Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5Csp/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716205728
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2716205728.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v sporovej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o.,

IČO: 45 684 618, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: I. C.,
T.. XX.XX.XXXX, H. K. X, XXX XX G., o zaplatenie 186,62 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á v o č i žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresný súd Skalica dňa 24.10.2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 186,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 43,18 eur od 19.11.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým,
že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako poskytovateľ služby (ďalej len
„poskytovateľ“) a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvu o pripojení
(ďalej len „zmluva“) a dodatky ku zmluve, na základe ktorých poskytol žalovanému telekomunikačné
služby špecifikované v zmluve. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby.

Na základe zmluvného vzťahu poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému služby, ktoré boli
vyfaktúrované, avšak žalovaný tieto služby neuhradil. Ku dňu podania žaloby žalovaný neuhradil sumu
43,18 eur z faktúry č. 1756447291 splatnej 18.11.2013.

2. Slovak Telekom, a.s. dňa 4.9.2015 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu, jednalo
sa o pohľadávku z faktúr č. 1756447291, č. 3761452736, č. 7758478891, č. 9759473714 a č.
9760458869 vo výške 186,62 eur s príslušenstvom.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní tak, že pohľadávka žalobcu je nedôvodná.

4. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávania nedostavil, neprítomnosť na pojednávaní písomne
ospravedlnil.

5. Súd vykonal dokazovanie oznámením o postúpení pohľadávky ( č. l. 13 spisu ), faktúrami ( č. l. 14 - 15

spisu ), Odovzdávacím protokolom ( č.l. 16 a 19 ), Dodatkom ku Zmluve o poskyt. verejných služieb ( č.
l. 16 a 18 spisu ), Zmluvou o poskytovaní verejných služieb ( č. l. 17 - 18 spisu ), Zmluvou o poskytovaní
služby Magio Sat ( č. l. 19, 20 - 21 spisu ), Dodatkom ku Zmluve o pripojení ( č. l. 21 spisu, druhástrana ), odovzdávacím protokolom ( č. l. 20 spisu ), listom s podpismi žalovaného ( č. l. 128 spisu ),
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.1.201 uviedol, že bývam T. K. O. Č.. X D. G.. Služby týkajúce sa
televízie Magio SAT ani Magio TV nikdy neodoberal. Mobilný telefón nemá a ani v minulosti som mobilný
telefón nemal. Na invalidnom dôchodku je asi dva roky, predtým pracoval v pamiatkostave. Predtým ako
som začal bývať na K. O. D. G., H. T. O.. I. Č.. X D. G. asi 15 alebo 16 rokov. Podpisy zmluvách nie

sú jeho. Neviem o aké listiny sa jedná. Na ulici D. Č.. XX D. G. nikdy nebýval. Pozná osobu, ktorá tam
bývala bol to B. Q.Š., ten však už zomrel. Meno J. S., túto poznal a to zo zamestnania, keď pracoval
pod Mestom G.. Nemal s ňou žiadny vzťah. On nikdy nesplnomocnil J. S., aby na jeho meno uzatvorila
zmluvu so Slovak Telekom, ktorá by sa týkala Magio SAT služieb. Jemu sa pred týmto mojím platným
OP nestratil OP. OP vymenil z dôvodu, že predchádzajúcu OP stratil platnosť. Pohľadávka, ktorú žalobca
od neho žiada, nie je oprávnená, on nič podobné nebral a takéto služby som neodoberal.

7. Zo zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 9.9.2011 ( č. l. 19, 20 - 21 spisu ) súd zistil, že
v tejto je uvedený ako odberateľ žalovaný, odberateľ služieb je J. S.. Podpis na zmluve zjavne nie je
podpisom žalovaného.

8. Z Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.5.2012 ( č. l. 18 ), súd zistil, že je v
ňom uvedený meno žalovaného, adresy bydliska D. XX, G.. Podpis na zmluve zjavne nie je podpisom
žalovaného, začiatočné písmeno podpisu je D.

9. Z Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.6.2012 ( č. l. 16 ), súd zistil, že je v

ňom uvedený meno žalovaného bez uvedenia adresy bydliska a dátumu narodenia. Podpis na zmluve
zjavne nie je podpisom žalovaného, začiatočné písmeno podpisu je D.

10. Z Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.1.2013 ( č. l. 18 druhá strana ), súd
zistil, že je v ňom uvedený meno žalovaného bez uvedenia občianskeho preukazu, adresy bydliska je

I.R. X, G., adresa dodávania služby D. XX, G.. Podpis na zmluve zjavne nie je podpisom žalovaného.

11. Z odovzdávacieho protokolu ( č. l. 16 spisu ) súd zistil, že je v ňom uvedený meno žalovaného,
adresa dodávania G. D. XX, G.. Podpis na zmluve zjavne nie je podpisom žalovaného.

12. Z odovzdávacieho protokolu zo dňa 13.9.2011 ( č. l. 19 druhá strana a 20 spisu ) súd zistil, že je
v ňom uvedený meno žalovaného. Podpis na zmluve zjavne nie je podpisom žalovaného, začiatočné
písmeno podpisu je D.

13. Z faktúry č. 1756447291 súd zistil, že je vystavená dňa 4.11.2013 na sumu 45,19 eur na J. S., D.

XX, G..

14. Z faktúry č. 9760458869 súd zistil, že je vystavená dňa 4.3.2014 na sumu 45,18 eur na J. S., D.
XX, G..

15. Z faktúry č. 3761452736 súd zistil, že je vystavená dňa 4.4.2014 na sumu 12,89 eur na J. S., D.
XX, G..

16. Z faktúry č. 7758478891 súd zistil, že je vystavená dňa 4.1.2014 na sumu 40,19 eur na J. S., D.
XX, G..

17. Sudca predložil žalovanému na pojednávaní dňa 16.4.2019 papier, na ktorý sa žalovaný 20 krát
podpísal. Súd porovnal podpisy žalovaného s podpismi uvedenými na zmluvách a dodatkoch, pričom je
na prvý pohľad zrejmé, že tieto podpisy nie sú identické, sú rozličné.

18. Zo správy ORPZ Skalica ( č.l. 127 ) vyplýva, že žalovaný mal trvalý pobyt nZ. I. X G., Z. T. T. C.
T. D. XX, G..19. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 40 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon
robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.
Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
23. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
25. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli
preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch,
kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,

ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti
tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na
individuálne okolnosti prejednávaného sporu. Súd vychádzal len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní
produkované, pričom v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“),
je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný

vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany.

26. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd vyvodil ten právny záver, že žaloba
nebola podaná dôvodne. V konaní bolo sporné, či právny predchodca žalobcu uzatvoril práve so
žalovaným Zmluvy a ich dodatky na základe ktorých by žalovanému poskytoval služby uvedené v

zmluvách a dodatkoch. Žalovaný odmietol, že by takéto zmluvy niekedy uzavrel a takisto namietal
pravosť svojho podpisu na týchto zmluvách. Z dôkazov vyplynulo, že žalovaný nikdy nebýval na adresy
poskytovania služieb D. XX, G.. Navyše faktúry za poskytovanie služieb boli vystavené na osobu J. S.,
D. XX, G. a nie na žalovaného, takže cenu služieb pôvodný dodávateľ uplatňoval voči inej osobe ako
je žalovaný.

27. Súd preto nemal pochybnosti o tom, že zmluvy a ich dodatky boli podpisované inou osobou a
spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ich uzatvorila s inou osobou a preto vznikol zmluvný vzťah s inou
osobou ako je žalovaný.

28. Preto v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd považuje Zmluvy a ich dodatky čo sa
týka žalovaného za absolútne neplatné, nakoľko žalovaný takýto prejav vôle nikdy neurobil. Túto
skutočnosť žalobca v tomto konaní ani nepreukázal. Sloboda a vážnosť vôle sú základné náležitosti
prejavovanej vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utváranie vôle konajúceho subjektu. Ak tieto
podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo

výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Treba však
zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu
nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle.
29. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalovaný zmluvy a ich dodatky
neuzavrel. V tomto prípade teda nebolo preukázané, že by v spore žalovanému svedčila pasívna

legitimácia. Žalobca neuviedol, prečo nie je na zmluvách a dodatkoch podpis žalovaného a prečo faktúry
za poskytované služby vystavoval na inú osobu ako je žalovaný. Preto súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného.30. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a žalovanému priznal podľa pomeru
jeho úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č.

233/1995 Z.z.).