Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813214005
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3813214005.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: U. C., nar. X.X.XXXX, bytom

H. nad Z. č. XX, proti žalovanej: J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H. nad Z. XX, právne zastúpená Mgr.
Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Námestie slobody 10, o zriadenie vecného
bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhala, aby súd zriadil na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalovanej zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. nad Z. ako parcely registra C,

parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vecné bremeno,
spočívajúcevpráveprechodupešiamotorovýmvozidlomnanehnuteľnostizapísanénaListevlastníctva
č. XX pre k.ú. H. nad Z. ako parcely registra C, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza rodinný dom súpisné č. XX a parc.
č. 222/4 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza garáž v prospech žalobkyne, ktorá je
vlastníčkou týchto nehnuteľností. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že na tunajšom súde, v konaní

vedenom pod sp.zn. 6C/113/27 sa domáhala určenia, že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce
vecnémubremenu,ktoréspočívavpráveprechodupešiamotorovýmvozidlomcezpredmetnépozemky.
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/113/2007-134 zo dňa 27.8.2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/12/2011-158 zo dňa 29.1.2013 bola jej žaloba zamietnutá, z dôvodu,
že žalobkyňa nesplnila zákonné znaky oprávnenej držby. Žalobkyňa v súčasnosti nemá zabezpečený
riadny a nerušený prístup najmä k svojim nehnuteľnostiam parc. č. XXX/X, . parc. č.XXX/X, na ktorej
je postavený rodinný dom súp. č. XX a parc. č. XXX/X, na ktorej je postavená garáž. Prístup k

pozemkom využíva prostredníctvom cesty III. triedy, pričom musí prekonávať prekážku - zvodidlá do
svahu. Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja podľa svojho vyjadrenia zo dňa 23.1.28 k
odstráneniu zvodidiel súhlas nedá, pretože by sa porušila funkčnosť zvodidiel v kritickom úseku cesty
III. triedy v obci Opatovce nad Nitrou. Iná možnosť pre navrhovateľku ako prechod pešo a motorovým
vozidlom cez priľahlé pozemky patriace odporkyni neexistuje. Žalovaná odmietla zmluvne garantovať
prístup cez svoje pozemky v prospech žalobkyne.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.10.2014, ktorým žalobu zamietol.
Žalobkyňa podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací
súd uznesením č.k. 6Co/53/2015-76 zo dňa 26.1.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd okrem iného uviedol,že považuje za predčasný záver okresného súdu o tom, že prístup k nehnuteľnosti navrhovateľky
možno zabezpečiť dodatočnými stavebnými či terénnymi úpravami, a že je zrejmé, že na to, aby
chodník, ktorý navrhovateľka využíva v súčasnosti, spĺňal kritéria bezpečnosti a to najmä v zimnom

období, sú potrebné jeho stavebné úpravy. Otázka, či je možné vykonať stavebné úpravy za účelom
prístupu k verejnej komunikácii je odbornou skutočnosťou, na ktorej zistenie sú potrebné znalosti
zo znaleckých odborov dopravy cestnej, stavebníctva, bezpečnosti a ochrana zdravia v doprave,
prípadne sú potrebné stanoviská príslušných úradov. Okresný súd bez potrebných odborných znalostí
takéto závery nemohol urobiť sám. Bude potrebné podrobnejšie sa odborne zaoberať tým, či je možné

bezpečne peši prechádzať zo stavby na verejnú komunikáciu po pozemku navrhovateľky a či je
možné vykonať stavebné úpravy v danom mieste na zabezpečenie prístupu k stavbe. Odvolací súd
nesúhlasil ani so záverom okresného súdu o tom, že garáž navrhovateľky je tzv. „čiernou stavbou“.
Stavebným úradom je obec a len tento orgán je oprávnený skúmať, či došlo pri stavbe k porušeniu
stavebných predpisov a či ide o „čiernu stavbu“. Stavebný úrad takéto porušenie v prípade stavby
garáže navrhovateľky nezistil a neklasifikoval stavbu ako „čiernu“. Práve naopak uviedol, že ide o stavbu

povolenú a teda dovolenú.

3. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie a to aj za pomoci znalcov za účelom
zistenia,čijemožnébezpečnepešiprechádzať naverejnúkomunikáciuvrámcipozemkunavrhovateľky
a či je možné vykonať stavebné úpravy v danom mieste na zabezpečenie tohto prechodu najmä s

ohľadom na existujúce zvodidlá. Až spoľahlivé zistenie, že takáto možnosť iného bezpečného prechodu
tu je, umožňuje súdu rozhodnúť o zamietnutí návrhu na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v
práve cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej uložil súdu prvej inštancie vykonať
zisťovanie správou, stanoviskom obce ako príslušného stavebného úradu k otázke, či stavba garáže je
nepovolenou („čiernou“) stavbou.

4. Po vrátení veci požiadal súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, požiadal
Obec Opatovce nad Nitrou, ako stavebný úrad o stanovisko, či stavba garáže postavenej na pozemku
parcelné číslo XXX/X v katastrálnom území H. nad Z., je povolenou stavbou, resp. či na túto stavbu
bolo vydané kolaudačné rozhodnutie alebo iné obdobné rozhodnutie. Ďalej súd požiadal Okresný úrad

Prievidza, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií o stanovisko, či je možné odstrániť časť
zvodidiel, nachádzajúcich sa na pozemnej komunikácii v obci Opatovce nad Nitrou, v susedstve domu
žalobkyne, z dôvodu aby bol k tomuto domu zabezpečený prístup peši a motorovým vozidlom priamo
z cestnej komunikácie. Prípadne, ak to nie je možné za súčasného stavu, či by to bolo možné po
prípadných stavebných alebo terénnych úpravách. A či v súčasnosti využívaný peší prístup k domu

žalobkyne,ktorýsisvojpomocnevybudovala,aktorýústizazvodidlami,môžepoprípadnýchstavebných
úpravách spĺňať vyžadované kritériá.

5. Žalobkyňa navrhla súdu, aby ustanovil znalca z odboru projektovanie dopravných stavieb, aby zaujal
stanovisko k otázke, či je možný priamy prístup z jej pozemku na verejnú komunikáciu, či by takýto

prístup umožnil bezpečne prechádzať peši a tiež, či je možné vykonať stavebné úpravy v danom
mieste na zabezpečenie prístupu k stavbe. Súd tomuto návrhu žalobkyne vyhovel, nariadil znalecké
dokazovanie a ustanovil znalca Ing. X. O., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie dopravné stavby.

6. Po doručení znaleckého posudku súd naradil vo veci pojednávanie.

7. Žalobkyňa na pojednávaní naďalej zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že má na svojom pozemku
hlboký sklon, a kvôli tomu nemôže po ňom chodiť. Na tom hlbokom sklone, majú svoj podiel aj cestári,
ktorí stále dvíhajú cestu. Rovnako je však na tom celá ulica. Päťdesiat rokov tadiaľto chodili. Nie je
pravda, že jej žalovaná ponúkla pozemok na odkúpenie. Žalobkyňa sa len vyjadrila, za cenu do 500,-

Sk za 1m2 to je ochotná odkúpiť. Nie je pravdou, že by tie pozemky nechceli. Pán T. ich však predal
žalovanej. Čo sa týka prístupu cez pozemok žalobkyne, keby tam boli mramorové schody tak je to
veľmi nebezpečné. Jej nevesta si tam už aj zlomila ruku. Garáž nie je čiernou stavbou. Vecné bremeno
žalobkyňa potrebuje, keďže nie je možný riadny prístup k jej domu. Nie je sa tam možné dostať ani keby
bolo potrebné dom opraviť.

8. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť. Jej právny
zástupca uviedol, že vec má dve roviny a to prístup do garáže a prístup k domu žalobkyne. Garáž bola
postavená načierno a teda v podstate neexistuje. Prístup do garáže preto nie je možný. Čo sa týkaprístupu peši, znalec povedal, že tento prístup je možný, je to asi 10 až 12 schodov, ktoré je potrebné
vybudovať na pozemku žalobkyne. Tento prístup je dokonca lepší ako by bol prístup po pozemku
žalovanej. Žalovaná si oplotila svoj pozemok zákonne, na základe stavebného povolenia.

9. Keďže odvolací súd neuložil súdu prvej inštancie povinnosť opakovať už raz vykonané dôkazy, súd
vykonal len tie listinné dôkazy ktoré boli pripojené do spisu po zrušení prvého rozsudku súdu prvej
inštancie krajským súdom. Súd preto vykonal ako dôkazy nasledovné listiny: vyjadrenie obce Opatovce
nad Nitrou zo dňa 8.12.2017 č. l. 93, stanovisko OÚ Prievidza odbor cestnej dopravy a pozemnej

komunikácie 23.2.2017 č. l. 95 a Znalecký posudok č. 175/2018 č.l. 118.

10. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

11. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zriadil na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej
vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu peši a motorovým vozidlom na nehnuteľnosti žalobkyne.
Žalobkyňa žiada zabezpečiť prístup peši a motorovým vozidlom jednak k stavbe svojho rodinného domu
(teda k pozemkom v k.ú. H. nad Z. parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/X) a ďalej žiada zabezpečiť prístup
peši a motorovým vozidlom jednak k stavbe garáže, ktorá sa nachádza v k.ú. H. nad Z. na pozemku

parc.č. XXX/X).

12. V zmysle cit. ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno môže súd na
priľahlom pozemku zriadiť len vtedy, keď prístup vlastníka k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak.
Žalobkyňa v priebehu celého konania zotrvala na tvrdeniach, že riadny prístup k jej domu a ku garáži

nie je možné zabezpečiť inak, ale len cez pozemky patriace žalovanej. Súd teda musel v konaní
vyriešiť otázku, aký je súčasný prístup peši a motorovým vozidlom k stavbám patriacim žalobkyni, t.j. k
rodinnému ku garáži a aký by bol možný nový prístup po prípadných stavebných úpravách.

13. Aby vôbec bolo možné zaoberať sa prístupom k stavbe garáže, musel sa súd prvej inštancie na

pokyn odvolacieho súdu opätovne zaoberať otázkou, či je stavba garáže povolenou stavbou. Otázku, či
je konkrétna stavba postavená v súlade so zákonom nemôže vyriešiť súd sám. Je to úlohou stavebného
úradu, ktorým je v prípade tejto stavby Obec Opatovce nad Nitrou. Podľa vyjadrenia Obce Opatovce nad
Nitrou zo dňa 8.12.2017 tvorí garáž postavená v k.ú. Opatovce nad Nitrou na pozemku KN registra „C“,
parc. č. XXX/X príslušenstvo k rodinnému domu súpisné číslo XX, postavenom na pozemku KN registra

„C“, parc. č. XXX/X v k.ú. H. nad Z.. Vlastníctvo k budove garáže nadobudla žalobkyňa v dedičskom
konaní pod číslom D 663/89 po manželovi, nebohom P. Stavba „rodinný dom s garážou“ bola uvedená
do užívania v roku 1974. Na základe vyjadrenia obce teda súd dospel k záveru, že stavba garáže je
povolenou stavbou.

14. Zo stanoviska Okresného z úradu Prievidza, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo
dňa 23.2.2017 vyplýva, že úrad po miestnej obhliadke nehnuteľnosti s rodinným domom súpisné číslo
18 (t.j. rodinný dom žalobkyne) zastáva názor, že vzhľadom na výškový rozdiel komunikácie a pozemku
sa zabezpečenie prístupu motorovým vozidlom javí problematické. Normovaná maximálna hodnota
sklonu komunikácie (pripojenia) je 12%. Návrh technického riešenia je úlohou odborne spôsobilej osoby

na projektovanie dopravných stavieb. Zvodidlo umiestnené pred domom žalobkyne je umiestnené na
vonkajšom oblúku komunikácie z dôvodu svahu za zvodidlom a nie je možné ho odstrániť. Návrh
technického riešenia pripojenia schodiska (existujúceho prístupu k domu žalobkyne) je taktiež úlohou
odborne spôsobilej osoby na projektovanie dopravných stavieb.

15. Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Petra Hudeca č. 175/2018 vyplýva, že v súčasnosti
priamy prístup motorovým vozidlom na nehnuteľnosť žalobkyne parc. č. XXX/X a XXX/X nie je možný.
Prístup pre peších je v súčasnosti tvorený schodiskom vytvoreným v priestore medzi komunikáciou
a stavbou rodinného domu súpisné číslo XX, vyúsťujúcim na verejnú komunikáciu. So zreteľom na
polohové a výškové pomery priestoru medzi stavbou domu súpisné číslo XX a miestnou komunikáciou

(pozemok parc.č. XXX/X a pozemok parc.č. XXX/X), podmienky kladené na bezpečnosť prevádzky na
miestnych komunikáciách (zachovanie zvodidiel) a podmienky kladené na pripojovaciu komunikáciu
(sklon max do 12%) nebude možné zrealizovať prístupovú komunikáciu medzi pozemkami parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/X. Peší prístup k domu súp.č. 18 bude môcť byť vedený len vytvoreným schodiskom
v mieste súčasného prístupového schodiska.

16. Otázka, či je prístup motorovým vozidlom z technického hľadiska možný cez pozemky vo vlastníctve
žalovanejsariešilaužvkonanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.6C/113/2007.Vuvedenomkonaní
bol predložený znalecký posudok Ing. Miloša Součka č.54/2007, zo záverov tohto znalca vyplýva, že
takýto prístup nie je možný. Dôvodom je nevyhovujúci pozdĺžny sklon komunikácie cca 23% a ostrý
uhol jej napojenia na štátnu cestu. V spise sp.zn. 6C/113/2007 sa na č.l. 63 zároveň nachádza záväzné

stanovisko Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prievidza z 28.1.2008, ktorý
nesúhlasí so zriadením vjazdu a výjazdu pre motorové vozidlá.

17. Z uvedeného vyplýva, že zriadiť vjazd a výjazd pre motorové vozidlá na zabezpečenie prístupu
priamo k rodinnému domu a garáži žalobkyne nie je možné. A to ani priamo z verejnej komunikácie
cez pozemok žalobkyne ale ani cez pozemky patriace žalovanej. Dôvodom je nevyhovujúci sklon týchto

pozemkov voči verejnej komunikácii. Maximálna prípustná hodnota sklonu komunikácie (pripojenia)
je 12%. V prípade predmetných pozemkov je táto hodnota vysoko prekročená. Sklon pozemkov vo
vlastníctve žalovanej, na ktorých žiada žalobkyňa zriadiť vecné bremeno je až 23%. Súd týmto nechce
tvrdiť, že nie je možné vôbec fyzicky prejsť motorovým vozidlom cez pozemky žalovanej parc. č. XXX/X,
XXX/XX, XXX/X s XXX/X. Súd však konštatuje, že na týchto pozemkoch nie je možné zriadiť taký trvalý

vjazd a výjazd pre motorové vozidlá, ktorý bol bezpečný a bol by zároveň v súlade s právnymi predpismi.

18. Čo sa týka pešieho prístupu k stavbám patriacim žalobkyni, z dokazovania vyplynulo, že tento
prístup sa v súčasnosti realizuje schodiskom na pozemku žalobkyne, ktoré ústi na verejnú komunikáciu v
priestore za zvodidlom, mimo komunikáciu III/1776. Existenciu tohto schodiska Obvodný úrad pre cestnú

dopravu a pozemné komunikácie Prievidza vo svojom stanovisku nenamietol a ani nekonštatuje, že by
bolo jeho vybudovanie v rozpore s právnymi predpismi. Znalec ustanovený v konaní zároveň uvádza,
že peší prístup na pozemok a žalobkyne je možný cez schodisko, ktoré bude vybudované na pozemku
žalobkyne v mieste, kde už je aj v súčasnosti schodisko vytvorené.

19. Z uvedeného vplýva záver, že prístup motorovým vozidlom k stavbám vo vlastníctve žalobkyne,
t.j. k domu a ku garáži nie je možný, a to ani priamo z pozemku žalobkyne ale ani cez pozemok
žalovanej. Prístup peši priamo z pozemku žalobkyne možný je. Z uvedených dôvodov nie je splnená
podmienka, ktorú vyžaduje § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, že prístup k stavbám žalobkyne
nemožno zabezpečiť inak ako zriadením vecného bremena. Súd preto žalobu zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

23. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.