Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/721/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612224837
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612224837.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr.
Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčák v právnej veci žalobcu Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.
XXX/XX, E., zastúpeného JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou so sídlom Zimná 59, Spišská Nová
Ves, proti žalovanému v 1. rade Z. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, E., žalovanej v 2. rade Z..
B. Š., rod. R., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, E., oboch zastúpených JUDr. Jurajom Ferenčíkom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá 23, žalovanej v 3. rade Z. E., rod. S., nar. X.XX.XXXX, bytom
N.Á. XXX/X, Z., žalovanej v 4. rade D. D., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, Z. H. C. a
žalovanej v 5./rade B. T., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, v konaní o zrušenie a vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 16C/112/2012-194 zo dňa 7.4.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných
v 1. až 5.rade k nehnuteľnosti, a to k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na parcele registra „E“
KN č. XXXX v katastrálnom území mesta E., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným
úradom Spišská Nová Ves, odborom katastrálnym a vyporiadal ho tak, že prikázal vyššie uvedený
rodinný dom do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok I.).

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu titulom finančného vyporiadania zo zrušenia
podielového spoluvlastníctva účastníkov zaplatiť v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
primeranú náhradu, a to žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v sume 2.889,14 €, žalovanej
v 3.rade v sume 137,14 €, žalovanej v 4. rade v sume 22,85 € a žalovanej v 5.rade v sume 22,85 €
(výrok II.).

V prevyšujúcej časti (výroky III. až VII.) z r u š u j e rozsudok a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj súd prvého stupňa alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému
na parcele registra „E“ KN č. XXXX v katastrálnom území mesta E., zapísanom na LV č. XXX,
vedeným Okresným úradom Spišská Nová Ves, odborom katastrálnym a vyporiadal toto podielové
spoluvlastníctvo tak, že vyššie uvedenú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok
I.). Uložil žalobcovi povinnosť titulom finančného vyporiadania zo zrušenia podielového spoluvlastníctva
zaplatiť v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku primeranú náhradu, a to žalovaným v 1. a
2. rade spoločne a nerozdielne v sume 2.889,14 Eur, žalovanej v 3. rade v sume 137,14 Eur, žalovanej
v 4. rade v sume 22,85 Eur a žalovanej v 5. rade v sume 22,85 Eur (výrok II.). Zaviazal žalovaných v 1.
až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy konania vo výške

1.070,80 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 190,70 Eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 880,10 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). O trovách konania
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 4. a 5. rade rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania (výrok IV.). Zaviazal žalovaných v 1. a, 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
titulom trov štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves sumu 248,20 Eur, a to v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.). Zaviazal žalovanú v 3. rade titulom trov štátu zaplatiť na účet
Okresného súdu Spišská Nová Ves sumu 11,78 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok
VI.). Vyslovil, že Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu voči žalovanej v 4. a 5. rade
(výrok VII.).

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti uvedenej vo výroku rozsudku a jej prikázania za náhradu do jeho výlučného vlastníctva.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi
rodinnému domu číslo súpisné XXX, postavenému na parcele registra „E“ KN č. XXXX v kat. území
mesta Krompachy, zapísanom na LV č. XXX (ďalej len rodinný dom), a to žalobca v podiele 1/24 a
13/528 k celku, žalovaní v 1. a 2. rade v podiele 6955/7920 k celku, ktorý patrí do ich bezpodielového
spoluvlastníctva, žalovaná v 3. rade v podiele 1/24 k celku, žalovaná v 4. rade v podiele 1/144 k celku a
žalovaná v 5. rade v podiele 1/144 k celku. Právny vzťah k parcele, na ktorej je postavený rodinný dom,
nie je evidovaný na liste vlastníctva. Žalobca a žalované v 3. až 5.rade nadobudli svoje spoluvlastnícke
podiely titulom dedenia a žalovaní v 1. a 2.rade nadobudli spoluvlastnícky podiel do bezpodielového
spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2011, ktorou odkúpili spoluvlastnícke podiely
na rodinnom dome od ostatných spoluvlastníkov, s výnimkou účastníkov v tomto konaní za kúpnu
cenu 8.454,01 €, ktorú vyplatili spoluvlastníkom podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Žalobca
listom zo dňa 14.11.2012 požiadal žalovaných v 1. a 2.rade o predaj ich spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 6955/7920 z dôvodu, že podľa jeho názoru jeho predkupné právo bolo ostatnými podielovými
spoluvlastníkmi porušené tým, že bývalí podieloví spoluvlastníci žalobcovi ponúkli možnosť odkúpenia
svojich spoluvlastníckych podielov, nie však za kúpnu cenu, za akú nadobudli spoluvlastnícke podiely
žalovaní v 1. a 2.rade, ale za vyššiu cenu. Listom z 15.3.2013 žalovaní v 1. a 2.rade ponúkli žalobcovi
predaj svojho spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome za kúpnu cenu vo výške 10.000 € s tým,
že poskytli žalobcovi lehotu na oznámenie jeho záujmu o kúpu najneskôr do 20.5.2013 a pokiaľ záujem
v tejto lehote neprejaví, boli rozhodnutí ponúknuť svoj podiel na predaj iným osobám. Zo znaleckého
posudku znalca P.. K. Č. č. XXX/XXXX vzal súd za preukázané, že všeobecná hodnota rodinného domu
predstavuje 3.290 €. Znalec v posudku uviedol, že ide o 1/4-inu pôvodného domu, ktorý bol postavený
ako 4 bytové jednotky so samostatnými vstupmi, schopné užívania ako samostatné časti, na ktoré boli
pridelené mestom E. samostatné súpisné čísla. Dom bol pôvodne rozdelený na dve časti geometrickým
plánom č. XXX-XXX-XXX-XX. V roku 2010 bol prevedený geometrický plán č. XX/XXXX, vyhotovený
A. T. dňa 2.9.2010. Dom je prízemný s čiastočným podpivničením, polovica rodinného domu pozostáva
z 1 izby, kuchyne, komory a chodby, podzemné podlažie pozostáva z pivnice. Dom bol postavený v
roku 1912. Z hľadiska zatriedenia stavieb patrí medzi jednobytové budovy. Svetelná elektroinštalácia
a elektrický rozvádzač s automatickým istením sú odpojené. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s.
o hotovostnom vklade zo dňa 6.3.2014 vzal súd za preukázané, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX
bola žalobcom vložená suma 3.300 €. Z vkladnej knižky vedenej na žalovanú v 2.rade v Slovenskej
sporiteľni, a.s. súd zistil, že na tejto bola suma 5.654,17 € ku dňu 4.4.2013, pričom dňa 26.7.2013 bol
realizovaný výber v hodnote 1.654,17 €. Z listu vlastníctva č. XXXX, kat.úz. E. vzal súd za preukázané,
že žalovaní v 1.a 2.rade boli ku dňu 10.3.2014 bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp.
č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX, ako aj tejto parcely s výmerou 222 m2 - zastavané plochy
a nádvoria, ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2008. Zároveň boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi aj rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele 2254, ako aj tejto parcely s
výmerou 185 m2 - zastavané plochy a nádvoria v kat.úz. mesta E., ktoré nadobudli dobrovoľnou dražbou,
ďalej rodinného domu súp.č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX, ako aj tejto parcely a ďalších parciel,
ktoré nadobudli na základe viacerých kúpnych zmlúv, a to všetko podľa zápisu na LV č. XXX, ako aj
rodinného domu č. súp. XXX, stojaceho na parcele XXXX, u ktorej právny vzťah nie je evidovaný na liste
vlastníctva, ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2009 podľa zápisu na LV č. XXXX.
Syn žalovaných v 1. a 2.rade R. Š. je výlučným vlastníkom rodinného domu súp.č. XXX, postaveného
na parcele č. XXXX, ako aj tejto parcely s výmerou 403 m2 - zastavané plochy a nádvoria a tiež parciel
č. 2242 s výmerou 235 m2 - záhrady a č. 2244 s výmerou 189 m2 - záhrady, ktoré nadobudol na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 31.7.2007. Ďalej výsluchom účastníkov vzal za preukázané, že rodinný dom je

spojený s rodinným domom č. súp. XXX, ktorého vlastníkmi sú žalovaní v 1. a 2.rade. Rodinný dom súp.
č. XXX, ktorý je predmetom tohto konania, užíva žalobca, má v ňom aj nahlásený trvalý pobyt. Keďže
dom je zničený a v dezolátnom stave, nemôže v ňom nocovať. Prespáva preto u svojej priateľky. Má
ťažko zdravotne postihnutého syna, s ktorým do rodinného domu denne chodievajú, keďže tam chová
hydinu a má tam aj psov. Žalobca po nadobudnutí rodinného domu do výlučného vlastníctva prejavil
záujem dom opraviť a užívať ho na uspokojenie svojej bytovej potreby.

Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení §§ 141 a 142 Obč.zákonníka. Keďže medzi účastníkmi
konania nedošlo k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a jeho
vyporiadaniu, konštatoval, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, kedy súd je viazaný taxatívne určenými spôsobmi vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na záväznosť poradia jednotlivých spôsobov vyporiadania
podielového spoluvlastníctva zaoberal sa otázkou, či je možné reálne rozdelenie rodinného domu.
Konštatoval, že táto podmienka nie je naplnená obyčajnou faktickou možnosťou a technickou
uskutočniteľnosťou rozdelenia spoločnej veci, ale tiež funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia.
V prípade stavieb je podmienkou ich reálneho rozdelenia vznik samostatných vecí, ktorých existencia
bude v súlade so stavebnými predpismi. Vychádzajúc zo znaleckého posudku P.. K. Č. č. XXX/XXXX,
ktorý z hľadiska zatriedenia stavieb zaradil rodinný dom medzi jednobytové budovy, ako aj vychádzajúc z
výpovedí účastníkov konania, konštatoval, že uvedený dom nie je technicky ďalej reálne deliteľný, keďže
vznikol z pôvodného objektu reálnym rozdelením na základe geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX
a predstavuje iba 1/4 -inu pôvodného domu. Takto ustálil, že prvý zo spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva účastníkov, a to reálne rozdelenie veci v danom prípade neprichádza do úvahy, lebo nie
je dobre možné. Pristúpil preto k posúdeniu druhej možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
a to prikázaním uvedenej nehnuteľnosti jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu, ako to
navrhoval žalobca. Vychádzal zo zistenia, že žalobca od počiatku prejavoval vôľu prikázať rodinný
dom do jeho výlučného vlastníctva odôvodňujúc to potrebou riešenia bytovej otázky. Žalovaní v 3. až
5.rade neprejavovali záujem o nadobudnutie tejto nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva a mali
záujem len o finančné vyrovnanie. Boli však ochotní previesť svoje podiely iba na žalovaných v 1. a
2.rade. Žalovaní v 1. a 2.rade pôvodne akceptovali prikázanie rodinného domu do výlučného vlastníctva
žalobcu, avšak za predpokladu, že tento im uhradí sumu 12.500 €, s čím žalobca nesúhlasil. V priebehu
konania po vykonaní znaleckého dokazovania zmenili svoj postoj a žiadali prikázať rodinný dom do
ich bezpodielového spoluvlastníctva dôvodiac potrebou riešenia bytovej otázky najprv ich vzdialeného
príbuzného - bratranca žalovaného v 1.rade a neskôr ich detí, a to najprv syna a následne aj dcéry. Tieto
tvrdenia súd považoval za účelové. Vychádzal pritom z výpovede žalovanej v 2. rade, ktorá uviedla, že
predmetnú nehnuteľnosť so žalovaným v 1.rade zakupovali za účelom jej ďalšieho prenájmu. Prihliadol
aj na tú skutočnosť, že aj susediacu nehnuteľnosť - rodinný dom súp.č. XXX žalovaní v 1. a 2. rade
neužívajú, ale prenajímali tento rodinný dom sociálne slabším obyvateľom. Z vykonaného dokazovania
zistil, že syn žalovaných v 1. a 2.rade je sám výlučným vlastníkom iného rodinného domu, a pokiaľ by
teda išlo o zabezpečenie bývania pre neho, nimi uvádzaný dôvod pre prikázanie rodinného domu do ich
výlučného vlastníctva by neobstál. Poukázal tiež na to, že žalovaní v 1. a 2.rade disponujú aj ďalšími
rodinnými domami, ktoré majú v bezpodielovom spoluvlastníctve a ktoré vedia ponúknuť svojim deťom
na vyriešenie ich bytovej otázky, okrem iného aj susedný rodinný dom súp.č. XXX.

Na základe vykonaného dokazovania súd uzavrel, že z hľadiska posudzovania účelného využitia
rodinného domu sa účelnejším javí využitie tohto rodinného domu pre zabezpečenie bývania do
budúcnosti pre žalobcu, ktorý nedisponuje žiadnou inou nehnuteľnosťou vo svojom vlastníctve, v ktorej
by mohol uspokojovať svoju bytovú potrebu. Na druhej strane žalovaní v 1. a 2.rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi niekoľkých nehnuteľností, z ktorých minimálne jedna je nimi využívaná na zabezpečenie
ich bytových potrieb. Podľa názoru súdu účelnosť sa má posudzovať z pohľadu využitia nehnuteľností
spoluvlastníkmi a nie tretích osôb. Snaha získať nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia bývania pre
tretie osoby nemá v rámci tohto spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva žiadnu právnu
relevanciu. Konštatoval preto, že z hľadiska účelného využitia rodinného domu súp.č. XXX je účelnejšie
prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcovi, ktorý nemá zabezpečené do budúcna žiadne iné trvalé
bývanie rovnakého charakteru, ako ho majú žalovaní v 1. a 2.rade. Požiadavka posúdenia a zohľadnenia
veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov ako ďalšieho hodnotiaceho kritéria bola súdom vzatá
na zreteľ pri stanovení výšky vyplácanej sumy na vyrovnanie žalovaným. Znaleckým posudkom bola
všeobecná hodnota rodinného domu určená sumou 3.290 € a túto účastníci nespochybnili. Vychádzajúc
z takto určenej všeobecnej hodnoty súd uložil žalobcovi vyplatiť žalovaným jednotlivé sumy, ako sú

uvedené vo výroku rozsudku, vychádzajúc z výšky ich spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ žalovaní v
1. a 2.rade namietali, že podiel na tejto nehnuteľnosti nadobudli za podstatne vyššiu kúpnu cenu, súd
uviedol, že táto skutočnosť je pre toto konanie irelevantná, keďže všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola
objektívne určená znaleckým posudkom, voči ktorému účastníci nevzniesli výhrady. Za nepreukázané
považoval aj tvrdenia žalovaného v 1.rade, že k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti došlo pričinením
žalobcu. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 3.rade rozhodol podľa ust. § 142
ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným.
Tieto trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 190,70 € a trov právneho zastúpenia
vo výške 880,10 €. Úspech žalobcu v konaní konštatoval z dôvodu, že súd jeho návrhu v celom rozsahu
vyhovel, a teda zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v zmysle jeho návrhu. Pri rozhodovaní o
trovách právneho zastúpenia vychádzal z tarifnej hodnoty veci 3.071,91 €, čo predstavuje všeobecnú
hodnotu podielu žalovaných v 1. až 5.rade, teda za požadovaný podiel súd považoval podiel žalovaných
v 1. až 5.rade (493/528). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 3.071,91 € (493/528 zo sumy 3.290 €)
priznal odmenu za jeden úkon právnej pomoci vo výške 121,17 €. Celkove priznal náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 880,10 €, ako sú tieto podrobne špecifikované v odôvodnení jeho rozsudku.

Pokiaľ ide o súdny poplatok, tento zaviazal žalovaných v 1. až 3.rade uhradiť v prospech žalobcu len
v sume 190,70 €, aj keď žalobca ho pôvodne uhradil v sume 219,50 €. Suma 190,70 € pozostáva zo
sumy 184 € ako sumy súdneho poplatku, ktorý žalobca mal uhradiť a zo sumy 6,70 € ako čiastky, o
ktorú sa v zmysle § 11 ods.4 zák. č. 71/1992 Zb. kráti suma preplatku na súdnom poplatku, ktorý sa
žalobcovi vráti cestou príslušného daňového úradu. Pôvodne žalobcom zaplatený súdny poplatok z
návrhu bol totiž vypočítaný z vyššieho základu, než aký vyplynul zo znaleckého posudku, podľa ktorého
skutočná hodnota vyporiadavaného spoluvlastníckeho podielu žalovaných predstavuje sumu 3.071,91
€. Vychádzajúc z tejto hodnoty súdny poplatok predstavuje 184 €.

V zmysle ust. § 150 ods.1 O.s.p. žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 4. a 5.rade náhradu trov konania
nepriznal vzhľadom na ich osobné a majetkové pomery, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

O trovách štátu v celkovej výške 263,90 € súd rozhodol tak, že na ich náhradu v sume 248,20 € zaviazal
spoločne a nerozdielne žalovaných v 1. a 2.rade, kedy táto suma predstavuje na nich pripadajúci pomer
z celkovej výšky uvedených trov pri rozpočítaní medzi všetkých žalovaných, v sume 11,78 € zaviazal
na úhradu žalovanú v 3.rade, kedy táto suma predstavuje na ňu pripadajúci pomer z celkovej výšky
uvedených trov pri rozpočítaní medzi všetkých žalovaných a o zostávajúcich dvoch čiastkach z týchto
trov, obe zhodne v sume po 1,61 €, ktoré pripadajú na žalované v 4. a 5.rade rozhodol tak, že tieto
čiastky rozpočítal medzi všetkých žalovaných.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 2.rade podľa obsahu z
dôvodu podľa ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zamietne
žalobu a prizná im náhradu trov celého konania. Vytýkali súdu, že neprihliadol na tú skutočnosť, že
žalobca pred podaním žaloby nevyvinul žiadne úsilie o majetkoprávne vyporiadanie rodinného domu
a spoliehal sa jedine na rozhodnutie súdu, pričom žalovaní toto úsilie prejavili, ak odkúpili od 15-tich
podielových spoluvlastníkov ich spoluvlastnícke podiely do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a uhradili všetkým predávajúcim sumu 8.454,01 €. Takúto možnosť mal aj žalobca, a preto je v rozpore
so zákonom, aby súd prikázal žalobcovi do výlučného vlastníctva predmetný rodinný dom a aby zaň
zaplatil žalovaným v 1. a 2.rade finančnú čiastku 2.889,14 €. Vyčítali tiež súdu, že nebral do úvahy
tú skutočnosť, že aj keď žalovaní v 1. a 2.rade mali právo rozhodovať o užívaní rodinného domu,
žalobca sám rozhodoval o jeho užívaní a zakázal a zamedzil im vstup do neho. Podľa ich názoru
právne neobstojí ani záver súdu, že účelné využitie rodinného domu je možné len zo strany žalobcu,
ktorý nemá možnosť získať priestory na bývanie vzhľadom na už uvádzanú skutočnosť, že žalobca
nevyvinul žiadne úsilie získať predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva okrem toho, že ju
začal sám užívať bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorým zakázal vstup do objektu.
Poukázali tiež na to, že rodinný dom je v dezolátnom stave, nespôsobilý na bývanie a finančná čiastka
10.000 € nestačí na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov, vrátane rekonštrukcie stavby tak, aby bola
spôsobilá na bývanie. Navyše rodinný dom sa nachádza na nevysporiadanom pozemku, za účelom
ktorého je tiež potrebné zabezpečiť finančné prostriedky, ktorými žalobca vzhľadom na výšku svojho

mesačného dôchodku 480 € nedisponuje a nie je predpoklad, že v budúcnosti získa finančné prostriedky.
Žalovaní v 1. a 2.rade začali s majetkoprávnym vyporiadaním tohto pozemku a reálne predpokladajú,
že v blízkom čase získajú majoritné postavenie podielových spoluvlastníkov. Odkúpením majoritnej
časti spoluvlastníckych podielov pozemku dôjde k založeniu ďalšieho súdneho sporu o vyporiadanie
právneho vzťahu s vlastníkom stavby umiestnenej na cudzom pozemku. Vyjadrili sa tiež k nadobudnutiu
spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu, ktorý nadobudli kúpnou zmluvou a dodržali aj predkupné
právo žalobcu, ktoré žalobca nevyužil. V odvolaní tvrdili, že žalobca v predmetnom byte nebýval a ani
nebýva a dom potrebuje kvôli synovi, ktorý sa zaujíma o chov domácich zvierat, pričom nebral do úvahy,
že chov je možné prevádzať len na pozemku, ktorý nie je majetkoprávne vyporiadaný. Súd mal prihliadať
na veľkosť podielov, čo svedčí v prospech žalovaných v 1. a 2.rade a na účelné využitie veci, ktoré
však žalobca nepreukázal, pričom nie je nutné, aby žalovaní v 1. a 2.rade preukazovali súdu, že túto
nehnuteľnosť potrebujú na bývanie pre seba, čo súd považoval za rozhodujúce pri vynesení rozsudku.
Z týchto dôvodov navrhli žalobu zamietnuť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania. Nesúhlasil so zamietnutím žaloby, pretože by sa tak zachovalo podielové
spoluvlastníctvo a žalobca by bol nútený v ňom zotrvať protizákonne. Naviac aj samotní žalovaní v 1.
a 2.rade prejavili záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Poukázal na to, že
viackrát žalovaných v 1. a 2.rade mimosúdne vyzýval za účelom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, o čom predložil výzvu s doručenkou a uskutočnilo sa aj osobné stretnutie žalovaných v
1. a 2.rade a právneho zástupcu žalobcu, o čom predložil fotokópiu záznamu podpísaného žalovanými
v 1. a 2.rade, avšak tieto snahy boli neúspešné, preto bol nútený podať žalobu na súd. Hodnota
nehnuteľnosti bola objektívne stanovená znaleckým posudkom, voči ktorému žiaden z účastníkov
nevzniesol námietky, preto správne súd z neho vychádzal pri určení finančnej náhrady. K účelnému
využitiu rodinného domu uviedol, že tento môže účelne využiť jedine on a to spôsobom a z dôvodov
uvádzaných v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaní v 1. a 2.rade túto nehnuteľnosť chceli získať len
za účelom dosiahnutia zisku, či už formou následného scudzenia alebo jej prenájmu, čo nepochybne
vyplynulo z vykonaného dokazovania. Tvrdenie žalovaných v 1. a 2.rade, že žalobcovi 10.000 € nestačí
na vyplatenie ostatných podielových spoluvlastníkov a na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ani že nemá na jej
rekonštrukciu príjem, je len subjektívne, ničím nepodložené tvrdenie. Poukázal tiež na to, že pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je rozhodujúce, akým spôsobom ten ktorý podielový
spoluvlastník svoj podiel nadobudol. Pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, je nevysporiadaný
a tvrdenie žalovaných, že začali s majetkoprávnym vysporiadaním pozemku je právne irelevantné. Ide
len o ich domnienky, navyše sami uvádzajú, že sa stanú len podielovými spoluvlastníkmi, teda nie
výlučnými.

Žalované v 3. až 5.rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade bolo doručené ich právnemu zástupcovi dňa
16.7.2014 (č.l. 227 spisu) a žalovaným v 3. až 5.rade rovnako dňa 16.7.2014 (č.l. 227 a 229 spisu).

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných v 1.a 2.rade bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205
ods.2 písm.f/ O.s.p.), a to v rozsahu danom ust. § 212 ods.2 písm. d/ O.s.p., teda preskúmal celý
rozsudok, keďže v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania, preskúmal konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 212 ods.3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolaniu vo veci samej nie je možné vyhovieť (výroky I. a II. rozsudku) a v prevyšujúcej časti
je potrebné rozsudok zrušiť v zmysle ust. § 221 písm.h/ O.s.p.

Rozsudok je vo výrokoch I. a II. vo veci samej vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch
v zmysle ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7.júla 2015 o 12.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 30.júna 2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.1,
3 O.s.p.

Žalovaní v 1.,a 2.rade podľa obsahu odvolania namietajú odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.f/
O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod vo veci samej nie je naplnený.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy
vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, keď na
zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis (§ 141, § 142 Obč.zák.) a tento aj správne
interpretoval na daný prípad, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok vo veci samej ako vecne správny
potvrdil podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p.

Správne, veľmi podrobné, precízne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo veci
samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.).

Žalovaní v 1. a 2.rade v odvolaní argumentujú skutočnosťami, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom
prvého stupňa a s ktorými sa súd pri rozhodovaní vo veci náležite a správne vyporiadal. Odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa teda obsahuje odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanými v
ich odvolaní, z ktorého dôvodu ich odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa dôsledne postupoval pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania v zmysle ust. § 142 Obč.zák., pri rozhodovaní rešpektoval poradie a
podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania, ako aj kritériá pre vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, t.j. veľkosť podielov a účelné využitie veci.

Podľa ust. § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Iba výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd takémuto návrhu nemusí
vyhovieť.

Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne,
musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože
spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán. V zmysle ust. § 142 ods.1 Obč.zák. prvým spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci. Ak rozdelenie veci nie je dobre možné,
prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.

V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva.
Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov,
ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude
vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
28.9.2011 sp.zn. 1Cdo/33/2010).

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozdelenie veci nie je dobre možné, a
preto súd správne pristúpil k ďalšiemu spôsobu vyporiadania podielového vlastníctva, a to prikázaním
veci za náhradu.

Svoje úvahy, ako dospel k záveru o prikázaní veci žalobcovi, ako aj svoje úvahy, ako určil výšku náhrady
jednotlivých žalovaných súd podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom
na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, ako aj s poukazom na príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a na tomto
mieste úvahy súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci samej a ktoré považuje za správne, znovu
neopakuje.

Dôvody uvádzané žalovanými v 1. a 2.rade, ktoré sú vyššie uvedené a pre ktoré navrhujú žalobu o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, nie sú dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa v zmysle ust. § 142 ods.2 Obč.zák., pre ktoré súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Aj keď súd výslovne tento svoj záver neuviedol v odôvodnení rozsudku, tento možno vyvodiť z tej
skutočnosti, že pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 ods. 1 Obč.
zák. prikázaním veci za náhradu, teda z vykonaného dokazovania nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré
by bolo dôvodné zamietnutie žaloby.

V tejto súvislosti odvolací súd už len dopĺňa, že k zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet
spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nej, t.j. prikázaním veci za náhradu a jej predaju bránia dôvody hodné osobitného
zreteľa. Tieto súd skúma individuálne v každej prejednávanej veci.

Podľa judikatúry (R 100/1999) dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti prevažne subjektívneho
charakteru na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho
odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby
inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä, ak mu ide predovšetkým o
vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu
alebo, že vec má v úmysle predať).

Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v zákone určené ani demonštratívne, preto je na súde,
aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil a zhodnotil ich existenciu a závažnosť.
Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto
rozhodnutia. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich
záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcov
zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší.

V prejednávanej veci vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne takéto dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by súd mal zamietnuť žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
a preto odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade nie je možné vyhovieť.

Za takéto dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať ani tú skutočnosť, že medzi žalobcom
a žalovanými dochádzalo k nezhodám pri hospodárení so spoločnou vecou (nakoniec práve tieto
nezhody boli dôvodom podania žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

- poznámka odvolacieho súdu), ani skutočnosť, že pozemok, na ktorom stojí rodinný dom, nie
je právne vysporiadaný. Treba dať za pravdu žalobcovi, že tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade
o neschopnosti žalobcu finančne zvládnuť tak vyporiadanie spoluvlastníckych podielov, ako aj
rekonštrukciu nehnuteľnosti, ako aj ich tvrdenie, že sa stanú majoritnými spoluvlastníkmi pozemku, na
ktorom stojí rodinný dom, sú len ich subjektívnymi, ničím nepodloženými tvrdeniami a pre rozhodnutie
v danej veci sú bez právneho významu. Pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade v odvolaní poukazujú na tú
skutočnosť, že žalobca v predmetnom dome nebýval a ani nebýva, odvolací súd poukazuje na výsledky
vykonaného dokazovania, z ktorých vyplynulo, že vzhľadom na súčasný stav tohto rodinného domu
je tento neobývateľný, čo však nevylučuje vykonanie úprav takého charakteru, že nehnuteľnosť bude
spôsobilá na bývanie a žalobca bude môcť uspokojovať bývaním v tejto nehnuteľnosti svoje bytové
potreby , ktoré nemá iným trvalým spôsobom vyriešené. Aj keď súdna prax umožňuje zohľadňovať aj
bytové záujmy rodinných príslušníkov podielových spoluvlastníkov pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, prvoradé sú bytové potreby samotných podielových spoluvlastníkov, ako na to správne
poukázal súd prvého stupňa a odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že z hľadiska účelného
využitia rodinného domu sa javí ako účelné prikázať ho do výlučného vlastníctva žalobcu práve za
účelom zabezpečenia do budúcnosti trvalého bývania, na ktoré ostatní žalovaní odkázaní nie sú.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej, t.j. vo výrokoch I. a II. ako vecne správny
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V prevyšujúcej časti, t.j. pokiaľ súd rozhodoval o trovách konania účastníkov a štátu, je rozhodnutie súdu
vecne nesprávne, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok v tejto prevyšujúcej časti, t.j. vo výrokoch III.
až VII. zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov správne aplikoval ust. § 142 ods. 1
O.s.p. aj v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k žalovaným v 4. a 5. rade, vzhľadom na plný
úspech žalobcu v konaní, ktorého žalobe súd v celom rozsahu vyhovel, nesprávne však určil výšku trov,
ktorých náhrada žalobcovi patrí, keďže nesprávne vyložil ust. § 7 ods. 9 zák. č. 71/1992 Zb., ako aj
ust. § 10 ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, keď za cenu podielu žiadaného navrhovateľom, resp. cenu požadovaného podielu považoval
cenu (hodnotu) podielu žalovaných.

V zmysle ust. § 7 ods. 9 zák. č. 71/1992 Zb. v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom.

V zmysle ust. § 10 ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je tarifnou hodnotou
cena požadovaného podielu.

Cenou podielu žiadaného navrhovateľom, resp. cenou požadovaného podielu je cena spoluvlastníckeho
podielu, o ktorom navrhovateľ uvádza, že mu patrí, t.j. hodnota spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa,
a nie cena spoluvlastníckeho podielu odporcov, ani cena celej veci, a to ani vtedy, ak navrhovateľ
navrhuje, aby bola vec prikázaná v celosti do jeho výlučného vlastníctva (uvedené neplatí pre odvolacie
konanie - poznámka odvolacieho súdu).

Uvedené platí z toho dôvodu, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemá
žiadny vplyv na zvýšenie alebo zníženie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa. V konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak ako to vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v
stanovisku Cpj 70/75 zo dňa 17.3.1996, sa rieši vždy iba to, v akej forme tento spoluvlastnícky podiel
bude naďalej navrhovateľovi patriť. Čistá hodnota toho, čo sa navrhovateľovi dostane pri akomkoľvek
druhu vyporiadania, bude vždy zhodná s cenou jeho pôvodného spoluvlastníckeho podielu, u ktorého
sa rieši len to, či sa hodnota predstavovaná týmto spoluvlastníckym podielom dostane navrhovateľovi
vo forme peňažnej výplaty, alebo v kombinácii prikázania celej veci proti výplate ostatných účastníkov.
Navrhovateľ ani nemôže požadovať žiadnu inú hodnotu a ani súd mu nemôže priznať žiadnu inú
hodnotu. Za podiel žiadaný navrhovateľom teda nemožno považovať iný podiel ako ten, o realizáciu
ktorého v konaní ide, teda spoluvlastnícky podiel navrhovateľa.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa pri určení základu súdneho poplatku, ako aj pri
určení tarifnej hodnoty veci vychádzal z nesprávneho záveru, že základom súdneho poplatku, ako aj
tarifnou hodnotou veci je cena spoluvlastníckych podielov žalovaných.

Základom súdneho poplatku za podanú žalobu je teda cena spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa
(1/24 + 13/528 zo sumy 3.290 €) a rovnako táto cena je aj tarifnou hodnotou v zmysle ust. § 10 ods. 5
vyhl. č. 655/2004 Z.z., z ktorej je potrebné vychádzať pri určení odmeny za úkony právnej služby.

V ďalšom konaní pri rozhodovaní o trovách konania bude súd viazaný vyššie vysloveným právnym
názorom, pričom vo vzťahu k žalovaným v 4. a 5. rade, pokiaľ nedošlo k zmenám pomerov, súd bude
aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Súd prvého stupňa správne aplikoval na rozhodovanie o trovách konania štátu ust. § 148 ods. 1 O.s.p..
Toto však nesprávne interpretoval, ak určil podiel žalovaných v 1. až 3. rade na náhrade trov konania
štátu.

V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o také spoločné práva alebo
povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane a
úkony jedného z nich platia i pre ostatných v zmysle ust. § 91 ods. 2 prvej vety O.s.p.. Ide tu teda o
nerozlučné spoločenstvo tak žalobcov, ako aj žalovaných.

V prejednávanej veci žalovaní sú nerozlučnými spoločníkmi a pri rozhodovaní o náhrade trov konania,
či už účastníkov alebo štátu platí princíp, že nerozluční spoločníci platia spoločné trovy solidárne. Z tejto
zásady vychádzal súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov, neaplikoval ju však
aj pri rozhodovaní o trovách konania štátu, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol, ak žalovaných v 1. až
3. rade nezaviazal na úhradu všetkých trov konania štátu spoločne a nerozdielne.

Žalovaní v 1. až 5. rade nemali úspech v konaní, pričom u žalovaných v 4. a 5. rade boli zistené
predpoklady pre oslobodenie súdnych poplatkov, preto súd mal uložiť žalovaným v 1. až 3. rade
solidárne, t.j. spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu v celom rozsahu na účet Okresného súdu
Spišská Nová Ves v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p..

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výrokoch o trovách konania
účastníkov a štátu a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom
opätovne rozhodne o trovách konania účastníkov a štátu v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o vrátení nesprávne vyrubeného súdneho poplatku žalobcovi, odvolací súd
dáva do pozornosti ust. § 11 ods. 1 prvej vety zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v spojení s
ust. § 11 ods. 4 citovaného zákona.

V zmysle ust. § 11 ods. 1 poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil
na základe nesprávneho rozhodnutia súdu.

V zmysle ust. § 11 ods. 4 okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa ods.
1, sa poplatok alebo jeho časť vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 €.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade zaplatenia súdneho poplatku na základe nesprávneho
rozhodnutia súdu, o aký prípad ide aj v prejednávanej veci, sa rozdiel vracia v plnej výške bez krátenia.
Nie je preto možné zahrnúť do náhrady trov konania žalobcu sumu kráteného súdneho poplatku, lebo
toto krátenie je nedôvodné.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.