala byť.
Čo sa týka práce, aj vo vzťahu k vedúcemu, aj vo vzťahu k iným pracovníkom, všetci to vedeli a kládli mu
otázky, čo sa deje, čo spravil. On sám to vnútorne vnímal tak, že nič nespravil ale je obvinený, preto si aj
najal právnika, pretože to nechcel nechať tak, nechcel si pokaziť život. Tie pocity mal divné, zmiešané,

ako ľahko môže dôjsť k obvineniu. Takýto pocit sa vo Vás zapíše, najmä pokiaľ ste to nikdy nezažil, je
to ťažké. Stále behať po súdoch nie je dvakrát príjemné. Počas trestného stíhania sa zúčastnil každého
jedného pojednávania. Taktiež rodina bola z toho psychicky na dne, nevedeli, čo sa deje. Stále to má v
sebe vryté, že nič nespravil a napriek tomu bol obvinený pre nič za nič. Je to taký pocit krivdy. Lieky mu
počas trestného stíhania predpísané neboli ani nemusel vyhľadať odbornú pomoc. V roku 2009 ukončil

Strednú priemyselnú školu v O. nad I., výsledky v škole mal dobré, priemer mohol mať 2,1. Prihlášku na
vysokú školu si od skončenia strednej školy následné štyri roky do začatia trestného stíhania nepodal
preto, lebo pracoval v zahraničí a nebol ešte v tom čase zrelý na školu, ale uvedomil si, že nechce
behať po svete, tak preto sa to v ňom prebudilo až neskôr. Má záujem o Univerzitu Komenského - fakultutelesnej výchovy a športu. Táto fakulta sa dá študovať aj externe, pričom prijímačky pozostávajú zo
skúšok fyzickej zdatnosti - beh, plávanie, jazdy a z druhej časti, ktorá závisí od priemeru z maturitného
vysvedčenia. V čase vedenia trestného stíhania mal trvalý pobyt na adrese K. XXX. V čase vedenia

trestného stíhania bol zamestnaný v spoločnosti U. S. K.. V dôsledku vedenia trestného stíhania mu však
nebola krátená výplata. V pracovnom kolektíve bol z dôvodu vedenia trestného stíhania odvrhovaný,
dívali sa na neho ako na grázla. V spoločnosti sa to hneď rozkríklo a neustále ho napádali otázkami. V
súčasnostisinepodalprihláškunavysokúškolualechcesijupodaťnabudúcirok.Približneodjúna2015
pracuje v Nemecku z dôvodu anonymity. Dobu trestného stíhania 27 mesiacov počítal od 23.10.2013,

kedy došlo k začatiu trestného stíhania žalobcu až do jedenásteho mesiaca v roku 2015, kedy došlo
k rozhodnutiu krajského súdu. Vedenie trestného stíhania ovplyvnilo smerovanie jeho ďalšieho života
hlavne tak, že nemohol ísť študovať, nakoľko nemal dostatok finančných prostriedkov. Na prijímačky na
vysokú školu sa z ničoho neučil.
15. Z výpovede svedkyne M. S. na pojednávaní konanom dňa 12.10.2016 súd zistil, že sa jedná o matku
žalobcu, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že sa to začalo príchodom policajného auta do dediny, v lete,

pričom syn sa týchto policajtov pýtal, že koho hľadajú, tak mu povedali, že Y. S.. Dostala strach. Predtým
vládla u nich v rodine dobrá rodinná atmosféra. Potom začal chodiť na výsluchy. Bolo to ťažké obdobie,
stresujúce, v živote sa s ničím takým nestretli, človek na to myslel stále. Doma bolo napätie, nevedela,
čo bude ďalej. V dedine nevedeli, kto to vie, kto nie a tak radšej sa aj sama vyhýbala kontaktu s inými
ľuďmi, nakoľko sa ich každý na to vypytoval. Pred začatím trestného stíhania nemali so synom problémy.

Stále to mala v podvedomí, aj si párkrát poplakala, aby sa to už skončilo. Neverila tomu, že by to mohol
urobiť. Jej vzťah tak ako aj vzťah jej manžela k synovi bol dobrý. Po tom, čo v roku 2009 ukončil strednú
školu, chcela aby išiel na vysokú školu ale zavolali mu, že má prácu v Taliansku. Po roku sa vrátil domov,
robil na rôznych stavbách a potom v S.. Rozmýšľali, že pôjde do školy, ale po tom, ako sa to zomlelo,
keď bol obvinený, obžalovaný, potom aj ako odišiel do Nemecka sa škola už neriešila. Nevie, prečo si

po skončení trestného stíhania nedal prihlášku na vysokú školu.
16. Z výpovede svedka I. S. na pojednávaní konanom dňa 12.10.2016 súd zistil, že sa jedná o otca
žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že na začiatku policajti hľadali syna ako svedka. Potom sa to
zvrtlo až tak, že si musel zobrať advokáta. Pri každom jednom pojednávaní pri ňom boli, podporovali
ho. Neverili tomu, že by niečo také spravil. Mal z toho stresy, chodiť po súdoch, kolegovia v práci, aj

vedúci sa ho pýtali, že čo Y. vyviedol a on to musel stále vysvetľovať. Stále musel vysvetľovať, že on
nie je žiadny grázel. Uvedené sa aj tak stalo preto, že chcel len niekoho obrániť, niekomu pomôcť a
potom z toho boli len opletačky. Syn bol športovo založený chalan, chodieval so ním na bicykli. Nebol
to žiadny násilník. Hrával aktívne futbal. Uvedené zanechalo následky na synovi aj na manželke. Syn
nemusel vyhľadať odbornú pomoc no aj na začiatku bol v zlom rozpoložení, veľmi ho to zobralo. Po obci

sa hneď roznieslo, že je stíhaný a stále aj doteraz z toho nemám dobrý pocit. Aj z tohto dôvodu potom
odišiel robiť do zahraničia. Aj niektorí synovi priatelia sa od neho v dôsledku toho odvrátili. Chcel si podať
prihlášku na vysokú školu, na fakultu telesnej výchovy a športu, ale vysoká škola stojí veľa peňazí a tie
vtedy nemal. Nevie, prečo si prihlášku na vysokú školu po skončení trestného stíhania nepodal.
17. Z výpovede svedkyne O. S. na pojednávaní konanom dňa 12.10.2016 súd zistil, že sa jedná o

sestru žalobcu, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že sa celá rodina od začiatku zúčastňovali na všetkých
pojednávaniach. Pre nich ako pre rodinu to bolo veľmi ťažké obdobie. Zlá skúsenosť do života. Sú
súdržnárodina,atotoichpoznačilo.Predtýmbolischopnívečersisadnúťaporozprávaťsa,ktočoprežil.
Potom sa to zmenilo, bývalo u nich ticho, nevedeli, ako sa to celé skončí. Brat bol v nesprávnom čase na
nesprávnom mieste. On bol vždy predtým taký vysmiaty. Bol to ťahúň rovesníkov, založili hokejbalové

družstvo, behávali, potom sa len uzavrel do seba. Chcel ísť študovať vysokú školu, ale že keď uvidí
aspoň čo-to zo sveta, chcel ešte niečo zažiť, mala z neho taký pocit, že sa hľadal, čo by chcel v živote
robiť. Vie, že ho to ťahalo k športu, bol nadaný, nepotreboval sa až tak veľa učiť. Ona sama chodila na
vysokú školu, tak mu prízvukovali, že aj vysoká škola je k životu dôležitá, takže vie, že určite chcel ísť
študovať. Nešiel študovať kvôli tomu incidentu, čo sa stal. On akoby ušiel pred tým, čo sa stalo, celé

to bolo pre neho náročné. Určite odišiel aj kvôli financiám, ale hlavne kvôli tomu, čo sa stalo. Čo sa
týka vysokej školy, podľa nej nikdy nie je neskoro, aj keď má teraz XX rokov. Vie, že teraz pracuje v
Nemecku, ale spomínala mu, že marec, apríl 2017 by si mal podať prihlášku na vysokú školu. Obdobie
počas ktorého bolo voči jej bratovi vedené trestné stíhanie vníma tak, že to celú ich rodinu tak posilnilo.
Je to jej brat, má ho rada a praje mu aby ho už nič také nepostretlo. Počas celého obdobia k nemu

mala pozitívny vzťah.
18. Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Ilava ČVS:ORP-1171/IL-TN-2013 zo dňa
16.09.2013bolozačatétrestnéstíhaniepretrestnýčinublíženianazdravípodľa§156ods.1Tr. zákona.19. Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Ilava (ďalej len „OO PZ Ilava“) ČVS:ORP-1171/
IL-TN-2013 zo dňa 23.10.2013 bolo žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku vznesené obvinenie pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že „obvinený

Y. dňa 30.06.2013 v čase okolo 01.30 h v obci K. pri budove na miestnom futbalovom ihrisku kde sa
konala tanečná zábava, bez zjavného dôvodu fyzicky napadol S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom
G. č. p. XXX tým spôsobom, že zozadu pristúpil k poškodenému, ktorého oboma rukami chytil za
bundu a následne úmyselne hodil na zem pozostávajúcu z betónových schodov, čím mu spôsobil
ľahké zranenie spočívajúce vo vykĺbení ľavého lakťa a zlomenine hlavičky vretennej kosti vľavo s

posunom, ktoré si vyžiadalo hospitalizáciu od 03.07.2013 do 07.07.2013 vo Fakultnej nemocnici v
Trenčíne s operačným zákrokom pozostávajúcim z voperovania titánovej platničky do ľavej ruky, ktoré
poškodeného obmedzovalo v bežnom spôsobe života 5 týždňov s nutnosťou rehabilitácie od 19.07.2013
do 09.09.2013, pričom liečba doposiaľ nebola ukončená“. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca
v zákonnej troj-dňovej lehote sťažnosť.
20. Uznesením zo dňa 13.11.2013 pod číslom 1Pv 813/13-7 prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín

podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušila sťažnosťou napadnuté rozhodnutie a uložila poverenému
príslušníkovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Dňa 13.11.2013 vydala prokurátorka okresnej
prokuratúry v predmetnej trestnej veci záväzný pokyn - vypočuť ku skutku svedka Y. a M. G. a zabezpečiť
a vypočuť iných svedkov incidentu.
21. Uznesením OO PZ Ilava ČVS:ORP-1171/IL-TN-2013 zo dňa 10.03.2014 bolo žalobcovi podľa §

206 ods. 1 Tr. poriadku vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že „obvinený Y. S. dňa 30.06.2013 v čase okolo 01.30 h v obci K. na mieste
verejnosti prístupnom pri budove v areáli futbalového ihriska kde sa konala tanečná zábava, fyzicky
napadol S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. č. p. XXX tým spôsobom, že podišiel medzi M. G.

ktorý fyzicky napádal S. G., pričom obvinený následne poškodeného S. G. chytil oboma rukami za bundu
a úmyselne hodil na zem, kde po páde utrpel ľahké zranenie spočívajúce vo vykĺbení ľavého lakťa a
zlomenine hlavičky vretennej kosti vľavo s posunom, ktoré si vyžiadalo hospitalizáciu od 03.07.2013 do
07.07.2013 vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne s operačným zákrokom pozostávajúcim z voperovania
titánovej platničky do ľavej ruky, ktoré poškodeného obmedzovalo v bežnom spôsobe života 5 týždňov

s nutnosťou rehabilitácie od 19.07.2013 do 09.09.2013“.
22. Dňa 19.3.2014 splnomocnil žalobca Advokátsku kanceláriu JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Ul.
Legionárska 6434/2, Trenčín, IČO: 47 251 913 na jeho obhajobu v celom predmetnom trestnom konaní.
23. Žalobca už prostredníctvom svojho obhajcu podal dňa 20.03.2014 sťažnosť voči vyššie uvedenému
uzneseniu, ktorým mu bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zákona. Uznesením zo dňa 10.04.2014 pod číslom 1Pv 813/13-3309-15 bola prokurátorkou
okresnej prokuratúry podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku táto sťažnosť ako nedôvodná zamietnutá.
24. Zo správy Obce K. zo dňa 24.03.2014 súd zistil, že žalobcove správanie nebolo prerokúvané
komisiou verejného poriadku. Zo správy spoločnosti U. S. V., s.r.o. zo dňa 26.3.2014 súd zistil, že

žalobca v tom čase pracoval na pozícii gumár - obsluha konfekčnej linky PLT. Od nástupu do firmy si
plnilpracovnépovinnostipodľapracovnýchinštrukciiapracovnýchpredpisov.Nezaznamenaliporušenie
pracovnej disciplíny. Prácu nadčas v prípade potreby zamestnávateľa vykonával v minimálnej miere, mal
slabý záujem o dianie na prevádzke na ktorej pracoval. V kolektíve spolupracovníkov sa prejavoval ako
tichý zamestnanec s nechuťou komunikovať. Z odpisu z registra trestov zo dňa 20.05.2014 súd zistil,

že žalobca nemá záznam v registri trestov.
25. Na základe podanej obžaloby, Okresný súd Trenčín trestným rozkazom č. k. 6T/79/2014-218 zo dňa
24.06.2014 uznal žalobcu vinným zo spáchania trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písmeno a)
Trestného zákona a trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona za čo mu
bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú

dobu vo výmere 1 rok. Taktiež mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému S. G. škodu. Voči
uvedenému trestnému rozkazu podal žalobca prostredníctvom obhajcu dňa 8.7.2014 odpor.
26. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 6T/79/2014-259 zo dňa 19.11.2014 bol žalobca podľa §
285 písmeno b) Tr. poriadku oslobodený pre skutok právne posúdený ako prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona, ktorého

sa mal dopustil na skutkom základe, že „dňa 30.06.2013 približne o 01.30 hod. v obci K. pri budove
areálu futbalového ihriska, pri rozbraňovaní poškodeného S. G., trvale bytom G. č. XXX a M. G.,
trvale bytom K. č. XXX, spôsobil poškodenému vykĺbenie ľavého lakťa a zlomeninu hlavičky vretennej
kosti vľavo s posunom. Charakter zranení, ktoré poškodený utrpel si vyžiadali jeho hospitalizáciuv dňoch od 03.07.2013 do 07.07.2013, počas ktorej bol úplne obmedzený prakticky vo všetkých
oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, oblasti mobility
a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení do ambulantnej

starostlivosti bol počas fixácie sadrovou dlahou po dobu 11 dní obmedzený vo vykonávaní bežných
životných činností a úkonov“, pretože, skutok nebol trestným činom. Uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 03.11.2015 bolo podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie okresného prokurátora zamietnuté.
27. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 28.1.2016 uplatnil u žalovaného návrh
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V uvedenom návrhu si uplatnil tak náhradu

skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Náhradu škody si uplatnil titulom trov obhajoby, ktoré boli
v predmetnom návrhu riadne špecifikované spolu s uvedením ich výšky, pričom spolu (úkony právnej
služby, cestovné, režijný paušál a náhrady za stratu času) trovy obhajoby predstavovali 1.370,37 Eur.
Náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil vo výške 5.400 Eur a to vzhľadom na dĺžku trestného stíhania,
ktoré trvalo 27 mesiacov počas ktorých žil v obavách a strese ako trestné stíhanie dopadne. Pociťoval
krivdu, nakoľko si bol vedomý, že nikomu úmyselne neublížil a jeho dobrý úmysel zabrániť hádke sa

nakoniec obrátil proti nemu. Poukázal na to, že trestné stíhanie malo negatívny dopad na jeho osobný
život, nakoľko bola narušená dôvera medzi ním a jeho rodinou z dôvodu, že ho považovali za človeka so
sklonmi k násiliu. Výšku nemajetkovej ujmy žiadal s prihliadnutím na to, že doteraz viedol usporiadaný
život a riadne pracoval. Mal záujem o štúdium na vysokej škole ale z dôvodu začatého trestného stíhania
protinemuodtohtoúmysluupustil,nakoľkoboldoprihláškypovinnýuviesťprebiehajúcetrestnéstíhanie.

Vzhľadom na jeho mladý vek uvedené trestné stíhanie značne poznačilo a ovplyvnilo smerovanie jeho
ďalšieho života.
28. Žalovaný, konajúci prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR, v liste zo dňa 8.4.2016 uviedol,
že v súvisiacom trestnom konaní nebolo vydané nezákonné rozhodnutie. Taktiež poukázal na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.11.2013 sp. zn. II ÚS 163/2013-50, z ktorého vyplynulo,

že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky
zákonné predpoklady, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba
z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou
osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. V rámci vykonaného prípravného konania boli
zabezpečené a vykonané dôkazy, ktoré preukazovali, že stíhaný skutok sa stal, vykazoval znaky

trestného činu a dôkazy dostatočne odôvodňovali postavenie obvineného Y. S. pred súd. Vzhľadom
na zistenú dôkaznú situáciu neexistoval žiadny zákonný dôvod na aplikáciu ust. § 215 ods. 1 písm.
b) Tr. poriadku prokurátorom v rámci prípravného konania. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa v
žiadnom podstatnom smere neodchýlilo od záverov vyšetrovania v prípravnom konaní, aj napriek tomu
súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že nebola naplnená subjektívna stránka žalovaného

trestného činu z dôvodu nepreukázania zavinenia, na ktorej skutočnosti založil svoj oslobodzujúci výrok
pri aplikácií zásady „in dubio pro reo.“ Tak vznesenie obvinenia, ako podanie obžaloby na obvineného
Y. bolo dôvodné a zákonné.
29. Podľa pokladničných dokladov č. 0002 zo dňa 19.1.2016, č. P-00009 zo dňa 19.03.2014 a faktúry
č. 2014015 zo dňa 19.03.2014 žalobca zaplatil svojmu právnemu zástupcovi za obhajobu v trestnom

konaní sp. zn. 6T/79/2014 sumu spolu 1 370,37 €.
30. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod právne zdôvodnenie takto :
31. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len
„Ústava SR“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú
ideológiu ani náboženstvo.

32. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.
33. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.
34. Podľa čl. 46 ods. 3, 4 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
35. Podľa článku 50 ods. 3 Ústavy SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na
prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám, alebo prostredníctvom obhajcu.
36.Podľa§3ods.1,2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci v znení účinnom ku dňu vznesenia obvinenia žalobcovi (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody c) rozhodnutím otreste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
37. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.
38. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
39. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
40. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

41. Podľa § 16 ods. 4, veta prvá a druhá zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,

a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.
42. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
43. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
44. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.
45.Podľa§17ods.4zákonač.514/2003Z.z.,výškanáhradynemajetkovejujmypriznanápodľaodseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

46. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

47. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.
48. Predtým ako súd pristúpil k meritórnemu prerokovaniu nároku navrhovateľa skúmal, či bola splnená

procesná podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody na súde - predbežné prerokovanie nároku
príslušnýmorgánom.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žetátopodmienkasplnenábolas
výsledkom, že orgán príslušný na predbežné prerokovanie, písomne oznámil poškodenému (žalobcovi),
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody. Žalobca sa teda dôvodne obrátil na súd so žalobou o
náhradu škody.

49. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú fyzickým a právnickým osobám nezákonným konaním
svojich orgánov ich rozhodnutiami alebo nesprávnym úradným postupom vyplýva z čl. 46 ods. 3 Ústavy
SR a predstavuje integrálnu súčasť práva jednotlivca na súdnu ochranu. Zákon č. 514/2003 Z. z.
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri jej výkone, ak sú splnenépodmienky zodpovednosti podľa tohto zákona. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci má povahu objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon
nepozná ani žiadny liberačný dôvod na základe ktorého by bolo možné sa tejto zodpovednosti zbaviť.

50. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že oslobodzujúcim rozsudkom v trestnom konaní nie je
konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia a podania obžaloby, súd uvádza, že
základnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je okolnosť,
že toto rozhodnutie bolo príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť. V zmysle právnych záverov
súdnej judikatúry má aj oslobodenie spod obžaloby v trestnom konaní rovnaký význam ako zrušenie

právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. V súlade s ustálenou súdnou
praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých
rozhodnutiachNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,ktorésatýkalináhradyškodyspôsobenejštátnym
orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Rozhodovanie súdov sa ustálilo medziiným na

názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol oslobodený spod žaloby
má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 1CZ/6/1990, publikované ako Rc/35/1991, ktoré bolo vydané
v čase existujúcej spoločnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákonom č. 58/1969 Zb. účinným v SR do 30.

6. 2004 a v ktorom judikoval, že otázku, či zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod
obžaloby môže mať rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť,
je potrebné zodpovedať kladne. „Systematickým a logickým extenzívnym výkladom možno dôjsť k
záveru, že rovnaký význam (dôsledky) ako zrušenie právoplatného rozhodnutia o vznesení obvinenia
pre nezákonnosť má zastavanie trestného stíhania, oslobodenie spod obžaloby, aspoň ak k nemu došlo

z určitých dôvodov. ..Uvedené opatrenia totiž znamenajú, že je potrebné vychádzať z toho, že občan
čin nespáchal a teda, že koniec koncov proti nemu nemalo byť vznesené obvinenie.... Zastavenie
trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú teda, bez ohľadu na dôvody, ktoré k nim viedli,
z hľadiska ustanovenia § 4 zákona č. 58 /1969 Zb. (§ 6 ods. 1 veta prvá, zákona č. 514/2003 Z. z.)
rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia“. Uvedené bolo opakovane konštatované

Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo 53/ 1993 zo dňa 08.06.1993, sp.
zn. 4 M Cdo 15/2009 zo dňa 18.8.2010, sp. zn. zo dňa 30. 11.2009, sp. zn. 4 Cdo 183/2009, Nálezy
ÚS ČR III.ÚS 2201/2010 zo dňa 11.4. 2013, IV. ÚS 642/05 zo dňa 28.8.2007, II. ÚS 590/08 zo dňa
17.6.2008, III. ÚS 1976/09 z 13.12.2001 a Pl.ÚS 35/09 zo dňa 6.12.2011,ako aj Nález ÚS SR zo dňa
24.3.2011, sp. zn. II ÚS 25/2011.

51. V predmetnej veci uznesením povereného príslušníka OO PZ Ilava ČVS: ORP-1171/IL-TN-2013
zo dňa 10.03.2014 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu ako obvineného z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona. Žalobca proti uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátorky Okresnej

prokuratúry Trenčín sp.zn. 1Pv 813/13/3309-15 zo dňa 10.04.2014 zamietnutá ako nedôvodná. Na
základe podanej obžaloby vydal dňa 24.6.2014 Okresný súd Trenčín trestný rozkaz č. k. 6T/79/2014-28,
ktorým žalobcu uznal vinným a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov so
skúšobnou dobou 1 roka. Voči uvedenému trestnému rozkazu podal žalobca odpor. Následne bol
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 6T/79/2014-259 zo dňa 19.11.2014, právoplatným v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/14/2015-280 zo dňa 03.11.2015, dňa 03.11.2015,
oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písmeno b) Tr. poriadku pretože skutok nebol trestným činom.
52. Žalovaný sa pri argumentácií, že sa nejedná o nezákonné rozhodnutie opieral o nález Ústavného
súdu SR zo dňa 13.11.2013, sp. zn. II. ÚS 163/2013, podľa ktorého „vydanie uznesenia o vznesení
obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu, iba z dôvodu,

že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou
sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.“ V prvom rade treba vo vzťahu k predmetnému nálezu
uviesť, že v ňom bola riešená iná právna otázka a to otázka stretu uplatňovania nároku na náhradu
škody titulom uznesenia o vznesení obvinenia a titulom nezákonného rozhodnutia o väzbe ako aj
otázka premlčania nároku na náhradu škody. V druhom rade nemožno považovať tento názor za

odklon od doterajšej ustálenej judikatúry už len z dôvodu, že sa ústavný súd v náleze, v ktorom tento
právny názor vyslovil nedostatočne, resp. nijako nevysporiadal s dôvodmi a argumentmi, vyplývajúcimi
z opačnej judikatúry, vyvíjajúcej sa v období minimálne 20-tich rokov. Dlhodobou judikatúrou českých
a slovenských najvyšších súdnych inštancií bol právny názor o zodpovednosti štátu za nezákonnérozhodnutie v prípade neskoršieho oslobodenia spod obžaloby opakovane potvrdený a preto ho možno
považovať za právne ustálený.

53. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného predmetným nálezom sp. zn. II. ÚS 163/2013, súd
poukazuje na iný nález Ústavného súdu z 24.3.2011, sp. zn. II ÚS 25/2011 podľa ktorého „ústavný
súd zastáva názor, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia, nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo preto,
že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie

uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť ale rovnaké dôsledky
má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil
predpoklad o spáchaní trestného činu.“ V prejednávanom prípade síce nedošlo k postúpeniu veci do
priestupkového konania, avšak výsledok je ten istý a spočíva v tom, že tak ako prvostupňový súd aj
odvolací súd konštatoval, že skutok, ktorý sa žalobcovi kládol za vinu, nie je trestným činom. Preto
pre záver o nezákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania žalobcu je relevantné konštatovanie

prvostupňového ako aj odvolacieho súdu v Trenčíne, že nejde o trestný čin, teda že trestné stíhanie bolo
vedené voči osobe, ktorá trestný čin nespáchala.

54. Právny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré skončilo
oslobodením spod obžaloby je potrebné hľadať nielen v ustanovení čl. 36 ods. 3 Listiny ale všeobecne

v rovine predovšetkým čl.1 ods. 1 Ústavy, teda v princípoch právneho štátu. Ak má štát byť skutočne
považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,
či za konanie, ktorým štátne orgány alebo orgány verejnej moci priamo zasahujú do základných práv
jednotlivca.Najednejstranejeurčitepovinnosťouorgánovčinnýchvtrestnomkonanívyšetrovaťastíhať
trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, pokiaľ

sa neskôr ukáže ako postup mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné ako
orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom
konaní potvrdilo. Inak povedané, ak má byť jednotlivec povinný sa obmedzujúcim úkonom trestného
stíhania, či úkonom s ním vecne spojeným podrobiť, musí v podmienkach materiálneho právneho štátu
existovať záruka, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť nespáchal, dostane sa mu odškodnenie

za všetky úkony, ktorým bol podrobený. Pokiaľ by takáto perspektíva neexistovala, nebolo by možné
trvať na povinnosti jednotlivca takéto obmedzenia v rámci trestného stíhania znášať.

55. Súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo194/2010 v zmysle
ktorého „zákon č. 514/3003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie),

ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri
rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania
vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania“ (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR z 21. 6.2011, sp. zn. 2 Cdo 121/2010). Uznesenie o vznesení obvinenia nebolo považované bez
ďalšieho za nezákonné, súd ani nehodnotil (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní.

Viazanosť súdu zrušujúcim rozhodnutím vyplýva zo samotného znenia § 6 ods. 1 veta druhá zákona
č. 514/2003 Z. z.. Preto, majúc za to, že oslobodzujúci rozsudok podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku
z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť a týmto rozhodnutím je súd viazaný, nemohol sám v konaní o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím opätovne posudzovať zákonnosť, resp. nezákonnosť uznesenia

vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a uznesenia prokurátorky o zamietnutí sťažnosti obvineného proti
uzneseniuovzneseníobvinenia.Akoužbolouvedenévyššie,zákonč.514/3003Z.z.zakladáobjektívnu
zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie či porušenie právnej povinnosti konkrétnym orgánom
verejnej správy. Teda aj keď trestné stíhanie sa v čase, keď bolo vedené, javilo ako zákonné, v súlade s
ustálenou judikatúrou ho treba považovať za nezákonné práve z dôvodu výsledku tohto konania, ktorým

je právoplatný oslobodzujúci rozsudok.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že uznesenie o vznesení obvinenia v danom prípade
v spojení s uznesením okresnej prokurátorky o zamietnutí sťažnosti žalobcu ako obvineného proti
uzneseniu o vznesení obvinenia, na podklade ktorého sa začalo viesť voči nemu trestné stíhania a

bola podaná obžaloba (ďalej aj „uvedené rozhodnutia“), pričom následne bol v konaní pred súdom
spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, pretože skutok nebol trestným činom, sú
nezákonnými uzneseniami, na podklade ktorých možno konštatovať, že štátu vznikla povinnosť nahradiť
žalobcovi škodu, ktorá mu preukázateľne vznikla v príčinnej súvislosti s nimi.57. Žalovaný uviedol, že uvedené rozhodnutia nepovažuje za nezákonné a preto neuznáva majetkovú
škodu. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2016 uviedol, že majetkovú škodu je možné priznať iba za

zjavne nezákonné rozhodnutie, ktoré vykazuje známky arbitrárnosti.

58. Škoda predstavuje materiálnu ujmu, spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného a objektívne
vyjadriteľnú v peniazoch. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. žalobcovi vznikla skutočná škoda
v podobe trov právneho zastúpenia v trestnom konaní. V zmysle ustanovení § 18 ods. 1, ods. 3 zákona

č.514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v
ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Žalobca sa od žalovaného domáha zaplatenia trov právneho zastúpenia v súlade s
týmto ustanovením, t.j. vo výške tarifnej odmeny a hotových výdavkov v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy obhajoby pozostávali

z 15 úkonov právnej služby v období od 19.3.2014 kedy došlo k prevzatiu obhajoby do rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne dňa 3.11.2015 vo výške 1.101,36 € pričom ich presná špecifikácia tvorila
súčasť návrhu. Ďalej trovy obhajoby predstavovalo cestovné vo výške 108,21 € a náhrada za stratu času
vovýške160,80€.Celkovotrovyobhajobypredstavujúsumu1.370,37€.Vtejtosúvislostisúdpoukazuje
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30.03.2011, sp. zn. 3 Cdo 194/2010 a rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 28.6.1993, sp. zn. 1 Cdo 53/93 publikované pod R 70/1994, v zmysle ktorých „náhrada škody
zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie...“ Žalovaný neuznal majetkovú škodu ako takú, bez bližšieho uvedenia, ktoré úkony právnej
služby považuje za neúčelné, resp. či rozporuje aj samotné vykonanie niektorých z úkonov, príp. dĺžku
ich trvania, prípadne uplatnenú sumu za jednotlivé úkony, t. j. nespochybňoval účelnosť vynaložených

trov obhajoby. Vzhľadom k tomu, že v trestnom konaní došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia má
poškodený (žalobca) právo na náhradu trov obhajoby, ktoré mu v tomto konaní vznikli (skutočná škoda).
Ako vyplýva z vyššie uvedeného zákon na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom
konaní vyžaduje existenciu nezákonného rozhodnutia a nie ako uviedol žalovaný „zjavne nezákonného
rozhodnutia, ktoré vykazuje známky arbitrárnosti“, čo z uvedeného zákonného znenia ani nevyplýva. Na

základe uvedeného považoval súd trovy obhajoby vo výške 1.370,37 € za účelne vynaložené (účelnosť
vynaloženýchtrovžalovanýnerozporoval)auhradenéžalobcomobhajcovi,čojezrejmézpokladničného
dokladu č. 0002 a príjmového pokladničného dokladu č. P-00009.

59. Čo sa týka príčinnej súvislosti, tak v tejto právnej veci je daná priama vecná príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím a škodou v podobe trov právneho zastúpenia, pretože pokiaľ by vyšetrovateľ
nezačal trestné stíhanie a nevzniesol žalobcovi obvinenie, nemal by žalobca dôvod zvoliť si obhajcu na
jeho zastupovanie v trestnom konaní a nevznikla by žalobcovi v trestnom konaní škoda vo výške trov
právneho zastúpenia, ktoré žalobca uhradil za poskytnutú obhajobu. Je teda dané priame pôsobenie
príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádzala následku a vyvolala ho.

Žalobca využil svoje ústavné právo, garantované v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR na kvalifikovanú obhajobu,
nakoľko sám nemá právnické vzdelanie. Podľa názoru súdu je nespochybniteľná nevyhnutnosť takéhoto
postupu v súvislosti s tak závažnou a pre laika zložitou skutočnosťou, ako je vznesenie obvinenia a
začatie trestného stíhania a je irelevantné, či mu bol obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám.

60. V prípade ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. K námietku odporcu,
že tento nárok nebol medzi stranami predbežne prerokovaný, nakoľko si ho žalobca neuplatnil, súd
uvádza,žepovažujenárokajvtejtočastizapredbežneprerokovaný.Akovyplývaznávrhunapredbežné

prejednanie náhrady škody bodu II. zo dňa 28.1.2016 (č. l. 8 spisu) bol tento nárok na náhradu
nemajetkovejujmyriadneuplatnenýatonielenšpecifikáciouzákonnéhoustanovenianazákladektorého
sa tejto náhrady žalobca domáhal - § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ale aj slovným označením, že
sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy, a taktiež jej vyčíslením vo výške 5.400 € s uvedením dôvodov
pre ktoré sa tejto náhrady domáha.

61. Pri hodnotení nemajetkovej ujmy treba vychádzať zo všeobecne známych a akceptovaných
skutočností, že trestné stíhanie samo osebe predstavuje vždy závažný zásah do osobnej slobody
jednotlivca a vyvoláva ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život a životný osud. Zasahuje do
súkromného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, a preto je spôsobilé obmedziť či porušiťaj právo osoby na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti
a dobrej povesti tak, ako to zaručuje čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. Trestné stíhanie,
ktoré bolo realizované v rozpore so zákonom, resp. s ústavným poriadkom, je spôsobilé vyvolať vedľa

vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv. Trestné stíhanie
negatívne ovplyvňuje osobný život stíhaného, na ktorého je síce do okamihu právoplatnosti rozhodnutia
vo veci nutné pozerať sa ako na nevinného, avšak samotný fakt trestného stíhanie záťažou pre každého
obvineného. Trestné konanie výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca a to tým
skôr, ak sa jedná o obvinenie nepravdivé, čo je potvrdené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom

súdu. Preto bolo potrebné v danej veci žalobcovi priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
62. Súd má za to, že oslobodenie žalobcu spod obžaloby vyššie citovaným rozsudkom nie je
postačujúcim zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu, následky, celkovú dĺžku a okolnosti
trestného stíhania. Súd predovšetkým prihliadol na pomerne značnú dĺžku trvania trestného konania
od vznesenia obvinenia (23.10.2013) do právoplatnosti rozsudku, ktorým bol žalobca spod obžaloby
oslobodený (03.11.2015), teda viac ako 2 roky, taktiež na vek žalobcu ale i na jeho stály a nemenný

postoj v trestnom konaní, keď od počiatku tvrdil, že je nevinný. Taktiež zobral do úvahy žalobcov pocit
krivdy, keď sa jeho dobrý úmysel zabrániť hádke obrátil proti nemu, prostredie v ktorom žil a pracoval
a taktiež skutočnosť, že do vznesenia obvinenia viedol usporiadaný život. Záverom súd poukazuje
aj na skutočnosť, že doposiaľ žalobcovi nikto neposkytol ani len morálne zadosťučinenie vo forme
ospravedlnenia sa.

63. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za dôvodné priznať žalobcovi aj náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 3 000,- €. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný z
dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca chcel reálne začať študovať na vysokej škole práve
v období keď mu bolo vznesené obvinenie. Žalobca pôvodne tvrdil, že si prihlášku nepodal lebo do nej
musel uviesť prebiehajúce trestné stíhanie. Uvedené tvrdenie ničím nepreukázal. Na uvedené poukázal

aj žalovaný pričom ako proti tvrdenie uviedol, že zo žiadnej prihlášky bežne dostupnej na internete
nevyplýva, že je potrebné uvádzať prebiehajúce trestné stíhanie. Žalobca toto tvrdenie žalovaného
nevyvrátil (napr. predložením vzoru prihlášky z ktorej by bolo zrejmé, že skutočne sa do prihlášky
uvádzajú aj prebiehajúce trestné stíhania). Žalobca taktiež nedisponuje zamietajúcim rozhodnutím
vysokej školy, ktorá by žalobcu neprijala práve z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania voči nemu

(prípadne, že by ho z tohto dôvodu ani nezaradila medzi uchádzačov o štúdium na vysokej škole a
teda mu nedovolila vykonať prijímacie pohovory). Žalobca ukončil strednú školu v roku 2009 pričom
nasledujúce necelé štyri roky (do doby vznesenia obvinenia) si prihlášku na vysokú školu nepodal. Z
výpovedí tak matky ako aj sestry súd zistil, že otázka štúdia žalobcu na vysokej škole bola v rodine
riešená priebežne. Z výpovede matky vyplýva, že už po skončení strednej školy chcela aby začal

študovať vysokú školu, no dostal prácu v zahraničí a tak išiel do Talianka. Z výpovede sestry zas
vyplynulo že z neho mala pocit že sa hľadal, čo by chcel v živote robiť a chcel aspoň niečo vidieť zo sveta.
Následne pri výsluchu dňa 12.10.2016 žalobca uviedol, že si prihlášku nepodal z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov, nakoľko z dôvodu vedenia trestného konania si hradil obhajcu. Trestné konanie
právoplatne skončilo dňa 03.11.2015 rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne. V súčasnosti (od júna

2015) pracuje žalobca v Nemecku a do dnešnej doby si napriek skončeniu trestného konania prihlášku
na vysokú školu nepodal. Jeho rodičia nevedeli uviesť prečo je to tak. V zmysle uvedeného súd
nevylučujezáujemžalobcuoštúdiumnavysokejškole,nozostranyžalobcusajednáodlhodobýzáujem
a súvislosť medzi tým, že si žalobca prihlášku nepodal práve z dôvodu začatia trestného stíhania nebola
v konaní preukázaná.

64. Súd žalobu v prevyšujúcej časti uplatnenej nemajetkovej ujmy zamietol aj z dôvodu, že závažnosť
následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení nebola
preukázaná. Z vyjadrenia rodinných príslušníkov jednoznačne vyplynulo, že pri žalobcovi počas celej
doby stáli a podporovali ho. Aj z výpovede sestry žalovaného vyplynulo, že to čo sa stalo celú rodinu
posilnilo. Ani v zamestnaní voči žalobcovi neboli z dôvodu vedenia trestného stíhania vyvodzované

žiadne dôsledky, nebola mu krátená mzda a nedostal ani výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu
trestného stíhania.
65. V zmysle uvedeného považuje súd výšku nemajetkovej ujmy za dostatočnú a primeranú a to aj
vzhľadom k rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.10.2015 sp. zn. 52C/56/2014 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.6.2016 sp. zn. 6Co/589/2015 kedy bola priznaná

náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 4.000 €, no závažnosť následkov pre žalobcu ako študenta
vysokej školy bola v uvedenom konaní podstatne význačnejšia najmä z dôvodu jeho prípravy na štátne
záverečné skúšky. Náhrada nemajetkovej ujmy vo výške uplatňovanej žalobcom sa priznáva v oveľa
závažnejších prípadoch.66. Priznaná náhrada nemajetkovej ujmy pritom rešpektuje aj aktuálne znenie § 17 ods. 4 z.č. 513/2004
Z.z. v spojení s § 6 ods. 1 z.č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými
činmi, keď nepresahuje 50-násobok minimálnej mzdy.

67. V zmysle uvedeného súd priznal žalobcovi náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím v
celkovej výške 4.370,37 €, pričom lehotu na plnenie určil v zmysle § 232 ods. 3, prvá veta C.s.p..

68. Súd sa zaoberal i otázkou, či si navrhovateľ trestné stíhanie neprivodil sám. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu ČSR sp.zn. 1Cz/6/90, publikovaného pod R 35/1991 totiž ten, proti ktorému bolo

trestné stíhanie zastavené alebo kto bol oslobodený spod obžaloby právo na náhradu škody spôsobenej
uznesením o vznesení obvinenia nemá, ak si vznesenie obvinenia zavinil sám a bol oslobodený spod
obžaloby alebo proti nemu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin
trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný.
69. V tejto veci nebolo vykonaným dokazovaním zistené, že by si žalobca privodil vznesenia obvinenia
sám, svojim konaním. Žalobca bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo preukázané, že

by sa stal skutok, z ktorého bol obvinený a neskôr i obžalovaný. Žalobca v trestnom konaní v plnom
rozsahu spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom, trestného konania sa riadne
zúčastňoval, od počiatku až dokonca zotrval na svojom tvrdení, že je v danej veci nevinný a riadne
využíval všetky dostupné právne prostriedky svojej obrany. Podľa názoru súdu si žalobca svoje trestné
stíhanie a vznesenia obvinenia nezavinil.

70. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

71. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

72. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

74.Strana,ktorámalaplnýúspechvoveci,mánároknanáhraduvšetkýchúčelnevynaloženýchtrovproti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo
veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí,

že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
75. O trovách konania súd preto rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keď mal za preukázané, že v
časti sumy vo výške 4.370,37 € bola žaloba podaná dôvodne. V zmysle uvedeného potom predstavuje
uplatnená suma 6.770,37 € 100%. Vo vzťahu k žalovanej sume bol úspech žalobcu 65 % (4.370,37 €)

a úspech žalovaného 35 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vzniklo žalobcovi
právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 30 %. V rozhodnutí vo veci samej súd rozhodol o
nároku na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania však rozhodne súd prvej inštancie až
po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.