Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/251/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316211663
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4316211663.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému v 1. rade: I. C.,
L.. XX.X.XXXX, J. Y. T. XX a v 2. rade: G. C., L.. X.X.XXXX, J. Y. T. XX, o zaplatenie 2834,13 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne

istinu s príslušenstvom, priznané rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 2.12.2016 pod č.k.
7C/251/2016-73, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.2017, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 728,76 Eur, úrok
162,45 Eur, úroky z omeškania 1,27 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z nezaplatenej istiny
728,76 Eur od 29.4.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z nezaplatených úrokov

162,45 Eur od 29.4.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok voči žalovanému v 1 a 2. rade na náhradu trov konania vo výške
100%, ktorí sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. a 2. rade k zaplateniu spoločne
a nerozdielne istiny 2834,13 Eur, nezaplatené úroky 162,45 Eur, úroky z omeškania 1,27 Eur, úrok
5 % p.a. z nezaplatenej istiny od 29.4.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. z
nezaplatených úrokov od 29.4.2016 do zaplatenia, a náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol,
že dňa 9.10.2014 uzatvoril so žalovaným v 1. a 2. rade Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej
len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca im poskytol peňažné prostriedky vo výške 3000 eur. Poskytnutý

úver a úroky sa žalovaní zaviazali splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj
s príslušenstvom boli žalovaní povinní splatiť do 25.9.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaní
porušili svoje zmluvné povinnosti, a preto boli listom zo dňa 28.4.2016 vyzvaní na predčasné splatenie
poskytnutého úveru v lehote do 8.5.2016. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovaným
do dnešného dňa uhradená. Pohľadávka žalobcu voči žalovaným ku dňu predčasného zosplatnenia
(dňa 28.4.2016) predstavuje 3057,85 Eur a pozostáva z istiny poskytnutého úveru vo výške 2834,13

Eur, do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný v 1. a 2. rade na istinu sumu 165,87 Eur (poskytnutá suma
3000,00 Eur mínus splátky istiny spolu vo výške 165,87 Eur = 2834,13 Eur), úrokov 162,45 Eur -
predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý boli žalovaní v 1. a 2. rade povinní splatiť v rámcianuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 17,90
% p.a. vyplýva zo Zmluvy, úrokov z omeškania 1,27 eur - každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa
nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. Úrok z omeškania

bol dohodnutý v Zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 2.8.2016 pod č.k. 7C/251/2016-39. Voči
platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný v 1. a 2. rade odpor. V písomnom
odpore uviedli, že nesúhlasia s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 2834,13

Eur od 29.4.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 162,45
Eur od 29.4.2016 do zaplatenia. Zostatok istiny a úroky nie sú správne vypočítané a nesúhlasia s ním.
Pohľadávku nevedeli splácať včas a v plnej výške. Požiadali žalobcu o riešenie ich situácie, nebolo
im vyhovené. Splácajú pravidelnú mesačnú splátku 54,01 Eur mesačne. Žiadali o umožnenie úhrady
pohľadávky v splátkach.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho
prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom
1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene
právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho

procesných právach a povinnostiach.

4. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 2.12.2016 pod č. k. 7C/251/2016-73 uložil žalovanému v 1.
a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2105,37 Eur, úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2105,37 Eur od 29.4.2016 do zaplatenia a to v splátkach po 50 Eur mesačne, vždy

do 25-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že sa žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 40,44%.

5. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcom výroku, v časti povolenia splácať dlh v splátkach a v

časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť tak, aby súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie celej žalovanej sumy a aby neboli žalovaným povolené splátky a priznať jej plnú náhradu
trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa
31.10.2018 pod č. k. 7Co/405/2017-96 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom

výroku, vo výroku o povolení zaplatiť dlh v splátkach, ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec
v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení
odvolacísúduviedol:„Odvolacísúdzaoberajúcsaodvolacounámietkoužalobkyneuvedenouvodvolaní
uvádza, že sa nestotožňuje s výkladom súdu prvej inštancie ohľadom ustanovenia § 9 odsek 2 písmeno
k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý v prílohe č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej

únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa
čl. 10 ods. 2 písm. c) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku
trvania zmluvy. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,

ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať
celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v
zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského
úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

(spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako
dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podľa eurokonformného výkladu
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v
nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, samostatne

vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ toto ustanovenie uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či
"termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je treba za použitia eurokonformného výkladu dospieť
k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo
sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka.Sporným nebolo ani to, že vymedzuje celkovú výšku úroku, druh a účel úveru, výšku úrokovej sadzby,
výšku mesačnej anuitnej splátky, termín prvej splátky, počet splátok a periodicitu a termín splatnosti
splátok, splatnosť úveru, ako aj celkovú čiastku, ktorú je povinný klient zaplatiť. Všetky tieto údaje

sú špecifikované v zmluve o úvere zo dňa 09.10.2014. Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej
inštancie na Rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15. Z jeho
bodu 59 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Na uvedený rozsudok reagovala aj legislatíva
SR zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z.
o bankách a súčasne sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a ktorým došlo k zmene ustanovenia § 9
ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.Z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová
"termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádzajú slovami "frekvenciu splátok". V dôvodovej

správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo
nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v rozsudku C-42/15. Legislatíva tak reagovala na stav, podľa
ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou 2008/48/ES.
Vyššie uvedené závery konštatoval vo svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd SR a to v uznesení zo
dňa 22.02.2018 sp.zn. 3Cdo 146/2017 a zo dňa 17.04.2018 sp. zn. 3Cdo 56/2018. Žalobkyňa napadla

odvolaním aj vyhovujúci výrok rozsudku v časti povolenia splácať prisúdený dlh žalovanými v splátkach
po 50 eur mesačne z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav pre splnenie
podmienok § 232 ods. 3 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s odvolaním žalobkyne v tejto časti majúc za to,
že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP pretože na žiadosť žalovaných o
povolenie zaplatiť dlh v splátkach nemal preukázané ich osobné a majetkové pomery z ktorých by mohol

prijať záver, že ide o taký odôvodnený prípad, pre ktorý by mal určiť lehotu dlhšiu ako je zaplatenie do
troch zákonných dní. Odvolací súd má za to, že žalovaní v konaní dôkazné prostriedky o svojej finančnej
situácii neprodukovali, a teda objektívne v konaní svoje príjmové a majetkové pomery nepreukázali“.

5. Súd na pojednávaní dňa 24.04.2019 podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu,

keď neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný v 2. rade, ktorý termín pojednávania zobral na vedomie,
jeho neúčasť ospravedlnila žalovaná v 1. rade, ktorá sa pojednávania zúčastnila. Žalovaná v 1. rade
uviedla, že so žalovaným v 2. rade sú ochotní uhradiť pohľadávku v celom rozsahu avšak žiadajú aby
im bolo povolené ju uhrádzať v splátkach po 50 Eur mesačne. Voči žalobcovi majú dobrú platobnú

disciplínu, pohľadávku uhrádzajú v mesačných splátkach po 50 Eur. Poberá invalidný dôchodok 168,40
Eur mesačne, je zamestnaná v chránenom pracovisku, kde poberá mzdu v čistom 440,00 Eur.

6. Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

Žalovaní v 1. a 2. rade dňa 9.10.2014 uzatvorili so žalobcom Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXXXXXXXXX. Jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovaným vo výške
3000 Eur, s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 17,9 % p.a. Výška anuitnej splátky bola určená
sumou 54,01 Eur, termín splatnosti 1. splátky dňom 27.10.2014, počet anuitných splátok 120, periodicita
a termín splatnosti anuitnej splátky bol stanovený mesačne, v 25. deň kalendárneho mesiaca,

splatnosť úveru 25.9.2024. Výška RPMN bola uvedená 21,51 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu
Úverovej zmluvy 16,81 %, celková čiastka, ktorú klient musí zaplatiť (súčet výšky Úveru a celkových
nákladov Klienta spojených s Úverom) je uvedená vo výške 6631,20 Eur, úrok z omeškania 5 %
p.a. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník,
Obchodné podmienky.

7. Z Prehľadu splácania-do predčasného zosplatnenia predloženej žalobcom vyplýva, že nezaplatená
istina (zostatok úveru), predstavuje 2834,13 Eur, nezaplatené úroky 162,45 Eur, nezaplatené úroky z
omeškania 1,27 Eur. Ďalej z neho vyplýva, že do predčasného zosplatenia suma splátky uhradená
žalovanými predstavovala 819,63 Eur, pričom na úrok bola započítaná suma 653,76 Eur a na istinu bola

započítaná suma 165,87 Eur. Žalobca má za to, že dlžná istina ku dňu zosplatnenia prestavuje sumu
2834,13 Eur (poskytnutý úver vo výške 3000 Eur - úhrada na istinu 165,87 Eur).8. Žalobca vyzval žalovaného v 1. a 2. rade na predčasné splatenie úveru listom zo dňa 28.4.2016,
kde súčasne oznámil predčasnú splatnosť celého úveru. Vyzval žalovaných uhradiť celý dlh vo výške
3057,85 Eur s príslušenstvom najneskôr do 8.5.2016, pričom túto výzvu spoplatnil sumou 30 Eur.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvárania úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa

tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

10. Podľa § 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
podľa písm. a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania, podľa písm. b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, podľa písm. d/ zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti podľa
písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
podľa písmena j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, podľa písm. k/ výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

12. Podľa § 11 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 b) neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); písm. d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13.Podľa§52Obč.zák.(1)Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorú

uzatváradodávateľsospotrebiteľom.(3)Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluve nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 Obč. zák. (v znení účinnom k 9.10.2014) (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (4 písm. a/)

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. (5) Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

17. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiťpoplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (v znení platnom od 1.2.2013
a v čase vzniku záväzkového vzťahu) výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
žalobcu je okrem iného aj poskytovanie úverov.

20. Žalovaní v 1. a 2. rade zmluvu uzatvárali ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzické osoby, ktoré pri
uzatváraní predmetnej zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri

zákonnom posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový
vzťah, ktorý vznikol medzi zmluvnými stranami na základe zmluvy uzavretej dňa 9.10.2014 je vzťahom
občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Súd poukazuje i na to, že
novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila

(doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.) , že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

21. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová zmluva, platnosť ktorej

nebola spochybnená. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné vychádzať
predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktorá je
základnou zásadou nielen obchodného, ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a
povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich ,
najmä úrokov z úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej

zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Samozrejme, jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z
hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva úpravu neobsahuje,
alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami
Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka.

22. Či už oznámenie žalobcu, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od zmluvy nevylučujú,
aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu
- odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie (nie odplatu podľa § 499 Obch.
zák. za dohodnutie záväzku poskytnúť úver), tak aj úroky z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie
povinností, t.j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné

úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona
ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ
požadovať zmluvné úroky a úroky z omeškania pri omeškaní dlžníka aj pri pôžičke. Dohodnuté úroky
a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj v prípade spotrebiteľského vzťahu, a to podľa
§ 121 odst. 3 Obč. zák.. Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe. (porov.

rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27. 6. 2007, sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z
24. 7. 2014, sp. zn. 33 Cdo 1401/2014)

23. Žalobca uzavrel so žalovaným v 1. a 2. rade platne písomnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorej im boli poskytnuté peňažné prostriedky,

úročené pevnou úrokovou ročnou percentuálnou sadzbou, s uvedenou RPMN a priemernou RPMN.
Žalovaní zmluvné podmienky spotrebiteľského úveru nedodržali, prestali uhrádzať dohodnuté splátky,
dostali sa do omeškania, preto veriteľ vyhlásil celú pohľadávku za splatnú, ktorá skutočnosť žalovaným
bola písomne oznámená. Súd v súlade so stanoviskom odvolacieho súdu, keďže sa nejedná o
poskytnutý úver bez poplatkov a bezúročný, keďže súd mal preukázané, že zmluva obsahuje všetky

zákonom č. 129/2010 Z.z. predpísané kogentné náležitosti, priznal žalobcovi nárok na nesplatenú
istinu úveru v zamietajúcej časti t.j. v sume 728,76 Eur (vo vyhovujúcej časti rozsudok OS Levice
zo dňa 02.12.2016 pod č.k. 7C/251/2016-73 nadobudol právoplatnosť). Titulom záväzku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bol žalobcom vyčíslený pevnou sumou dohodnutý ročný úrok z úveru v sume162,45 Eur a úrok z omeškania v sume 1,27 Eur do zosplatnenia, s vyúčtovaním ktorého nároku žalobcu
sa súd stotožnil a i v tejto časti podanej žalobe vyhovel. Spolu s istinou súd priznal žalobcovi i úrok z
omeškania v súlade s § 517 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. z dlžnej sumy 728,76

Eur a dlžného zmluvného úroku 162.45 Eur odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

24. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

25. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

26. Na základe ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri
určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu. Súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného
plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po
ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby

nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a
podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane
nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej dĺžka
nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty

medzi sporovými stranami. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie
plnenia ako 3 dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

27. Žalovaný v 1. a 2. rade predložili a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o svojej finančnej
situácii, keďže zotrvali na tom, že žalovanú pohľadávku môžu uhrádzať len v splátkach po 50 Eur.

Žalovaná v 1. rade je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 168,40 Eur, ako i príjmu vo výške
440,00 Eur mesačne z titulu zamestnania sa v chránenom pracovisku. Žalovaný v 2. rade je živnostník,
pričom priemerný príjem u neho činí 350,00 Eur. Mesačné výdavky na domácnosť spolu so splátkou
úveru žalobcovi 50 Eur, Prvej stavebnej sporiteľni 261 Eur, ako i odvodov do zdravotnej poisťovne a
sociálnej poisťovne, vyčíslili na sumu 1 293 Eur. Súd poukazuje na to, že splátka 50 Eur mesačne pri

pohľadávke 2 834,13 Eur s príslušenstvom by bola pre žalobcu znevýhodňujúca, keď by žalovaným
bolo umožnené dlh splácať viac ako 4 roky (len na istinu). V prípade stanovenia akejkoľvek splátky a to
vzhľadomnaosobnéamajetkovépomeryžalovaných,spoukazomnauhradenieistinybezpríslušenstva
by trvalo neprimerane dlho, v priebehu ktorého času by narastali úroky z omeškania, čím by sa dlh
žalovaných iba navýšil a bolo by to v rozpore s ústavou garantovanou zásadou rovnosti strán sporu,

keďže žalobca by ako veriteľ obdržal poskytnuté finančné prostriedky od žalovaných po neúmerne dlhej
dobe. Bolo by v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, ktorý žalovaným poskytol pôžičku - úver a
títo ho nesplácali pravidelne, hoci žalobca im ho umožnil splácať v splátkach tak ako to bolo stanovené
v zmluve o úvere, aby žalovaným súd povolil ich dlh uhrádzať v splátkach. Z uvedeného dôvodu súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

28. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami tak, že žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov

konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).

v Leviciach, dňa 24.4.2019