Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/377/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217202710
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217202710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu X.. L. U., B.. XX.X.XXXX, X. P. W., L. X,
proti žalovanému LUMI, spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Moldavská 8, IČO: 36 202 606,
o zaplatenie 66.884,93 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.
24C/4/2017-62 z 15.8.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol a stranám
sporu náhradu trov konania nepriznal.

2.Vychádzalztoho,žežalobcažaloboudoručenousúdudňa7.2.2017žiadal,abysúduložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 66.884,93 eur s 0,1 % úrokmi z omeškania denne zo sumy 14.632,97 eur
od 1.3.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.350,40 eur od 1.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 50.901,56 eur od
10.10.2003 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.1.2007 bola uzatvorená Zmluva o bezodplatnom postúpení
pohľadávky medzi N.. R. U. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Dňa 19.10.2004

bola uzatvorená Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky medzi žalovaným ako postupcom
a spoločnosťou GESA s.r.o. ako postupníkom, ktorej predmetom bolo postúpenie dlžnej sumy
1.611.980,55 Sk s prísl. a zároveň bola podpísaná aj dohoda o ručení za dobytnosť pohľadávky
medzi zmluvnými stranami. Postúpená pohľadávka vznikla na základe Dohody o vykonanie diela zo
dňa 28.8.2002 v prospech spoločnosti Hutné Montáže Slovakia a.s.. Vzhľadom na skutočnosť, že
sa spoločnosť GESA s.r.o. Košice predávala, bola pohľadávka postúpená na jej konateľa a jediného
spoločníka N.. R. U., a to dňa 11.12.2014 Zmluvou o postúpení pohľadávky. Spoločnosť GESA s.r.o.

vymáhala prostredníctvom súdu aj exekútora svoju pohľadávku, avšak táto, ako sa ukázalo bola a je
nevymožiteľná.
Súd citoval § 70, § 72, § 73 Obch.zák. a dôvodil, že žalobca v tomto spore tvrdil, že sa stal
vlastníkom pohľadávky , ktorú si uplatnil v tomto spore, voči žalovanému na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 20.1.2017. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný (LUMI
spol. s r.o.) vykonal stavebné práce pre spoločnosť Hutné montáže Slovensko, a.s. podľa zmluvy o
dielo z 28.8.2002. Práce vyfakturoval faktúrami splatnými dňa 28.2.2003, 30.6.2003 a 9.10.2003 v

celkovej sume 2.014.975,69 Sk. Spoločnosť Hutné montáže Slovensko, a.s. svoj záväzok vo vzťahu k
žalovanému (LUMI s.r.o.) písomne uznala dňa 11.2.2004 (č.l. 49 sp. č. 32Cb/74/2005). Žalovaný túto
pohľadávku postúpil spoločnosti GESA s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávky z 19.10.2004 za odplatu
vo výške 1.611.980,55 Sk/ 53.488,04 eur a v čl. 3 tejto zmluvy sa dohodli, že postupca zodpovedápostupníkovi za vymožiteľnosť pohľadávky podľa § 527 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť GESA
s.r.o. dňa 26.11.2004 ako žalobca podal žalobu proti žalovanému Hutné montáže Slovensko a.s.,
v ktorej veci tunajší súd rozhodol rozsudkom č. 32Cb/74/2005 zo dňa 25.3.2008, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 26.5.2008 a žalovaného - Hutné montáže Slovensko, a.s. zaviazal na zaplatenie
2.014.975,69 Sk s prísl. spoločnosti GESA s.r.o.. Žalovaný dňa 12.8.2008 vstúpil do likvidácie. Podľa
tvrdenia žalobcu spoločnosť GESA s.r.o. ako postupca mal túto pohľadávku postúpiť postupníkovi N..
R. U. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2014. Túto zmluvu však žalobca súdu nepredložil a
teda nepreukázal, že došlo k tomuto postúpeniu na N.. R. U.. Žalobca predložil súdu zmluvu o postúpení

predmetnej pohľadávky, ktorú uzavreli dňa 20.1.2017 ako postupca N.. R. U. a žalobca ako postupník.
Úspech žalobcu v spore závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok, teda či je aktívne vecne legitimovaný. Z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej
legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca len subjektívne cíti byť účastníkom
určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalobca v tomto spore nepreukázal, že je vlastníkom žalovanej pohľadávky a

teda, že je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Navyše súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca súdu nepreukázal, že či vôbec zistil, že
pohľadávka je nevymožiteľná napr. správou likvidátora alebo exekútora a pod. a kedy túto skutočnosť
zistil, aby v danom prípade bolo možné použiť ust. § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. V podanom odvolaní uviedol žalobca, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a zároveň sa priamo týkajú procesných

podmienok ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Svoje odvolanie odôvodňujem tým, že súd nepostupoval v zmysle §170 ods.l C.s.p. (na predbežnom
prejednaní sporu súd zistí v súčinnosti so stranami, či sú splnené procesné podmienky, prípadne prijme
opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov), čo súd neučinil.

Na tomto základe som ako žalobca nemal vedomosti a nebol som nijako súdom vyzvaný na doplnenie
legitimácie, čo je pre konanie v spore nevyhnutné (žiaľ potvrdenie o postúpení pohľadávky som nejakým
nedopatrením nedoručil súdu) a preto zároveň pri odvolaní prikladám potrebný doklad resp. dohodu o
postúpení pohľadávky-originál.
Zo skúseností mám vedomosti o tom, že ak súd zistí neúplnosť podania alebo chýbajúce podklady pri

podaní vyzve účastníka na jeho opravu alebo doplnenie.
Zároveň žiadam Krajský súd aby rozsudok Okresného súdu zrušil a buď vo veci rovno rozhodol
vyhovením žalobného návrhu v plnom rozsahu alebo vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie .
Svoje odvolanie doplnil tým, že žiadal, aby súd nepostupoval v zmysle §170 ods. 1 C. s. p. (na
predbežnom prejednaní sporu súd zistí v súčinnosti so stranami, či sú splnené procesné podmienky,

prípadne prijme opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov), čo súd neučinil.
Na tomto základe som ako žalobca nemal vedomosti a nebol som nijako súdom vyzvaný na doplnenie
legitimácie, čo je pre konanie v spore nevyhnutné (žiaľ potvrdenie o postúpení pohľadávky som nejakým
nedopatrením nedoručil súdu) a preto zároveň pri odvolaní prikladám potrebný doklad resp. dohodu o
postúpení pohľadávky-originál.

Zo skúseností mám vedomosti o tom, že ak súd zistí neúplnosť podania alebo chýbajúce podklady pri
podaní vyzve účastníka na jeho opravu alebo doplnenie.
Zároveň žiadam Krajský súd aby rozsudok Okresného súdu zrušil a buď vo veci rovno rozhodol
vyhovením žalobného návrhu v plnom rozsahu alebo vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Napokon sa ešte vyjadril (č.l. 166 spisu) dňa 8.6.2018 tak v odvolacom konaní, že žiada zrušiť
rozsudok a on sa o nevymožiteľnosti pohľadávky mal konkrétne dozvedieť od exekútora Y.. U. v januári
2017.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdilpodľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.

7. Uplatnené odvolacie dôvody žalobcu nie sú dané.

8. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.

10. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

11. Odvolací súd k dôvodom rozsudku dopĺňa z hľadiska právneho záveru súdu prvej inštancie len
to, že v súlade s ustálenou súdnou praxou (judikatúra Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie sp.zn.

7Cdo/17/2014) sa ustálila na tom, že ak zistil odvolací súd pri odvolacom prieskume, že rozsudok súdu
prvej inštancie spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku a je v ňom vysvetlené, z ktorých
dôkazov pri rozhodovaní vychádza aj ako daný spor pri zistení skutkového stavu právne posúdil, toto
konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom treba chápať ako jeden celok a určujúca
spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú ich organickú jednotu, čo

jednoznačne takýto prístup judikatúry reflektuje aj v ustálenej judikatúre ESĽP.

12. Odvolací súd dopĺňa, že rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, lebo podľa § 220 ods.2 CSP
v odôvodnení uviedol súd prvej inštancie všetko to, čo bolo potrebné, je treba vyzdvihnúť aj prostriedky
procesnej obrany a prostriedky procesného útoku, ktoré použil žalobca a z hľadiska obsahu práva

na spravodlivý proces bola dodržaná kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivého
rozhodnutia ako aj právo vyporiadať sa s relevantnými skutočnosťami pre odôvodnenie rozsudku.

13. Bolo preukázané v konaní, že aktívne vecne legitimovaný nebol žalobca, lebo spoločnosť GESA,
s.r.o. ako postupca malo pohľadávku postúpiť postupníkovi N.. U. zmluvou o postúpení pohľadávky zo

dňa 11.12.2014, túto zmluvu však žalobca nepredložil v základnom konaní pred súdom prvej inštancie
a či došlo k tomuto postúpeniu nepreukázal. Až 20.1.2017 ako postupca N.. R. U. ako postupca mal
postúpiť predmetnú pohľadávku žalobcovi R. U., čiže žalobca vystupoval ako postupník a z vykonaného
dokazovanianevyplynulo,žebyžalobcavtomtosporepreukázal,žejevlastníkomžalovanejpohľadávky
a nemôže byť preto aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pre tento nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie správne bola žaloba zamietnutá (otázka je vôbec, či pohľadávka bola vymožiteľná v čase
postúpenia pohľadávky, pozri zmluvu z 20.1.2017, postupca je N.. R. U.).
Napokontrebakonštatovať,žesúdprvejinštanciedodržalust.§160,§161CSP,pričomnemalpoučovať
žalobcu.

14. Odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods.1 CSP a o náhrade trov konania rozhodol podľa §
396 CSP, pretože síce bol úspešný žalovaný, ale žiadne trovy v odvolacom konaní mu nevznikli.

15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.