Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010165
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1619010165.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMalacky,vsenátezloženomzpredseduJUDr.ErikaTomusaaprísediacichViliamaSlezáka

a Ing. Juraja Baráneka, v trestnej veci obžalovaného A. O., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona, s poukazom na
§ 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. apríla 2019 v
Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. O., narodený XX. septembra XXXX v N., trvale bydliskom ul. A. č. XXXX/X, XXX XX N., prechodne
ul. P. č. X,. XXX XX Z., t. č. vo výkone väzby od 20. augusta 2018 do 04. septembra 2018 a od 01.
januára 2019 v Ústave na výkon väzby Bratislava,

sa uznáva vinným, že

obvinenýpribližneodapríla2017voviacerýchobjektochvBratislavskomkrajiprechovávalpsychotropné

látky - konkrétne pervitín až do zadržania dňa 20.08.2018 v Bratislave pri hraničnom priechode Berg,
pričom dňa 20.8.2018 bolo na základe príkazu sudcu Okresného súdu v Malackách pod č. k. OS MA-
V-24/2018, pristúpené k vykonaniu
- domovej prehliadky na ul. P. X, Z., v byte č. XXX, v ktorom sa obvinený prechodne zdržiaval, bolo
okrem iného zaistené 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom neznámej látky (stopa
č. 1CC), pričom znaleckým skúmaním Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ v Bratislave bolo
zistené, že toto obsahovalo kryštalický materiál s hmotnosťou 11,95 g metamfetamínu s prímesou
metylsulfonylmetánu (dimetylsulfón, MSM) s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu

67,0 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), obsahujúce 8.007 mg absolútneho metamfetamínu,
čo zodpovedá 200 - 801 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých cena podľa odborného vyjadrenia
NAKA NPJ sa pohybuje v rozmedzí 358,50 Eur - 717,00 Eur,
- pri prehliadke motorového vozidla zn. V. Z EČV: N bolo zaistené 1 ks plastové vrecko s tlakovým
uzáverom s obsahom neznámej látky (stopa č. 5C), pričom znaleckým skúmaním Kriminalistickým
a expertíznym ústavom PZ v Bratislave bolo zistené, že toto obsahovalo kryštalický materiál
s hmotnosťou 49,07 g metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (dimetylsulfón, MSM) s

priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 67,5 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná
báza), obsahujúce 33,12 g absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 828 - 3.312 bežným jednotlivým
dávkam drogy, ktorých cena podľa odborného vyjadrenia NAKA NPJ sa pohybuje v rozmedzí 1.472,10
Eur - 2.944,20 Eur,
- pri prehliadke garáže zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parc. číslo XXXX/XX, XXXX/XX, k. ú. N.
- m. č. W., súpisné číslo XXXX, priestor č. X - A - X.p., vchod z ul. Z., ktoré mal tiež v užívaní obvinený
bola zaistená

- modrá igelitová taška, v ktorej sa nachádzalo plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom
neznámej látky (stopa č. 1CCC), pričom znaleckým skúmaním Kriminalistickým a expertíznym ústavomPZ v Bratislave bolo zistené, že toto obsahovalo kryštalický materiál s hmotnosťou 348 g metamfetamínu
s prímesou metylsulfonylmetánu (dimetylsulfón, MSM) s priemernou koncentráciou účinnej látky
metamfetamínu 67,3 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), obsahujúce 234,2 g absolútneho

metamfetamínu, čo zodpovedá 5.855 - 23.420 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých cena podľa
odborného vyjadrenia NAKA NPJ sa pohybuje v rozmedzí 10.440,00 Eur - 20.880,00 Eur,
- ako aj zauzlená modrá igelitová taška s obsahom neznámej látky (stopa č. 2H), pričom
znaleckým skúmaním Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ v Bratislave bolo zistené, že toto
obsahovalo kryštalický materiál s hmotnosťou 6.067 mg metamfetamínu so stopami dimetylsulfónu

(metylsulfonylmetán, MSM) s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 75,6 %
hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), obsahujúce 4.587 mg absolútneho metamfetamínu, čo
zodpovedá 115 - 459 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých cena podľa odborného vyjadrenia
NAKA NPJ sa pohybuje v rozmedzí 182,01 Eur - 364,02 Eur,
s tým, že podľa odborných vyjadrení Národnej protidrogovej jednotky je súhrnná hodnota vyššie
uvedených zaistených psychotropných látok najmenej vo výške 12.452,61 Eur,

obvinený si tieto drogy raz do týždňa zabezpečoval v rozsahu približne 1 kilogram za cenu približne
18.000,- Eur od jemu neznámej osoby, s ktorou sa po telefonickej dohode stretával na hraničnom
priechode Berg, pričom následne metamfetamín pravidelne po predchádzajúcej telefonickej dohode
viackrát do týždňa vo väčšom množstve predával osobám - dílerom W. A. a O. Z. minimálne od apríla
2018 do augusta 2018, a to približne jedenkrát za týždeň za sumu 2.000,- Eur ako i ďalším konzumentom

drog, a to Ing. N. H. - približne od roku 2017 do augusta 2018, ktorej drogy väčšinou dával bezodplatne,
O. S. - približne od apríla 2017 do leta 2018 v priemere každý druhý deň 1 kubík pervitínu za 40 - 50,-
Eur, S. M. - približne od marca 2018 dal pervitín bezodplatne asi trikrát,
kdekstretnutiuaodovzdávkedrogydochádzalovždypotelefonickejdohodeobvinenéhosodberateľom,
kedy sa určilo miesto stretnutia, zvyčajne v N., v okrese O. alebo v blízkom okolí v rámci N. kraja,

pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,
a tohto konania sa obvinený Pavel Móza dopustil napriek tomu, že už bol rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II č. k. 4T/72/2010 zo dňa 09.01.2012, právoplatným dňa 07.06.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2To/34/2012 zo dňa 07.06.2012 a v spojení s rozsudkom Okresného

súdu Bratislava II č. k. 4T/72/2010 zo dňa 05.02.2015, právoplatným dňa 06.02.2015, právoplatne
odsúdený za spáchanie zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, ktorý vykonal dňa 26.02.2017,

teda

neoprávnene kúpil, predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropné látky a taký čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách, a súčasne vo väčšom

rozsahu,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c),
písm. e) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona,

Za to sa mu
ukladá

podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37
písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 3, ods. 5 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Trestného zákona per analogiam, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 2
Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to:
- 1 ks váha (stopa č. 4D),
- prázdne sáčky (stopa č. 4E),

- 1 ks váha (stopa č. 5E)
- 1 ks váha (stopa č. 7F)
- 1 ks mobilný telefón zn. SAMSUNG, farba strieborná, IMEI: neznáme, so SIM kartou č. XXXXXXX
XXXXXX, XKA SK, 1 ks microSDHC disk zn. Transcend 16GB,
- 1 ks mobilný telefón zn. HUAWEI, farba čierna, IMEI: neznáme, so SIM kartou č. XXXX XXX XXX

XXXX XXXX,
pričom uvedené veci sú uložené na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave, Odbore
kriminálnej polície, 1. Oddelení vyšetrovania pod ČVS: KRP-83/1-VYS-BA-2018.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to:
finančná hotovosť vo výške 8.920,- eur, uložená na účte Okresného súdu Malacky, ktorá je zapísaná v

knihe pohľadávok D/15 - 4/2019.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému

uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava V z 24. januára 2019, sp. zn. 4T/6/2019, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona

sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke na dobu 4 (štyri) roky.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 27. marca 2019 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 27. marca 2019, č. 1Pv/126/18/1106-112, na A. O., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona, s poukazom na § 138
písm. b), písm. j) Trestného zákona, na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. O. po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších

predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f),
g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,

na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené

v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaníviny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c), písm. e) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, na skutkovom
základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a prípadnom ochrannom opatrení, a to najskôr výpoveďou
obžalovaného, ktorý uviedol, že je oboznámený s návrhom prokurátorky uvedeným v obžalobe, ktorým
navrhuje uložiť trest prepadnutia tam uvedených vecí. V tejto súvislosti chce uviesť, že nevie, prečo by
malo prísť k prepadnutiu auta N. XXXd, keď toto patrí jeho mame, tiež auta V. Z keď toto patrí jeho
priateľke I. D., a čo sa týka finančnej hotovosti vo výške 8.920,- eur, táto patrí jeho inej priateľke D. C..
Ohľadom iných vecí v súvislosti s ich prepadnutím nemá námietky, súhlasí s ich prepadnutím podľa § 60

ods. 1 Trestného zákona. Ďalej požiadal založiť krátkou cestou do spisu podacie lístky preukazujúce, aj
podľa svojho vyjadrenia, zaslanie späťvzatia opravných prostriedkov vo veci Okresného súdu Bratislava
II, sp. zn. 4T/54/2018 a Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/6/2019.

Na otázku prokurátorky obžalovaný uviedol, že v deň, keď ho zadržali - 20. augusta 2018 pervitín

nepredával, on sa len v ten deň stretol s O. Z., a tejto drogy daroval, ale nie predal. Nevie, prečo je
uvedené v zápisnici s prípravného konania, že jej drogy predal. Uvedenú finančnú hotovosť si požičal
od priateľky D. C., požičal si celkovo 14.000,- eur, nakoľko si chcel kúpiť auto V. V. za 16.000,- eur. On
by si zvyšok do tejto sumy zarobil na brigádach. Našlo sa u neho 8.920,- eur, on si tých 14.000,- eur
požičal niekedy v máji, alebo júni 2018, z nich časť minul na oblečenie, stravu a benzín. Tieto peniaze

nosil po celý čas so sebou, nakoľko mu vykradli byt. Obžalovaný si spomenuté auto chcel kúpiť chvíľu
po tom, ako ho zdržali. Už dokonca mal aj niečo dohodnuté.

Ďalšie dokazovanie súd vykonal oboznámením znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru v Bratislave, obor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. l.

731 - 733, oboznámením zápisnice o osobnej prehliadke obžalovaného, vrátene fotodokumentácie č. l.
113 - 124, žiadosti o vrátenie veci č. l. 684, evidenčnej karty vozidla N. XXXd č. l. 150 - 151, evidenčnej
kartyvozidlaV.S5č.l.592-593,aktualizovanéhoodpisuregistratrestov,centrálnejevidenciesprávnych
deliktovapriestupkovz25.apríla2019,rozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIz13.novembra2018,sp.
zn. 4T/54/2018, späťvzatia opravného prostriedku podaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

IIz13.novembra2018,sp.zn.4T/54/2018,oboznámenímtrestnéhorozkazuOkresnéhosúduBratislava
V z 24. januára 2019, sp. zn. 4T/6/2019, späťvzatia opravného prostriedku podaného proti trestnému
rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 24. januára 2019, sp. zn. 4T/6/2019, oboznámením podacích
lístkov preukazujúcich aj podľa vyjadrenia obžalovaného zaslanie späťvzatia opravných prostriedkov vo
veci Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 4T/54/2018 a Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/6/2019,

ďalej rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 05. februára 2015, sp. zn. 4T/72/2010, č. l. 975 - 976,
rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 09. januára 2012, sp. zn. 4T/72/2010 č. l. 1136 - 1140, správy
Zboru väzenskej a justičnej stráže o vykonaní trestu č. l. 977 - 979, správ vykonaných vo finančnom
vyšetrovaní č. l. 956, 1008 - 1113, a informácie o spolupráci - správy vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave doručenej Okresnej prokuratúre Malacky dňa 25. marca 2019.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcichokolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu obžalovanému A. O. súd vychádzal zo závažnosti obzvlášť závažného zločinu,
z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia
trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 172 ods. 2
Trestného zákona) na 10 rokov až 15 rokov.

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,
zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému A. O., súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný
čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť
uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci

dvaroky(§49ods.1Trestnéhozákona),respektívetriroky(§51ods.1Trestnéhozákona).Zuvedeného
vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci je možné uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody,
pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný zákon.

Vzhľadom na to, že obžalovaný A. O. spáchal uvedenú trestnú činnosť skôr, ako bolo súdom prvého

stupňa vyhlásené iné odsudzujúce rozhodnutie za iný jeho trestný čin a to v danom prípade trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 24. januára 2019, sp. zn. 4T/6/2019, ktorým bol obžalovaný
uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona (ktorého sa dopustil dňa 20. augusta 2018) a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 8 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia, za súčasne uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
dobu 4 roky, bolo potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona). V danom prípade najprísnejšie
trestným zo zbiehajúcich sa trestných činov je obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona, pri ktorom zákonodarca stanovil trestnú
sadzbu odňatia slobody od 10 rokov do 15 rokov, nakoľko vo vyššie uvedenej trestnej veci Okresného
súdu Bratislava V za uvedený prečin je rozpätie trestnej sadzby odňatia slobody až na 2 roky.

Len na okraj súd dodáva, že prejednávaný skutok nebol spáchaný v súbehu s trestným činom marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona z rozsudku Okresného
súdu Bratislava II z 13. novembra 2018, sp. zn. 4T/54/2018, pretože medzi skutkom zo 06. januára 2018
podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 13. novembra 2018, sp. zn. 4T/54/2018, a skutkom k 20.
augustu 2018 z prejednávaného prípadu došlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozhodnutia za iný trestný
čin obžalovaného - konkrétne ide o trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 02. júla 2018, sp. zn.

0T/148/2018; nejde teda o viacčinný súbeh trestnej činnosti, za ktorý by sa ukladal súhrnný trest.

Pri ukladaní súhrnného trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery.
Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného
zákonaapriťažujúceokolnostipodľa§37písm.a)ažpísm.o)Trestnéhozákona,pričomuobžalovaného

A. O. zistil 2 poľahčujúce okolnosti, spočívajúce v tom, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a
tento úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona], a že napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom [§ 36 písm. n) Trestného zákona]. Priťažujúcu okolnosť súd zistil jednu
- recidívu, pretože obžalovaný ma v odpise evidovaných 14 záznamov (hoci v rámci prvých 2 sa na
neho hľadí, ako keby nebol odsúdený), naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislava V z 02. júla 2018, sp. zn. 0T/148/2018, právoplatným 02. júla 2018, pre spáchanie prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, za súčasne uloženého trestu zákazu činnostiviesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky, resp. predtým bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II z 05. februára 2015, sp. zn. 4T/72/2010, právoplatným 06. februára
2015, pre spáchanie zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, za súčasne uloženého trestu prepadnutia veci, príp. ak by sa na
ostatne označené odsúdenie neprihliadalo ako na súčasť priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona v súlade so zásadou „ne bis in idem“, pretože toto odsúdenie bolo obžalovanému

pričítané v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona, ako je uvedené ďalej, tak ešte skôr bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 03. apríla 2012, sp. zn. 3T/9/2012, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave z 24. júla 2012, sp. zn. 3To/62/2012, pre spáchanie prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, za súčasne uloženého trestu zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky.

SúduobžalovanéhoA.O.nezistilpriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.h)Trestnéhozákona(spáchanie
viacerých trestných činov), pretože spáchanie druhého (a viacerých) trestného činu ako priťažujúcej
okolnosti sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň

jeden je zločinom (resp. obzvlášť závažným zločinom), aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2
Trestného zákona. Spáchanie druhého trestného činu popri zločine, je totiž okolnosťou podmieňujúcou
použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa uvedeného ustanovenia. Pratí teda, že okolnosť podmieňujúca
použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení
osobitnej časti Trestného zákona (v jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej

časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2, resp. § 42 ods. 1 Trestného zákona). Ak je potom takto použitá,
jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada
„ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona.

Nakoľko obžalovanému A. O. bolo potrebné ukladať súhrnný trest za 1 obzvlášť závažný zločin a 1

prečin, bolo potrebné podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona upraviť trestnú sadzbu aplikáciou asperačnej
zásady. V tejto súvislosti je ďalej nutné uviesť, že Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky,
publikovaným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 428/2012 z 28. novembra 2012 bolo
vyslovené, že § 41 ods. 2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi
trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ustanovenie § 41 ods. 2 slová „súd uloží
páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ Trestného zákona
dňom vyhlásenia tohto nálezu v zbierke zákonov stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky
neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s ústavou, stráca po 6 mesiacoch od vyhlásenia tohto
nálezu v zbierke zákonov platnosť.

Z vyššie citovaného výroku nálezu ústavného súdu vyplýva, že citovaná časť § 41 ods. 2 veta za
bodkočiarkou Trestného zákona je nielen v nesúlade s ústavou, ale taktiež dňom publikácie nálezu v
zbierke zákonov stratila účinnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené citované ustanovenie už nie je platné
ustanovenie.

Nakoľko pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je u obžalovaného A. O. v pomere 2:1 v prospech
poľahčujúcich okolností, dochádza k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona,
avšak zároveň je v zmysle vyššie uvedeného potrebné vykonať úpravu trestnej sadzby aj podľa § 41
ods. 2 Trestného zákona. S poukazom na rozhodnutie R 32/2009, ale aj napr. rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo 07. decembra 2016, sp. zn. 1To/122/2016, sa konkrétne rozpätie trestnej sadzby v danom
prípade určuje tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa § 38 Trestného zákona a až následne
podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Naznačeným postupom došlo najskôr znížením hornej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu k rozpätiu trestnej sadzby od 10 rokov až do 13
rokov a 4 mesiace (15 rokov - 10 rokov = 5 rokov; 1/3 z 5 rokov je 1 rok a 8 mesiacov; 15 rokov - 1 rok

a 8 mesiacov = 13 rokov a 4 mesiace). Na to došlo k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby v rámci
asperačnej zásady, pričom v tomto prípade sa (základná, neupravená) horná hranica trestnej sadzby
uvedená v osobitnej časti Trestného zákona zvyšuje o jednu tretinu bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej
sadzby, teda v danom prípade o 5 rokov (15 rokov : 3 = 5 rokov). V tejto súvislosti platí, že úpravatrestnej sadzby podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona je možná len pri zvyšovaní alebo znižovaní trestnej
sadzby podľa § 38 Trestného zákona t. j. len v prípade zistenia prevažujúceho pomeru poľahčujúcich
alebo priťažujúcich okolností; ustanovenie § 38 ods. 8 Trestného zákona je špeciálnym ustanovením

a nemožno ho (ani analogicky) použiť pri postupe podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona (R 19/2011).
Uvedeným postupom došlo k úprave hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody na 18 rokov
a 4 mesiace.

V danom prípade bolo zároveň nutné, pokiaľ ide o dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody,

aplikovať § 38 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Po tejto úprave je trestná sadzba
u obžalovaného vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov až 18 rokov a 4 mesiace [15 rokov - 10 rokov
= 5 rokov; 5 rokov : 2 = 2 a 1 roka; teda 2 roky a 6 mesiacov je jedna polovica z 5 rokov, o ktoré
sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona]. Uvedený
postup vyplýva zo spáchania obzvlášť závažného zločinu v prejednávanom prípade, pričom skorším

rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 05. februára 2015, sp. zn. 4T/72/2010, právoplatným 06.
februára 2015, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
4 písm. a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, za súčasne uloženého trestu

prepadnutia veci.

Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu - najmä osoby obžalovaného A. O., jeho postoj k spáchanej
trestnej činnosti, v rámci ktorého sa k spáchaniu skutku priznáva v podstate od prípravného konania,
pričom na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe a spáchanie skutku oľutoval, a tiež v rámci ktorého postoja konanie obžalovaného možno
vyhodnotiť ako napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti tým orgánom, ktoré sú na to určené,
t.j. predovšetkým polícii, resp. vyšetrovateľovi - súd dospel k záveru, že pôsobiť na obžalovaného
prísnym, hoci zákonným, nepodmienečným trestnom odňatia slobody v sadzbe uvedenej vyššie, by bolo
neprimerane prísne. Preto pri ukladaní trestu obžalovanému súd pristúpil k aplikácii záveru vyjadreného

v jednej z právnych viet stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn.
Tpj/55/2016, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a
treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri
použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa §

257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8

Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu
uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie
práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť
rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti - k tomu primerane
R 12/2017).

Pri ukladaní trestu súd okrem osoby obžalovaného A. O. zohľadnil aj okolnosti spáchania skutku ako i
možnosti jeho nápravy, pričom v tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať v prvom rade na
obdobie vyše roka, počas ktorého obžalovaný obchodoval s drogami. Nemenej dôležitým je rozsah činu,
aj z pohľadu počtu osôb, s ktorými obchodoval s drogami. Tieto okolnosti sú už ale subsumované do

kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu kladeného obžalovanému za vinu. Zároveň je potrebné
poukázaťna14záznamovvodpiseregistratrestov,zktorýchlenohľadomprvých2sananehohľadí,ako
keby nebol odsúdený. Čo do druhu páchanej trestnej činnosti, obžalovaný bol súdne trestaný za drogovú
trestnú činnosť, majetkovú trestnú činnosť (prečiny i zločin krádeže), i za trestnú činnosť týkajúcu
sa rušenia činnosti orgánov verejnej moci (prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia). Posledné

odsúdenia sú špecifikované vyššie, v rámci priťažujúcej okolnosti - recidívy. Súčasne je dôležité dodať,
že v osobe obžalovaného ide stále o relatívne mladého človeka, ktorý aj po vykonaní trestu, vrátane
programu resocializácie v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, bude mať možnosť zmeniť
spôsob života a vyvarovať sa životných pochybení obdobného charakteru.Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a ustanovenia zákona má súd zároveň za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a preto bolo, tak ako je to

skôr odôvodnené, analogicky použité mimoriadne zmierňovacie ustanovenie zakotvené v § 39 ods.
4 Trestného zákona, ktoré umožňuje obžalovanému A. O. uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného Trestným zákonom a obžalovanému mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia
slobody, konkrétne na 9 rokov. Len pre úplnosť súd dodáva, že maximálne, teda o celú jednu tretinu, bolo
možné už upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby znížiť v danom konkrétnom prejednávanom prípade

o 50 mesiacov, ktoré predstavujú jednu tretinu zo 150 mesiacov (12 rokov a 6 mesiacov), pretože pre
výpočet maximálneho možného zníženia trestu odňatia slobody sa v tomto prípade musí vždy najprv
určiť trest, resp. jeho dolná hranica, ktorá by páchateľovi pri použití všetkých dostupných kritérií, t.
j. vrátane prípadného použitia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a pod., oprávnene prináležala;
až z takto určenej trestnej sadzby je možné určiť hranicu zníženého trestu. Uvedený 9-ročný trest
(rešpektujúci aj druhú vetu § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest

uložený skorším rozsudkom) bude podľa názoru súdu adekvátny na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a na nápravu páchateľa a súčasne ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného,
ale bude aj trestom primeraným o spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti o aj z pohľadu
proporcionality.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť výrok o treste v trestnom rozkaze
Okresného súdu Bratislava V z 24. januára 2019, sp. zn. 4T/6/2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného A. O. na výkon trestu súd aplikoval § 48 ods. 2 písm. b) a ods.

4 Trestného zákona a obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a
nie maximálnym [§ 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona], nakoľko pred spáchaním skutku bol vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a súčasne je súd toho názoru, že s prihliadnutím na
závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, bude náprava obžalovaného v ústave na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia lepšie zaručená.

Obžalovanému A. O. bol uložený aj trest prepadnutia vecí - spolu 3 ks váh, prázdnych sáčkov a 2 ks
mobilných telefónov s príslušenstvom, nakoľko tieto boli použité na spáchanie trestného činu, čo vyplýva
jednak z povahy vecí, ich vlastností a účelu požitia, ako aj z toho, že znaleckým skúmaním bola na nich
zistená prítomnosť stôp drog; uvedené okolnosti boli zhodne potvrdené obžalobou i obhajobou a sám

obžalovaný nenamietal voči uloženiu trestu prepadnutia uvedených vecí.

Trest prepadnutia vecí bol obžalovanému A. O. uložený aj vo vzťahu k finančnej hotovosti v sume 8.920,-
eur, nakoľko išlo o vec, ktorú obžalovaný získal trestným činom alebo ako odmenu zaň. K zaisteniu
peňazí došlo v rámci vykonania osobnej prehliadky v deň, kedy bol obžalovaný zadržaný a v konečnom

dôsledku vzatý do väzby. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní tvrdil, že finančná hotovosť patrí jednej
z jeho priateliek - D. C., od ktorej si požičal celkovo 14.000,- eur, nakoľko obžalovaný si chcel kúpiť
vozidlo V. V. za 16.000,- eur a zvyšok do tejto sumy by si zarobil na brigádach, peniaze si požičal niekedy
v máji, alebo júni 2018, z nich časť minul na oblečenie, stravu a benzín, peniaze nosil po celý čas so
sebou, nakoľko mu vykradli byt; v deň, keď ho zadržali - 20. augusta 2018 - pervitín nepredával, on sa

len v ten deň stretol s O. Z., a tejto drogy daroval, ale nie predal, nevie, prečo je uvedené v zápisnici
s prípravného konania, že jej drogy predal. Súd tejto verzii obžalovaného neuveril, a to z viacerých
dôvodov. Predovšetkým, nič nenasvedčuje pravdivosti, že obžalovaný v deň, keď došlo k jeho zadržaniu,
pri stretnutí s O. Z. (mimochodom už právoplatne odsúdená za s touto vecou súvisiacu drogovú trestnú
činnosť), tejto pervitín bezodplatne daroval. Zo skutkovej vety rozsudku (ohľadom ktorého skutku došlo

k vyhláseniu obžalovaného o vine), ako aj z ostatného spisového materiálu vyplýva, že v hierarchii
osôb, podieľajúcich sa na konaní, týkajúceho sa prejednávanej trestnej činnosti, bol obžalovaný vyššie
postaveným článkom, v porovnaní s napr. W. A. a O. Z., ktorým ako nižšie postaveným dílerom predával
pervitín na jeho ďalšiu distribúciu, predovšetkým v oblasti R.. Darovanie drog, okrem toho, že v rámci
takého obchodného vzťahu vyznieva nelogicky, nepodporujú ani výpovede obžalovaného i svedkyne O.

Z. z prípravného konania, ktoré sú o. i. zachytené v odôvodnení obžaloby. Značné rozpory, podporujúce
nevierohodnosť tvrdenia o pôžičke peňazí od D. C., vyvolávajú aj vyjadrenia ohľadom sumy samotnej
údajnej pôžičky, pretože v prípravnom konaní obžalovaný hovoril o pôžičke v sume 12.000,- eur, na
hlavnom pojednávaní o sume 14.000,- eur, pričom svedkyňa v žiadosti na č. l. 684 hovorí o pôžičke vsume 15.000,- eur. Až príliš nepravdepodobne, až absurdne sa súdu javí aj vysvetlenie obžalovaného,
že od mája, príp. júna 2018 až do jeho zadržania koncom augusta 2018 obžalovaný nosil takúto hotovosť
neustále pri sebe, a to po dobu niekoľkých mesiacov. Nelogicky a matematicky nemožne tiež vyznieva

tvrdenie, že od sumy 8.920,- eur zvyšok až do 16.000,- eur si obžalovaný chcel zarobiť na brigádach; už
len samotná okolnosť, že z údajne požičanej sumy 12.000,- až 15.000,- eur obžalovaný minul niekoľko
tisíc eur na stravu, oblečenie a benzín, pričom pôžička mala byť viazaná na úplne iný účel, pôsobí
nezmyselne. Navyše, bez konkretizácie zo strany obžalovaného, súd si ani pri vynaložení maximálnej
možnej miery fantázie nedokáže predstaviť, ako si nezamestnaný obžalovaný mienil za týždeň (od jeho

zadržania do plánovanej kúpy vozidla) formou brigád (teda legálnej formy zárobku) zabezpečiť ďalších
cca 7.000,- eur. Navyše to, že hotovosť, ktorú obžalovaný nosil pri sebe, nepochádza z pôžičiek na kúpu
auta, ale na obchodovanie s drogami, vyplýva predovšetkým zo skutkovej vety rozsudku, v zmysle ktorej
obžalovaný približne raz do týždňa kupoval 1 kg metamfetamínu v hotovosti za približne 18.000,- eur, a
ktorý metamfetamín následne distribuoval / predával ďalším osobám. V neposlednom rade je potrebné
poukázať aj na skutočnosť, že na zaistených peniazoch bola znaleckým skúmaním zistená prítomnosť

stôp metamfetamínu. Platí síce, že stopy drog sa nemusia nachádzať vždy len na bankovkách, ktoré s
nimi prišli do priameho kontaktu, ale môžu byť výsledkom náhodnej kontaminácie, v súhrne so všetkými
ďalšími - v tomto odseku uvedenými skutočnosťami - však súd uzatvára, že zaistené peniaze obžalovaný
získal predajom drog.

Pokiaľ sa v obžalobe navrhoval obžalovanému A. O. trest prepadnutia vecí - osobných motorových
vozidiel N. XXX d a V. Z súd poukazuje na to, že trestom prepadnutia veci sa postihuje majetok
nachádzajúci sa vo vlastníctve páchateľa trestného činu, preto pokiaľ z vykonaného dokazovania,
najmä z evidenčných kariet týchto vozidiel vyplynulo, že vozidlá nepatria obžalovanému, tak za danej
situácie nemohol byť vo vzťahu k uvedeným veciam ukladaný trest prepadnutia veci. Zároveň ale platí,

že prokurátorka na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby i v záverečnej reči modifikovala
obžalobu v tom smere, že ak sa súd nestotožní s navrhnutým trestom prepadnutia veci, navrhla ohľadom
uvedených vozidiel uložiť ochranné opatrenie - zhabanie veci. Súd preto na hlavnom pojednávaní
uznesením rozhodol tak, že podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku vyhradil rozhodnutie o prokurátorkou
navrhnutom zhabaní veci verejnému zasadnutiu.

Nakoľko obžalovanému bol uložený súhrnný trest, súd musel v súlade s § 42 ods. 2 tretia veta Trestného
zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému A. O. uložiť (zopakovať) trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 4 roky, nakoľko
taký trest bol uložený už skorším trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 24. januára 2019,

sp. zn. 4T/6/2019 a súčasne tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 Trestného zákona.

Obžalovanému A. O. súd obligatórne ukladal ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona,
nakoľko ho súd odsudzoval za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody a tento
ochranný dohľad súd uložil vo výmere 1 roka.

Súd sa zaoberal aj návrhom obhajoby na aplikáciu § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona vzhľadom na
správu vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, tak ako to uviedol obhajca
v rámci záverečnej reči, pričom súd zistil, že podmienky na navrhovaný postup splnené neboli, a
to z dôvodu, že z informácie o spolupráci - správy vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného

zboru v Bratislave doručenej Okresnej prokuratúry Malacky dňa 25. marca 2019, nevyplýva, že by
obžalovaný A. O. významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech
zločineckejskupinyaleboteroristickejskupinyalebonapomáhalzabrániťspáchaniutrestnéhočinu,ktorý
v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie
pokúsil tým, že oznámil jeho činnosť orgánom činným v trestnom konaní a poskytol im informácie, ktoré

by inak nezískali, a tak im pomohol zabrániť alebo zmierniť následky trestného činu, zistiť alebo usvedčiť
páchateľov alebo zabezpečiť dôkazy o trestnom čine v prospech usvedčenia zločineckej skupiny alebo
teroristickej skupiny. Napokon, aj v prípade splnenia citovaných podmienok by aplikácia § 39 ods. 2
písm. b) Trestného zákona prichádzala do úvahy len fakultatívne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.