Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/339/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314220297
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314220297.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto
Slovenskej republiky, IČO: 603481, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, proti
žalovaným: 1/ H. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX L., 2/ B. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom R. XXX, XXX XX R.X. na B., 3/ B. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX L., 4/ H. P.,

nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X, XXX XX L., 5/ E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X. R. X, XXX XX L., 6/ H. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X, XXX XX L., 7/ E. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, XXX
XX L., zastúpený AK Antol, s.r.o., IČO: 47 257 024, so sídlom Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok,
8/ C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX L., 9/ J.. E. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H.
XX, XXX XX A. J. G., zastúpená AK Antol, s.r.o., IČO: 47 257 024, so sídlom Hviezdoslavova 546/14,
902 01 Pezinok, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.6.2015, č. k. 11C/251/2014-97, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietol(výrokI)arozhodol,žežalobcajepovinný
žalovaným nahradiť trovy konania vo výške 100% (výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 80 písm. c) a § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a vecne tým, že žalobca síce v konaní preukázal
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko sa domáha určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ku ktorým majú zapísané vlastnícke právo v katastri nehnuteľnosti žalovaní, avšak v
spore jednoznačne nepreukázal vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníctva sa domáha. Uviedol,
že v konaní nebolo sporným uzatvorenie troch kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bolo nadobudnutie

vlastníckehoprávažalobcuknehnuteľnostiamzapísanýchvpozemkovoknižnejvložkeobceK.akoparc.
č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX. Poukázal na povinnosť žalobcu v konaní preukázať,
že parcely registra „C“, ktorých vlastníctva sa v spore žalobca domáha, sú totožnými s parcelami parc. č.
761, parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX, pričom uviedol, že so žiadneho vykonaného dôkazu táto
skutočnosť jednoznačne nevyplýva. Zamietnutie návrhu odôvodnil neunesením dôkazného bremena zo
strany žalobcu, nakoľko nepreukázal, že na základe kúpnych zmlúv zo dňa 14.06.1968 a 28.11.1968

nadobudol do vlastníctva konkrétne tie nehnuteľnosti, určenia vlastníctva ktorých sa domáha v tomto
spore.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. a v
konaní úspešným žalovaným 1/ až 9/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, pričom o
výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho
ustanovením § 205 ods. 2 písm. d) a e) O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu

ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Uviedol, že v spore uniesol dôkazné
bremeno, nakoľko si splnil dôkaznú povinnosť, ktorou preukázal svoje tvrdenia, že mu svedčí vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam. Poukázal na vykonané majetkové šetrenie, z ktorého vyvodil, že
pôvodné PK parcely č. XXX, XXX, XXX, C. XXX sú totožnými s pozemkami registra „C“, ku ktorým
žiadal určiť vlastnícke právo, pričom dané podporne dokazuje aj skutočnosť, že súčasní vlastníci týchto

pozemkov sú právnymi nástupcami vlastníkov PK pozemkov s parc. č. XXX, XXX, XXX, C. XXX a
uvedené je zrejmé aj z ich vyjadrení. Dôvodil, že pokiaľ súd prvej inštancie nemal za preukázané tvrdenie
žalobcu, mal ho vyzvať na doplnenie dôkazov v stanovenej lehote. Mal za to, že daná skutočnosť nebola
v spore sporná. Poukázal na to, že zo strany žalovaných nebola totožnosť pozemkov spochybnená,
práve naopak žalovaní zhodne opísali akým spôsobom dochádzalo k odpredaju sporných nehnuteľností
ich právnymi predchodcami. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s

§ 122 ods. 3 O.s.p., keď nerozhodol aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali a v
rozpore s § 125 O.s.p. neurčil ani iný spôsob vykonania dôkazu. Podľa názoru žalobcu uniesol dôkazné
bremeno týkajúce sa totožnosti pozemkov, ktorá bola v spore žalovanými nepriamo potvrdená a žalovaní
nijakým spôsobom nespochybnili. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobca žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.08.2015
v ktorom uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s odvolaním žalobcu nesúhlasí.
Poukázala na to, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam má potvrdené listami vlastníctva, ktoré jej vydal
kataster nehnuteľností, čo jednoznačne preukazuje jej vlastnícke právo k pozemkom. Dôvodila tým,

že právny predchodca žalobcu si mal dať svoje právo zapísať do katastra nehnuteľností a zabezpečiť
si listy vlastníctva, keď predmetné nehnuteľnosti kupoval. Pokiaľ by tak urobil, nebolo by možné aby
tieto nehnuteľnosti boli predmetom dedičského konania. Nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu, že žalovaní
nespochybnili totožnosť pozemkov. Poukázala na ustanovenia § 47 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého platí zásada, že ak sa do troch

rokov od uzatvorenia zmluvy nepodá návrh na rozhodnutie príslušného orgánu platí, že účastníci od
zmluvy odstúpili. Uviedla, že po smrti jej sestry U. W. zdedili pozemky jej dve deti, ktoré boli ako vlastníci
zapísaní do katastra nehnuteľností v roku 2011.

6. Žalovaná 3/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.8.2015

v ktorom uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s odvolaním žalobcu nesúhlasí.
Uviedla,žespornépozemkyzapísanénalistochvlastníctvač.XXXX,XXXXC.XXXXnadobudlavdobrej
viereposvojejnebohejmatkenazákladeRozhodnutiaOÚBratislavaIIIkatastrálnyodborč.A.-XXXX/XX
zo dňa 15.8.1997-Pvz-920/97, D 212/61, D 621/91, D 622/91-Pvz-26/92 a Rozhodnutia OÚ Bratislava,
katastrálneho odboru č. 1/2014/ROEP Rača zo dňa 12.3.2014. Mala za to, že keď Národný výbor

Hlavného mesta Bratislavy pozemky kúpil, mal si ich dať zapísať do katastra nehnuteľností a dostal by
listyvlastníctva,avšakvlastníckeprávonemalnikdyzapísanéalistamivlastníctvanedisponuje.Dôvodila
ustanovením § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žiadala,
aby odvolací súd potvrdil, že žalovaná 4/ je vlastníčkou sporných pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú.
Rača, zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX C. XXXX.

7. Žalovaná 4/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.08.2015
v ktorom uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s odvolaním žalobcu nesúhlasí.
Poukázala na to, že sporné pozemky nadobudla v dobrej viere dedením po svojej babičke, a to na
základe Rozhodnutia OÚ Bratislava III katastrálny odbor č. A.-XXXX/XX zo dňa 15.8.1997-Pvz-920/97,

D 212/61, D 621/91, D 622/91-Pvz-26/92 a Rozhodnutia OÚ Bratislava, katastrálneho odboru č.
1/2014/ROEP Rača zo dňa 12.3.2014. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by babička predmetné
pozemky predala. Dôvodila, že pokiaľ právny predchodca predmetné pozemky kúpil a disponoval
kúpnou zmluvou, mal si vlastnícke právo nechať zapísať v katastri nehnuteľností, čím by predišiel
následnému dedičskému konaniu, v ktorom boli sporné pozemky predmetom dedičského konania.

Dôvodila ustanovením § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka a skutočnosťou, že žalobca nedisponuje
listami vlastníctva. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žiadala, aby odvolací súd potvrdil, že
žalovaní sú vlastníkmi sporných pozemkov zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX C. XXXX.8. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.7.2015 žalobca zaslal k podanému odvolaniu
grafickú identifikáciu parciel overenú Okresným úradom Bratislava, správou katastra, ktorá je totožná
so snímkou z katastrálnej mapy, ktorá bola podkladom k žalobnému návrhu, ktorú podal žalobca a

ktorú žalovaní nijakým spôsobom nespochybnili. V danom podaní upozornil na to, že sa nejedná o
predloženie nového dôkazu ale o duplicitnú listinu, ktorú v spore pred súdom prvej inštancie nepredložil
z dôvodu nespornosti totožnosti pozemkov, ktoré sú predmetom žalobného návrhu. Mal za to, že súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, a pokiaľ mal pochybnosť o totožnosti pozemkov, mal
žalobcu vyzvať na odstránenie tejto pochybnosti. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí,
nakoľko sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, pričom účastník ich
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dal do pozornosti, že súd prvej
inštancie rozhodol na jednom pojednávaní a žalobca nemal pochybnosti o tom, že súdu nie je zrejmá
skutočnosť týkajúca sa totožnosti pozemkov.

9. K podaniu žalobcu podala žalovaná 1/ vyjadrenie, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa
22.6.2014 a v ktorom uviedla že nemá vedomosť o tom, z akého dôvodu žalobca nepriložil k odvolaniu
kópiu katastrálnej mapy, ktorú jej žalobca zaslal a v ktorej vyznačil vykúpené pozemky. Dôvodila, že
sporné pozemky zdedila po svojej matke na základe osvedčenia o dedičstve D 302/94-145 Dnot 84/94.
Podľa jej názoru právni predchodcovia žalovaných boli vlastníkmi sporných pozemkov, nakoľko im

svedčil zápis v Majetkových podstatách, vložka č. X, XXX C. XXX, na základe čoho notár osvedčil
aj dedičské právo k týmto pozemkom a kataster nehnuteľností žalovaným vydal listy vlastníctva.
Poukazovalanato,žekprevoduvlastníckehoprávadochádzaažmomentomprávoplatnéhorozhodnutia
príslušnej správy katastra o vklade vlastníckeho práva v prospech kupujúcich. Z uvádzaných dôvodov
žiadala, aby odvolací súd potvrdil, že vlastníkmi pozemkov v k.ú. K. zapísaných na listoch vlastníctva

č. XXXX, XXXX, XXXX C. XXXX sú žalovaní.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§
379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom

by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

11. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení O.s.p. O odvolaní žalobcu odvolací súd rozhodoval po

nadobudnutí účinnosti C.s.p.

12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

14. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd konštatuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie

odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Z obsahu odvolania žalobcu
vyplýva, že tento ním napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol jeho žalobu o
určenie vlastníckeho práva k pozemkom registra „C“ katastra nehnuteľností v k.ú. K., a to parc. č. XXX/
XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 34 m2, parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 46 m2, parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, parc. č. XXX/XXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 178 m2, parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 47 m2, parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, parc. č. XXX/XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2 (výrok I). V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje,že výrok II, ktorým bola uložená povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovaným trovy konania, má charakter
výroku závislého od rozhodnutia o veci samej.

15. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha, aby súd
určil, že je vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov registra „C“ katastra nehnuteľností v k.ú. K., a
to parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 34 m2, parc. č. XXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 46 m2, parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2,
parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 178 m2, parc. č. XXX/XXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 47 m2, parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194
m2, parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2. Vlastníctvo k predmetným
pozemkom k dnešnému dňu svedčí žalovaným podľa aktuálnych listov vlastníctva č. XXXX, XXXX,
XXXX,XXXX.Svojeskutkovétvrdeniežalobcaopreloto,žemajetkovoprávnymšetrenímzistil,pozemky
zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vznikli z pôvodných PK parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX.
Z PK parc. č. XXX vznikli pozemky registra „C“, a to parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, z PK parc. č. XXX

vznikol pozemok parc. č. XXX/XXX, z PK parc. č. XXX vznikol pozemok registra „C“ parc. č. XXX/
XXX a z PK parc. č. XXX vznikli pozemky registra „C“ parc. č. 8XX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/
XXX. K žalobnému návrhu pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 14.06.1968 na základe ktorej Československý
štát zastúpený mestským investorským úradom v Bratislave odkúpil od pôvodnej vlastníčky S. H.F.,
K.. J. pozemok parc. č. XXX o výmere 633m2. Zároveň pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 28.11.1969 na

základe ktorej Československý štát zastúpený Národným výborom hlavného mesta Bratislavy, odbor
pre výstavbu, odkúpil od pôvodných vlastníkov, a to od S.Z. H., K.. J. podiel 1/4, Y. C., rod. F. podiel 1/4,
C. F., K.. F. podiel 1/4, H. Z., K.. F. podiel 1/4 na pozemkoch parc. č. XXX, XXX o výmere 532m2. Ďalej
pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 28.11.1969 na základe ktorej Československý štát zastúpený Národným
výborom hlavného mesta Bratislavy, odbor pre výstavbu, odkúpil od pôvodných vlastníkov, a to od S.

H., rod. J. podiel 1/4, Y. C., rod. F. podiel 1/4, C. F.S., K.. F. podiel 1/4 , H. Z., K.. F. podiel 1/4 na
pozemku parc. č. XXX o výmere 460m2. Uviedol, že z daných kúpnych zmlúv je zrejmé, že právne
predchodkyne žalovaných predmetné pozemky odpredali Československému štátu a tieto podľa zákona
č. 138/1991 o majetku obcí prešli do vlastníctva žalobcu. K žalobnému návrhu žalobca pripojil aj aktuálne
listy vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, z ktorých je vyvoditeľný záver, že ako vlastníci sporných

pozemkov sú zapísaní na príslušných listoch vlastníctva žalovaní. K návrhu žalobca pripojil geometrický
snímok z mapy mestskej časti Rača, a to bez textového popisu a identifikácie parciel, v ktorom sú
žalobcom vyznačené sporné pozemky tak, že pozemky s parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX C. XXX/XXX
majú byť totožné s pozemkom s PK XXX, pričom uvedená hodnota XXX je napísaná ručne, ďalej že
pozemky XXX/XXX, XXX/XXX sú totožné s pozemkom XXX, pričom uvedená hodnota XXX je napísaná

ručne, ďalej, že pozemok s parc. č. XXX/XXX je totožný s pozemkom XXX, pričom uvedená hodnota
XXX je napísaná ručne, a pozemok s parc. č. XXX/XXX je totožný s pozemkom XXX, pričom uvedená
hodnota XXX je napísaná ručne. Vo vyjadreniach žalovaní uvádzajú, že predmetné pozemky sú v
ich vlastníctve nakoľko tieto zdedili a svedčia im zápisy na príslušných listoch vlastníctva. V spore
bolo na deň 5.3.2015 nariadené pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu, že žalovaní 6/ nemal

vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28.5.2015 súd
prvej inštancie otvoril pojednávanie, vypočul si vyjadrenie žalobcu, vyjadrenie žalovanej 1/, žalovanej
3/, žalovanej 4, žalovaného 5/, žalovaného 8/, žalovaného 6/ a právneho zástupcu žalovaných 7/ a 9/.
Žalovaná 3/ uviedla, že majetky boli nútene vykúpené, všetky tri sestry zmluvu podpísali iba preto, aby
chránili rodiny. Právny zástupca žalovaných 7/ a 9/ uviedol, že ho klienti informovali, že kúpne zmluvy na

pozemky boli uzatvárané pod nátlakom a nebola prítomná slobodná vôľa predávajúcich uzavrieť kúpnu
zmluvu, preto by mali byť neplatné. Po poučení podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., na základe
ktorého strany sporu zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, súd prvej inštancie po
vypočutí záverečnej reči žalobcu vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za účelom
vyhlásenia rozsudku. Súd prvej inštancie žalobnému návrhu nevyhovel opierajúc sa o to, že žalobca

síce v spore preukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, neuniesol však dôkazné
bremeno, keď v spore nepreukázal, že nehnuteľnosti, vlastníctva ktorých sa domáha, boli predmetom
kúpnych zmlúv zo dňa 14.6.1968 a 28.11.1969.

16. Podľa § 118 ods. 1 O.s.p. po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a

predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.

17. Podľa § 118 ods. 2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca
podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkovje možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z
navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

18. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

19. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

20. V kontexte s dôvodmi uvádzanými súdom prvej inštancie v rozsudku, ktorým návrh žalobcu pre
neunesenie dôkazného bremena zamietol, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v sporovom
konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú

povinnosť. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť
skutkových tvrdení. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana sporu, ktorá si tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v spore neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo

byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu
na pojednávaní po úkonoch podľa 118 ods. 1 O.s.p. povinnosť uviesť, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia považuje za sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy nevykoná.

Obligatórne určenie sporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania má zásadný
význam pre ďalší postup strán z hľadiska kontradiktórnosti sporového konania. Postup súdu v súlade s
citovanýmustanovenímjetakprestranypredvídateľnýatransparentnýastranámsporujetakumožnené
adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu.

21. Vychádzajúc z obsahu spisu a z odôvodnenia rozhodnutia je treba za zásadné pochybenie súdu
prvej inštancie považovať to, že v spore sa v predchádzajúcich odsekoch uvedenými zákonnými
ustanoveniami a skutočnosťami, podstatnými pri rozhodovaní veci, dôsledne neriadil a rozhodnutie súdu
prvej inštancie sa javí ako predčasné a nepredvítaľné. V prejednávanej veci sa žalobca domáha, aby súd
určil, že je vlastníkom pozemkov, ku ktorým vlastnícke právo svedčí podľa príslušných listov vlastníctva

žalovaným. Žalobca v spore ďalej tvrdil, že pozemky zapísané na príslušných listoch vlastníctva vznikli
z pôvodných PK parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX. Žalobca si teda splnil svoju povinnosť tvrdenia a
na podporu svojich tvrdení priložil k žalobnému návrhu dôkazy, ktorými sú príslušné kúpne zmluvy,
príslušné listy vlastníctva, snímka z mapy, korešpondenciu medzi stranami sporu a geometrický plán. V
danom prípade možno ustáliť, že dôkazné bremeno na preukázanie vlastníckeho práva ako aj totožnosti

pozemkov spočíva na žalobcovi. Žalobca totožnosť pozemkov preukazoval priloženou snímkou z
katastrálnej mapy. Spornosť ohľadom totožnosti pozemkov nebola v spore žalovanými namietaná.
Totožnosť pozemkov bola z vyjadrení žalovaných naopak nepriamo potvrdená, keď žalovaná 3/ uviedla,
že tieto majetky boli nútene vykúpené. Meritom súdneho zamietnutia žalobného návrhu je, že žalobca v
spore nepreukázal, že nehnuteľnosti, vlastníctva ktorých sa v spore domáha, sú totožné s pozemkami,

ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv zo dňa 14.6.1968 a 28.11.1969, nakoľko z predložených dôkazov
nie je vyvoditeľný tento záver. Na základe uvedených skutočností, je nutné konštatovať pochybenie súdu
prvej inštancie, keď sa v spore vôbec nezaoberal žalobcom predloženým dôkazom, ktorým je snímok
z katastrálnej mapy. Z predmetného dôkazu nie je bez pochybností vyvoditeľný záver preukazujúci
totožnosť pozemkov avšak vykonanie tohto dôkazu bolo v spore žalobcom navrhnuté, a preto sa mal súd

prvej inštancie takýmto návrhom zaoberať a prípadné nevykonanie tohto dôkazu mal súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí zdôvodniť. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval
v súlade s ust. § 118 ods. 2 O.s.p., keď po otvorení pojednávania neuviedol, ktoré právne významné
skutkovétvrdeniaúčastníkovjemožnépovažovaťzazhodnéaktoréprávnevýznamnéskutkovétvrdenia
zostali sporné a neuviedol, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie. Konkrétne nepoukázal na

spornosť v skutkovom tvrdení žalobcu o totožnosti predmetu sporu s predmetom predložených kúpnych
zmlúv. Tým, že súd prvej inštancie neuviedol, že sa mu javí spornosť v totožnosti pozemkov a táto
spornosť nebola ani v spore zo strany žalovaných namietnutá, je dôvodné, že žalobca dôkazne na túto
spornosť nereagoval a dôvodne sa domnieval, že súd nemá o existencii totožnosti pozemkov nijakúpochybnosť. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nedal žalobcovi možnosť procesne reagovať
na predmetnú spornosť, následkom bola nemožnosť žalobcu reagovať na danú situáciu predložením
relevantného dôkazu. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ mal súd prvej inštancie za spornú totožnosť

pozemkov, ktorá sa z predloženej snímky z katastrálnej mapy, v ktorej sú len ručne vpísané údaje o
identifikácii parciel, mal v danom prípade túto spornosť žalobcovho tvrdenia vysloviť a tým upozorniť
žalobcu a dať mu možnosť na túto spornosť reagovať predložením iného relevantného dôkazu, ktorým
by mohol danú spornosť vyvrátiť a svoje skutkové tvrdenie by tým mohol súdu preukázať. Z tohto
hľadiska možno určiť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nepredvídateľné, v rozpore s princípom

právnej istoty, čím bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň pokiaľ by za daného stavu ostalo
rozhodnutie súdu prvej inštancie nezmenené, možno konštatovať nemožnosť žalobcu domáhať sa ďalej
prostredníctvom súdu svojho práva nakoľko by zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie založilo
prekážku právoplatne rozsúdenej veci o určenie vlastníckeho práva žalobcu k sporným pozemkom.

22. Možno tak konštatovať, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal so
všetkými navrhnutými dôkazmi a nepostupoval v spore v súlade s príslušnými ustanoveniami týkajúcimi
sa vedenia pojednávania. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej (výrok I) a v závislom výroku II podľa § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1
C.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie

bude v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu opätovne sa zaoberať totožnosťou pozemkov s
ohľadom na predložené dôkazy, posúdiť žalobný návrh v súlade s príslušnou hmotnoprávnou normou,
vykonať navrhované dokazovanie v rozsahu potrebnom pre správne rozhodnutie vo veci, vo veci
rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite právne a skutkovo zdôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia je
povinný vypracovať tak, aby zodpovedal ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. musí v ňom uviesť stručný a jasný

výkladotom,oktorédôkazyoprelsvojeskutkovézisteniaaakýmiúvahamisariadilpri posúdení nároku
uplatnenom žalobcom, riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí
(§ 391 ods.2 C.s.p.).

23. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§

396 ods.3 C.s.p.).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).