Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200799
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5619200799.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: L. F., nar.
XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/X, C. L. - G., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jaroslavom
Kiapešom, advokátom so sídlom F. XXXX/XX, C. L., proti žalovanému: KOVOSPOL, spol. s r. o., so
sídlom Hradná 746, Liptovský Hrádok, IČO: 36 389 285, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou

JUDr. Zuzanou Kandlerovou, advokátkou so sídlom E.. X. L. XXX, C. L., o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/9/2019-39
zo dňa 12. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 20C/9/2019-39 zo dňa 12. 04. 2019 návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 18. 03. 2019 domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť umožniť mu prechod
a prejazd cez nehnuteľnosti - pozemky parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné

č. 4599/3 a 4599/1, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, pre katastrálne územie W., obec W., okres C. L.. Návrh odôvodnil tým, že
v júli 2018 zistil, že žalovaný ako vlastník pozemkov, vybudoval na prístupovej ceste nachádzajúcej
sa na týchto pozemkoch, vedúcej k rodinnému domu č. XXX, postavenému na parcele reg. C-KN
parc. č. 4589, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie W., obec W., okres C. L., ktorých je vlastníkom, uzamknutú

rampu, v dôsledku čoho sa nemôže dostať k svojmu rodinnému domu. Žalovaný mu tak zamedzil jediný
prístup k rodinnému domu, ktorý jeho právny predchodca mal minimálne od roku 1976. Má za to, že
je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán a vzhľadom na dlhú a nerušenú dobu užívania práva
prejazdu a prechodu cez pozemky vo vlastníctve žalovaného je nevyhnutné v takomto rozsahu nariadiť
neodkladné opatrenie. Podľa žalobcu nariadením neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami, preto sú splnené podmienky, aby mu súd neukladal povinnosť podať

žalobu vo veci samej.
Citujúc ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“) súd po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný.
Podľa záverov súdu, aj v prípade rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia ohľadne práva

prechodu (prejazdu) cez určitý pozemok (rovnako ako v prípade konania o žalobe o zriadenie vecného
bremena vo veci samej, ktorého zriadenia sa žalobca v podstate domáha i požadovaným neodkladnýmopatrením) je totiž potrebné, aby časť pozemku, po ktorej má žalovaný strpieť prechod či prejazd bola
vymedzená geometrickým plánom, ktorý ako súčasť súdneho rozhodnutia takúto časť pozemku presne
a nezameniteľne určí. Vychádzajúc z príloh predložených žalobcom možno konštatovať, že pokiaľ

sa týka pozemku parc. č. 4599/1, ide o výmerou rozsiahlu pozemkovú nehnuteľnosť. Napriek tomu,
že cez tento pozemok vedie spevnená prístupová cesta, táto nie je zápisom v katastri nehnuteľností
odčlenená, žalobca nedoložil geometrický plán zobrazujúci rozsah prechodu a prejazdu cez sporné
pozemky. Geometrický plán pre nariadenie neodkladného opatrenia je v danom prípade potrebný,
pretože zriadenie práva prechodu a prejazdu cez celý tento pozemok nespĺňa podmienku nevyhnutnej

miery zásahu do vlastníckeho práva žalovaného. Žalobca navyše nenavrhol a ani sa nezmienil o
primeranej náhrade pre vlastníka pozemku za zriadenie vecného bremena. Aj v prípade, ak by žalobca
osvedčil svoj nárok, bolo možné rozhodnúť neodkladným opatrením len pri zistení nebezpečenstva
ujmy, prípadne inej skutočnosti odôvodňujúcej potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V
súdenom prípade však žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o potrebe bezodkladnej
úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia ako nedôvodný zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. a hoci žalovaný
ako procesne plne úspešný mal nárok na priznanie náhrady trov konania, súd mu ich náhradu nepriznal,
nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v
nariadení neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu.
V odôvodnení uviedol, že predloženými listinnými dôkazmi a návrhom preukázal, že cez pozemky
žalovaného KN-C parc. č. 4599/1, 4599/3 vedie asfaltová komunikácia až k jeho rodinnému domu, ide
o jedinú prístupovú cestu k jeho domu.

Poukázal na to, že neodkladné opatrenie je možné vydať do času, kým bude skončené konanie vo veci
samej, preto súd mal splnené všetky podmienky na jeho vydanie. Neodkladné opatrenie má poskytnúť
dočasnú, nevyhnutnú a okamžitú úpravu pomerov. Vzhľadom na veľkosť výmery pozemku žalovaného
bolo by nehospodárne v tomto štádiu upravovať rozsah vecného bremena geometrickým plánom.
Naviac, na pozemku sa nachádza spevnená cesta, ktorá síce nie je zakreslená, ale slúži viac ako 40

rokov ako prístup k jeho rodinnému domu a k stavbám vo vlastníctve žalovaného.
Neodkladným opatrením sa nevytvorí žiadny nenávratný stav a nezasiahne sa neprimeraným spôsobom
do existencie právnych a faktických pomerov. Súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že tento prístup k
rodinnému domu žalobcu tu je minimálne 40 rokov, ako to vyplýva z užívacieho a obývacieho povolenia
zo dňa 10. 12. 1975. Žalovaný nehnuteľnosti nadobudol od Slovenskej republiky, čiže štát ho ukrátil na

jeho právach, keď teraz nemá prístup k svojmu rodinnému domu.
Nesúhlasil s odôvodnením súdu, že neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o potrebe bezodkladnej
úpravy pomerov. Preukázal, že žalovaný osadil na prístupovej ceste rampu, ktorú uzamkol. Zamedzil
mu tak prístup k rodinnému domu a znemožnil mu akékoľvek jeho užívanie.

3. Odvolací súd v zmysle ust. § 329 ods. 1 posledná veta C. s. p. umožnil žalovanému vyjadriť sa k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaniu žalobcu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť.
Uviedol, že areál bývalého motela W. nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený

dňa 13. 12. 2017. Rodinný dom súp. č. XXX bol stavaný súčasne s výstavbou motela W. a vždy slúžil
na ubytovanie riaditeľa motela W. p. N. U. a jeho rodiny. Keď motel W. prestal pre verejnosť fungovať,
p. N. U. a jeho rodina z tohto rodinného domu odišli a dom bol niekoľko rokov opustený a ponúkaný na
predaj. Tento rodinný dom plánoval od dedičov p. N. U. odkúpiť, ale predbehol ho žalobca. Vklad bol
povolený dňa 08. 01. 2018, teda ani nie mesiac po tom, čo nadobudol do vlastníctva bývalý motel W..

Právny zástupca žalobcu mu zaslal písomnú pozvánku na mimosúdne jednanie na deň 26. 04. 2018, za
účelom dosiahnutia dohody o práve prejazdu cez areál motelu W. k rodinnému domu žalobcu. Žalobcovi
vysvetlil, že prístupová cesta k jeho rodinnému domu cez areál bývalého motela W. nie je jedinou
prístupovou cestou, k tomuto sa možno dostať aj po urbárskej ceste, ktorá nadväzuje na odbočku z
asfaltovej cesty, ktorá je v jeho vlastníctve, na ktorej sa žiadna prekážka nenachádza. Z tejto cesty je

možné odbočiť na poľnú družstevnú cestu, ktorá vedie cez lúku priamo k rodinnému domu žalobcu.
Ďalšia možnosť prístupu k rodinnému domu žalobcu je z opačnej - severnej strany, po urbárskej ceste,
ktorá však tiež nie je asfaltová. Na stretnutí ponúkol žalobcovi možnosť odkúpenia časti pozemku v
šírke 4 m od hranice jeho pozemku z južnej strany, za účelom vybudovania prístupovej cesty žalobcom,alebo v takom rozsahu zriadiť odplatné vecné bremeno. Žalobca možnosť odkúpenia pásu pozemku
odmietol, aj prístup cez lúku z južnej strany, k dohode preto nedošlo. Žalobcovi ponúkol na odkúpenie i
celý susedný pozemok pri rodinnom dome súp. č. XXX, s čím žalobca taktiež nesúhlasil.

Žalovaný poukázal na to, že bývalý areál motela W. kúpil bez akýchkoľvek tiarch, ktoré by obmedzovali
jeho vlastnícke právo.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329
ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1
C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

6. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu

porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno
nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí
jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či

obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených
skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce
jeho meritórne vybavenie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je teda výlučne vecou strany

konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto
podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 C. s. p.) a
súd pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

7. Preskúmaním napadnutého uznesenia, predloženého spisu, vyhodnotením predložených listinných
dôkazov a skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolaní žalobcu
a vyjadrení žalovaného odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že v danom
prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.

s. p. Žalobca v konaní osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami konania, keď osvedčil, že
žalovaný je vlastníkom pozemkov C-KN parc. č. 4599/3 a 4599/1, zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX, pre kat. úz. W., a žalobca vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele reg.
C-KN parc. č. 4589, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre kat. úz. W.. Žalobca zároveň osvedčil,
že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve sú obklopené pozemkom žalovaného parc. č. 4599/1. Žalobca

rovnako osvedčil, že žalovaný na komunikácii nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 4599/1, ktorú mal
žalobca využívať pre prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, postaviť uzáveru, ktorú skutočnosť
žalovaný potvrdil i vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Žalobca však neosvedčil podmienku neodkladnosti
úpravypomerovmedzistranamikonania,rovnakoneosvedčil,žepožadovanýmneodkladnýmopatrením
nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného ako povinnej osoby.

8. Pokiaľ ide neodkladnú potrebu úpravy pomerov strán konania, z návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia nevyplýva či a akým spôsobom rodinný dom č. súp. XXX, kat. úz. W. užíva
(či tento užíva nepretržite na svoje bývanie, bývanie svojej rodiny alebo na rekreačné účely, príp. iným
spôsobom), ktorú skutočnosť žalobca ani neosvedčil. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

pritom nevyplýva, že by bol žalobcovi okrem prejazdu motorovým vozidlom zamedzený i (peší) prechod
cez nehnuteľnosti žalovaného. Nie je tak možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu v odvolaní, že mu je
znemožnené „akékoľvek“ užívanie jeho rodinného domu. Pokiaľ ide o C-KN parcelu č. 4599/3, kat. úz.
W., z príloh predložených žalobcom zároveň nevyplýva, že by žalovaný žalobcovi postavením uzávery
zamedzil prechod či prejazd i po tejto parcele.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o posúdenie primeranosti
zásahu požadovaným neodkladným opatrením do práv žalovaného ako povinnej osoby vzhľadom
na nedostatočnú špecifikáciu rozsahu povinnosti, ktorá mala byť žalovanému uložená. Aj podľanázoru odvolacieho súdu všeobecne a široko formulovaný petit návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa žalovaný domáha umožnenia prechodu a prejazdu po (celých) parcelách vo
vlastníctve žalovaného bez vymedzenia časti parcely, na ktorú sa má táto povinnosť viazať, by bol

spôsobilý neprimeraným spôsobom zasiahnuť do vlastníckych práv žalovaného. I keď odvolací súd
sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pre štádium konania o neodkladnom opatrení je
vždy nevyhnutné predložiť geometrický plán, z ktorého by vyplýval rozsah uloženej povinnosti, pokiaľ
by tento bolo možné jednoznačne a nepochybne konkretizovať na účely dočasnej, nie trvalej, úpravy
pomerov strán konania i inak, avšak spôsobom, ktorý by o rozsahu tejto povinnosti nevyvolával žiadne

pochybnosti (napr. ak by mal byť prechod a prejazd umožnený výlučne po jedinej spevnenej asfaltovej
komunikácii nachádzajúcej sa na určitej parcele v rozsahu tejto komunikácie). Na druhej strane však
je potrebné poukázať na to, že z návrhu žalobcu vyplýva, že navrhované neodkladné opatrenie má
predstavovať konečnú a trvalú úpravu pomerov medzi stranami konania, kedy je nevyhnutné rozsah
vecného bremena vymedziť geometrickým plánom. Nemožno preto akceptovať námietku žalobcu, že
vzhľadom na veľkosť výmery pozemku žalovaného by bolo nehospodárne v tomto štádiu upravovať

rozsah vecného bremena geometrickým plánom. Len na okraj odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o
povahu požadovaného neodkladného opatrenia ako rozhodnutia majúceho povahu rozhodnutia vo veci
samej, v tomto smere sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie v bode 12. odôvodnenia.

10. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, k záveru,
že žalobca neosvedčil, že bez okamžitej úpravy pomerov v zmysle podaného návrhu by bolo jeho
právo porušené alebo ohrozené a bezprostredne mu hrozila reálna ujma, a teda neosvedčil potrebu
neodkladnej úpravy pomerov strán konania, a teda neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 325 C. s. p. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

11. Nakoľko v danom prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred podaním žaloby
vo veci samej, pričom návrh žalobcu bol odvolacím súdom zamietnutý, odvolací súd rozhodol aj o nároku
na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 262, § 255 C. s. p. Úspešnou

stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu súd, nezistiac dôvody pre
aplikáciu ust. § 257 C. s. p., priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.
j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej
inštancie.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)