Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4Nt/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011412
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117011412.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich M. V. a
H. R. na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. októbra 2017 v Prešove podľa § 402 ods. 1 Trestného
poriadku vo veci návrhu na povolenie obnovy konania, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 394 ods. 1 Trestného poriadku súd zamieta návrh
na obnovu konania, ktorý podali: C. F., nar. X. XX. XXXX, bytom Q. T. XXX a H. F., nar. XX. X. XXXX,

bytom F. U. H. XXX, v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XNt/XX/XXXX, ktorá
bola právoplatne skončená rozsudkom Poľného súdu 10. Pešej divízie ako Vojenského súdu I Košice,
sp. zn. D. zo dňa 5. 12. 1945.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.7.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh C. F. K. H. F. na povolenie obnovy konania v
trestnej veci zomrelého K. F., ktorý bol rozsudkom Vojenského súdu I. stolice Košice zo dňa 29.3.1946

sp.zn. D.-XXX/XX uznaný vinným zo zločinu porušenie subordinácie podľa § 145, § 146, § 149 vtedy
platnéhovojenskéhotrestnéhozákonač.19/1855r.z.abolodsúdenýktrestužaláravtrvaní13mesiacov
nepodmienečne. Uvedeného zločinu sa mal dopustiť tým, že odoprel vykonávať vojenskú službu, a to
kvôli náboženskému presvedčeniu Svedka Jehovového.

Z rovnakého dôvodu bol otec navrhovateľov odsúdený i v rokoch 1953 (rozsudok Nižšieho vojenského

súdu Plzeň sp.zn. F. XX/XX - a 1 roka odňatia slobody nepodmienečne) a 1959 (rozsudok Vojenského
obvodového súdu Košice sp.zn. XT XX/XX - 3 a 1 roka odňatia slobody nepodmienečne). V týchto
prípadoch bol K. F. plne rehabilitovaný (rozsudok Vojenského obvodového súdu Plzeň zo dňa 31.7.1991
sp.zn. A. XXX/XX a uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 28.5.2009 sp.zn. XNt/X/XXXX-H.-XX a
zo dňa 22.9.2011 sp.zn. XXTv/X/XX-XX).

V návrhu ďalej uviedli, že uznesením Okresného súdu Prešov z 17.4.2012 sp.zn. XNt/XX/XXXX bola vo
veci povolená obnova tohto konania, avšak uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 19.7.2012 sp.zn.
XTos/XX/XXXX bolo uznesenie Okresného súdu Prešov z 17.4.2012 sp.zn. XNt/XX/XXXX zrušené a
návrh na obnovu konania bol zamietnutý. Ďalej uznesením Okresného súdu Prešov z 25.1.2013 sp.zn.
XNt/XX/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 13.6.2013 sp.zn. XTos/XX/XXXX bol
návrh na povolenie obnovy tohto konania zamietnutý.

V návrhu na povolenie obnovy konania navrhovatelia poukázali na nové skutočnosti súdu skôr neznáme,
z toho najmä:
- že na jednej strane bola ústavne garantovaná sloboda svedomia a náboženského vyznania, na strane
druhej do odsúdenia K. F. nebola ešte prijatá podzákonná norma, ktorá umožňovala realizovať túto
slobodu prijatím záväzku pracovať v bani, a preto nie je namieste vyčítať K. F., že sa nesnažil legálne
vyhnúť vojenskej službe prácou v bani,- že K. F. bol odsúdený podľa zákona č. 19/1855 r.z., ktorý bol prinajmenšom zrušený v tej časti, ktorá
umožňovala podľa § 145, § 146 a § 150 uložiť trest odňatia slobody (žalára, tuhého väzenia) vyšší ako
1 rok,

- že súdy v rokoch 1945 a 1946 nevedeli a ani vedieť nemohli, že podľa rozsudku Veľkého senátu
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 7.7.2011 vo veci R. proti K. je perzekúcia osôb kvôli odopretiu
vojenskej služby z náboženských dôvodov porušením článku 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a rovnako nemohli vedieť, že právo na odopretie vojenskej služby z dôvodu
svedomia a náboženského vyznania patrí do kategórie ústavne garantovaných práv a slobôd, ako súd

špecifikované v čl. 15 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom nepomer s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 4 Trestného poriadku, skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu
Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo
slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.

Podľa článku 15 ods. 3 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných práv a
slobôd a podľa článku 25 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, nikoho
nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským
presvedčením.

Podľa článku 9 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení
protokolu č. 11, každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; toto právo
zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať
svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo
súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov.

Sloboda prejavovať náboženské vyznanie a presvedčenie môže podliehať len obmedzeniam, ktoré sú
ustanovené zákonmi a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti,
ochrany verejného poriadku, zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa rozsudku Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 7.7.2011 vo veci R. D.

K. je perzekúcia osôb kvôli odopretiu vojenskej služby z náboženských dôvodov porušením článku 9
Dohovoru. Rovnako bolo rozhodnuté aj vo veci F. D. K. a vo veci R. D. K..

Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s návrhom na povolenie obnovy konania, s obsahom spisu
sp.zn. XNt/XX/XXXX, z čoho zistil nasledovné:

Zomrelý K. F. bol rozsudkom bývalého Poľného súdu 10. pešej divízie Vojenského súdu I. stolice Košice,
sp.zn. D.-XXX/XX zo dňa 5.12.1945 v spojení s rozsudkom Najvyššieho vojenského súdu Praha sp.zn.
D.-XX/XXXX zo dňa 29.3.1946 odsúdený pre zločin porušenie subordinácie podľa § 145, 146, 149 vtedy
platnéhovojenskéhotrestnéhozákonač.19/1855r.z.abolodsúdenýktrestužaláravtrvaní13mesiacov

nepodmienečnezostrenýmkaždých14dnívždyjednýmtvrdýmlôžkomapôstomasamoväzboupodobu
14 dní v každom párnom mesiaci trestu, pričom mal byť odsúdený za to, že odoprel vykonať vojenskú
službu pretože sa prieči jeho náboženskému presvedčeniu.

Z ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že obnovu konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom, možno povoliť len vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť, okrem iného, iné rozhodnutie o vine alebo treste. V konaní o povolení obnovy nie je možné
skúmať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle citovanéhozákonného ustanovenia obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy
konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej
odpovedi na túto otázku treba skúmať, či ide o také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy

osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine alebo treste.

V danom prípade zomrelý K. F. skutok kvalifikovaný ako zločin porušenia subordinácie podľa § 145, §
146 a § 149 vtedy platného trestného zákona č. 19/1855 r.z. spáchal tým, že dňa 7.11.1945 na dvore

Sborovej nemocnice 8 v Košiciach a potom znovu na posádkovom cvičisku odoprel prevziať svoju
služobnú pušku a cvičiť s ňou a urobil tak preto, lebo sa to priečilo jeho náboženskému presvedčeniu,
pričom jeho obhajobou v uvedenom smere sa prvostupňový i odvolací súd v pôvodnom konaní z
hľadiska vtedy planého právneho poriadku (zákon č. 121/1920 Zb. zo dňa 29.2.1920, ktorým sa uvádza
ústavná listina Československej republiky, zákon č. 193/1920 Zb. zo dňa 19.3.1920 - branný zákon
republiky Československej) zaoberali, neakceptovali ju a v odôvodnení rozhodnutí sa s ňou vysporiadali.

Z hľadiska vyššie naznačených záverov preto uvedené skutočnosti nemožno v zmysle § 394 ods.
1 Trestného poriadku považovať za skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a odôvodňujúce
povolenie obnovy konania.
Ďalej súd uvádza, že návrh na obnovu konania možno oprieť iba o rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva v tejto konkrétnej veci (nie v inej veci), keďže iba takéto rozhodnutie je novou

vecnouskutočnosťou,ktorávčaserozhodovaniaobnovounapadnutéhoprávoplatnéhorozsudkunebola
príslušnému orgánu známa, ak negatívne dopady napadnutého rozhodnutia nemožno napraviť inak. V
posudzovanej veci však nejde o takýto prípad, keďže Európsky súd pre ľudské práva v posudzovanej
veci nerozhodoval a tak neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania ani podľa § 394 ods.
4 Trestného poriadku.

Napokon je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že návrh na obnovu konania pred Vojenským súdom
I Košice vedenom pod sp. zn. D. bol už zamietnutý uznesením Okresného súdu Prešov z 17.4.2012
sp.zn. XNt/XX/XXXX uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 19.7.2012 sp.zn. XTos/XX/XXXX ako aj
uznesením Okresného súdu Prešov z 25.1.2013 sp.zn. XNt/XX/XXXX v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trenčíne z 13.6.2013 sp.zn. XTos/XX/XXXX.

Keďže súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku, z uvedeného dôvodu
návrh na povolenie obnovy konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom Okresného súdu Prešov. Sťažnosť má odkladný účinok.