Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. február 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113221331
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5113221331.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobkyne: I..

L. Š., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. D. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. G. P., právne zastúpená JUDr. Zdenkou
Hulmanovou, advokátkou so sídlom Kysucká cesta 3, 010 01 Žilina, proti žalovanému: I.. B. Š., M..
XX.XX.XXXX, A. Q. XXX XX P. XXX, Š. G. P., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
takto

r o z h o d o l :

Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného, ktoré vzniklo uzavretím
ich manželstva dňa 08.07.1995 v Žiline a zaniklo dňa 16.05.2012, kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/226/2010-156 zo dňa 27.03.2012, tak, že:

do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje:
bytč.Xnachádzajúcisana1.p.vovchodeč.XXobytnéhodomusúp.č.XXXXpostavenéhonapozemku
parcela B.-K. Č.. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného
domu súp. č. XXXX o veľkosti 761/8755 a spoluvlastníckym podielom na pozemku parcela B.-K. Č..
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 o veľkosti 761/8755, nachádzajúce sa v k. ú.

Ž. ako sú tieto evidované na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, Katastrálnym odborom,
v hodnote 74.400,- eur a

do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:
1. pozemok nachádzajúci sa v k. ú. Ž. evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina,
Katastrálnym odborom, ako parcela B.-K. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2
v hodnote 2.400,- eur a
2. pozemok nachádzajúci sa v k. ú. Ž. evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina,

Katastrálnym odborom, ako parcela B.-K. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2 v
hodnote 100,- eur,
3. obytný príves zn. Knaus, EČ: S. XXX X. v hodnote 2.000,- eur a
4. skúter zn. Keeway 50 cm3, EČ: S. XXX J. v hodnote 300,- eur.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 34.800,- eur, a to v nasledovných splátkach vo výške 11.600,- eur:

- so splatnosťou prvej splátky do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,
- so splatnosťou druhej splátky do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a
- so splatnosťou tretej splátky do 9 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,
s tým, že omeškanie žalobkyne s úhradou čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého
zvyšku dlžného plnenia.

Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

Slovenskej republike priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02.07.2013 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 03.07.2013
domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bolo jej a žalovaného zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov (ďalej len „BSM“) vyporiadané a súčasne, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť jej trovy
konania.
2. Žalobu žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.
13C/226/2010-156 zo dňa 27.03.2012 bolo manželstvo strán sporu rozvedené, čím došlo k zrušeniu
BSM strán sporu počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku (dňa 16.05.2012). Vzhľadom k tomu, že
medzi stranami sporu doposiaľ nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, je nútená bez ďalšieho odkladu

požiadať o vyporiadania BSM súd. Žalobkyňa tak žiadala, aby súd v rámci vyporiadania BSM strán sporu
vyporiadal: 1. pozemok parcelu B.-K. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, k.
ú. Ž. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX v hodnote 2.400,- eur; 2. hnuteľné veci, a to
a) osobné motorové vozidlo zn. FIAT Doblo, EČ: S. XXX Q., b) osobné motorové vozidlo zn. Nissan
Terrano, EČ: S. XXX V., c) príves - karavan, EČ: S. XXX X. a d) skúter, EČ: S. XXX J., veci pod písm.

c) a d) spolu v hodnote 4.000,- eur; 3. náklady vynaložené na stavebné úpravy v podkroví v sume
13.336,98 eur v povalovom priestore č. X domu súp. č. XXXX na ul. D. postavenom na parcele B.-K.
Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 evidovanom v katastri nehnuteľností na LV
č. XXXX, k. ú., Ž. v jej výlučnom vlastníctve. Napokon v rámci vyporiadania BSM strán sporu žalobkyňa
žiadala vyporiadať spoločný záväzok strán sporu voči veriteľovi Štefan Malíček - MŠ STAVMAL, ktorý je

predmetom konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 18C-12C/341/2002 o zaplatenie
sumy 12.541,76 eur s príslušenstvom.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 09.09.2014 doručeným súdu
dňa 10.09.2014, v ktorom nesúhlasil so žalobným návrhom. Žalovaný namietal, že žalobkyňa v žalobe
niektoré informácie uviedla nepravdivo, resp. neúplne. V žalobe neuviedla nehnuteľnosti, ktoré patria do

BSM a zároveň do tohto zahrnula motorové vozidlo zn. Nissan Terrano, ktoré do neho nepatrí, keďže
toto motorové vozidlo bolo zakúpené z prostriedkov, ktoré mu darovali rodičia. Žalovaný tak v ďalšom
vymedzil predmet vyporiadania nasledovne: 1. nehnuteľnosti: a) mezonetový byt č. X na X. p. vo vchode
č. XX v dome súp. č. XXXX, k. ú. Ž. nadobudnutý počas manželstva dňa 22.01.1996 v zostatkovej
hodnote 80,000,- eur, b) pozemok parcela B.-K. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24

m2, k. ú. Ž. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX a c) pozemok parcela B.-K. Č.. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2, k. ú. Ž. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX,
oba pozemky spolu v hodnote 2.500,- eur; 2. . hnuteľné veci, a to a) osobné motorové vozidlo zn. FIAT
Doblo, EČ: S. XXX Q. v zostatkovej hodnote 2.500,- eur, b) obytný príves zn. Knaus, EČ: S. XXX X. v
zostatkovej hodnote 2.000,- eur c) skúter zn. Keeway, EČ: S. XXX J. v zostatkovej hodnote 300,- eur

a d) zariadene predmetného bytu v zostatkovej hodnote 20.000,- eur. Rovnako ako žalobkyňa v rámci
vyporiadania BSM strán sporu žalovaný žiadal vyporiadať spoločný záväzok strán sporu voči veriteľovi
Štefan Malíček - MŠ STAVMAL, ktorý je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod
spis. zn. 18C-12C/341/2002 o zaplatenie sumy 12.541,76 eur s príslušenstvom. Napokon žalovaný
namietal, že jeho rodičia poskytli finančné prostriedky na prestavbu podkrovia vo výške 130.000,- Sk a

uhradili rekonštrukciu kúrenia vo výške 65.000,- Sk.
4. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 07.11.2014, 20.01.2015,
21.04.2015, 29.11.2016, 27.01.2016 a napokon 17.02.2017, na ktorom pojednávaní aj vo veci rozhodol
a vyhlásil tento rozsudok.
5.Napojednávanídňa07.11.2014žalobkyňa urobilanespornýmskutkovétvrdeniežalovanéhoohľadom

motorového vozidla zn. Nissan Terrano, EČ: S. XXX V., a to že toto nepatrí do majetku BSM strán sporu
a zároveň ho nežiadala už vyporiadať. Súčasne žalobkyňa urobila nesporným tvrdenie žalobcu, že do
BSM patrí aj pozemok parcela B.-K. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2, k. ú.
Žilina evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. V ďalšom sa strany spotu na pojednávaní
vyjadrili, že nežiadajú vyporiadavať ani nimi označený spoločný záväzok voči veriteľovi Štefan Malíček

- MŠ STAVMAL. Žalovaný súčasne výslovne na pojednávaní uviedol, že už nežiada vyporiadať bližšie
nešpecifikované zariadenie sporného bytu č. X na X. p. vo vchode č. XX v dome súp. č. XXXX, k.
ú. Ž.. Napokon strany sporu urobili medzi nimi nespornou pre účely vyporiadania hodnotu: pozemku
parcela B.-K. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, k. ú. Ž. evidovaného v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX vo výške 2.400,- eur, pozemku parcela B.-K. Č.. XXXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 5 m2, k. ú. Ž. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vo výške100,- eur, obytného prívesu zn. Knaus, EČ: S. XXX X. vo výške 2.000,- eur a skútra zn. Keeway, EČ:
S. XXX J. vo výške 300,- eur.
6. Na pojednávaní dňa 29.11.2016 strany sporu výslovne uviedli, že v rámci vymedzenia predmetu sporu

už nežiadajú vyporiadať ako majetok v ich zaniknutom BSM osobné motorové vozidlo FIAT Doblo, EČ:
S. XXX Q., ohľadom ktorého uzavreli osobitnú dohodu.
7. Pokiaľ ide o samotné vyporiadanie majetku v BSM strán sporu žalobkyňa žiadala zohľadniť to, že
jej rodičia zaplatili kúpnu cenu za sporné pozemkové nehnuteľnosti v sume 33.200,- Sk, ktoré peňažné
prostriedky žalobkyňa považovala za svoje výlučné vlastníctvo. S odkazom na toto skutkové tvrdenie,

ako aj na ňou tvrdenú aktívnu účasť jej rodičov pri nadobúdaní vlastníckeho práva k týmto pozemkom
a napokon na skutočnosť, že na čas po rozvode jej bola zverená do osobnej starostlivosti dcéra L. Š.,
pre ktorú mali byť tieto pozemky nadobúdané, žalobkyňa žiadala sporné pozemky prikázať do svojho
výlučného vlastníctva. Titulom tohto čiastkového vyporiadania BSM strán sporu žalobkyňa požadovala,
aby bola povinná uhradiť žalovanému sumu 667 eur ako 1/2 sumy rozdielu hodnoty týchto pozemkov
(2.500,- eur) a peňažnej sumy 1.166,- eur, ktorá bola v jej výlučnom vlastníctve a bola použitá na úhradu

kúpnej ceny týchto pozemkov. Pokiaľ ide o vnosy peňažných prostriedkov, tvrdených žalovaným, do
sporného bytu ako predmetu jej výlučného vlastníctva, žalovaná mala za to, že žalovaným tvrdené
peňažné prostriedky boli zo strany rodičov žalovaného poskytnuté obom manželom (stranám sporu),
a preto má žalovaný voči nej nárok len na vyplatenie polovice týchto prostriedkov v preukázanej sume
65.000,- Sk, keďže tieto boli použité na vec v jej výlučnom vlastníctve. Z tohto dôvodu mala žalobkyňa za

to, že je povinná žalovanému vyplatiť sumu 1.078,80 eur (32.500,- Sk). Hnuteľné veci: obytný príves zn.
Knaus,EČ:S.XXXX.vzostatkovejhodnote2.000,-euraskúterzn.Keeway,EČ:S.XXXJ.vzostatkovej
hodnote 300,- eur, žalobkyňa žiadala prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že žalovaný
by jej mal byť povinný vyplatiť polovicu hodnoty týchto vecí, t. j. sumu 1.150,- eur. Pri zohľadnení vyššie
uvedených vzájomných výplatkov, žalobkyňa žiadala, aby bola zaviazaná zaplatiť žalovanému titulom

vyrovnania jeho podielu na vyporiadavanom BSM sumu 595,80 eur. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil
s jej argumentáciou, žalobkyňa s poukazom na to, že má v osobnej starostlivosti zverenú dcéru strán
sporu s ťažkým zdravotným postihnutím a je síce zamestnaná, ale len na polovičný pracovný úväzok,
žiadala v prípade určenia jej záväzku na výplatkovú povinnosť, aby tento záväzok jej bol prikázaný
splácať v jednotlivých splátkach primeraných jej príjmu.

8. Žalovaný žiadal vyporiadať BSM strán sporu tak, že by predmetný byt č. X na X. p. vo vchode č. XX v
dome súp. č. XXXX, k. ú. Ž. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Pokiaľ ide o sporné pozemky,
aby tieto súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva spolu so spornými hnuteľnými vecami. Z8roveň
žalovaný žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu vyplatiť mu ako finančné vyrovnanie sumu 34.800,- eur, a to
do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o sumu 34.800,- eur, túto určil zásadne rovnako,

ako je to uvedené v odseku č. 60 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaný súčasne žiadal, aby pri svojom
rozhodovaní súd zobral rovnako do úvahy skutočnosť, že s ním žije starší syn strán sporu, ktorý taktiež
potrebuje zabezpečiť dôstojné bývanie. Preto považuje spôsobom rozdelenia spoločného majetku, a to
v polovici pre každej zo strán sporu za spravodlivý. Pokiaľ ide o trovy konania, žiadal súd, aby rozhodol
tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam (uvedeným
v odsekoch č. 10 až 22 odôvodnenia tohto rozsudku), pričom iné ďalšie skutkové zistenia súd uvedie
v rámci časti odôvodnenia tohto rozsudku venovanej samotnému hodnoteniu dôkazov a právnemu
posúdeniu veci.
10. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/226/2010-156 zo dňa 27.03.2012, ktorý podľa doložky

na ňom vyznačenej nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2012, (na č. l. 156 pripojeného spisu Okresného
súdu Žilina spis. zn. 13C/226/2010) bolo manželstvo strán sporu uzavretá dňa 08.07.1995 rozvedené.
Zároveň týmto rozsudkom bol na čas po rozvode manželstva maloletý syn strán sporu L. Š., M..
XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti žalovaného a maloletá L. Š., M.. XX.XX.XXXX zverená
do osobnej starostlivosti žalobkyne.

11. Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného (v čase datovania výpisu)
Správou katastra Žilina pre k. ú. Ž. zo dňa 03.07.2013 (na č. l. 8 spisu) vyplýva, že v časti A LV bola
evidovaná stavba obytného domu súp. č. XXXX postavená na pozemku parcela B.-K. Č.. XXXX a
pozemok parcela B.-K. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2. V časti B LV bola
pod B9 ako výlučný vlastník bytu č. X na X. p. vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XXXX a s

týmto spojeného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného
domu súp. č. 1033, ako aj pozemku parcela B.-K. Č.. XXXX o veľkosti 761/8755, evidovaná žalobkyňa,
a to titulom nadobudnutia: rozhodnutie SK č. X-236/12-MT-2937/12, kúpa č. V 1964/96-3420/96 a
rozhodnutie č. X 123/01-3207/01.12.ZvýpisuzkatastranehnuteľnostízLVč.XXXXvedeného(včasedatovaniavýpisu)Správoukatastra
Žilina pre k. ú. Ž. zo dňa 03.07.2013 (na č. l. 10 spisu) vyplýva, že v časti A LV bol evidovaný pozemok
parcela B.-K. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2. V časti B LV bol pod B1 ako

výlučný vlastník evidovaný žalovaný, a to titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. V 3692/04-3643/04,
žiadosť č. R 422/13-2363/13.
13. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym
odborom pre k. ú. Ž. zo dňa 10.09.2014 (na č. l. 64 spisu) vyplýva, že v časti A LV bol evidovaný pozemok
parcela B.-K. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2. V časti B LV boli pod B1 ako

výlučný bezpodieloví spoluvlastníci evidované strany sporu, a to titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č.
V 4260/08 zo dňa 06.08.2008-3778/08, žiadosť č. R 422/13-2363/13.
14. Dňa 22.01.1996 uzavreli Mesto Žilina na strane predávajúceho a žalobkyňa (vystupujúca aj napriek
uzavretiu manželstva dňa 08.07.1995 s rodným priezviskom L.) na strane kupujúceho zmluvu č.
1033/34/007/96 o prevode vlastníctva bytu (na č. l. 58 spisu), ktorej predmetom bol odplatný prevod 1-
izbového bytu č. X na X. p. obytného domu súp. č. XXXX vrátane jeho príslušenstva a súčasne časť

povalového priestoru v podkroví tohto obytného domu (označená v dokumentácii domu ako č. 3), ako
aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného obytného
domu súp. č. XXXX a na pozemku parcela B.-K. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321
m2 o veľkosti 761/8755, ako boli tieto nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností evidované na LV č. XXXX
vedenom pre k. ú. Ž.. (čl. II. zmluvy) Kúpna cena za predmet prevodu vlastníckeho práva bola účastníkmi

zmluvydojednanávust.čl.VII.vovýške31.076,-Sk(ztohocenabytuvrátanespoluvlastníckehopodielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného obytného domu súp. č. XXXX a na
povale č. X o veľkosti 761/8755 vo výške 17.125,- Sk a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku
parcela B.-K. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 o veľkosti 761/8755 vo výške
13.951,- Sk). V ust. čl. VIII. bode 1 zmluvy však bolo konštatované, že vzhľadom na to, že kupujúci

uhradí kúpnu cenu v plnej výške, poskytuje mu predávajúci ďalšiu zľavu podľa ust. § 18b ods. 1 písm. b)
zákona č. 182/1993 Z. z. v znení zákona č. 151/1995 Z. z. vo výške 10 % z ceny bytu, t. j. čiastku 1.712,-
Sk, takže za byt zaplatí sumu 29.364,- Sk. V ust. čl. VIII. ods. 2 zmluvy predávajúci potvrdzoval, že suma
29.364,- Sk bola uhradená v deň podpísania zmluvy. Podľa doložky vyznačenej na zmluve bol vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetu prevodu v prospech kupujúceho povolený

rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru dňa 18.10.1996 pod č. V 1964/1996.
15. Dňa 04.08.2004 uzavreli Mesto Žilina ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci kúpnu zmluvu č.
80/právne/2004 (na č. l. 178 spisu), ktorej predmetom bol predaj pozemku parcely B.-K. Č.. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, k. ú. Ž. vytvorenej z parcely B.-K. Č.. XXXX/X
geometrickým plánom č. 41/2004 vyhotoveným Róbertom Pilarčíkom zo dňa 09.07.2004, a to za kúpnu

cenu vo výške 19.200,- Sk, ktorú sa zaviazal kupujúci predávajúcemu uhradiť do 5 dní po podpísaní
zmluvy. Podľa doložky vyznačenej na zmluve bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k
predmetu prevodu v prospech kupujúceho povolený rozhodnutím Správy katastra Žilina dňa 10.09.2004
pod č. V 3692/2004.
16. Dňa 21.04.2008 uzavreli Mesto Žilina ako predávajúci a strany sporu ako kupujúci kúpnu zmluvu č.

97/právne/2008 (na č. l. 161 spisu), ktorej predmetom bol predaj pozemku parcely B.-K. Č.. XXXX/X -
zastavanéplochyanádvoriaovýmere5m2,k.ú.Ž.vytvorenejzparcelyB.-K.Č..XXXX/Xgeometrickým
plánom č. 31/2008 vyhotoveným Róbertom Pilarčíkom zo dňa 04.02.2008, a to za kúpnu cenu vo
výške 7.500,- Sk, ktorú sa zaviazali kupujúci predávajúcemu uhradiť do 14 dní po podpísaní zmluvy.
Podľa doložky vyznačenej na zmluve bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetu

prevodu v prospech kupujúcich povolený rozhodnutím Správy katastra Žilina dňa 06.08.2008 pod č. V
4260/2008.
17. Dňa 25.11.2014 podpísali rodičia žalobkyne I.. J. L. J. B. L. spoločné čestné vyhlásenie (na č. l.
101 spisu), v ktorom vyhlásili, že pre svoju dcéru - žalobkyňu zabezpečili uzavretie nájomnej zmluvy s
Mestom Žilina dňa 17.08.1992, predmetom ktorej bol nájom vtedy obecného X-izbového bytu č. X na

X. p. na ul. D. Č.. XXXX/XX za účelom jeho možného odpredaja do výlučného vlastníctva ich dcéry. Ich
dcére následne darovali finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k
bytu na ul. D. s podkrovím, a to v dvoch splátkach dňa 07.07.1995 v sume 15.000,- Sk a dňa 12.04.1996
v sume 15.214,- Sk. Obidve splátky kúpnej ceny uhradila ich dcéra výlučne z prostriedkov poskytnutých
z ich strany. Zároveň vyhlásili, že svojej dcére darovali aj finančné prostriedky vo výške 33.200,- Sk na

odkúpenie pozemkov parciel B.-K. Č..: XXXX/X a XXXX/X v k. ú. Ž. za účelom stavby garáže na týchto
pozemkoch, pričom aj možnosť odkúpenia týchto pozemkov bola vybavená výhradne I.. J. L..18. Dňa 10.08.1992 vydalo Mesto Žilina pod č. s. Pr-16/1992 rozhodnutie o pridelení mestského X-
izbového bytu č. X na X. p. domu súp. č. XXXX na ul. D. Č.. XX F. Ž. (na č. l. 102 spisu) pre žalobkyňu,
a to s uvedením doby pridelenia: na predaj.

19. Dňa 17.08.14992 uzavrel Podnik bytového hospodárstva š. p. Žilina na jednej strane a žalobkyňa
na strane druhej nájomnú zmluvu (na č. l. 106 spisu), ktorej predmetom bol prenájom X-izbového bytu
č. X na X. p. domu súp. č. XXXX na ul. D. Č.. XX F. Ž.. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú - 3 mesiace
po nadobudnutí právoplatnosti Zásad o odpredaji obecných bytov.
20. Žiadosťou zo dňa 24.5.1994 (na č. l. 104 spisu) požiadala žalobkyňa ako nájomca bytu č. X na X. p.

domu súp. č. XXXX na ul. D. Č.. XX F. Ž. spoločnosť BYTTERM a. s. o jeho odpredaj.
21.Žalobkyňavkonanípredložilanajednomliste(nač.l.103spisu)fotokópiupríjmovéhopokladničného
dokladu vystaveného spoločnosťou BYTTERM a. s. č. XXXXXX zo dňa 12.04.1996 a fotokópiu
potvrdenia zo dňa 07.07.1995. Z predloženej fotokópie príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že
spoločnosť BYTTERM, a. s. mala dňa 12.04.1996 prijať od žalobkyne (vystupujúcej aj napriek uzavretiu
manželstva dňa 08.07.1995 s rodným priezviskom L.) v hotovosti peňažnú čiastku 15.214,- Sk s účelom

platby KZ 1033/34/007/96 s rozpisom cena bytu: 14.920,- Sk, fond údržby: 228,- Sk a správa domu:
66,- Sk. Podľa fotokópie potvrdenia osoby s nečitateľným podpisom (podľa svedkyne B. L. podpis p. Š.)
s pečiatkou spoločnosti BYTTERM a. s. zo dňa 07.07.1995 potvrdzujúca osoba dňa 07.07.1995 (deň
pred uzavretím manželstva strán sporu) mala prevziať sumu 15.000,- Sk na zaplatenie ceny bytu na E..
D. XXXX od žalobkyne (ešte ako L.).

22. Súdom ustanovený znalec Ing. Marián Petrovič, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby - odhad hodnoty nehnuteľností podal znalecký posudok č. 2016-060 zo dňa 19.04.2016 (na č.
l. 246 spisu), ktorým určil všeobecnú hodnotu bytu č. X na X. p. obytného domu súp. č. XXXX vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného obytného
domu súp. č. XXXX a na pozemku parcela B.-K. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321

m2 o veľkosti 761/8755, k. ú. Ž. evidovaného na LV č. XXXX vo výške 74.400,- eur.
23. Podľa ust. § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991Zb.účinnomod01.01.1992do31.12.1992,aksanehnuteľnávecprevádzanazákladezmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom.
24. Podľa ust. § 133 ods. 2 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, ak sa prevádza

nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností
podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. [2a) Zákon č. 265/1992 Zb. o
zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, Zákon SNR č. 266/1992 Zb. o katastri
nehnuteľností v Slovenskej republike; s účinnosťou od 01.01.1996 nahradené zákonom č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)]

25. Podľa ust. § 143 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec

vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. [3) napr. zákon. č. 403/1990 Zb., zákon č. 87/1991 Zb., zákon č. 229/1991 Zb.]
26. Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
27. Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

28. Podľa ust. § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na
požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
29. Podľa ust. § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.
30. Podľa ust. 149 ods. 4 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983, ak do troch

rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo
ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku
vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa
stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a
domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach

platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.31. Podľa ust. § 149 os. 5 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, ak sa
po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví
majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

32. Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba

vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
33. Podľa ust. § 704 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992 do 31.12.1992,
ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom
spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
34. Podľa ust. § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku,
všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom

najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú
by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj
predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je
ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty,
35. Podľa ust. § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa

strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.
36. V prejednávanej veci sa tak žalobkyňa žalobou zo dňa 02.07.2013 domáhala vyporiadania
zaniknutého BSM strán sporu.
37. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať na zásady pre vyporiadanie BSM, z ktorých

pri rozhodovaní vychádzal.
38. Podľa ust. § 150 OZ sa pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú
rovnaké. Stanovenie rozsahu a ocenenia majetku v BSM je predpokladom pre určenie hodnotových
podielov oboch manželov. Po tomto vyporiadání z hľadiska kvantitatívneho nasleduje vyporiadanie
kvalitatívne, t. j. určenie, ktoré veci a pohľadávky z BSM pripadnú každému z manželov. Pre určenie,

ktoré konkrétne veci alebo pohľadávky majú byť každému z manželov pridelené, nestanovuje zákon
výslovne žiadne kritériá. Pri vyporiadaní BSM sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí. OZ
síce bližšie nestanovuje, akým spôsobom by sa malo k týmto potrebám prihliadať, súdy však tomuto
hľadisku správne dávajú kvalitatívny obsah. Na potreby maloletých detí prihliadajú spravidla v rámci
rozhodovania o tom, ktoré veci majú jednému z manželov pripadnúť, spravidla však tomu z manželov,

ktorému boli maloleté deti zverené do výchovy, nedávajú len z tohto dôvodu väčší podiel na spoločnom
majetku.(zozhodnoteniaNajvyššiehosúduČSSRspis.zn.Cpj86/1971zodňa03.02.1972,publikované
vZbierkestanovísknajvyššíchsúdovarozhodnutísúdovpodč.R42/1972)Ďalšímurčujúcimkritériomje
zásadne účelné využitie veci tak, aby pokiaľ možno nebolo treba vyrovnanie podielov peňažnou čiastkou
(podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 264/2001 zo dňa 03.09.2002: „Súdna prax pri

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa dlhodobo riadi zásadou, podľa ktorej sa veci
zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva majú medzi rozvedených manželov rozdeliť tak, aby
suma,ktorújejedenzmanželovpovinnýzaplatiťdruhémunavyrovnaniejehopodielu,bolapokiaľmožno
čo najnižšia, keďže niekedy nie je možné alebo účelné rozdeliť spoločnú vec medzi manželov podľa
veľkosti ich podielov.“). Takýto postup však nie je bezvýnimočný. Preto možno napríklad v odôvodnených

prípadoch prikázať do vlastníctva jedného z manželov vec z BSM, o ktorej získanie, či udržanie sa
prevažnou mierou zaslúžil, aj napriek tomu, že sa tým zvýši čiastka, ktorú bude treba na vyporiadanie
BSM zaplatiť. Jedným z kritérií pre prikázanie veci manželovi sa považuje spravidla aj dlhodobé užívanie
veci jedným manželom po rozvode. Tým sa zohľadňuje, že pri vyporiadaní sa vychádza z ceny ku dňu
zániku manželstva a úžitkovú hodnotu vecí spotrebovával po rozvode do doby vyporiadania len jeden z

manželov (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 980/2003 zo dňa 02.12.2003).
39. Z hľadiska zisťovania rozsahu vyporiadavaného zaniknutého BSM v prejednávanej veci súd
považoval za správny postup založený na rešpektovaní dispozície strán sporu predmetom sporu o
vyporiadanie BSM, a to v tom zmysle, že súd vyporiadava len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM,
ktoré strany sporu urobili predmetom konania (sporu). Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd

podľa ust. § 216 ods. 2 CSP len pokiaľ ide o výšku (cenu), a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho
hľadiska, teda ako veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s
povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Pokiaľ by súd v konaní
o vyporiadanie BSM vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý strany sporu neurobili predmetom konania,potom by konal v rozpore s ust. § 216 ods. 2 CSP a išlo by o vadu konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 684/2004
zo dňa 27.09.2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 999/2006 zo dňa 09.11.2006).

40. Pre vyporiadanie BSM je rozhodná nie len tá skutočnosť, že určitá vec v dobe jeho zániku ako
spoločná existovala, ale i to, v akom stave vec bola (napr. jej kvalita, vek, miera opotrebenia apod.).
Tento stav je rozhodným i pre ocenenie veci, pričom však treba vychádzať z cien zodpovedajúcich -
či už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov, či vývoja cien vecí - cenám platným v dobe,
kedy sa vykonáva vyporiadanie. (zo zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR spis. zn. Cpj 86/1971 zo dňa

03.02.1972 publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 42/1972)
41. Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/226/2010-156 zo dňa 27.03.2012 vyplýva, že uzavretím
manželstva účastníkmi vzniklo dňa 08.07.1995 stranám sporu BSM. Keďže nevyšlo najavo, že by toto
BSM bolo súdom zrušené už za trvania manželstva podľa ust. § 148 ods. 2, alebo ust. 148a ods. 2
OZ, BSM strán sporu tak v zmysle ust. § 148 ods. 1 OZ zaniklo dňom zániku ich manželstva, t. j. dňom
právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva, teda dňa 16.05.2012. Na základe uvedeného mal

súd preukázanú vecnú legitimáciu oboch sporových strán v konaní.
42. S poukazom na to, že strany sporu sa nedohodli na vyporiadaní ich BSM podľa ust. § 149 ods. 2 OZ
a žaloba (návrh) na vyporiadanie BSM bola podaná na súde dňa 03.07.2013, teda v lehote podľa ust.
§ 149 ods. 4 OZ, súd vec ďalej meritórne prejednal a svojim rozhodnutím vykonal vyporiadanie BSM
strán sporu.

43. Súd sa tak zaoberal zisťovaním majetku, ktorý v zmysle návrhu strán sporu tieto žiadali vyporiadať.
44. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že do ich zaniknutého BSM nesporne patria nehnuteľné veci
nachádzajúce sa v k. ú. Ž.:
a) pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina,
Katastrálnym odborom, ako parcela B.-K. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 a

b) pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina,
Katastrálnym odborom, ako parcela B.-K. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2.
45. Súd vychádzal pri svojom rozhodnutí zo zhodnosti skutkových tvrdení strán sporu uvedených v
predošlom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, aj napriek tej skutočnosti, že vlastníctvo pozemku
parcela B.-K. Č.. XXXX/X je v katastri nehnuteľností evidované na LV č. XXXX v prospech žalovaného

ako výlučného vlastníka. Ako však vyplýva aj zo samotného výpisu z katastra nehnuteľností z LV č.
XXXX a aj z kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2004, ktorou mal nadobudnúť vlastníctvo k tomuto pozemku
výlučne žalovaný, k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným došlo počas trvania BSM strán sporu.
Sám žalovaný však v konaní tvrdil, že kúpna cena 19.200,- Sk podľa tejto zmluvy bola hradená z
prostriedkov BSM. Súd poukazuje na znenie cit. ust. § 143 OZ, z ktorého vyplýva, že s výnimkou

vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
nemôže žiadny z manželov zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do výlučného osobného vlastníctva,
a to ani so súhlasom druhého z manželov. Ust. § 143 OZ je totiž ustanovením kogentným, jeho
účinky ohľadne veci nadobudnutej niektorým z manželov nemožno za trvania manželstva zo spoločných
prostriedkov zmluvne vylúčiť. (z rozsudku Najvyššieho súdu SSR spis. zn. 5 Cz 51/1973 zo dňa

30.05.1973 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR č. 9/1973
pod č. 74; R 74/1973) Na uvedených záveroch súdu nemení nič ani skutkové tvrdenie žalobkyne (v
podaní zo dňa 02.12.2004), že nielen pozemok parcela B.-K. Č.. XXXX/X, ale aj pozemok parcela B.-K.
Č.. XXXX/X boli nadobúdané (rozumej zaplatená dojednaná kúpna cena podľa zmlúv zo dňa 04.08.2004
a zo dňa 21.04.2008) z prostriedkov patriacich výlučne žalobkyni, ktorá ich mala nadobudnúť darom od

svojich rodičov I.. J. L. J. B. L.. Žalobkyňa totiž svoje skutkové tvrdenia nepreukázala, keďže dôkazy,
ktoré mali preukázať tieto skutkové tvrdenia, súd vyhodnotil (§ 191 ods. 1 a 2 CSP) ako vzájomne
rozporné a nevierohodné. Dôkazné bremeno pri tom ohľadom tohto tvrdenia zaťažovalo žalobkyňu (z
rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 2263/2005 zo dňa 31.01.2006: „Povinnosť tvrdenia aj
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, spravidla ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.“) Pokiaľ žalobkyňa preukazovala tieto svoje skutkové tvrdenia
čestným vyhlásením I.. J. L. J. B. L. zo dňa 25.11.2014, podľa ktorého jej rodičia darovali aj peňažné
prostriedky v sume 33.000,- Sk na odkúpenie oboch pozemkov, vierohodnosť tejto správy vyplývajúcej
zo spomenutého listinného dôkazu bola spochybnená ďalším dôkazom produkovaným žalobkyňou, a to

svedeckou výpoveďou samotnej B. L., ktorá na pojednávaní dňa 27.01.2017, že s manželom I.. J. L. sa
rozhodli, že vnučke (rozumej dcére strán sporu L. Š., M.. XX.XX.XXXX), ktorá má zdravotné postihnutie
DMO a dostala štátny príspevok na zakúpenie motorového vozidla, zakúpia takýto pozemok, aby sa
mohla postaviť garáž. O tejto skutočnosti boli obaja jej rodičia (teda strany sporu) informovaní, pričomvnučka v tom čase nebola plnoletá, tak pozemky dali na nich (strany sporu), aby mohli začať vybavovať
stavebné povolenie. Súčasne na otázku súdu: aká bola dohoda ohľadom kúpy týchto pozemkov a
úhrady kúpnej ceny medzi ňou a Ing. Antonom Melekom na jednej strane a stranami sporu na strane

druhej, svedkyňa odpovedala, že bola taká, že garáž sa postaví pre vnučku. Teda dohoda bola tá,
že sa to dá zapísať na nich, teda že uzavrú predmetnú kúpnu zmluvu, lebo vnučka bola maloletá.
Pokiaľ sa týka úhrady kúpnej ceny dohoda bola taká, že to zaplatia s I.. J. L. a nič viac od nich (strán
sporu) nepýtali. Z výpovede svedkyne B. L. tak nepochybne vyplynulo, že kúpna cena oboch sporných
pozemkov mala byť priamo uhradená Ing. J. L. z prostriedkov pochádzajúcich z BSM svedkyne a

I.. J. L.. Ak by teda súd vychádzal z výpovede svedkyne B. L. k uzavretiu darovacej zmluvy (medzi
svedkyňouaI..J.L.najednejstraneakodarcamiažalobkyňounastranedruhejakoobdarovanou,ktorej
predmetom mali byť peniaze v hodnote zodpovedajúcej kúpnej cene predmetných pozemkov, spolu vo
výške 26.700,- Sk) vôbec nedošlo, keďže rodičia žalobkyne peňažné prostriedky zodpovedajúce kúpnej
cene oboch pozemkov priamo zaplatili predávajúcemu bez toho, aby došlo medzi nimi a žalobkyňou
k dohode o podstatných náležitostiach darovacej zmluvy (podľa ust. § 628 OZ k dohode o predmete

daru a dohode o jeho bezodplatnosti), a to v úmysle, aby strany sporu nadobudli pozemok, na ktorom
sa mala postaviť garáž pre účely parkovania motorového vozidla, na ktorý obdržali štátny príspevok
z dôvodu zdravotného postihnutia ich maloletej dcéry. Žalovaný napokon namietal, či už pravdivosť
obsahučestnéhovyhláseniarodičovžalobkyne,akoajtvrdenísvedkyneB.L.vjejvýpovedi.Pochybnosti
súdu o vierohodnosti žalobkyňou produkovaných dôkazov vyvolala na strane súdu aj tá skutočnosť,

že kúpnu zmluvu zo dňa 04.08.2004 uzatváral ako kupujúci výlučne žalovaný a najmä skutočnosť, že
medzi uzavretím oboch kúpnych zmlúv uplynulo časové obdobie takmer 4 rokov. Pritom zo svedeckej
výpovede B. L. sa javí, ako by peňažné prostriedky mali byť poskytnuté ňou a jej manželom I.. J. L. na
zaplatenie kúpnych cien za oba pozemky v rovnakom čase.
46. Napokon súd poukazuje na to, že v prípade, ak by aj kúpna cena bola úplne zaplatená z

výlučných prostriedkov žalobkyne, avšak kupujúcimi boli obaja manželia, t. j. obe strany sporu (v prípade
pozemku parcela B.-K. Č.. XXXX/X), ktorí obaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti
do bezpodielového spoluvlastníctva (uvedené zjavne vyplýva z textu ust. čl. II. kúpnej zmluvy zo dňa
21.04.2008), práve táto vôľa je rozhodujúca z hľadiska určenia, že táto nehnuteľnosť patrí do BSM strán
sporu (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 1659/2000 zo dňa 17.10.2001). Pokiaľ ide

o pozemok parcela B.-K. Č.. XXXX/X, ak by aj kúpna cena za bola zaplatená z výlučných prostriedkov
žalobkyne, predmetnú nehnuteľnosť by na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2004 nadobudol ako
jediný kupujúci do výlučného vlastníctva žalovaný. V danom prípade by nemohol byť tento pozemok
nadobudnutý do BSM strán sporu, keďže na jeho nadobudnutie by neboli použité ani sčasti prostriedky
patriace do BSM a súčasne zmluvu na strane kupujúcich so žalovaným neuzavrela žalobkyňa. Ako už

však bolo vyššie konštatované, súd mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že by kúpna cena za oba
dotknuté pozemky bola čo i len čiastočne hradená z peňažných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve.
47. V ďalšom bola v konaní medzi stranami sporu sporná otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. Ž., a to bytu č. X na X. p. vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XXXX
postaveného na pozemku parcela B.-K. Č.. XXXX a s týmto spojeného spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného obytného domu súp. č. 1033 a na
pozemku parcela B.-K. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 o veľkosti 761/8755
(ďalej len „sporný byt“). K tejto časti predmetu sporu súd považuje za potrebné uviesť, že z cit. ust. §
143 OZ možno vyvodiť, že dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva spočíva
v prípade sporu na tej strane sporu, ktorá tvrdí, že určitá vec patrí do BSM. Ak sa toto nadobudnutie

preukáže a druhý z manželov (druhá strana sporu) tvrdí skutočnosti, ktoré vec z BSM vylučujú, bude
na ňom spočívať dôkazné bremeno týkajúce sa týchto skutočností. Manžela, ktorý tvrdí, že na spoločný
majetok sa vynaložili prostriedky z jeho oddeleného majetku, zaťažuje dôkazné bremeno o uvedených
skutočnostiach.
48. V konaní bolo nesporne preukázané, že zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XXXX/XX/XXX/XX,

ktorou bol nadobúdaný pôvodný X-izbový byt č. X na X. p. obytného domu súp. č. XXXX a súčasne
časť povalového priestoru v podkroví tohto obytného domu (označená v dokumentácii domu ako č. 3),
ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného obytného
domu súp. č. XXXX a na pozemku parcela B.-K. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321
m2 a veľkosti 761/8755, bola žalobkyňou ako kupujúcou a Mestom Žilina ako predávajúcim uzavretá

dňa 22.01.1996 (t. j. viac ako 6 mesiacov po uzavretí manželstva strán sporu, dňa 08.07.1995, teda za
trvaniaichBSM),pričomvkladvlastníckehoprávavprospechžalobkynedokatastranehnuteľnostíbolna
základe uvedenej zmluvy Okresným úradom v Žiline, katastrálnym odborom povolený dňa 18.10.1996.
Zároveň súd poznamenáva, že aj keď je zrejmé (a medzi stranami sporu to bolo nesporné), že nazáklade stavebného povolenia Okresného úradu v Žiline, odboru životného prostredia č. 98/04031/
OÚ-OdŽP-Db zo dňa 09.11.1998 (na č. l. 121 spisu), teda nepochybne za trvania manželstva, resp.
BSM strán sporu, došlo k stavebným úpravám nadobudnutej časti povalového priestoru č. 3, a to tak,

že tieto boli prestavané a vytvorili spolu s pôvodným 1-izbovým bytom č. 7 jeden obytný celok [toho
času v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX evidovaný byt č. 7], ako to aj vyplýva z kolaudačného
rozhodnutia Okresného úradu v Žiline, odboru životného prostredia č. 2001/03765/OÚ-OdŽP-Db zo dňa
20.12.2001 (na č. l. 123 spisu), túto skutočnosť vzhľadom k nadobudnutiu vlastníckeho práva stranami
sporu k predmetu prevodu podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XXXX/XX/XXX/XX, ako to nižšie

konštatuje súd, nebola z pohľadu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci právne významná. Preto, ak
sa súd v ďalšom (nižšie v odôvodnení tohto rozsudku) zaoberal vlastníckym právom strán sporu k
predmetu prevodu podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 1033/34/007/96, zaoberal sa v podstate
pre zjednodušenie veci vlastníckym právom strán sporu k toho času v katastri nehnuteľností na LV č.
XXXX evidovanému bytu č. 7. Prestavaním predmetu prevodu podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu
č. XXXX/XX/XXX/XX počas trvania BSM sa totiž nemohla zmeniť podstata vlastníctva strán sporu k

nemu, a to bez ohľadu na skutočnosť, že či už rozhodnutie príslušného stavebného úradu o stavebnom
povolení, resp. kolaudačnom rozhodnutí bolo vydané výlučne na meno žalobkyne a jej žiadosť.
49. Žalobkyňa mala za to, že predmetný byt patrí do jej výlučného vlastníctva, aj napriek tomu, že
vlastníctvo k nemu bolo nadobudnuté počas trvania manželstva strán sporu, avšak kúpna cena bola
uhradená z jej výlučných peňažných prostriedkov, ktoré dostala darom od svojich rodičov (v záverečnej

reči už prostredníctvom svojej právnej zástupkyne udávala, že kúpnu cenu priamo uhradili jej rodičia,
ako istú formu daru za úspešné ukončenie vysokoškolského štúdia). Žalovaný tieto skutkové tvrdenia
žalobkyne počas celého konania namietal, pričom tvrdil, že kúpna cena bola zaplatená z peňažných
prostriedkov patriacich do BSM strán sporu. V zmysle uvedeného v odseku č. 47 odôvodnenia
tohto rozsudku tak dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že sporný byt bol nadobudnutý za

peňažné prostriedky patriace do jej výlučného vlastníctva zaťažovalo v spore žalobkyňu. Žalobkyňa na
preukázaniesvojichskutkovýchtvrdeníozaplateníkúpnejcenyprodukovalanasledovnélistinnédôkazy:
čestné prehlásenie svojich rodičov (I.. J. L. J. B. L.) zo dňa 25.11.2014, potvrdenie o prevzatí sumy
15.000,- Sk zo dňa 07.07.1995 a príjmový pokladničný doklad spoločnosti BYTTERM a. s. č. 130106 zo
dňa 12.04.1996 a súčasne výpoveď svedkyne B. L. (svojej matky).

50. V kontexte s dôkazným bremenom žalobkyne súd považuje za potrebné na tomto mieste uviesť,
že na vymedzenie pojmu listina ako dôkazného prostriedku treba definovať, čo sa považuje za listinu
na účely dokazovania v občianskom súdnom konaní. Aj keď sa dá stretnúť aj so širším vymedzením,
v zmysle a pre účely občianskeho súdneho konania za listinu je treba považovať iba písomný prejav
v určitej jazykovej forme, spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným ust. § 204 CSP.

Mimoriadny význam má rozlišovanie listín podľa pôvodu na a) verejné listiny (§ 205 CSP), t. j. listiny
vydané súdmi alebo inými štátnymi orgánmi v rámci ich právomoci, alebo listiny osobitnými predpismi
vyhlásené za verejné, b) ostatné listiny (súkromné). Za verejnú listinu teda nemožno považovať listinu
vydanú síce štátnymi orgánmi, avšak nad rámec právomoci orgánu, ktorý listinu vydal. Rozdelenie listín
na verejné a súkromné má význam z hľadiska ich hodnotenia súdom. Verejná listina potvrdzuje, že ide

o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, až do tých čias, kým nie je preukázaný opak,
ako aj pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené. Treba však rozlišovať pravosť listiny
a pravdivosť obsahu listiny. Pri súkromnej listine súd skúma jej pravdivosť i pravosť. (podľa rozsudku
NajvyššiehosúduSRspis.zn.4Cdo13/2009zodňa24.02.1010:„Usúkromnýchlistínjetrebarozlišovať
ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je nej uvedený ako vystaviteľ,

a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno
ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky.“.) „V prípade, keď účastník poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej ??
listiny, potom platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil k dôkazu, stíha dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno; tento účastník teda nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí

dokázať pravosť, či správnosť súkromnej ??listiny. Rovnako v odbornej právnej literatúre v súvislosti s
porovnaním dôkaznej sily verejnej listiny, ktorá je vymedzená v ust. § 134 O.s.p. a listiny súkromnej ??
(t. j. tej, ktorá povahu listiny verejnej nemá), je zastávaný názor, že oproti listine verejnej, kde dôkazné
bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej ??listiny stačí „formálne“ popretie jej
správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno toho účastníka,

ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou (porovnaj Bureš, J., Drápal , L.,
Krčmář, Z. a kol. Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, 7 vydanie, Praha. C. H. Beck, 2006, str.
618).“ (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009; obdobne
rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 3 Cdon 1031/??1996 zo dňa 17.04.1996)51. Žalovaný popieral v konaní pravdivosť čestného prehlásenia I.. J. L. J. B. L. zo dňa 25.11.2014,
ako aj potvrdenia o prevzatí sumy 15.000,- Sk zo dňa 07.07.1995 (v tomto prípade aj pravosť), teda z
hľadiska skutkových tvrdení žalobkyne jej skutkové tvrdenia o použití majetku v jej výlučnom vlastníctve

na zaplatenie celej kúpnej ceny za sporný byt.
52. Zo žalobkyňou produkovaných listinných dôkazov (potvrdenie o prevzatí sumy 15.000,- Sk zo dňa
07.07.1995 a príjmový pokladničný doklad spoločnosti BYTTERM a. s. č. XXXXXX zo dňa 12.04.1996,
ako aj čestného prehlásenia I.. J. L. J. B. L. zo dňa 25.11.2014) vyplýva, že kúpna cena mala byť
zaplatená žalobkyňou dvoma platbami, a to prvou dňa 07.07.1995 v sume 15.000,- Sk a druhou

dňa 12.04.1996 v sume 14.920,- Sk, t. j. celkovo v sume 29.920,- Sk. Uvedené správy vyplývajúce
zo žalobkyňou produkovaných listinných dôkazov však nekorešpondujú so znením ust. čl. VIII. bodu
2 predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XXXX/XX/XXX/XX, ktoré upravovalo platobné
podmienky zaplatenia kúpnej ceny, podľa ktorého predávajúci potvrdzoval, že suma 29.364,- Sk (ako
kúpna cena v zmysle ust. čl. VII. bod 1 v spojení s ust. čl. VIII. bod 1 zmluvy) bola uhradená v
hotovosti v deň podpísania zmluvy (22.01.1996). V ďalšom súd poukazuje na to, že v ust. čl. VIII.

bod 1 zmluvy bola kúpna cena dojednaná vo výške 29.364,- Sk (t. j. v sume o 556,- Sk nižšej ako
vyplýva zo žalobkyňou produkovaných listinných dôkazov. Súčasne možno konštatovať, že pravdivosť
správ vyplývajúcich z listinných dôkazov produkovaných žalobkyňou, ktorá bola popretá žalovaným,
nielenže nebola podporená, ale naopak bola spochybnená, iným dôkazom produkovaným žalobkyňou,
a to výpoveďou svedkyne B. L.. Táto totiž vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.01.2017 uviedla,

že čiastku 15.214,- Sk zaplatila v deň podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XXXX/XX/XXX/XX
(22.01.1996), teda nie dňa 22.01.1996, ako to vyplýva z príjmového pokladničného dokladu spoločnosti
BYTTERMa.s.č.130106zodňa12.04.1996,atovčase,keďžalobkyňapodpisovalapredmetnúzmluvu
o prevode vlastníctva bytu č. XXXX/XX/XXX/XX. Ďalšia pochybnosť súdu o vierohodnosti listinných
dôkazov produkovaných žalobkyňou vyviera aj so skutočnosti, že svedkyňa B. L. na pojednávaní

predložila listinu (list papiera), na ktorej sa nachádza fotokópia potvrdenia o prevzatí sumy 15.000,-
Sk zo dňa 07.07.1995 (vystaveného podľa tvrdení svedkyne p. Š.; zhodná s fotokópiou na č. l. 103
spisu), ku ktorej uviedla, že táto fotokópia (originál sa nachádza v dispozícii spoločnosti BYTTERM a.
s.) bola vyhotovená v čase, kedy zaplatila za žalobkyňu sumu 15.000,- eur do pokladne spoločnosti
BYTTERM a. s. (t. j. dňa 07.07.1995). Súčasne však na tom istom liste papiera sa nachádza aj fotokópia

príjmového pokladničného dokladu spoločnosti BYTTERM a. s. č. XXXXXX zo dňa 12.04.1996, t. j. z
času až o 9 mesiacov neskôr. Je teda zrejmé, že ak by bola fotokópia potvrdenia zo dňa 07.07.1995
vyhotovená toho istého dňa, nemohla by sa na tom istom liste papiera nachádzať fotokópia ďalšej listiny
datovanej však neskoršie, a to dňa 12.04.1996. Vysvetlenie svedkyne, že na tento list papiera vyhotovila
fotokópiu príjmového pokladničného dokladu spoločnosti BYTTERM a. s. č. 130106 zo dňa 12.04.1996

až následne z dôvodu, že farba zvykne vyblednúť a súčasne, aby obe listiny mala v kópii na jednom liste
papiera sa súdu javí prinajmenšom zvláštne až účelovo zavádzajúce. Čo je však omnoho podstatnejšie,
je to, že súdu sa javí ako absolútne nevierohodné, že by spoločnosť BYTTERM a. s. prevzala v
hotovosti sumu 15.000,- Sk (v roku 1995 táto suma zodpovedala cca 2-násobku priemernej mesačnej
mzdy v národnom hospodárstve, ktorá bola vo výške 7.195,- Sk) bez vystavenia riadneho účtovného

dokladu (príjmového pokladničného dokladu, ako tomu bolo v prípade úhrady sumy 15.214,- Sk dňa
12.04.1996) a navyše takýto doklad dala B. L. (ako osobe uhrádzajúcej túto platbu za žalobkyňu) iba vo
fotokópii a nie v originály. Aj z týchto dôvodov súd považoval výpoveď svedkyne B. L. za nevierohodnú,
akcentujúc z pohľadu skúmania jej vierohodnosti aj skutočnosť, že je matkou žalobkyne a teda je s
ňou v najužšom príbuzenskom vzťahu. Napokon vnímaniu vierohodnosti svedkyne nenapomáhala ani

skutočnosť, že svedkyňa po výzve súdu, aby sa vyjadrila k okolnostiam zakúpenia sporného bytu, ako aj
sporných pozemkov, svoju výpoveď čítala z vopred pripravených poznámok. Na záver súd poukazuje na
vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 07.11.2014, kedy tento uviedol, že je absurdné, že žalobkyňa
tvrdí, že byt nadobudla z finančných prostriedkov, ktoré si zarobila na brigádach, ako to udáva vo svojom
písomnom vyjadrení, ktoré od nej obdržal. Aj keď žalovaný toto písomné vyjadrenie súdu nepredložil,

súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní
dňa 07.11.2014 nepoprela, že by žalovanému zaslala žalobkyňa takéto písomné vyjadrenie, naopak
právna zástupkyňa žalobkyne výslovne potvrdila existenciu tohto vyjadrenia, pričom súčasne uviedla, že
toto vyjadrenie však súdu nezasielali a predložili ho len žalovanému. Aj táto skutočnosť na strane súdu
vyvolala pochybnosti jednak o pravdivosti skutkových tvrdení žalobkyne, ako aj o ňou produkovaných

dôkazoch, ktoré mali tieto skutkové tvrdenia preukázať.
53. Súd tak konštatuje, že žalobkyňa dôkazné bremeno (ako bolo uvedené v odseku č 49 odôvodnenia
tohto rozsudku) neuniesla a nepreukázala, že by darom od svojich rodičov obdržala peňažnú čiastku
zodpovedajúcu kúpnej cene sporného bytu a túto aj následne na zaplatenie kúpnej ceny sporného bytupoužila. Inými slovami žalobkyňa nepreukázala, že kúpna cena sporného bytu nebola zaplatená (a to
čo i len čiastočne) z peňažných prostriedkov pochádzajúcich z BSM. Súd tak vychádzal z toho, že
sporný byt patrí do BSM strán sporu. Na tomto závere nič nemení ani argumentácia žalobkyne (a s

ňou spojené listinné dôkazy) o tom, že pôvodný byt č. 7 jej bol ešte pred uzavretím manželstva dňa
10.08.1992pridelenýdoužívaniažalobkynisuvedenímúčelu(podľarozhodnutiaMestaŽilinyopridelení
mestského bytu č. s. Pr-16/1992 zo dňa 10.08.1992) „na predaj“ a že žiadosť o odpredaj tohto bytu zo
dňa24.05.1994podalaspoločnostiBYTTERMa.s.žalobkyňaeštepreduzavretímmanželstva.Rovnako
ani to, že žalobkyňa ako nájomca uzavrela s Podnikom bytového hospodárstva š. p. Žilina nájomnú

zmluvu na tento byt s dobou nájmu do troch mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti Zásad o odpredaji
obecných bytov. Tieto skutočnosti sú totižto právne irelevantné, keďže k nadobúdaniu vlastníckeho
práva k spornému bytu došlo až na základe kúpnej zmluvy - zmluvy o prevode vlastníctva bytu č.
1033/34/007/96 vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (podľa ust. § 133 ods. 2 OZ v
znení zákona č. 264/1992 Zb. s účinnosťou od 01.01.1993), t. j. v tomto prípade až dňa 18.10.1996, teda
za trvania manželstva strán sporu a ich BSM. (v čase od 01.01.1992 do 31.12.1992 bola v zmysle ust.

§ 133 ods. 2 OZ pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na zmluvnom základe potrebná
účinnosť zmluvy, ku ktorej došlo jej registráciou štátnym notárstvom) Relevantným v tomto prípade
nemôže byť ani prípadné predkupné právo žalobkyne nájomcu v zmysle ust. § 16 ods. 1 v spojení s
ust. § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to vzhľadom k
tomu, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy - zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XXXX/XX/XXX/XX, t.

j. dňa 22.01.1996 vznikol ex lege uzavretím manželstva obom stranám sporu spoločný nájom bytu (§
704 ods. 1 OZ) a teda predkupným právom tak disponoval ako nájomca bytu aj žalovaný, a to aj napriek
tomu, že sa žalobkyňa stala nájomcom bytu ešte pred uzavretím manželstva. Rovnako na uvedených
záveroch nemôže nič zmeniť okolnosť, či svedok B. Š.G. (otec žalovaného) mal, alebo nemal vedomosť
o kúpe sporného bytu. Aj prípadná, žalobkyňou do pozornosti súdu dávaná okolnosť, že svedok B. Š.

nemal vedomosť o kúpe predmetného bytu nemôže odstrániť značné pochybnosti súdu o pravdivosti a
vierohodnosti skutkových tvrdení žalobkyne, ako aj dôkazných prostriedkov ňou produkovaných.
54. Pokiaľ ide o ocenenie uvedených nehnuteľných vecí pre účely vyporiadania BSM súd vychádzajúc
z vyššie uvedenej zásady, že je potrebné vychádzať zo stavu (daného ich kvantitou a kvalitou) v čase
zániku BSM strán sporu, t. j. ku dňu 16.05.2012, avšak z cien zodpovedajúcich cenám za porovnateľné

veci v čase vyporiadania BSM strán sporu, t. j. v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM. Súd tak
pre účely vyporiadania vychádzal jednak zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu ohľadom hodnoty
sporných pozemkov, a to parcely B.-K. Č.. XXXX/X vo výške 2.400,- eur a parcely B.-K. Č.. XXXX/X
vo výške 100,- eur a jednak zo záverov znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca Ing. Mariána
Petroviča č. 2016-060 zo dňa 19.04.2016 ohľadom hodnoty sporného bytu, a to vo výške 74.400,- eur

(závery znalca aj napriek vzneseným námietkam v podaní zo dňa 16.05.2016 následne po vyjadrení
znalca k týmto námietkam podaním zo dňa 26.08.2016 už žalobkyňa nenamietla a žalovaný závery
znalca nenamietal vôbec).
55. Súd v ďalšom v rámci vyporiadania zaniknutého BSM strán sporu zahrnul na základe zhodných
skutkových tvrdení strán sporu, o ktorých pravdivosti nemal dôvodné pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP)

do vyporiadania aj hnuteľné veci: obytný príves zn. Knaus, EČ: S. XXX X. v hodnote 2.000,- eur a skúter
zn. Keeway 50 cm3, EČ: S. XXX J. v hodnote 300,- eur, ktoré mali nadobudnúť za trvania manželstva
(resp. ich BSM). Pokiaľ ide o ďalšie hnuteľné veci, ktoré pôvodne spravili strany sporu predmetom
sporu, a to osobné motorové vozidlá zn. FIAT Doblo, EČ: S. XXX Q. a zn. Nissan Terrano, EČ: S.
XXX V. a súčasne zariadenie sporného bytu, súd rešpektujúc dispozíciu strán sporu s jeho predmetom,

keďže strany sporu v priebehu konania už netrvali na vyporiadaní týchto hnuteľných vecí, tieto do
vyporiadania nepoňal. Z rovnakých dôvodov súd nevyporiadal ani pôvodne stranami sporu označený
spoločný záväzok strán sporu voči veriteľovi Štefanovi Malíčkovi - MŠ STAVMAL (napokon, ako aj
vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 12C/341/2002-568 zo dňa 16.08.2013 žaloba Štefana
Malíčka - MŠ STAVMAL proti stranám sporu ako žalovaným, ktorou si uplatňoval spornú pohľadávku,

bola zamietnutá).
56. Čo sa týka samotného vyporiadania BSM účastníkov súd toto vyporiadanie vykonal podľa zásad
uvedených v ust. § 150 OZ pričom pri výklade týchto zásad sa spravoval aj vyššie uvedenou a citovanou
judikatúrou. Súd tak vyporiadal BSM tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom vychádzal
z nasledovných úvah a záverov.

57. Pokiaľ ide o vyporiadanie sporného bytu č. X na X. p. vo vchode č. XX obytného domu súp.
č. XXXX postaveného na pozemku parcela B.-K. Č.. XXXX a s týmto spojeného spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného obytného domu súp. č. XXXX
a na pozemku parcela B.-K. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 a veľkosti761/8755, súd prihliadal na tú (nespornú) skutočnosť, že tento predmet zaniknutého BSM po jeho zániku
(16.05.2012) užívala (a naďalej užíva) za účelom zabezpečovania svojich bytových potrieb, ako aj
maloletejdcérystránsporuL.Š.(zverenejdoosobnejstarostlivostižalobkyne),žalobkyňa,ktorázároveň

týmto aj v období po zániku BSM spotrebovávala úžitkovú hodnotu tohto bytu (k tomu viď argumentácia
uvedená v odseku č. 38 odôvodnenia tohto rozsudku vychádzajúca z rozsudku Najvyššieho súdu ČR
spis. zn. 22 Cdo 980/2003 zo dňa 02.12.2003. Súd tak tento predmet vyporiadavaného BSM strán sporu,
zohľadňujúc aj vôľu samotných strán sporu, prikázal v rámci vyporiadania BSM strán sporu do výlučného
vlastníctva žalobkyni.

58. Čo sa týka ďalšieho predmetu BSM strán sporu, a to sporných pozemkových nehnuteľností
(nachádzajúcich sa v k. ú. Ž. evidovaných v katastri nehnuteľností ako parcely B.-K. Č..: XXXX/X J.
XXXX/X), súd pri ich vyporiadaní prihliadal na skutkovú okolnosť, že tieto pozemky doposiaľ neboli
zastavané (garážou, ako to mali podľa zhodných tvrdení strany sporu v úmysle) a súčasne (ako to
uviedli strany sporu na pojednávaní dňa 17.02.2017), že tieto pozemky nie sú toho času nijako užívané,
pričom v minulosti tieto pozemky boli užívané tak, že na nich žalovaný parkoval obytný príves zn. Knaus,

EČ: S. XXX X., ako aj že tieto pozemky sa nachádzajú v inej lokalite Mesta Žilina, ako sporný byt.
V ďalšom pri vyporiadavaní tohto predmetu BSM strán sporu súd zohľadnil svoje skutkové a právne
závery, ako boli uvedené v odseku č. 45 odôvodnenia tohto rozsudku. Z týchto vyplýva, že nebolo
preukázané, že by sa žalobkyňa zaslúžila o nadobudnutie a udržanie tohto predmetu BSM strán sporu
takou mierou, ako to má na mysli ust. § 150 OZ, teda aby súd mohol na takúto prípadnú okolnosť pri

vyporiadavaní tohto predmetu BSM prihliadať. Súd tak vychádzajúc zo zásady, že veci zo zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva majú medzi rozvedených manželov rozdeliť tak, aby suma, ktorú je
jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia,
keďže niekedy nie je možné alebo účelné rozdelenie spoločnej veci medzi manželov podľa veľkosti ich
podielov (v danom prípade deliť pozemky o výmere 24 m2 a 5 m2 na dva pozemky o výmere 14,5 m2 by

z hľadiska ich účelného využitia bolo zjavne neúčelné), súčasne z toho, že v rámci vyporiadania BSM
bola najhodnotnejšia vec patriaca do BSM prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne a napokon
prihliadajúc na skutkové okolnosti uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku,
prikázal oba sporné pozemky do výlučného vlastníctva žalovaného. Prípadná argumentácia akcentujúca
potrebu maloletej L. Š. (v čase rozhodovania súdu už takmer plnoletej), vytvoriť priestor na parkovanie

motorového vozidla používaného na jej prepravu, sa javila s poukazom na zistené skutkové okolnosti
(doterajšieho nevyužívania sporných pozemkov ne tieto účely) ako nie právne významná.
59. Napokon, pokiaľ ide o vyporiadanie hnuteľných vecí, a to obytného prívesu zn. Knaus, EČ: S.
XXX X. v hodnote 2.000,- eur a skútru zn. Keeway 50 cm3, EČ: S. XXX J., súd tieto hnuteľné veci, s
poukazom na to, že sa nachádzajú (a nachádzali po celý čas od zániku BSM strán sporu) nesporne

v držbe žalovaného, ktorý aj spotrebovával naďalej po zániku BSM strán sporu ich úžitkovú hodnotu,
prihliadajúc aj na zhodné návrhy oboch strán sporu ohľadom ich vyporiadania, prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného.
60. Možno tak konštatovať, že súd z vyporiadavaných aktív BSM strán sporu (nehnuteľného a
hnuteľného majetku) prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne majetok v hodnote 74.400,- eur a

do výlučného vlastníctva žalovaného majetok v hodnote 4.800,- eur. Žalobkyni sa tak dostalo hodnoty
o 69.600,- eur vyššej ako žalovanému, a preto je žalovaná povinná vyplatiť podľa cit. ust. § 150 OZ
žalovanému na vyrovnanie podielov oboch strán sporu z vyporiadavaného BSM sumu 34.800,- eur (ako
1/2 sumy 69.600,- eur).
61. Ak strany sporu žiadali zohľadniť pri vyporiadaní ich BSM vnosy z ich výlučného majetku (žalobkyňa

tak žiadala za podmienky, že súd zahrnie do masy vyporiadavaného BSM aj sporný byt) do BSM, zo
strany žalobkyne tvrdené v sume 8.796,- eur a zo strany žalovaného tvrdené v sume 270.000,- Kč
(tvrdenia strán sporu na pojednávaní dňa 29.11.2016), pričom tieto peňažné prostriedky mala každá
zo sporových strán nadobudnúť od svojich rodičov darom a mali byť použité na rekonštrukciu, resp.
zariadenie sporného bytu, súd konštatuje, že strany sporu tieto svoje skutkové tvrdenia nepreukázali.

62.Žalobkyňaprodukovalanapreukázaniesvojichlenvšeobecnýchskutkovýchtvrdeníohľadomvnosov
z jej výlučného majetku do spoločného majetku (sporného bytu) len jediný relevantný dôkaz, a to
výsluch svedkyne B. L.. Odhliadnuc od vyššie konštatovanej nevierohodnosti tejto svedkyne, súd
poukazuje na časť výpovede tejto svedkyne, kde táto uviedla, že s manželom zakúpili materiál v hodnote
150.000,- Sk, pričom tento dali obom mladým (t. j. obom stranám sporu; teda nedošlo k darovaniu

peňažných prostriedkov žalobkyni, ktorá by ich následne použila na rekonštrukciu sporného bytu),
pričom to bol materiál na prerábku bytu, teda drevené podlahy a plávajúce podlahy na celé poschodie,
obklady v kúpeľni, sprchový kút. Súčasne sa robil obklad sadrokartónom v kúpeľni na prízemí, a to
vzhľadom k tomu, že tam bolo prerobené kúrenie, čo robila jedna firma z Kysúc a faktúry uhradilaona. Taktiež poukazovala vklady na účet stavebného sporenia obom mladým. Nielenže tak skutkové
tvrdenia žalobkyne svedkyňa B. L. vo svojej výpovedi nepotvrdila, ale súčasne možno konštatovať vznik
pochybností o vierohodnosti aj tejto časti výpovede svedkyne, a to na základe námietky vznesenej

žalovaným s poukazom na obsah výpovedí svedkov Ľ.. B. J. B.. Y. v konaní vedenom na Okresnom
súde Žilina pod spis zn. 12C/341/2002 (ktorého boli obe strany sporu účastníkmi na strane žalovaných).
Svedkyňa B. L. totiž vo svojej výpovedi uviedla, že: „My sme s manželom zakúpili materiál v hodnote
150.000,- Sk, pričom tento sme dali obom mladým, pričom to bol materiál na prerábku bytu, teda drevené
podlahy a plávajúce podlahy na celé poschodie, obklady v kúpeľni, sprchový kút, pričom súčasne sa

robil obklad sadrokartónom v kúpeľni na prízemí“. Pri tom svedok Ľ. B. v spomenutom konaní Okresného
súdu Žilina uviedol, že bol so žalovanými (teda stranami sporu v prejednávanej veci) v U. nakupovať
plávajúce podlahy, ale on bol iba vodič. Svedok B.. Y. zas uviedol, že pre žalovaných (teda strany sporu
v prejednávanej veci) bol nakúpiť do Poľska obkladačky, dlažbu, zábradlie, sprchovací kút, pričom im to
doviezol do obce B., kde si to preložili do svojho auta. K tejto výpovedi žalovaný uviedol, že s K Y. boli
spoločne so žalobkyňou v Poľsku, ale jeho autom, pričom sami tento materiál v U. uhradili.

63. Žalovaný zas na preukázanie svojich skutkových tvrdení o investíciách zo svojho výlučného majetku
(ktorý nadobudol darom od svojich rodičov) do spoločného majetku strán sporu produkoval zásadne
jediný dôkaz, a to výsluch svojho otca B. Š.. Pokiaľ tento svedok vypovedal o nejakej finančnej výpomoci
žalovanému na pojednávaní dňa 27.01.2017, vyjadroval sa tak, že s manželkou považovali manželstvo
strán sporu v tom čase za pevný rodinný zväzok, takže z ich strany (svedka a jeho manželky) to bolo

vnímané a myslené ako pomoc obom manželom vrátane ich detí. Že to išlo cez syna to bol len spôsob
realizácie. Teda ani svedok B. Š. nepotvrdil, že by či už výlučne on alebo so svojou manželkou poskytol
(výlučne) žalovanému akýkoľvek peňažný dar.
64. Obdobne súd postupoval v súvislosti so skutkovým tvrdením žalobkyne, že na kúpu sporných
pozemkov použila prostriedky zo svojho výlučného vlastníctva. Ako už bolo konštatované v odseku č.

45 odôvodnenia tohto rozsudku, žalobkyňa nepreukázala, že kúpna cena sporných pozemkov bola čo i
len čiastočne hradená z peňažných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve.
65. Napokon, ak žalovaný poukazoval na to, že z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve získaných
darom od jeho rodičov uhradil titulom odmeny za poskytnutie právnej služby a titulom paušálnej náhrady
hotových výdavkov JUDr. Alžbete Skočdopolovej, advokátke ako právnej zástupkyni strán sporu v

konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 12C/341/2002, sumu 3.620,75 eur na základe
vyúčtovania zo dňa 16.08.2013, súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal vôbec skutkové tvrdenie,
že tieto peňažné prostriedky JUDr. Alžbete Skočdopolovej uhradil (čo žalobkyňa poprela).
66. Súd tak pri vyporiadaní BSM strán sporu nemal preukázané, že by ktorákoľvek strana sporu
vynaložila na spoločný majetok svoj oddelený majetok vo výlučnom vlastníctve, a preto nemal dôvod

postupovať v prejednávanej veci podľa cit. ust. § 150 veta druhá OZ. Súčasne v konaní nevyšli najavo
také skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali disparitné vyporiadanie BSM strán sporu (t. j. nie
vychádzajúc z rovnosti podielov strán sporu na ich BSM).
67. Zohľadniac tak vyššie uvedené, súd vo výroku tohto rozsudku zaviazal žalobkyňu zaplatiť
žalovanému sumu 34.800,- eur ako náhradu na vyrovnanie jeho podielu na vyporiadavanom BSM strán

sporu.
68. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
69. Pokiaľ ide o lehotu na plnenie povinnosti uloženej žalobkyni týmto rozsudkom vo vzťahu k
žalovanému, súd využijúc svoje oprávnenie podľa cit. ust. § 232 ods. 3 CSP umožnil žalobkyni zaplatiť

žalovanému sumu 34.800,- eur v splátkach vo výške a za podmienok, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku. Pri tomto svojom rozhodnutí prihliadal najmä na okolnosti prejednávanej veci, a to že
ide o značne vysokú peňažnú sumu, pričom v konaní nevyšlo najavo, že by žalobkyňa disponovala iným
majetkom, ako bol predmetom sporu a v ktorom zabezpečuje potreby bývania svojho, ako aj maloletej
dcéry strán sporu so zdravotným postihnutím L. Š.G., ktorá bola zverená na čas po rozvode do osobnej

starostlivosti žalobkyne. Na druhej strane súd prihliadal aj na potreby žalovaného, a preto žalobkyni
neurčilnižšiesplátkyrozloženédodlhšejdobysplatnostiakourčenésplátkyvovýrokutohtorozsudku.Je
zrejmé, že ak by súd umožnil splácať žalobkyni žalovanému sumu 34.800,- eur v splátkach primeraných
jej príjmu (ako jedinej okolnosti podmieňujúcej výšku splátok) je zrejmé (ak by súd vychádzal z toho,
že žalobkyňa pracuje na polovičný úväzok), žalobkyňa by splácala svoj záväzok žalovanému niekoľko

rokov, zatiaľ čo žalovaný by tak z vyporiadavaného majetku nemal po dlhú dobu takmer žiaden prínos
a tento spôsob splácania záväzku žalobkyne by voči nemu bol neprimerane tvrdý.70. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

71. Podľa ust. čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec
podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

72. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
73. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
74. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

75. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP,
76. Súd pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal z toho, že ani
jedna zo strán sporu nemala plný úspech v konaní [súd síce na základe žaloby žalobkyne vyporiadal
zaniknuté BSM strán sporu, avšak nie v zmysle žaloby žalobkyne, preto nemožno brať na ťarchu
žalovaného,ženepodalnávrhnavyporiadanieBSMprvýon.Vtomtokontextesúdprihliadalnacharakter

tohto sporu, kde každý z bývalých manželov je oprávnený podať návrh na vyporiadanie BSM, a preto o
nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa cit. ust. § 255 od. 2 CSP, a to tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.
77. Súčasne vzhľadom k tomu, že zo strany štátu došlo v prjednávanej veci k vyplateniu znalečného
znalcovi Ing. Mariánovi Petrovičovi v sume 38,08 eur a teda bolo potrebné rozhodnúť o nároku štátu

na náhradu týchto vynaložených trov. Súd poukazuje, že v čase rozhodnutia súdu účinný CSP už
neupravuje inštitút náhrady trov konania štátu, ako tomu bolo za účinnosti O.s.p. (do 30.06.2016),
počas ktorej bolo aj dokazovanie znalcom vykonané a súčasne aj rozhodnuté uznesením č. k.
6C/190/2013-276 zo dňa 25.04.2016 o znalečnom a vyplatení časti znalečného z rozpočtových
prostriedkov štátu, a preto súd za použitia princípu analógie iuris zakotveného v ust. čl. 4 ods. 2 CSP

priznal Slovenskej republike proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd
pri svojom rozhodnutí uložiť túto povinnosť žalovanému vychádzal z toho, že tento dôkaz bol zásadne
vykonaný v záujme žalovaného, keďže tento na rozdiel od žalobkyne tvrdil, že sporný byt patrí do BSM
strán sporu a týmto dôkazom malo byť preukázané jeho skutkové tvrdenie o hodnote sporného bytu
80.000,- eur, ktorú hodnotu žalobkyňa namietala. V kontexte tohto súd poukazuje na to, že strana sporu

nesie trovy dôkazu, ktoré v konaní navrhovala (§ 253 ods. 1 CSP). Súd tento spôsob rozhodnutia o
nároku na náhradu trov konania Slovenskej republiky považoval s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP za taký, ktorého výsledkom je rozumné usporiadanie
procesných vzťahov. O výške náhrady trov konania štátu rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).