Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/293/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116216115
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116216115.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v spore žalobcu : K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom

T. R. - U. K. X, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Košice - Kuzmányho 29,
proti žalovanému : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o
zaplatenie sumy 1639,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.639,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1.639,14 eur od 15.6.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva plnú náhradu trov konania.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 98 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.6.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1639,14 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že zmluvou o úvere č. 601600104 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 3.4.2012 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany
žalovaného vo výške 1000,- Eur. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 730,- Eur označená ako
"príslušný poplatok", ktorú sa zaviazal zaplatiť v 10 mesačných splátkach, počnúc dňom 8.5.2012.
Žalobca použil poskytnutý úver na osobné potreby. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 93%. Zmluvou

o úvere č. 601600851 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.10.2015 došlo k poskytnutiu
finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 300,- Eur. Odplata v zmluve bola
dohodnutá na sumu 84,- Eur označená ako "príslušná odplata" a úrok vo výške 68% predstavoval sumu
204,- Eur, spolu suma 288 Eur, ktoré sa zaviazal zaplatiť do 14.10.2016. Žalobca použil poskytnutý úver
na osobné potreby. Predmetné zmluvy obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať
ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.
Odplata za poskytnutý úver dosiahla úroveň 93% resp. 68% čo niekoľkonásobne prevyšovala odplatu

obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom
rozpore s ustanovením §53 ods. 6 OZ. Zmluvy majú rovnako vysoké, nezákonné úroky, resp. obe
neobsahujú podstatné náležitosti vyžadované príslušnou právnou úpravou a preto nemal žalovaný z
rovnakých dôvodov nárok na platbu nad rámec istiny. Žalobca považuje výšku dohodnutej odplaty
za poskytnutý úver / pôžičku za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom (§39 OZ).
Zo znenia zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v
úverovej zmluve a to údaj druhu spotrebiteľského úveru, dobe trvania zmluvy, úrokovej sadzby a termínu

konečnej splatnosti úveru, výške, počte, termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, mal žalovaný
nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 1000,- Eur resp. 300,- Eur a nemal
nárok na úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata. Žalobca uhradil na jeho účet sumu vo
výške: 2594,14 Eur zo Zmluvy o úvere č. 601600104, istina 1000 Eur, preplatok 1594,14Eur; 345,- Eurzo zmluvy o úvere č. 601600851, istina 300 Eur, preplatok 45,- Eur. Súčet uplatňovaných preplatkov -
bezdôvodného obohatenia: 1639,14 Eur.

2/ Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.8.2016 uviedol, že žalobca so žalovaným
uzatvorili dňa 3.4.2012 zmluvu o úvere č. 601600104, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške
1000,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 730,- Eur. Avšak predmetná
zmluva o úvere nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v intenciách zákona č. 129/2010 Z.z. ,
a preto je nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje základné náležitosti,

ktoré sú vyžadované zákonom - Obchodný zákonník pri nepomenovanej zmluve. Zmluva o úvere bola
uzatvorená v zmysle VPPÚ - Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zákonom požadované
náležitosti v predmetnom prípade sú dostatočné označenie subjektov a predmet zmluvy, t.j. poskytnutie
úveru. Iné náležitosti sa považujú za fakultatívne, a preto v dôsledku ich absencie nie je možné zmluvu
označiť za bez úročnú a bez poplatkov. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 14.10.2015 zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č. 601600851, ktorou veriteľ poskytol spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo
výške 300 Eur, ktoré sa spotrebiteľ zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu sumu 288 Eur. Výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo
výške 288 Eur s termínom splatnosti dňa 14.10.2016. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o

možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 14.10.2015 s
predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú
čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 49 Eur, vždy k 18. Kalendárnemu dňu v
mesiaci. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou ktorá sa platí
pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere

č. 601600851 zo dňa 14.10.2015 je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 84 Eur
čo predstavuje RPMN vo výške 28,00%. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška
priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 24,67 %. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že
výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok

priemernýchhodnôtRPMNakoajuvedeniepriemernejročnejRPMN. Zvyššieuvedenýchdôvodovúver
nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Je potrebné zopakovať, že v čase uzavretia zmluvy o úvere
č. 601600104 neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého
by bola stanovená maximálna prípustná výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno

teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatuobvyklepožadovanúnafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Žalobca
sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme nižšia. Správne by mal prihliadať
na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti,

pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len
také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Žalovaný je toho názoru, ž zo zmlúv o
spotrebiteľskom úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.
Žalobca plnil na základe platne uzatvorených zmlúv o spotrebiteľskom úvere, predmetné zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neboli nikdy právoplatne vyhlásené za neplatné.

3/ Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 21.9.2016 uviedol, že k tvrdeniu žalovaného, že
predmetný zmluvný vzťah je nutné podriadiť pod režim ustanovení Obchodného zákonníka poukazuje
na to, že zmluvné strany konali v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere preukázateľne v postavení
dodávateľa a spotrebiteľa v zmysle definície obsiahnutej v Občianskom zákonníku v § 52. Žalovaný

naopak nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom
na špecifický charakter predmetného zmluvného vzťahu, tzn. charakter spotrebiteľský, má za to, že
nutné predmetnú zmluvu o úvere posudzovať aj s prihliadnutím na právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa, a to aj v prípade, ak malo dôjsť k dojednaniu zmluvy o úvere podľa ustanovení Obchodného
zákonníka. Zmluvný vzťah tak v každom prípade treba subsumovať pod normy občianskeho práva.

Úverovú zmluvu a jej znenie nemohol žalobca ovplyvniť, nijako zmeniť ani upraviť nakoľko bola vopred
predformulovaná a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania mu bola predložená na podpis.
Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účelom výkonu
žalobcovho zamestnania je zavádzajúce a účelové. Zdôrazňuje, že je bežnou praxou žalovaného priuzatváraní obdobných úverových zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt, a ak
to nie je možné (v prípade ak povinný nemá žiadne podnikateľské oprávnenie) účelovo zaškrtnúť
políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania resp. povolania, aby

došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Čo sa týka zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 601600851 tak, spoločnosť Pohotovosť so spotrebiteľom uzatvára jednak
zmluvu o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej
následnosti aj dohodu o plnení v splátkach, ktorou si spoločnosť Pohotovosť zabezpečuje principiálnu
nováciu (zmenu) splácania spotrebiteľských úverov z jednorazového splatenia na splácanie v splátkach.

Reálne však po takejto novácii splácania je úver menej výhodný pre spotrebiteľa, čo sa prejaví aj v
zmene (zvýšení) ročnej percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver. Pritom však príslušné
štandardizované informácie o tejto skutočnosti nie sú spotrebiteľovi poskytnuté vopred ešte pred
podpísaním zmluvy, hoci ešte pred podpísaním tejto úverovej zmluvy má spoločnosť Pohotovosť vopred
vykalkulovanú túto skutočnosť.
Nazákladevyššieuvedenéhojedostatočnepreukázane,žeideonekalúobchodnúpraktikužalovaného,

naktorúpoukázalaajRozhodnutieBankovejradyNárodnejbankySlovenskazo1.Júna2016podčíslom
GUV-709/2016: " Banková rada NBS po zvážení praktík spoločnosti Pohotovosť pri uzatváraní zmlúv o
spotrebiteľskom úvere s jednou splátkou a s ním prepojenom (súslednom) uzatváraní novačných dohôd
ozmene(novácii)splácaniaspotrebiteľskéhoúveruzjednorazovéhosplatenianasplácanievoviacerých
splátkach dospela k záveru, že prvostupňový útvar dohľadu správne posúdil tieto praktiky spoločnosti

Pohotovosť ako nekalé obchodné praktiky."
Žalobca zároveň má za to, že v prípade ak je v zmluve o úvere nesprávne uvedená hodnota RPMN, je
potrebné na danú situáciu prihliadať tak, ako keby tento údaj v zmluve uvedený nebol.
Samotný Občiansky zákonník v § 53 ods. 6 hovorí o výške odplaty za poskytnutie úveru, ktorá nesmie
byť neopodstatnene vyššia ako odplata požadovaná v sledovanom období na finančnom trhu. Aj pri

zohľadnení miery rizika a toho, že žalovaný je nebankovým subjektom, je ním požadovaná odplata
neprimerane vysoká. Tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného požadovaná odplata za poskytnutý úver
je vzhľadom na svoju výšku v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a preto je právny úkon v časti
dojednanej odplaty absolútne neplatným. Zdôrazňuje, že ak by sa aj súd nestotožnil s argumentáciou
žalobcu o nutnosti aplikovania zákona o spotrebiteľských úveroch na predmetný zmluvný vzťah, tak

postavenie žalobcu ako spotrebiteľa preukázateľne vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka, a
teda uplatnený nárok zodpovedajúci bezdôvodnému obohateniu by bol aj v tomto prípade odôvodnený
s poukazom na rozpor odplaty s dobrými mravmi (§ 39 OZ).

4/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyhotovenia žaloby,

v ktorej sme poukázali na dve zmluvy ktoré uzatvorili strany sporu, pričom prvá zmluva neobsahovala
podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona 129/2010 tak ako ich uvádza v žalobe a preto je
potrebné túto zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe tejto zmluvy uzatvorenej
dňa 3.4.2012 bolo poskytnuté žalovanému plnenie vo výške 1000 eur pričom tento vrátil žalovanému
2594,14 eur, a preto suma rozdielu vo výške 1594,14 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie. Druhú

zmluvu uzatvorenú 14.10.2015 tiež považuje za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu uvedených v
žalobe. Navyše zistili, že v tejto zmluve je nesprávne uvedená RPMN vo výške 28% a to na strane dva
zmluvy keďže skutočná výška RPMN je až 300,29% čo zistili z kalkulačky na výpočet RPMN. RPMN vo
výške 28% nie je správna aj z toho dôvodu, že úrok je uvedený vo výške 68% a keďže RPMN má zahŕňať
všetky náklady úveru, nemôže byť nižšia ako uvedený úrok. Z tejto zmluvy bola poskytnutá žalobcovi

suma 300 eur, pričom uhradil sumu 345 eur, teda výška bezdôvodného obohatenia predstavuje 45 eur.

5/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom strany žalobcu, oboznámením sa so žalobou a s obsahom spisu
a predloženými listinami a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6/ Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 601600851 zo dňa 14.10.2015 vyplýva, že táto bola uzavretá
medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., ktorá poskytla žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 300 eur, pričom
dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o odplatu a úrok v sume 288 eur, t.j. celkovo
dlžník zaplatí 588 eur a to do 14.10.2016. V zmluve je ďalej uvedené, že odplata je 84 eur, čo predstavuje
RPMN vo výške28%. Úrok je vo výške 68% ročne, čo predstavuje sumu 204 eur.

Podľa potvrdenia spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. splatil žalobca na uvedenom úvere celkovo sumu 345
eur.
Zo zmluvy o úvere č. 601600104 zo dňa 3.4.2012 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi žalovaným, ktorý
poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 1000 eur, pričom dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovitúto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 730 eur, t.j. celkovo dlžník zaplatí 1730 eur, a to v 10 mesačných
splátkach po 173 eur počnúc dňom 8.5.2012. V dolnej časti zmluvy je uvedené, že dlžník sa oboznámil
a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
V prehľade splátok a pokút je uvedené, kedy a aké splátky žalobca zaplatil, pričom celkovo na tomto
úvere zaplatil sumu 2594,14 eur.

7/ Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8/ Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

9/ Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

10/ Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

11/ Podľa § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12/ Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ :

1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

13/ Podľa § 3 ods. 1 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.
14/ Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15/ Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na základe jeho

plnenia zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktoré so žalovaným uzavrel ako dlžník, pričom obe zmluvy
považoval za bezúročné a bez poplatkov v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. pre absenciu podstatných
obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve a to údaj druhu spotrebiteľského úveru, dobe trvania zmluvy,
úrokovej sadzby a termínu konečnej splatnosti úveru, výške, počte, termíne splátok istiny, úrokov ainých poplatkov a zároveň poukazoval na to, že zmluvy majú rovnako vysoké, nezákonné úroky, preto
považuje výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý úver / pôžičku za neplatný právny úkon pre jej priamy
rozpor so zákonom (§39 OZ).

Súd preskúmal obe predložené zmluvy o úvere a dospel k záveru, že sa na obe vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľoch § 52 a nasled. a zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010
Z.z. Žalovaný pri poskytnutí úveru a uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalobca je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmlúv,

uzatvorených medzi stranami je zrejmé, že sa jedná o tzv. "formulárovú" zmluvu, ktorej predtlač
formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa dlžníka, pričom
obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť.
Priposudzovanízmluveoúvere601600104zodňa3.4.2012uzatvorenejmedzistranamisporusúdzistil,
že táto nemá zákonom požadované náležitosti uvádzané v § 9 ods. zákona č. 129/2010 Z.z. Zo zmluvy
vyplýva, že žalobcovi ako dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 1000 eur, pričom dlžník sa zaväzuje

zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 730 eur, t.j. celkovo dlžník zaplatí 1730 eur.
V zmluve nie je uvedená ani výška úroku, výška RPMN, celkové náklady spotrebiteľa, termín konečnej
splatnosti úveru, údaj o splatnosti splátok, t.j. všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Práve neuvedenie týchto náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. i, j, k, zákona č. 129/2010 Z.
z., spôsobujú, že podľa § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. je potrebné ju považovať za bezúročnú a bez

poplatkov.Súdsanestotožnilsargumentácioužalovaného,žezmluvabolauzatvorenápodľaustanovení
Obchodného zákonníka keďže v zmysle VPPÚ - Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Súd
vychádzal z toho, že aj keď je zmluva o úvere absolútnym obchodom, napriek tomu žalobca ako dlžník
v danom zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, preto práve vzhľadom na špecifický charakter

predmetného zmluvného vzťahu, tzn. charakter spotrebiteľský, je nutné predmetnú zmluvu o úvere
posudzovať aj s prihliadnutím na právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a to aj v prípade, ak
malo dôjsť k dojednaniu zmluvy o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Napriek snahe
žalovaného účelovo zaradiť tento vzťah pod režim obchodného zákonníka, posudzuje sa bez ohľadu
na označenie zmluvy tento vzťah podľa svojho obsahu a nie formy. Daný zmluvný vzťah tak v každom

prípade treba subsumovať pod normy občianskeho práva. Navyše súd poukazuje aj na to, že v danom
prípade ani neboli dojednané úroky v zmluve o úvere, čo je jedna zo základných náležitostí zmluvy o
úvere.Vzmluveboldojednanýlenpoplatokvovýške730eur,ktorýbyv%-álnomvyjadrenípredstavoval
až 93 % úročenie poskytnutej sumy. Je teda zrejmé, že žalovaný sa snažil úmyselne obísť všetky
ustanovenia a vyjadrenia úročenia, ktoré evidentne predstavujú neprimeranú výšku úročenia.

Čo sa týka druhej zmluvy č. 601600851 zo dňa 14.10.2015, je v nej uvedené, že žalobcovi ako dlžníkovi
bol poskytnutý úver vo výške 300 eur, pričom dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o
odplatu a úrok v sume 288 eur, t.j. celkovo dlžník zaplatí 588 eur a to do 14.10.2016. V zmluve je ďalej
uvedené, že odplata je 84 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28%. Úrok je vo výške 68% ročne, čo
predstavuje sumu 204 eur.

Žalovaný poukazoval na to, že v prípade tejto zmluvy je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže
dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 288 Eur s
termínom splatnosti dňa 14.10.2016. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia
splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach zo dňa 14.10.2015, podľa ktorej sa dlžník

zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 49 Eur, vždy k 18.
kalendárnemu dňu v mesiaci. Aj v tomto prípade súd dospel k záveru, že žalovaný sa snažil obísť
základné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere tým, že uviedol najskôr len jednu splátku a
následne v ten istý deň podpísal so žalobcom Dohodu o plnení v splátkach. Súd sa stotožňuje s tvrdením
právneho zástupcu žalobcu, že vzhľadom na formulárový charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a dohody o plnení v splátkach, ktoré nakoncipovala spoločnosť Pohotovosť, ako aj vzhľadom na ich
vecné a časové prepojenie je konanie spoločnosti Pohotovosť pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom
úvere a následne prepojenej dohody o plnení v splátkach od počiatku cielene smeruje k dosiahnutiu
poskytnutia spotrebiteľského úveru s plnením vo viacerých splátkach. Na túto nekalú obchodnú praktiku
žalovaného poukázalo aj Rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo 1. Júna 2016 pod

číslom GUV-709/2016: " Banková rada NBS po zvážení praktík spoločnosti Pohotovosť pri uzatváraní
zmlúvospotrebiteľskomúveresjednousplátkouasnímprepojenom(súslednom)uzatváranínovačných
dohôd o zmene (novácii) splácania spotrebiteľského úveru z jednorazového splatenia na splácanie vo
viacerých splátkach dospela k záveru, že prvostupňový útvar dohľadu správne posúdil tieto praktikyspoločnosti Pohotovosť ako nekalé obchodné praktiky." Je potom zrejmé, že žalovaným uvedená RPMN
vo výške 28% nie je skutočnou výškou RPMN lebo jednak uvádza výšku RPMN odplaty - sumy 84 eur,
ale nie je tam zahrnutá aj RPMN za úrok, ktorý je až 68 %. Tak ako na to bolo poukázané žalobcom,

potom skutočná výška RPMN je až 300,29% ! Preto aj táto zmluva o úvere nemá správne uvedenú
minimálne jednu zo základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. zákona č.
129/2010 Z.z. a to skutočnú výšku RPMN. Na základe uvedeného súd aj túto zmluvu považoval za
bezúročnú a bez poplatkov.
V konaní nebolo sporné, že žalobca zaplatil na zmluve o úvere č. 601600104 pri istine 1000 Eur celkovo

sumu 2594,14 Eur , preto preplatok je vo výške 1594,14Eur a pri zmluve o úvere č. 601600851 pri
istine 300 Eur celkovo sumu 345,- Eur a teda preplatok činí 45,- Eur. Súčet uplatňovaných preplatkov -
bezdôvodného obohatenia je tak v celkovej výške 1639,14 Eur.

Zmluva spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru je koncipovaná tak, že je v nej významná
nerovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, čo

je vidno najmä v ustanoveniach sankciách - zmluvná pokuta, súhlas na úhradu s každou zaslanou
upomienkou vo výške 10 eur, dohoda o zrážkach zo mzdy ( bod 7,8,11 VP). Tieto zmluvné dojednania
súd jednoznačne v neprospech spotrebiteľa a sú nevyvážené a neurčité a navyše neboli individuálne
dohodnuté. Podstatnou skutočnosťou je aj to, že ustanovenie o zmluvnej pokute je upravené len vo
VP, ktoré navyše ani nie sú podpísané dlžníkom, a nie v samotnej zmluve. Súd má za to, že bežný

spotrebiteľ sa nemohol oboznámiť s ustanoveniami o zmluvnej pokute, ktoré boli inkorporované do VP.
Začlenenie zmluvnej pokuty do všeobecných podmienok v neprehľadnom texte nemožno považovať
za dohodu medzi žalobcom a žalovaným, ale prejavuje len vôľu žalobcu stanovujúcu podmienky, za
ktorých bude uplatňovať zmluvnú pokutu.
I keď to výslovne nie je vo Všeobecných podmienkach uvedené, veriteľ si vynútil od spotrebiteľa

aj podpísanie ďalších zabezpečovacích prostriedkov - uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom
splnomocnenca, zmenka. Súd však poukazuje najmä na to, že v samotnej zmluve je uvedené, že úroky
sú síce "len" 39,15% ročne avšak nákladom dlžníka je pripočítaný aj ďalší poplatok a to vo výške
1141 eur, teda vyššej ako sú samotné úroky. Potom výška RPMN daného úveru predstavuje 96,20%,
čo je vlastne aj výška ročných úrokov daného úveru. Je zrejmé, že veriteľ sa pritom úmyselne vyhol

vyjadreniu celkovej úrokovej sadzby, keď svoju odplatu vyjadril jednak pevným poplatkom a jednak
úrokom. Napriek tomu je zrejmé, že výška poplatku za poskytnutý úver je v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy, súd po posúdení celého obsahu zmluvy o úvere,
dospel k záveru, že táto je absolútne neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 39 OZ.
Súd súčasne poukazuje na ďalšiu nekalú praktiku, keď odporca pri omeškaní sa so splácaním splátok,

dlh navrhovateľky dňa 20.11.2014 ( 15 mesiacov po uzavretí zmluvy) vyčíslil na sumu 4070,57 eur, ktorý
dlh v takejto výške uviedol v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, pritom dlžníčka v tom čase už mala
uhradenú sumu 1127 eur. Je zrejmé, že odporca používa nekalé praktiky spočívajúce aj v úročení dlžnej
sumy, keď 3 mesiace po splatnosti predmetného úveru mala celkovo navrhovateľka vrátiť odporcovi
sumu 5197,57 eur pri požičanej čiastke 2000 eur.

V zmysle žalobného návrhu sa súd ďalej zaoberal posúdením platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov, ktorá bola uzavretá v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy v rovnaký deň a to 19.8.2013.
Dohoda o zrážkach slúžila ako zabezpečovací inštitút k zmluve o úvere, nakoľko dlžník súhlasil, aby sa
uspokojenie veriteľovej pohľadávky zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho

zamestnávateľzrážalmesačnezjehomzdyčiastku327eurauhrádzaljunaúčetveriteľa.Keďžedohoda
o zrážkach je zabezpečovací inštitút, je teda v akcesorickom vzťahu k hlavnému právnemu vzťahu, v
tomto prípade k zmluve o úvere, keď dohodou o zrážkach sa má zabezpečiť splatenie dlžnej úverovej
sumy v prípade jej splatnosti.
Dohodu o zrážkach zo mzdy Európska komisia už skôr posúdila ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

podľa § 53 ods. 1 OZ, pričom skonštatovala, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý
nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému
konaniu zo strany dodávateľa. Toto konštatovanie je podporené aj samotným konaním odporcu ako
veriteľa, keď sám určil dlh navrhovateľky v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy na sumu 4070,57
eur, napriek tomu, že dlžníčka v tom čase už mala uhradenú sumu 1127 eur. Je zrejmé, že táto suma

nezodpovedá skutočnej výške dlhu navrhovateľky.
Keďže súd dospel k záveru, že hlavný záväzok - zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom, jej
neplatnosť spôsobuje i neplatnosť vedľajších právnych úkonov viazaných na hlavný právny úkon. Pretosúdurčil,žeDohodaozrážkachzomzdyazinýchpríjmovuzavretádňa19.8.2013medzinavrhovateľom
ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom, je neplatná.
Súd tiež poukazuje na obdobný prípad - rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6. mája

2008 : "Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená,
že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v
zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku toho vzniknutý

stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie "in fraudem legis" predstavuje
postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou
nepredvídaný a nežiadúci."
Ďalej sa súd zaoberal napadnutou záložnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľkou ako záložcom a
odporcom akozáložnýmveriteľomzodňa21.10.2014,predmetomktorejsúnehnuteľnostivovlastníctve
navrhovateľky. Tak ako je uvedené vyššie zmluva o zriadení záložného práva č. 544/2014 - RAČ

bola podpísaná medzi odporcom ako záložným veriteľom a navrhovateľkou v zastúpení na základe
dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako záložca, pričom išlo o
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa, ktoré vznikli na základe Zmluvy o úvere č.
404201399 zo dňa 19.8.2013. Z rozhodnutia Okresného úradu R. U. katastrálny odbor zo dňa 16.2.2015
č. V 6744/2014 - 12 vyplýva, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa

Zmluvy o zriadení záložného práva č. 544/2014- RAČ k nehnuteľnostiam navrhovateľky zamietol, pričom
poukazoval práve na ust. § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. Podľa tohto ust., právny úkon, ktorým
spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa
zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Uvedené ustanovenie je však účinné až od
1.5.2014, pričom dohoda o splnomocnení bola podpísaná navrhovateľkou už pri uzatváraní zmluvy dňa

19.8.2013 a preto nemožno aplikovať toto ustanovenie na danú vec.
Je však nesporné, že záložná zmluva je zabezpečovacím inštitútom, t.j. slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva. Je teda v akcesorickom vzťahu k hlavnému záväzku dlžníka, v
tomto prípade k úverovej zmluve. Záložné právo umožňuje záložnému veriteľovi, aby dosiahol
uspokojenie svojej pohľadávky, ak ho riadne a včas neuspokojil dlžník a to z výťažku predaja zálohu.

Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi
vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu, preto záložné právo má k tomuto záväzkovému právnemu
vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so
zabezpečovanou pohľadávkou, a preto nemôže existovať bez existencie zabezpečovanej pohľadávky.
Ak teda nedôjde k vzniku hlavného záväzku, nemohli nastať ani účinky akcesorického záväzku. Z

uvedeného vyplýva, že keď predmetná zmluva o úvere je absolútne neplatný právny úkon, tak ani
záložné právo v zmysle záložnej zmluvy zo dňa 21.10.2014 nemohlo vzniknúť platne, nakoľko má
akcesorickú povahu k hlavnej zmluve o pôžičke. Vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti a právny
stav, súd vo výroku rozsudku určil, že záložná zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou ako záložcom a
odporcom ako záložným veriteľom zo dňa 21.10.2014, je neplatná.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou platnosti zmenky, ktorú vystavila navrhovateľka dňa 19.8.2013 pod č.
404201399, a v ktorej sa zaviazala na rad veriteľa Pohotovosť, s.r.o. zaplatiť zmenkovú sumu 3924 eur
spolu so zmenkovým úrokom 0,14% denne odo dňa vystavenia tejto zmenky.
Je nesporné, že uvedená zmenka zabezpečuje úver vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

404201399, o čom svedčí rovnaké číslo, aké má predmetná úverová zmluva, ako aj dlžná suma 3924
eur.Zdokazovaniavyplynulo,žespotrebiteľ-navrhovateľkasineuvedomila,ževyplnenímzmenkydošlo
k značnému zhoršeniu jej postavenia, pretože veriteľ (navrhovateľ) vyplnením zmenky nepochybne
zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej
zmenky požadoval zmenkový úrok 0,14% denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za v

rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. Súd podotýka, že veriteľ ako
dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel
vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Odporca ako
nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom majúcim
svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

Súd poukazuje najmä na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Napriek tomu zmenka bola vystavená v prospech
veriteľa - odporcu, kde okrem zmenkovej sumy 3924 eur je požadovaný aj zmenkový úrok 0,14% denne,čopredstavujeaž51,10%ročnýúrok!Nazákladeuvedeného,súddospelkzáveru,žeuvedenázmenka
bola vystavená v rozpore so zákonom a preto je neplatná.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Navrhovateľka sa ďalej sa domáhala, aby súd zaviazal odporcu vydať jej bezdôvodné obohatenie, ktoré
najskôr predstavovalo sumu 635 eur. V priebehu konania došlo k úprave petitu jeho rozšírením zo strany
navrhovateľky, nakoľko musela odporcovi zaplatiť dňa 10.11.2015 ďalšiu sumu 4 996,30 eur, keď chcela
dosiahnuť,abybolazLV2400vymazanáplombavdôsledkutoho,žeOkresnýúradNovézámkyzamietol
návrh odporcu na vklad záložného práva titulom tejto úverovej zmluvy. Na strane odporcu tak došlo k

bezdôvodnému obohateniu vo výške 5631,30 eur ( 4 996,30 eur + pôvodná suma 635 eur).
Súd mal za preukázané, že navrhovateľka zaplatila ( prehľad splátok a pokút vystavený odporcom)
odporcovi na predmetnom úvere v splátkach do 19.11.2014 sumu 1327 eur a zrážkami zo mzdy v počte
4 po 327 eur sumu 1308 eur, spolu sumu 2635 eur. Následne navrhovateľka zaplatila odporcovi dňa
10.11.2015 ( potvrdenie odporcu) ešte sumu 4996,30 eur. Celkovo tak navrhovateľka titulom predmetnej

úverovej zmluvy uhradila odporcovi sumu 7631,30 eur. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
404201399 zo dňa 19.8.2013 je neplatná, odporca má nárok na zaplatenie sumy, ktorú navrhovateľke
skutočne poskytol a to bola suma 2000 eur. V časti sumy 5631,30 eur vzniklo na strane odporcu
bezdôvodné obohatenie a to plnením z neplatného právneho úkonu zo strany navrhovateľky. Preto súd
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 5631,30 eur.

Navrhovateľka žiadala zaplatenie aj úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 996,30 eur
od 11.11.2015 do zaplatenia, avšak v tejto časti súd návrh zamietol, nakoľko nemal za preukázané, kedy
sa dostal odporca do omeškania s vrátením tejto sumy, t.j. či ho navrhovateľka vôbec na vrátenie sumy
4996,30 eur vyzývala, keď len dňa 10.11.2015 zaplatila odporcovi predmetnú sumu.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

Navrhovateľka ďalej žiadala, aby jej súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 EUR
a to z dôvodov rôznych atakov zo strany odporcu vo forme telefonátov za účelom vymoženia plnenia,
pričom poukazovala na to, že konanie odporcu je nielen v rozpore s dobrými mravmi ale aj v rozpore
so zákonom.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že prípadný nárok na primerané finančné zadosťučinenie

má ten spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo
zákonov na ochranu spotrebiteľa. V danom konaní súd vyhovel navrhovateľke v plnom rozsahu časti
určenia neplatnosti úverovej zmluvy, záložnej zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy i zmenky, ale aj v časti
istiny vydania bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu. Navrhovateľka zase potvrdila, že keď sa
dostala do omeškania so splácaním, nastali telefonické ataky každý deň aj domov, aj do práce, dokonca

dva krát ju doma niekto navštívil zo strany odporcu, o čom sa dozvedela od rodinných príslušníkov.
Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľke vznikol nárok na priznanie finančného zadosťučinenia,
keďže na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo zákonov na ochranu
spotrebiteľa, v čom súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie v jednotlivých častiach výroku
rozsudku. Navyše súd poukazuje na to, že z jeho rozhodovacej činnosti je mu známe, že odporca

používa obdobné úverové zmluvy voči veľkému množstvu spotrebiteľov ako jeho klientov, čím sa na
ich základe nezákonne obohacuje. Napriek jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a tiež
disponovaniu s vysokým právnym povedomím, sa nezdržal používania nezákonného postupu vočiveľkému množstvu spotrebiteľov. Preto súd priznal navrhovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 500
eur, ktorú sumu súd považuje v danom prípade za primeranú, a ktorú je povinný jej zaplatiť odporca.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že navrhovateľke priznal plnú náhradu trov

konania, nakoľko jej neúspech bol nepatrný a to v časti príslušenstva z istiny bezdôvodného obohatenia.
V časti primeraného finančného zadosťučinenia súd priznal náhradu trov konania len v časti priznanej
výšky 500 eur. Navrhovateľka bola v konaní právne zastúpená advokátom, a preto jej vznikli trovy
právneho zastúpenia, ktoré jej súd priznal v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. (ďalej len "vyhláška").
Základnásadzbatarifnejhodnotyjeurčenájednakzosumy1135eur(suma635bezdôvodnéobohatenie

+ 500 fin. zadosťučinenie) do rozšírenia návrhu, čo predstavuje odmenu 61,41 eur za jeden úkon a
následne po rozšírení návrhu zo sumy 6131,30 eur ( 5631,30 + 500), kde je potom odmena vo výške
210,81 eur.
Súd priznal právnej zástupkyni odmenu za 6 úkonov právnej služby:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 11.3.2015, odmena za úkon v sume 61,41 eur
2/ podanie žaloby dňa 13.3.2015 - odmena v sume 61,41 eur

3/ účasť na pojednávaní dňa 28.10.2015 - odmena v sume 61,41 eur
4 - 5/ účasť na pojednávaní dňa 13.1.2016 a dňa 2.3.2016 - odmena v sume 210,81 eur x 2
6/ účasť na pojednávaní dňa 21.3.2016 ( vyhlásenie rozsudku) - ? z odmeny v sume 52,70 eur.
Odmena za tieto úkony právnej služby je spolu 658,55 eur. K týmto úkonom právnej služby prináležia
režijné paušály za 3 úkony vykonaný v roku 2015 v sume 8,39 eur/ úkon a za 3 úkony vykonané v

roku 2016 po 8,58 eur / úkon. Celkovo tak režijný paušál predstavuje sumu 50,91 eur. Trovy právneho
zastúpenia navrhovateľky tak predstavujú sumu 709,46 eur, ktoré je povinný zaplatiť odporca.

Súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie súdneho poplatku za návrh výške 467 eur na účet tunajšieho
súdu a to s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže v konaní nebol

úspešný. Navrhovateľka je v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm.
za ) zákona č. 71/1992 Zb. Suma 467 eur predstavuje súdny poplatok vo výške 99,50 eur za určovací
výrok ( položka 1b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) a suma 367,50 eur za výroky na plnenie ( suma
5631,30 eur + 500 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Nitra na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.