Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sa/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200317
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200317.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: MUDr. Pavol

Karakó, bytom Kráľovský Chlmec, S. Petőfiho 77, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Szabóom,
AK Kráľovský Chlmec, Nemocničná 7, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul.
29. augusta 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 08. 01. 2018, č.
22389-3/2018-BA, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 08. 01. 2018 č. 22389-3/2018-BA žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení),
zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov zo dňa 16. 03. 2017 č. 700-3910290817-
GC04/17 tak, že vypustila text týkajúci sa predpísania poistného na nemocenské poistenie, starobné
poistenie a príspevkov na starobné a dôchodkové sporenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného
fondu solidarity za obdobie júl 2006 - jún 2008 v celkovej sume 6 799,87 eur a doplnila text rozhodnutia
tak, že žalobcovi predpísala poistné v celkovej sume 6 260,67 eur (podrobne špecifikované pokiaľ ide o
jednotlivé druhy poistenia) za obdobie september 2006 - jún 2008 uznajúc námietku premlčania práva

predpísať poistné za mesiace júl 2006 a august 2006 v sume 539,20 eur.

2. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaná ako odvolací správny orgán preskúmala
napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a dospela k záveru, že toto rozhodnutie je
potrebné zmeniť z dôvodu uznania námietky premlčania práva sociálnej poisťovne predpísať poistné
za vo výrokovej časti uvedené obdobie dvoch mesiacov, pričom svojím rozhodnutím zároveň odstránila
formálny nedostatok a síce vypustila vo výrokovej časti text „... § 152a zákona v znení neskorších

predpisov...“, s tým, že uvedený formálny nedostatok nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného
poistného. Poukázala na to, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo vydanie rozhodnutia
Sociálnou poisťovňou, pobočka Trebišov č. 700-3910844416-GC04/16 zo dňa 13. 09. 2016, ktorá
predpísala účastníkovi konania poistné na uvedené druhy poistení za obdobie júl 2006 - jún 2008
v celkovej sume 9 065,92 eur. Na základe účastníkom podaného odvolania odvolací správny orgán
rozhodnutím zo dňa 15. 12. 2016 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu, že vymeriavací základ v úhrne, ktorý účastník konania dosiahol v mesiacoch

kontrolovaného obdobia ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba (SZČO) a zároveň ako zamestnanec presiahol výšku zákonom ustanoveného
vymeriavacieho základu v úhrne mesačne najviac, tzv. maximálny mesačný vymeriavací základ, na
platenie poistného na nemocenské poistenie a súčasne na platenie poistného na dôchodkové poistenie.Táto skutočnosť nebola v pôvodnom rozhodnutí zohľadnená a poistné bolo vypočítané nesprávne.
Následne bolo vydané správnym orgánom prvého stupňa 16. 03. 2017 rozhodnutie, ktorým bolo vyššie
uvedené zohľadnené a poistné bolo predpísané v správnej sume v súlade so zákonom o sociálnom

poistení.

3. Žalovaná konštatovala, že účastník nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Citujúc ust.
§ 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, § 3 ods. 4 písm. c/, § 10 ods. 1, ods. 2, § 68 ods. 1
písm. a/ zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov,

stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba
zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti), všetky v jednotlivých zneniach, účinných v čase
rozhodujúcom pre posúdenie veci konštatovala, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
(licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti a zakladá právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Licenciu na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva Slovenská

lekárska komora. Uviedla, že 23. 01. 2006 Slovenská lekárska komora vydala účastníkovi konania
licenciu č. L1A/KE/0781/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore
pneumológia a ftizeológia. Licencia nadobudla právoplatnosť a vykonateľnosť 09. 02. 2006, pričom táto
zanikla 28. 11. 2006. V období od 28. 09. 2016 do 28. 11. 2016 bola pozastavená.

4. S poukazom na ust. § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1 a § 138 ods. 9, 10
zákona o sociálnom poistení v jednotlivých zneniach účinných v čase rozhodujúcom pre posúdenie veci
uviedla, že podľa údajov Daňového riaditeľstva SR (od 01. 01. 2012 Finančného riaditeľstva SR) príjem
účastníka konania zo živnosti za rok 2005 (2 378 047 Sk) presiahol zákonom ustanovenú sumu 82 800
Sk a príjem zo živnosti za rok 2006 (1 066 990 Sk) presiahol zákonom stanovenú sumu 91 200 Sk,

na základe čoho a s prihliadnutím na licenciu č. L1A/KE/1781/05 bol účastník konania v období, za
ktoré mu bolo napadnutým rozhodnutím predpísané poistné, povinne nemocensky poistenou a povinne
dôchodkovo poistenou SZČO. Za rok 2007 zo samostatnej zárobkovej činnosti žiaden príjem nedosiahol
a preto mu ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom
30. 06. 2008 v súlade s § 21 ods. 1 cit. zákona.

5. Podľa registra poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia účastník konania bol v období od
01. 01. 1997 do 30. 06. 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO.
Z registra poistencov tiež vyplýva, že účastník od 01. 07. 2006 je zamestnancom zamestnávateľa
RESPIRO - MEDICAL, s.r.o. S poukazom na § 138 ods. 11, ods. 12, ods. 16 zákona o sociálnom

poistení v príslušnom znení bola vykonaná kontrola súbehu vymeriavacích základov účastníka konania
ako zamestnanca a ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO a bolo
zistené, že účastník konania v mesiacoch kontrolovaného obdobia presiahol vymeriavací základ v úhrne
mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie a súčasne na platenie poistného na
dôchodkové poistenie. Uvedené bolo zohľadnené a poistné bolo vypočítané správne.

6. Citujúc ust. § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/ a ods. 11 písm. b/, § 129 ods. 1,
2, § 130 písm. c/, § 131 ods. 1 písm. c/, § 132 písm. c/ a § 137 písm. b/ zákona o sociálnom poistení
v príslušnom znení vymeriavací základ účastníka konania na platenie poistného za obdobie júl 2006
- jún 2007 predstavoval na nemocenské poistenie sumu 25 911 Sk mesačne a na starobné poistenie,

invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity sumu 34 589 Sk mesačne. Vymeriavací
základ účastníka za obdobie júl 2007 - jún 2008 predstavoval na nemocenské poistenie sumu 28 142
Sk mesačne a na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity sumu
36 288 Sk. Kontrolou odvodu poistného bolo zistené, že účastník ako povinne nemocensky poistená a
povinne dôchodkovo poistená SZČO poistné za obdobie júl 2006 - jún 2008 neodviedol vôbec, čím mu

s poukazom na ustanovenia § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
v príslušnom znení vznikla dlžná suma poistného spolu vo výške 6 799,87 eur, ktorá bola predpísaná
rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa.

7. Žalovaná zastáva názor, že námietky účastníka uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie

napadnutého rozhodnutia. Poukázala na to, že Košický samosprávny kraj rozhodnutím z 09. 05. 2006
zrušil účastníkovi konania dňom 30. 06. 2006 rozhodnutie o povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia - ambulancie v odbornom zameraní tuberkulóza a pľúcne choroby vydané Krajským úradom v
Košiciach dňa 10. 01. 1997 pod č. 96/05176. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov prijala od účastníkakonania dňa 04. 07. 2006 registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 30. 06. 2006. Keďže registračný list
(odhláška s dátumom zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňa 30.

06. 2006), ktorý bol predložený účastníkom konania, bol považovaný za sporný, Sociálna poisťovňa,
pobočka Trebišov predvolala účastníka za účelom preukázania doby trvania licencie L1A. Tento predložil
uvedenú licenciu a zároveň mu bolo vysvetlené, že vzhľadom na jej existenciu a jeho príjmy uvedené
v daňových priznaniach k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2005 a 2006 mu trvalo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie do 30. 06. 2008 a za dané obdobie mu bude

predpísané poistné. Napriek tomu, že účastníkovi konania bolo 30. 06. 2006 rozhodnutie Krajského
úradu Košice č. 96/05176 o povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ambulancie v
odbornom zameraní tuberkulóza a pľúcne choroby zrušené rozhodnutím Košického samosprávneho
kraja č. 2741/2006-RU20-13119, mal účastník konania na účely sociálneho poistenia právne postavenie
SZČO aj po 30. 06. 2006, pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár

v odbore pneumológia a ftizeológia (licencia typu A), na základe ktorej bol v období uvedenom v
napadnutom rozhodnutí oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Účastníkovi trvalo v
uvedenom období povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, pretože splnil zákonom
stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového
poistenia, t. j. mal postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia na základe licencie L1A a zároveň

jeho príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2005 a 2006 presiahli zákonom stanovenú
hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti. Účastník konania vzniesol námietku premlčania
práva sociálnej poisťovne predpísať poistné po viac ako 11 rokoch. S poukazom na § 147 ods. 1, 2,
§ 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v príslušnom znení žalovaná konštatovala, že poistné za
mesiac júl 2006 bolo splatné 08. 08. 2006 a poistné za mesiac augusta 2006 bolo splatné 08. 09. 2006.

Vychádzajúc z uvedeného námietku premlčania vznesenú žalobcom za uvedené obdobie akceptovala
a vo svojom rozhodnutí zmenila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa znížením určenej sumy
poistného o poistné za uvedené obdobie.

8. Včas podanou žalobou zo dňa 28. 02. 2018 žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej,

akoajsprávnehoorgánuprvéhostupňazrušilavecvrátilžalovanejnaďalšiekonanie.Vžalobepoukázal
na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov v tej istej veci už rozhodla 13. 09. 2016, kde mu
predpísala poistné za rovnaké poistné obdobie, ale vo vyššej sume, pričom z rozhodnutia sociálnej
poisťovne pobočka Trebišov zo 16. 03. 2017 neuviedla, žeby v tej istej veci o tej istej skutočnosti už
raz rozhodla. Odôvodnenia oboch rozhodnutí sú obsahovo totožné a preto sa podľa názoru žalobcu

mala Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov vysporiadať v neskoršom rozhodnutí aj s otázkou existencie
rozhodnutia predchádzajúceho. Žalobca zastáva názor, že rozhodnutia správnych orgánov neobsahujú
dostatok dôvodov a preto sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Zmenu rozhodnutia nepovažuje za
formálny nedostatok, ako to vyplýva z rozhodnutia žalovanej, keďže uplatnením námietky premlčania
a jej vyhoveniu došlo k zmene výšky predpísaného poistného. Preto zastáva názor, že žalovaná mala

zrušiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátiť mu vec na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Tým, že o tejto veci rozhodla zmenou rozhodnutia, odňala mu právo konať pred
prvostupňovým orgánom a za daného stavu považuje svoju žalobu za opodstatnenú. Zdôraznil, že
neposkytoval zdravotnú starostlivosť aj napriek existencii licencie, v tejto súvislosti poukázal na § 14 ods.
1 písm. b/ zák. č. 439/2004 Z. z. a zdôraznil, že v období od septembra 2006 do júna 2008 nemal príjem

z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti súvisiacej s predmetnou licenciou a jeho jediným
príjmom v tomto období bol príjem z pracovného pomeru, ako to uvádza žalovaná na str. 6 napadnutého
rozhodnutia.Žalovanáprirozhodovaníotom,žejepovinnenemocenskypoistenýapovinnedôchodkovo
poistený, nevenovala dostatočnú pozornosť otázke reálneho výkonu podnikateľskej činnosti ako
samostatne zárobkovo činnej osoby, ani neexistencii súhlasu samosprávneho kraja s vykonávaním tejto

činnosti a tiež otázke existencie príjmov podliehajúcich zdaneniu a následne aj pre určenie jednotlivých
druhov poistného. O vykonávaní podnikateľskej činnosti za obdobie september 2006 - jún 2008 okrem
uvedenej licencie nesvedčí žiaden dôkaz. Tento formálny prístup má za následok, že je povinný zaplatiť
sumu uvedenú vo výrokovej časti rozhodnutia. Zotrval na tom, že zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

9. V podrobnom písomnom vyjadrení zo dňa 20. 04. 2018 žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov tak, ako boli premietnuté v odôvodnení napadnutéhorozhodnutia žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa, pokiaľ ide o právny základ predpísaného
poistného. Poukázala na to, že na účely sociálneho poistenia sa za SZČO považujú fyzické osoby
vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení, ktoré zároveň vymedzuje podmienky, na základe

ktorých sa fyzická osoba považuje za SZČO. Do 31. 12. 2010 bolo skutočnosťou rozhodujúcou na
nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti, alebo
udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu
SZČO, t. j. ak má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná

mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda
táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2010 status SZČO. Osobitným
predpisom v tejto súvislosti je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý
upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami.
Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho
povolania, pričom toto možno v zmysle § 3 ods. 4 cit. zákona vykonávať rôznym spôsobom, a to:

a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa
osobitného predpisu,
c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,
d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti,

e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

10. Z uvedeného vyplýva, že cit. zákon upravuje rôzne alternatívy, ako možno vykonávať zdravotnícke
povolanie. Jednou z nich je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Ak by mal zákonodarca
v úmysle zakotviť, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe môže jej držiteľ

vykonávať zdravotnícke povolanie len v spojení s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, nezapracoval by osobitne do § 3 ods. 4 cit. zákona v písm. c/ možnosť vykonávať
zdravotnícke povolanie na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Povolenie
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR alebo v rámci
preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj, pričom tieto orgány sú príslušné aj na zrušenie

tohto povolenia za splnenia určených podmienok. Povolenie má formu rozhodnutia. V zmysle § 12 ods.
2 cit. zákona toto povolenie možno vydať fyzickej osobe za podmienok, že táto má licenciu na výkon
zdravotníckeho povolania (§ 68 ods. 1 písm. b, t. j. licenciu L1B), má vo vlastníctve alebo nájme priestory,
v ktorých sa bude zdravotnícka starostlivosť poskytovať a uvedené priestory spĺňajú požiadavky z
hľadiska ochrany zdravia. Podľa ods. 5 cit. zák. ustanovenia je podmienkou na vydanie povolenia

okrem uvedeného aj dôveryhodnosť. Žiadne iné podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia fyzickej osobe zákon neuvádza.

11. V zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v príslušnom znení sa za oprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu zakladajúce status SZČO považuje povolenie

na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a
licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa zákona č. 578/2004 Z. z. Žalobcovi
bolo rozhodnutím Krajského úradu v Košiciach č. 96/05176 zo dňa 10. 01. 1997 udelené povolenie
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbornom zameraní tuberkulóza a
pľúcne choroby. Toto povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bolo dňom 30. 06.

2006 rozhodnutím Košického samosprávneho kraja zo dňa 09. 05. 2006 zrušené. V čase, keď bolo
zrušené toto povolenie, bol žalobca držiteľom aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v
odboroch pneumológia a ftizeológia č. L1A/KE/0781/05, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
09. 02. 2006. Táto licencia bola zrušená ku dňu 28. 11. 2016. S poukazom na § 10 ods. 1, 2

zákona č. 578/2004 Z. z. na základe licencie typu L1A môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať
zdravotnícky pracovníci a tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu a zakladá držiteľovi licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Vyslovený
právny názor podľa žalovaného prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej
stránke (www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“ zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa

licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A)“, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia
právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ
status podnikateľa - SZČO. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará verziawebu - www.old.lekom.sk) zverejnila tiež článok „Problémy licencií L1A a rokovanie SLK“, v ktorom
podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom komory, ktorí
sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). Zároveň uvádza celý rad

krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr.
články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi
komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na internetovej stránke komory, stanovisko
právneho poradcu komory JUDr. Ondreja Škodlera zverejnené na internetovej stránke komory dňa
15. 04. 2008, z ktorého vyplýva, že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie na

výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva SZČO - podnikateľom. Z tohto nadobudnutého
postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na
povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku
prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný
najmä prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a
požiadať na Štatistickom úrade o pridelenie IČO.“ Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalovaného

zrejmé, že žalobca bol zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaný, že licencia na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia
právne postavenie SZČO. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere a táto
nie je potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 11 zák. č.
578/2004 Z. z. Na uvedené je potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania, označovaná ako

licencia L1B, ktorá však sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu a teda držiteľovi nezakladá status SZČO na účely sociálneho poistenia.

12. Podľa žalovanej samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia
však automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo
výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba
dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkovépoistenie(§21ods.1zákonaosociálnompoistení).Následnesazaradídookruhuplatiteľov
poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak SZČO nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, nevzniká, resp. zaniká jej povinné

poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa žalovanej je
nevyhnutné poukázať na to, že ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odkazuje na

príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného
predpisu, t. j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom
v ustanovení § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých
príjmov,apretoniejerozhodujúce,nazákladeakéhooprávneniadosiahlafyzickáosobauvedenýpríjem.
Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je

rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov.

13. Z údajov získaných z Finančného riaditeľstva SR vyplýva, že príjmy žalobcu zo živnosti za rok 2005
(2 378 047 Sk) aj 2006 (1 066 990 Sk) boli vyššie ako zákonom stanovené sumy, preto žalobcovi

ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie aj naďalej a to v období od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2008. Zaniklo mu až 30. 06. 2008 z dôvodu,
že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2007 nedosiahol príjem z podnikania z inej samostatnej zárobkovej
činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia od 01. 07. 2008.

14. K námietke žalobcu, že od 01. 07. 2006 vykonával zdravotnícku činnosť ako zamestnanec u
zamestnávateľa RESPIRO-MEDICAL, s.r.o., Kráľovský Chlmec žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom
poistení nevylučuje súbeh poistení, pričom ust. § 16 zákona o sociálnom poistení, resp. ustanovenie
§ 138 ods. 19 cit. zákona upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzateľ poistnéhopodlieha viacerým sociálnym poisteniam. Z uvedeného dôvodu nadobudnutie právneho postavenia
zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Je právne irelevantným, že žalobca fakticky nevykonával

zárobkovú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe licencie L1A. Smerodajné je,
že v spornom období bol žalobca držiteľom uvedenej licencie podľa osobitného predpisu a že dosiahol
zákonom stanovený príjem. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní príjmov žalobcu vychádzala iba z jeho
príjmov, ktoré dosiahol podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o dani z príjmov a nie z jeho príjmov zo závislej
činnosti dosiahnutých podľa § 5 ods. 1 písm. a/ - h/ citovaného zákona.

15. Žalovaná v závere poukázala na to, že rozhodnutie zo dňa 13. 09. 2016 bolo na základe
žalobcom podaného odvolania zrušené, keďže nebol správne realizovaný výpočet dlžného poistného,
čo oprávňovalo prvostupňový správny orgán vo veci opätovne rozhodnúť. Následne v rozhodnutí zo
dňa 16. 03. 2017 už bol tento výpočet realizovaný v súlade s platnou právnou úpravou. Zdôraznila, že
vydaním nového rozhodnutia vo veci bola zohľadnená skutočnosť, že v spornom období od 01. 07.

2006 bol žalobca zamestnancom, keďže dôvodom vydania tohto rozhodnutia bolo práve nezohľadnenie
súbehu zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti v predchádzajúcom rozhodnutí. Podľa názoru
žalovanej rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo dostatočne a náležite odôvodnené a spĺňa
všetky zákonom stanovené požiadavky. Tak v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj
v rozhodnutí odvolacieho orgánu boli zhrnuté všetky zistené skutočnosti, ktoré odôvodňovali výrok

rozhodnutia a žalovaná sa vysporiadala so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom uvedené v jeho
odvolaní. Odôvodnila skutkový stav, ako aj právny stav predmetnej veci.

16. V replike zo dňa 18. 05. 2018 žalobca zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v podanej
žalobe. Zdôraznil, že dňa 30. 06. 2006 mu zaniklo právo vykonávať prevádzkovať zdravotnícke

zariadenie MUDr. Pavol Karakó, týmto dňom vykonal opatrenia smerujúce k zániku jeho podnikateľskej
činnosti ako SZČO. Odovzdal pečiatku, bol zrušený účet a došlo k jeho odhláseniu a zrušeniu zmlúv
ako samostatne zárobkovo činnej osoby so zdravotnými poisťovňami. Rozhodnutie bolo zaslané
všetkým kompetentným orgánom so zámerom ich informovať o tom, že už nie je oprávnený od 01.
07. 2006 prevádzkovať zdravotnícke zariadenie. Od uvedeného dátumu nevykonal žiadny úkon ako

prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, pričom pridelené IČO mu zaniklo dňa 30. 06. 2006, ako to
vyplýva z potvrdenia registra organizácií. Od 01. 07. 2006 vykonával iba výkon zdravotníckeho povolania
v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory zo dňa 23. 01. 2006 č. L1B/KE/0781/05
v obchodnej spoločnosti RESPIRO-MEDICAL, s.r.o., Kráľovský Chlmec ako odborný zástupca, pričom
z výpisu z obchodného registra vyplýva, že táto spoločnosť vznikla 25. 03. 2006. Zastáva názor, že nie

je možné zúžiť v prípade lekárov oprávnenie na výkon určenej činnosti iba na existenciu licencie. Ak
by licencia oprávňovala na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nebolo by potom
zrejmé, z akého dôvodu sa vyžaduje aj rozhodnutie príslušného samosprávneho kraja podľa zák. č.
576/2004 Z. z. a zák. č. 578/2004 Z. z. Existencia licencie v prípade lekárov ich neoprávňuje na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe a nie je oprávnením, ktoré umožňuje výkon takejto určenej činnosti.

Predstavujeibajednuztakýchtopodmienok.Akbylicenciabolatýmdokladom,ktorýoprávňujenavýkon
samostatnej zárobkovej činnosti, nie je zrejmé, z akého dôvodu jeho rozhodnutie o zrušení povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bolo zasielané na vedomie daňovému úradu, štatistickému
úradu, úradu pre dohľad, obci príslušnej podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia,
príslušnej zdravotnej poisťovne, komore, ktorá vydala licenciu na výkon zdravotníckeho povolania

a Ministerstvo zdravotníctva. Dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia 11. 05. 2006 sa stalo známe
Slovenskej lekárskej komore, že prestal dňom 30. 06. 2006 prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ako
SZČO.UvedenýmdňomzaniklojehoIČOadaňovýúradhoužneviedolakoSZČOatiežÚradpredohľad
na zdravotnou starostlivosťou ho už ďalej neevidoval. Vychádzajúc z uvedeného nesúhlasí s právnym
názorom prezentovaným žalovanou. Od 01. 07. 2006 už nemal žiadny príjem z podnikateľskej činnosti.

Ak nemal oprávnenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia dňom 01. 07. 2006, nemohol mať
ani príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na uvedené zotrval na podanej žalobe.

17. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po oboznámení sa s obsahom administratívnych
spisov žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná

nie je.

18. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj z listín,
predložených žalobcom v priebehu súdneho konania súd zistil, že dňa 03. 02. 1996 bolo žalobcoviSlovenskou lekárskou komorou pod č. 21 vydané osvedčenie o odbornej aj fyzickej spôsobilosti na
výkon liečebno-preventívnej starostlivosti v odbore tuberkulóza a pľúcne choroby podľa zákona SNR
č. 277/1994.

19. Rozhodnutím Krajského úradu v Košiciach zo dňa 10. 01. 1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 21. 01. 1997 č. 96/05176 bolo vyhovené žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na poskytovanie
zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, keďže splnil podmienky stanovené v
4. časti zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. s tým, že menovaný bude poskytovať zdravotnícku starostlivosť

v odbore tuberkulóza a pľúcne choroby, počínajúc najneskôr do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto
povolenia.

20. Na základe uvedeného bola dňa 05. 02. 1997 Sociálnej poisťovni pobočka Trebišov doručená
prihláška žalobcu ako občana na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ako samostatne
zárobkovo činnej osoby s tým, že podľa príslušného registra bol žalobca ako SZČO do poistenia

prihlásený dňom 01. 01. 1997.

21. Na základe rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory zo dňa 23. 01. 2006 pod č. L1A/KE/00781/05,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 09. 02. 2006 bolo vyhovené žiadosti žalobcu a bola mu vydaná licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pneumológia a ftizeológia, pričom

táto licencia bola vydaná na dobu neurčitú. Táto zanikla dňa 28. 11. 2016.

22. Rozhodnutím Košického samosprávneho kraja zo dňa 09. 05. 2006 č. 2741/2006-RU20-13119, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 11. 05. 2006 bolo vyhovené žiadosti žalobcu vo veci zrušenia povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbornom zameraní tuberkulóza a pľúcne

choroby vydaného Krajským úradom v Košiciach pod č. 96/051276 zo dňa 10. 01. 1997 s miestom
prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia Kráľovský Chlmec, Nemocničná 8 a povolenie bolo zrušené
dňom 30. 06. 2006.

23. Dňa 04. 07. 2006 bol Sociálnej poisťovni, pobočka Trebišov doručený Registračný list fyzickej osoby

- odhláška s dátumom zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňa 30.
06. 2006.

24. Rozhodnutím Košického samosprávneho kraja zo dňa 09. 05. 2006 č. 2743/2006-RU20-13123 bolo
vyhovené žiadosti spoločnosti RESPIRO-MEDICAL, s.r.o., so sídlom Kráľovský Chlmec, Š. Petőfiho

1197/77 v zast. štatutárneho zástupcu MUDr. Pavla Karakóa o vydanie povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia a bolo jej povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenia ambulancia s
odborným zameraním pneumológia a ftizeológia, kde je určeným odborným zástupcom MUDr. Pavol
Karakó, ktorý bude vykonávať príslušné pracovné činnosti v zdravotníckom povolaní lekár, študijný
odbor lekár, špecializačný odbor pneumológia a ftizeológia s miestom prevádzkovania zdravotníckeho

zariadenia na adrese Kráľovský Chlmec, Nemocničná 8.

25. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I vyplýva, že dňom 21. 03. 2006 bola do
obchodného registra zapísaná spoločnosť RESPIRO-MEDICAL, s.r.o., so sídlom Kráľovský Chlmec, Š.
Petőfiho 1197/77 pod IČO: 36 600 531 s tým, že konateľom spoločnosti je MUDr. Pavol Karakó.

26. Z informácií poskytnutých Sociálnej poisťovni orgánmi správy daní vyplýva, že príjmy žalobcu z
podnikania za rok 2005 dosiahli výšku 2 378 047,- Sk, príjmy z podnikania za rok 2006 výšku 1 066
990,- Sk, pričom za rok 2007 žalobca zo samostatnej zárobkovej činnosti nedosiahol žiadny príjem.

27. Dňa 16. 03. 2017 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov pod č. 700-3910290817-GC04/17
rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom
poistení predpísala poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné a
dôchodkové sporenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie júl 2006
- jún 2008 v celkovej sume 6 799,87 eur, neoddeliteľnou prílohou ktorého bol rozpis nedoplatkov na

poistnom za uvedené obdobie.28. O odvolaní žalobcu zo dňa 25. 04. 2017, podanom proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu
prvéhostupňa,dôvodyktoréhokorešpondujúsdôvodmipodanejžaloby,rozhodlažalovanánapadnutým
rozhodnutím.

29. Na pojednávaní dňa 30. 04. 2019 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom
jej rozsahu. Poukázal na to, že podstatou predmetnej veci je posúdenie. či u žalobcu ide o SZČO v
zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v spornom období. Podľa jeho názoru žalovaná zúžila svoje
právne posúdenie iba na existenciu formálnej listiny - licencie a nezaoberala sa ďalšími podstatnými

skutočnosťamismerujúcimikreálnemuvýkonučinnostižalobcuakoSZČO.Pokiaľideopríjem,žalovaná
skúmala a zisťovala príjem žalobcu za obdobie rokov 2006 až 2008 až takmer po 11 rokoch, pričom
nezaoberala sa skutočnosťou, že tento bol príjmom žalobcu zo zamestnania a nie ako príjem SZČO. V
danom prípade si žalovaná formálne uplatňovala právo, čo nezodpovedá obsahu zákona ako takého,
čo je v rozpore s otázkou právneho štátu aj právnej istoty.

30. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 07.
2006 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú
podľa osobitného predpisu, v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych
orgánov, a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať

oprávnenie podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 5 písm. c) cit. zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 samostatne zárobkovo
činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať

oprávnenie podľa osobitného predpisu.

32.Podľa§14ods.1písm.b)cit.zákonavzneníúčinnomdo31.07.2006povinnenemocenskypoistená
jesamostatnezárobkovočinnáosoba,ktorejpríjemzpodnikaniaazinejsamostatnejzárobkovejčinnosti
podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou

činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.

33. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 povinne
nemocensky poistená je aj samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou

samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9.

34. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom do 31. 07. 2006 povinne dôchodkovo poistená
je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

35. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom do 31. 12. 2007 2006 povinne dôchodkovo
poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.

36. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 povinne
dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

37. Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 31. 12. 2007 povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho
roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.
10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z

podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.38. Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom od 01. 08. 2006 do 31. 12. 2010 povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od
1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho

základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) cit. zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 povinné
nemocensképoistenieapovinnédôchodkovépoisteniezanikávždysamostatnezárobkovočinnejosobe
uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe
uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať

oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť
samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

40. Podľa § 138 ods. 9 cit. zákona v znení účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2009 vymeriavací základ
je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných

mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a
poistné do rezervného fondu solidarity.

41. Podľa § 138 ods. 10 cit. zákona v znení účinnom do 31. 12. 2007 vymeriavací základ, ak tento

zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom
pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý
sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v
nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

42. Podľa § 138 ods. 16 cit. zákona v znení účinnom do 31. 12. 2007 ak poistenec vykonáva
viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné
na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje
výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho
k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká,

prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a
poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý
u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne
vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa

platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.
Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba,
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak

poistenecvykonávaviacerozárobkovýchčinnostíasúčasnejedobrovoľnenemocenskypoistenáosoba,
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti

z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

43. Podľa § 138 ods. 19 cit. zákona v znení účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008 Ak poistenec
vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie,
poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje

výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho
k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká,
prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a
poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutýu toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne
vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa

platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.
Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba,
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak

poistenecvykonávaviacerozárobkovýchčinnostíasúčasnejedobrovoľnenemocenskypoistenáosoba,
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

44. Podľa § 147 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom od 01. 01. 2004 právo predpísať poistné sa premlčí
za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola

splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b).

46. Podľa § 228 ods. 3 citovaného zákona v znení účinnom od 01. 01. 2004 samostatne zárobkovo činná
osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich
dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

47. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a
zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov zdravotnícke povolanie sa vykonáva
a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,

b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len "povolenie") (§ 11)
alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu,
c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),
d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo
e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

48. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki
pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg,
logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].

49. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na
základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom
zariadení.

50. Podľa § 68 ods. 1 cit. zákona cit. zákona v znení účinnom do 31. 12. 2007 licencie sa vydávajú

a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, sestra,
pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér,

b) na výkon zdravotníckeho povolania [(§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní
lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd,
psychológ, špeciálny pedagóg, biológ, verejný zdravotník, fyzik, chemik, genetik, technik laboratórnej
medicíny, medicínsko-technický laborant, zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant, rádiologický
asistent, zdravotnícky záchranár, dentálna hygienička, asistent hygieny a epidemiológie, asistent výživy,

c) na výkon odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaniach ustanovených v § 27,
d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.51. Podľa § 68 ods. 1 cit. zákona cit. zákona v znení účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 05. 2010 licencie
sa vydávajú
a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár,

zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny
pedagóg a masér,
b) na výkon zdravotníckeho povolania [(§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní
lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd,
psychológ, špeciálny pedagóg, biológ, verejný zdravotník, fyzik, chemik, genetik, technik laboratórnej

medicíny, medicínsko-technický laborant, zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant, rádiologický
asistent, zdravotnícky záchranár, dentálna hygienička, asistent hygieny a epidemiológie, asistent výživy,
c) na výkon odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaniach ustanovených v § 27,
d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.

52. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého

stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a
po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia
oboch správnych orgánov boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Správne orgány z listinných
dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy,
vedúce k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav

následne správne právne posúdili aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Žalovaná sa podľa
názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v
podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho správny
súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou
konkrétnych ustanovení príslušných právnych predpisov. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj v

ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody,
na základe ktorých žalovaná zmenila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

53. Medzi účastníkmi konania je spornou otázka posúdenia právneho postavenia žalobcu pre účely
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia po 30.06.2006, ku ktorému

dátumu mu rozhodnutím Košického samosprávneho kraja zo dňa 09. 05. 2006 č. 2741/2006-
RU20-13119, bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V administratívnom
konaní bolo preukázané, že žalobca bol držiteľom platnej licencie č. L1A/KE/00781/05, ktorá ho aj po
30.06.2006 oprávňovala na výkon, resp. prevádzkovanie činnosti subsumovateľnej pod ustanovenie §
3 písm. a) bod. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Podľa názoru správneho

súdu licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, udeľovaná v zmysle § 68 ods.
1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (tzv. licencia typu L1A), predstavuje v zmysle § 5 písm. c) zákona o
sociálnom poistení v znení účinnom od 01. 08. 2006 do 31. 12. 2010 oprávnenie na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu, čo žalobcovi zakladalo status SZČO na účely sociálneho poistenia aj po 30.
06. 2006. Táto skutočnosť, t.j. trvajúca dispozícia aktívnou (nezrušenou) licenciou typu L1A, je podľa

názorusprávnehosúdurozhodujúcouabezďalšiehopostačujúcouprávnouskutočnosťouprevyvodenie
právneho záveru o nadobudnutí postavenia SZČO pre účely sociálneho poistenia, resp. o nezániku
tohto postavenia, ak k jeho získaniu došlo skôr na základe inej právnej skutočnosti (napr. udelením
povolenia fyzickej osobe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia). Správny súd sa prikláňa k
názoru žalovanej, že pri licencii typu L1A ide o oprávnenie, ktorého držiteľ môže priamo dosahovať

príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov. Prípadné rozhodnutie držiteľa licencie fakticky nevyužívať túto
licenciu pre účely zárobkovej činnosti nemá pre kvalitatívnu stránku statusu SZČO právnu relevanciu.

54. Na to, aby osobe popri ustálení jej právneho statusu SZČO vzniklo povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie je potrebné, aby takáto osoba jednak dosahovala príjmy z podnikania
alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a súčasne aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom
stanovená hranica na príslušný kalendárny rok (mechanizmus jej výpočtu vyplýva z § 21 ods. 1 v spojení
s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010). Podľa platnej právnej

úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí
od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárnyrok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom
poistení vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1

zákona o sociálnom poistení). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie.
V prípade, ak SZČO nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia, nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie. Vznik, resp. zánik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k
1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej

činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý
SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok.

55. Z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že medzi držbou licencie ako
oprávnenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a príjmom posudzovaným pre účely § 21
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, by mal byť vzťah príčinnej súvislosti, t. j. že by malo ísť o príjem

pochádzajúci práve z držby tejto licencie. Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odkazuje
na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného
predpisu, t.j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom
v ustanovení § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých
príjmov,apretoniejerozhodujúce,nazákladeakéhooprávneniadosiahlafyzickáosobauvedenýpríjem.

Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je
rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov.

56. Ako to už bolo vyššie uvedené z údajov získaných z Finančného riaditeľstva SR vyplýva, že príjmy

žalobcu zo živnosti za rok 2005 (2 378 047 Sk) aj 2006 (1 066 990 Sk) boli vyššie ako zákonom
stanovené sumy, preto žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej a to v období od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2008.
Zaniklo mu až 30. 06. 2008 z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2007 nedosiahol príjem
z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského a

dôchodkového poistenia od 01. 07. 2008.

57. Po zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti rozhodnutím Košického
samosprávneho kraja zo dňa 09. 05. 2006 č. 2741/2006-RU20-13119, ktoré nadobudlo právoplatnosť
11. 05. 2006, žalobca síce oznámil pobočke Sociálnej poisťovne formou Registračného listu - odhlášky -

zpovinnéhopoistenia,žejehosociálnepoisteniezanikákudňu30.06.2006.Užalobcunedošlokzániku
všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, tento bol aj naďalej držiteľom platnej
licencie typu L1A, ktorá zanikla až dňa 28. 11. 2016. Nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca
podľa názoru správneho súdu nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia SZČO. To, že žalobca nevykonával zárobkovú činnosť ako SZČO na základe

licencie L1A v spornom období je právne irelevantné. Rozhodujúcim je, že v tomto období bol žalobca
držiteľom uvedenej licencie podľa osobitného predpisu a že dosiahol zákonom stanovený príjem. V
danom prípade, ako to vyplýva aj z vyjadrenia žalovanej, Sociálna poisťovňa pri posudzovaní príjmov
žalobcu vychádzala iba z jeho príjmov, ktoré dosiahol podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o dani z príjmov, výšku
ktorých zistila z údajov získaných z Finančného riaditeľstva SR a nie z jeho príjmov zo závislej činnosti

dosiahnutých podľa § 5 ods. 1 písm. a/ - h/ citovaného zákona.

58. Správny súd nezdieľa názor, že by postup žalovanej v danej veci bol príliš formalistický a tým
nespravodlivý. Zákon o sociálnom poistení je právnym predpisom úzko spätým so sociálnou politikou
štátu,ktorájevždyodrazomnielenpolitického,ekonomickéhoahistorickéhovývojaistéhospoločenstva,

ale aj prostriedkom, akým štát presadzuje svoje aktuálne dominantné sociálnopolitické predstavy a v
otázke predpisovania a výberu poistného aj svoje aktuálne finančno-hospodárske ciele. Podmienky
vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú právnymi normami
verejného práva, t.j. ide kogentné právne normy, ktorým nie sú vlastné ustanovenia upravujúce
zmierňovanie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov.

59. V súvislosti s uvedenou argumentáciou poukazuje správny súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/16/2018 zo dňa 26. 09. 2018, v ktorom kasačný súd riešil totožnú
právnu otázku. V bode 13. odôvodnenia uviedol:60. „Otázku statusu SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. z titulu vydania oprávnenia
na vykonávanie činnosti nielen vecne správne, ale aj logicky a zrozumiteľne vysvetlil krajský súd,

zohľadňujúc tak formálnu ako aj materiálnu rovinu oprávnenia. Formálnou rovinou je samotná existencia
tohto oprávnenia, zatiaľ čo rovinou materiálnou praktická možnosť vykonávať činnosť v zmysle tohto
oprávnenia a mať z nej príjem. Rovnaký výklad vyplýva aj z krajským súdom citovaných nálezov
Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom opačný názor by viedol k záveru, kedy by ktokoľvek (po
splnení zákonných náležitostí) mohol získať x licencií na výkon povolania, tvrdiť však, že žiadne z nich

nevykonáva a takto neprimerane prenášať dôkazné bremeno na správny orgán. Vznik takejto situácie
je však neprípustný. Zákon vychádza z racionálneho predpokladu, že ten, kto požiada o licenciu na
výkon regulovanej činnosti, má záujem túto činnosť vykonávať. Na tomto mieste považuje kasačný súd
za potrebné zdôrazniť, že na výkon lekárskej činnosti v pracovnom pomere nie je potrebné vydanie
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.
z., ale licencia na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 68 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona. Ak

by teda žalobkyňa mala úmysel vykonávať činnosť lekára výlučne iba v pracovnom pomere, nebolo
potrebné žiadať o licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalobkyňa však o takúto licenciu
požiadala a tiež jej bola vydaná. Pokiaľ mala záujem mať licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, avšak túto dočasne nevykonávať, mala možnosť požiadať o dočasné pozastavenie licencie podľa
§ 73 zákona č. 578/2004 Z. z.. Ani toto zákonné oprávnenie však nevyužila, požiadala o vydanie licencie

a túto ponechala aktívnou. Vzhľadom na uvedené má potom kasačný súd za to, že obe, materiálna ako
aj formálna rovina oprávnenia boli v prejednávanej veci naplnené.“

61. Medzi predpoklady právneho štátu patrí právna istota, princíp legality, čiže viazanosti štátnej moci
právom či rovnosť účastníkov. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia

znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podmienkami pre vznik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je jednak status SZČO, ktorý žalobca naplnil, a
výška príjmu, ktorá spochybnená nebola. Keďže žalobca splnil všetky predpoklady pre vznik povinného
sociálneho poistenia, bolo by práve porušením princípov právnej istoty a legality, ak by mu povinnosť

platiť povinné poistné na sociálne poistenie nevznikla.

62. Námietku žalobcu, spočívajúcu v tom, že zmenu rozhodnutia nepovažuje za formálny nedostatok,
ako to vyplýva z rozhodnutia žalovanej, keďže uplatnením námietky premlčania a jej vyhoveniu došlo k
zmene výšky predpísaného poistného, v dôsledku čoho mala žalovaná zrušiť napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa, pretože jeho zmenou mu odňala právo konať pred prvostupňovým
orgánom, nepovažoval súd za opodstatnenú, pretože, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, za formálny nedostatok považovala žalovaná iba nesprávne uvedenie textu vo výrokovej
časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov...“,
ktorý vypustila a následne v súlade s § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení napadnuté rozhodnutie

zmenila, čo náležitým spôsobom aj odôvodnila.

63. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia opísala celý priebeh predmetného správneho konania,
ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, vrátane konštatovania, že v tejto veci správny
orgán prvého stupňa prvýkrát rozhodol dňa 13. 09. 2016, s tým, že toto rozhodnutie bolo odvolacím

orgánom zrušené rozhodnutím zo dňa 15. 12. 2016 a vec bola vrátená správnemu orgánu prvého stupňa
z dôvodu nesprávneho určenia vymeriavacieho základu pre určenie poistného za sporné obdobie, ako to
vyplýva z citovaných rozhodnutí, preto za nesprávny považoval správny súd názor žalobcu, že Sociálna
poisťovňa, pobočka Trebišov v rozhodnutí zo dňa 16. 03. 2017 neuviedla, žeby v tej istej veci o tej
istej skutočnosti už raz rozhodla, t. j. táto sa nevysporiadala v neskoršom rozhodnutí aj s otázkou

existencie rozhodnutia predchádzajúceho, v dôsledku čoho sú tieto rozhodnutia nepreskúmateľné a
nezrozumiteľné.

64. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako

nedôvodnú zamietol.

65. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkomani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).