Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Csp/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116224287
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116224287.1

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu: V. W. W., U..
W.. W. W. O. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, proti žalovanej: A. C., K.. XX. XX. XXXX, I. V. W.Á.
XXXX/XX, XXX XX O. O., o zaplatenie 3 260,03 eura s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 3 260,03 eura a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 2 287,97 eura od 27. 11. 2015 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach

vo výške 20,00 Eur mesačne splatných do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom august 2017
s tým, že omeškanie splnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 7,49 % ročne zo sumy 2 287,97 eura od 27. 11. 2015
do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 972,06 eura od 27. 11. 2015 do
zaplatenia zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20. 12. 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3
260,03 eura, ktorú odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2992418 3 01 bola
s J. a žalovanou uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 06. 07.

2006, v súlade s ktorou poskytol žalobca dlžníkovi mimoriadny medziúver č. 2992418 0 02 vo výške
3 319,39 eura. Úroková sadzba úrokov za úver bola dohodnutá 7,49 % ročne. Nakoľko sa úroky za
medziúver vypočítavali z výšky vyplateného úveru, boli dlžníkovi účtované od 19. 07. 2006 zo sumy 2
788,29 eura a od 25. 07. 2007 zo sumy 3 319,39 eura. Dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy
poukazovať na konto stavebného sporenia mesačné vklady vo výške minimálne 16,60 eura a na konto
medziúveru splácať úroky za poskytnutý medziúver mesačnými splátkami vo výške 20,75 eura, ktoré

boli splatné do 15. dňa v mesiaci, Žalovaná sa ručiteľským vyhlásením zaviazala splniť dlh žalobcovi
za dlžníka v prípade, ak dlžník neplní sám. Žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a dostal sa
do omeškania so splácaním splátok úveru, nakoľko dlžné splátky nedoplatil, žalobca dňa 26. 11. 2015
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola na konte sporenia
nasporená suma 1 031,42 eura, po odúčtovaní sumy určenej exekučným príkazom súdnej exekútorky
X. sp. zn. EX 111/2013 zo dňa 05. 09. 2014, ktorá bola zúčtovaná s kontom medziúveru, pričom toto

zúčtovanie bolo započítané na istinu úveru. Žalovaná suma 3 260,03 eura predstavuje výšku dlhu ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a pozostáva z istiny vo výške 2 287,97 eura, nezaplatených úrokov
zo sumy 3 319,39 eura do 26. 11. 2015 vo výške 334,32 eura, nezaplatených poplatkov vo výške 637,74
eura. Na základe uvedeného sa žalobca podanou žalobou domáhal zaviazania žalovanej zaplatiť mu
sumu 3 260,03 eura, úrok vo výške 7,49 % ročne zo sumy 2 287,97 eura od 27. 11. 2015 do zaplatenia,
úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3 260,03 eura od 27. 11. 2015 do zaplatenia a

nahradiť trovy konania.2. Žaloba spolu s prílohami bola doručená do vlastných rúk žalovanej dňa 03. 04. 2017, k podanej žalobe
sa nevyjadrila.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30. 05. 2017, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami

a z prednesov žalovanej zistil nasledovný skutkový stav: žalovaná ako ručiteľ a J. ako dlžník uzatvorili
so žalobcom dňa 06. 07. 2006 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe
ktorej boli dlžníkovi žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3 319,39 eura na v zmluve
uvedený účel, s úrokovou sadzbou 7,49 % ročne, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť v pravidelných v zmluve
dohodnutých splátkach spolu s úrokom a to vo výške 20,75 eura a poukazovať na konto stavebného

sporenia vklady vo výške minimálne 16,60 eura. Žalovaná ako ručiteľ sa zaviazala plniť dlh za dlžníka
v prípade ak ho nebude plniť dlžník sám. Nakoľko sa dlžník dostal do omeškania s pravidelnými
mesačnými úhradami, ktoré neuhradil ani napriek výzve zo dňa 15. 07. 2015, žalobca vyhlásil ku dňu
26. 11. 2015 mimoriadnu splatnosť celého úveru. Po započítaní prijatých platieb a od dlžníka výška
dlhu dlžníka voči žalobcovi ku dňu 26. 11. 2015 predstavovala 3 260,03 eura, z ktorej dlh na istine
predstavoval 2 287,97 eura, dlh na úrokoch predstavoval 334,32 eura a dlh na poplatkoch predstavoval

637,74 eura.
4. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o stavebnom sporení“), stavebné sporenie vykonáva stavebná sporiteľňa na základe
ňou vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska po dohode s ministerstvom, ktoré
5. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o stavebnom sporení, cieľová suma sa skladá z vkladov od

stavebného sporiteľa alebo v prospech stavebného sporiteľa,
6. Podľa § 9 ods. 1 zákona o stavebnom sporení, stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží
zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru.
7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.
9. Podľa § 546 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

10. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci
ho na to veriteľ písomne vyzval.
11. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z.
(ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca uzatvoril s dlžníkom dňa 06. 07.

2006 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere podľa zákona o stavebnom sporení v
spojení s Obchodným zákonníkom, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý mimoriadny medziúver
vo výške 3 3319,39 eura, ktorý sa zaviazal žalobcovi vrátiť spolu s úrokom. Uvedená zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom, boli žalobcom,
ktorý poskytuje úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytnuté finančné prostriedky vo forme

úveru, a preto na zmluvný vzťah treba aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z
dôvoduporušeniazmluvnýchpovinnostídlžníka,keďbolvomeškanímsosplácanímjednotlivýchsplátok
žalobca zmluvy od zmluvy odstúpil, vyhlásil ku dňu 26. 11. 2015mimoriadnu splatnosť úveru a požadoval
vrátiť dlžnú sumu. Po započítaní prijatých platieb a od dlžníka výška dlhu dlžníka voči žalobcovi ku dňu
26. 11. 2015 predstavovala 3 260,03 eura, z ktorej dlh na istine predstavoval 2 287,97 eura, dlh na

úrokoch predstavoval 334,32 eura a dlh na poplatkoch predstavoval 637,74 eura. Žalovaná vystupovala
ako ručiteľ, ktorý v prípade ak dlh neuhradí dlžník je povinná podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a uzatvorenej zmluvy uhradiť.
13. Z vykonaného dokazovania má súd preukázanú výšku dlžnej sumy, ktorú žalovaná nerozporovala a
ku dňu rozhodovania súdu vo veci neuhradila, a preto súd podanému návrhu vyhovel a uložil žalovanej

ako ručiteľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 3 260,03 eura, z ktorej istina úveru
predstavuje 2 287,97 eura, nezaplatené poplatky predstavujú 637,74 eura a vyčíslené úroky z dlžnej
sumyistinyúverudovyhláseniaúveruzapredčasnesplatnýpredstavujú334,32eura(I.výrokrozsudku).14. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, vzniklo žalobcovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo požadovať od žalovanej aj zaplatenie úroku z omeškania v zmluvne
dohodnutej výške 5,00 % ročne, ktorá neprevyšuje zákonom a nariadením stanovenú výšku. Žalovanej

bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 287,97 eura
(istina poskytnutého úveru) od 27. 11. 2015 (deň nasledujúci po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá.
15. Žaloba je nedôvodná v časti, v ktorej si žalobca uplatňuje zaplatenie úroku vo výške 7,49 %
ročne zo sumy 2 287,97 eura od 27. 11. 2015 do zaplatenia. Istina je suma poskytnutých finančných

prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka. Zmluvné
úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou.
Doba splatnosti úrokov, za poskytnutie peňazí, sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný
zákonník pri úverových vzťahoch rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, ako
jeho spôsobu splatenia istiny úveru, t.j. jedno rázovo alebo po splátkach. Celková suma úrokov musí
byť však zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nebol

oprávnený žiadať od dlžníka a teda aj od žalovanej ako ručiteľa zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej
istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí, veriteľovi prislúchajú len
úroky z omeškania, keďže do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia
peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedený
záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov,

ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote
splatnosti. Zmluvný úrok je vždy odplata za užívanie poskytnutej istiny do lehoty splatnosti. Zmluvný úrok
s poukazom na uvedené po vyhlásení celého úveru za splatný (tzv. zosplatnení) preto žalobca nemohol
byť priznaný. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko takáto je pre obchádzanie
zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 265 Obchodného zákonníka absolútne

neplatná.
16. Žaloba je nedôvodná aj v časti, v ktorej si žalobca uplatňuje zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 972,06 eura, ktorá predstavuje nezaplatené poplatky a vyčíslený úrok od 27.
11. 2015 do zaplatenia. Úroky, aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky. Právo požadovať od odporcu príslušenstvom z príslušenstva (v danom

prípade úroky z omeškania z poplatkov) Občiansky ani Obchodný zákonník nepripúšťa. Na uvedenom
nič nemení ani dohoda strán sporu, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná. Pojem
„istina“ používa Občiansky zákonník (151b ods. 3; § 566 ods. 2 v znení účinnom od 01. 01. 2008),
Obchodný zákonník (§ 330 ods. 2), ale napríklad aj zákon o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2
písm. i)), ale legálnu definíciu neobsahuje ani jeden z nich. Vo všeobecnosti sa pojem istina prijíma

vo význame sumy poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. V prípade zmlúv o úvere
je istina ponímaná ako peňažné prostriedky do určitej sumy (§ 497 Obchodného zákonníka), či použité
peňažné prostriedky (§ 503 ods. 1 Obchodného zákonníka). Oproti pojmu istina, pojem „príslušenstvo
pohľadávky“ definuje ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré za príslušenstvo výslovne
považuje úroky, aj úroky z omeškania. Definícia príslušenstva pohľadávky platí aj pre vzťahy upravené

Obchodnýmzákonníkom(§1ods.2Obchodnéhozákonníka),keďžeObchodnýzákonníknemáosobitné
ustanovenie o príslušenstve pohľadávky. Právo požadovať príslušenstvo z príslušenstva Občiansky ani
Obchodný zákonník nepripúšťa. Občiansky ani Obchodný zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre
prípad omeškania s plnením príslušenstva pohľadávky. Uvedený záver je dlhodobo osvojený súdnou
praxou,keďnapríkladpodľarozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Obdo4/94zodňa

29. 03. 1995 (publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod číslom R
70/1995),cit.:„Úrokyzomeškanianiesúsúčasťoupohľadávky,alelenjejpríslušenstvom.Oneskoreným
zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka)“.
Tiež Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. 03. 2004
(publikovanom v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod číslom 5/2006), vychádzajúc z právnej

úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou, uviedol, cit.: „Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z
príslušenstva (tu úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani
Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť
sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané
ako civilné plody peňazí (fructus civiles)) a následne potom právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre

prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dohodnutú alebo zákonom stanovenú sadzbu
úroku z omeškania. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že sa takto opäť úročí iba istina a
nie príslušenstvo pohľadávky.“ Na uvedené rozhodnutie nadväzuje rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 29 Odo 689/2006 zo dňa 30. 08. 2006, podľa ktorého, cit.: „V poňatí zastávanomsúdminižšíchstupňovbynazákladedohodyúčastníkovzáväzkovéhovzťahubolovkonečnomdôsledku
možné dohodnúť napríklad aj poberanie dohodnutých úrokov z omeškania zo zákonných úrokov z
omeškania a podobne. Práve potretie takýchto úvah ale sledovalo R 5/2006.“ Súd sa stotožňuje v plnom

rozsahu s citovanými rozhodnutiami a ich odôvodneniami. Zotrváva na názore, že zákon, ani dohoda
účastníkov neumožňujú upraviť majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že citované rozhodnutia sú rozhodnutiami obchodno-
právnych senátov a netýkajú sa ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany ale obchodno-
právnych vzťahoch vzniknutými medzi dvoma rovnoprávnymi subjektmi po faktickej aj právnej stránke

(tzv. B2B vzťahy (vzťahy medzi obchodníkmi)). Preto pokiaľ uvedené závery platia pre obchodnoprávne
vzťahy o to viac platia pre vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv. Pripustením uvedenej možnosti by sme
pri výklade „ad absurdum“ mohli dospieť k záveru, že je možné dohodnúť aj požadovanie úroku z
omeškania z nezaplateného úroku z omeškania, úrok z omeškania z priznaných trov občianskeho
súdneho konania, či každý ďalší deň požadovať úrok z omeškania z úroku z omeškania nezaplateného
v predchádzajúci deň a podobne. Možnosť požadovať príslušenstvo z príslušenstva (v tomto prípade

úrok z omeškania z poplatkov) rozpracovalo aj rímske právo (ako základ súčasného občianskeho práva
platného v kontinentálnej Európe), so záverom: „Supra duplum autem usurae, et usurarum usurae
nec in stipulatum deduci, nec exigi possunt et solutae repetuntur: quemadmodum futurarum usurarum
usurae.“ (Digesta 12, 6, 26, 1 - Ulpianus), vo voľnom preklade úroky nad dvojnásobok (zapožičanej
čiastky) a úroky z úrokov nemožno ani dohodnúť, ani ich nemožno vymáhať ak boli zaplatené, možno

žiadať ich navrátenie. Taktiež, pre zdôraznenie správnosti súd uvádza, že odklon od dispozitívnej
normy v neprospech spotrebiteľa môže znamenať dôvod neprijateľnosti klauzuly, napríklad rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-415/11, cit.: „Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať
v tom zmysle, že: - pojem „značná nerovnováha“ k škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe
analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými

stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo
zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa
zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu
nekalýchpodmienok,-naúčelyurčenia,čidôjdeknerovnováhe„napriekpožiadavkedôvery[dobrejviery

- neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom
čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou
po individuálnom dojednaní.“ (publikovaný dňa 18.5.2013, Úradný vestník Európskej únie C 141/5). V
danom prípade súd pod pojem príslušenstvo zaradil aj pojem „poplatok“. Poplatok je totiž bezpochyby
nárokom vyplývajúcim z vedľajšieho záväzkového vzťahu, ktorý by bez hlavného záväzkového vzťahu

(v danom prípade úverového) stratil svoje opodstatnenie. Je absurdné sa domnievať, že by bolo
možné dohodnúť záväzkový vzťah, ktorého predmetom bude výlučne „poplatok“. Poplatok je preto tiež
príslušenstvom, keď ide o vedľajší nárok veriteľa vyplývajúci z hlavného nároku a v danom prípade
vystupuje len ako vedľajší, závislý nárok vyplývajúci z hlavného, úverového vzťahu.
17. Z dôvodu, že žalobca sa podanou žalobou domáha aj zaplatenia úroku po dni účinnosti odstúpenia

od úverovej zmluvy a úroky z omeškania z vyčíslených úrokov a poplatkov, teda príslušenstvo z
príslušenstva, súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 7,49 % ročne zo sumy 2 287,97 eura od
27. 11. 2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 972,06 eura od 27. 11.
2015 do zaplatenia zamietol (II. výrok rozsudku).
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní

v nepatrnej časti úroku z omeškania a úroku neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník (III. výrok rozsudku).
19. Podľa § 232 ods. 3 CSP určil súd dlhšiu lehotu na plnenie a to vzhľadom na žalovanou tvrdené
majetkové pomery. Lehotu na plnenie určil súd v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,00

eur mesačne až do úplného zaplatenia, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky s prihliadnutím na osobu
žalobcu považoval za dostatočné s tým, že zároveň podľa § 232 ods. 4 CSP určil, že omeškanie so
zaplatením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého
dlhu naraz (I. výrok rozsudku).
20. Dňa 12. 06. 2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu, na ktoré súd neprihliadol, nakoľko bolo súdu

doručené po vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 30. 05. 2017.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.