Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119010163
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119010163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.06.2019 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka, v trestnej veci
proti obžalovanému F. N. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a iné, v konaní o odvolaní zákonnej zástupkyne obžalovaného
M. O. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T 9/19 zo dňa 25.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému F. N., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom A., bez prihlásenia K Z. H. 6, t. č. v ÚVV
a ÚVTOS Prešov

u k l a d á:

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), l) Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona v spojení s §
42 ods. 1 Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa 42 ods. 2 Tr. zákona ruší výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Prešov, sp. zn.

4T/33/2018 zo dňa 18. 4. 2018, ktorým mu podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 (troch)
rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného F. N. vinným v bode 1. rozsudku zo
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 139 ods.
1 písm. e) Tr. zák. a v bode 2 a 3 rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. na

tom skutkovom základe, že

1/ dňa 23.07.2018 v čase okolo 23.24 hod. v Prešove na ul. Hlavnej č. 1, na chodníku pred hlavným
vchodom do Gréckokatolíckeho kostola pristúpil k poškodenej V. H., nar. XX.XX.XXXX, pričom sa jejnajprv opýtal, či mu nedá nejaké peniaze, načo mu ona uviedla, že mu žiadne peniaze nedá a nech jej
dá pokoj, kde následne využijúc to, že ide o staršiu osobu, u ktorej je predpoklad, že nebude schopná
sa účinne brániť, jej bez slova chytil čiernu koženú kabelu, ktorú v tom čase držala v ruke a snažil sa

jej ju násilím vytrhnúť, kde poškodená kabelku z ruky pustiť nechcela, na čo ju obvinený silno chytil za
ľavé zápästie a kabelku jej z ruky vytrhol, v dôsledku čoho poškodená spadla tvárou na zem, pričom si
všimla, ako jej obvinený z neuzatvorenej kabelky vybral koženú peňaženku čiernej farby, kabelku zahodil
a následne ušiel preč na neznáme miesto, čím takto svojím konaním pre V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A., ul. A. č. XX spôsobil škodu krádežou peňaženky a finančnej hotovosti vo výške najmenej 30,-

€ a taktiež jej spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, a to pomliaždenie chrbta nosa s
odreninou, pomliaždenie ľavého zápästia a pomliaždenie ľavého kolena s odreninou,

2/dňa23.03.2018vpresnenezistenomčaseod19.30hod.do22.00hodvPrešovenaul.Svätoplukovej
č. 11 v budove Evanjelického farského úradu z kabátu zaveseného na vešiakovej stene v uvedenej
budove ukradol pánsku látkovú peňaženku čiernej farby s obsahom občiansky preukaz, karta ISIC, karta

poistenca VšZP všetko na meno P. Z. a finančnou hotovosťou 25,- €, čím takto svojím konaním pre O..
Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., ul. A. č. XXX/XX spôsobil škodu krádežou vo výške 25,- €, hoci
bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a to rozhodnutím Okresného
úradu v Prešove, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU-PO-OWS2-2017/024776 zo dňa 29.
06. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2017, ktorým mu bola uložená bloková pokuta vo

výške 30,- € za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov,

3/ dňa 16.04.2018 v presne nezistenom čase od 08.00 hod. do 20.15 hod v Prešove na ul. Svätoplukovej
č. 11 z tam odstaveného motorového vozidla zn. P. V. e. č.: Z., červenej farby z peňaženky uloženej

pod rádiom odcudzil bankovku v nominálnej hodnote 20,- Eur a presne nezistený počet kusov 10 a 20
centových mincí nezistenej hodnoty, do ktorého vstúpil cez zadný kufor vozidla, ktorý bol neuzamknutý
a ktorý si sám otvoril, pričom keď vychádzal z vozidla, rukou rozbil spätné zrkadlo, čím takto spôsobil
škodu krádežou pre M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., ul. G.. D. č. XXX/XX vo výške 20,- Eur
a rozbitím spätného zrkadla spôsobil pre F. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., ul. G.. D. č. XXX/XX

škodu vo výške 70,- Eur, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
a to rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU-PO-
OWS2-2017/024776 zo dňa 29. 06. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2017, ktorým mu
bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- € za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

Za to mu podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j), l) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. v spojení
s § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (ôsmych) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 4T/33/2018 zo dňa 18.04.2018, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18
(osemnástich) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov, ako

aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného F. N., nar. XX.XX.XXXX v A., aby nahradil
poškodeným: V. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX, A. škodu vo výške 763,20 EUR, F. S., nar.

XX. X. XXXX, trvale bytom G.. D. XXX/XX, B. škodu vo výške 70,- EUR, M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G.. D. XXX/XX, B. škodu vo výške 20,- EUR a Mgr. Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A.
XXX/XX, A., škodu vo výške 25,- EUR.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie, avšak len čo do výroku o treste

v neprospech obžalovaného, okresný prokurátor, ktoré ale krajský prokurátor na verejnom zasadnutí
konanom dňa 23.05.2019 vzal výslovným vyhlásením späť, preto predsedníčka senátu späťvzatie
odvolania vzala uznesením podľa ust. § 312 ods. 4 Tr. por. na vedomie.Uvedenýrozsudokvšakodvolanímpriamodozápisniceoverejnomzasadnutíkonanomdňa23.05.2019,
vzákonomstanovenejlehote,napadlazákonnázástupkyňaobžalovanéhoM.O.,ktorápožiadalakrajský
súd, aby obžalovaný dostal nižší trest, bez jeho bližšieho odôvodnenia.

Na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval krajský súd v intenciách ust. § 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Vzhľadom na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a bol
podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia poučený o tom, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

a súd prvého stupňa takéto vyhlásenie prijal, preskúmaval krajský súd len napadnutý výrok rozsudku,
teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Pri hodnotení súdom prvého stupňa určeného druhu trestu a jeho výmery krajský súd prihliadal
na jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osoba páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy, ako aj na účel trestu vyplývajúci z ust. §
34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasné odradenie iných od páchania trestných činov s tým, že trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že v mieste trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený
všeobecne, v čase skutku je slobodný a nezamestnaný, žije v podstate túlavým spôsobom života,
ale pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti nebol súdne trestaný, preto mu poľahčovalo, že pred

spáchaním stíhanej trestnej činnosti viedol riadny život (§ 36 písm. j Tr. zák.).

Obžalovanému poľahčovalo, že k spáchaniu skutku sa priznal, jeho spáchanie oľutoval (§ 36 písm. l/
Tr. zák.).

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď nekonštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/
Tr. zák., keďže v danom prípade na túto okolnosť (že sa dopustil viacerých trestných činov) už bolo
prihliadnuté pri ukladaní súhrnného trestu za zbiehajúcou sa trestnú činnosť.

Z obsahu spisu je zrejmé, že obžalovaný spáchal žalované trestné činy v dňoch 23.03., 16.04, 23.07.

2018, čo so zreteľom na jeho už existujúce odsúdenie (vo veci OS Prešov, sp. zn. 4T/33/2018)
odôvodňovalo ukladanie súhrnného trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona,
keďže tieto trestné činy spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za
iný jeho trestný čin (trestný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/33/2018 zo dňa 18. 04. 2018, mu
bol doručený /čiže vyhlásený - § 353 ods. 8 Tr. por./ dňa 26.07.2018/).

V tejto súvislosti krajský súd upozorňuje na ustálenú súdnu prax (R 32/2009), podľa ktorej bolo potrebné
pri určovaní výmery trestu vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností postupovať najprv podľa § 38
ods. 3, 8 Tr. por. a upraviť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby najprísnejšie trestného
trestného činu zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti, teda lúpež podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. (7 až 12 rokov),

znížením jej hornej hranice o jednu tretinu, na desať rokov a štyri mesiace.

Až následne bolo potrebné pristúpiť k úprave takto určenej trestnej sadzby podľa pravidiel pre ukladanie
súhrnného trestu podľa § 42 ods.1 Tr. zák. za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.,
podľa ktorej sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich

najprísnejšie trestného o jednu tretinu, kde po úprave hornej hranice trestnej sadzby 10 (desať) rokov
a 4 (štyri) mesiace, (zvýšení o jednu tretinu) túto stanoviť na 13 (trinásť) rokov, 9 (deväť) mesiacov a
10 ( desať) dní.Súd prvého stupňa síce postupoval opačne, ale vzhľadom na to, že u obžalovaného prichádzalo do
úvahy ukladanie trestu skôr pri dolnej hranici trestnej sadzby, toto jeho pochybenie v konečnom dôsledku
vplyv na výšku trestu nemalo.

Krajský súd zvažoval, či v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu,
keďže obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., čím sa, podobne ako
v konaní o dohode o vine a treste, vzdal práva na verejný proces a tým dokazovania jeho viny na
hlavnom pojednávaní, čo potom umožňuje analogické použitie ust. § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. o
mimoriadnomzníženítrestu(R44/2017),súčasnemajúcpritomnazreteli,žeaplikáciatýchtoustanovení

nie je obligatórna.

Pri zohľadnení priestupkovej minulosti obžalovaného, že v prejednávanom prípade mu je ukladaný trest
vlastne (aj za skutok vo veci OS Prešov, sp. zn. 4T/33/2018) za štyri trestné činy, spáchané piatimi
skutkami, za násilnú ale aj majetkovú trestnú činnosť, kde jedným z nich je zločin, že je nezamestnaný,
bez základného vzdelania, pričom touto trestnou činnosťou si zjavne zabezpečoval prostriedky na

živobytie a na negatívnu prognózu jeho nápravy do budúcna dospel krajský súd k záveru, že v danom
prípade skutočne nie sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu pod zákonom stanovenú
trestnú sadzbu podľa hore rozvedených zásad ale bude na mieste obžalovanému ukladať trest na samej
dolnej hranici.

Preto krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a obžalovanému, prihliadajúc na
jednotlivé hľadiská ukladania trestu, ako aj účel trestu, najmä na prevahu poľahčujúcich okolností a na
to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ale na strane druhej na jeho relatívne nepriaznivú prognózu
nápravy, na skutočnosť že neváhal napadnúť osobu vyššieho veku, evidentne neschopnú účinne sa
brániť, uložil súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo

výmere 7 (sedem) rokov, ktorý považoval tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie za
trest primeraný.

Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho krajský
súd podľa ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody z minimálnym

stupňom stráženia.

S prihliadnutím na ukladanie súhrnného trestu bolo nevyhnutné riadiť sa aj zásadou stanovenou v
§ 42 ods. 2, veta prvá, Tr. zákona a zrušiť pôvodný výrok o trest uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/33/2018 zo dňa 18. 04. 2018, ktorým mu bol uložený

trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnástich) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu 3 (troch) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia s tým, že výrok o vine zostal týmto rozsudkom nedotknutý.

Záverom k námietkam prezentovaným obžalovaným na verejnom zasadnutí, že je chorý, a preto
sa potrebuje liečiť a nie ísť do väzenia, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že obžalovaný
podľa psychiatrického znaleckého posudku je schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje

konanie ovládať, netrpí žiadnym duševným ochorením, ale ide uňho o ľahkú mentálnu retardáciu, preto
v žiadnom prípade nie je možné akceptovať jeho námietky, že by konal pod vplyvom choroby, navyše
aj ľahká mentálna retardácia umožňuje človeku rozlíšiť a akceptovať tak jednoduché zásady ako tie, že
brať iným veci sa nemá a nemá sa napádať iná zvlášť stará a v podstate bezbranná osoba.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný