Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Bajzová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813214005
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3813214005.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne U. proti žalovanej J., zastúpenej
F., o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 15.januára 2019, č.k. 14C/44/2013-150, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobkyne o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal
voči žalobkyni nárok na náhradu 100% trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom
na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie domáhala, aby súd
zriadil na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. O.

ako parcely registra C., parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX. - zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X -. zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X. - zastavané plochy a
nádvoria vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu peši a motorovým vozidlom na nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XX pre k.ú. H. ako parcely registra C.., parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza rodinný dom
súpisné č. XX a parc. č. XXX/X. - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza garáž v prospech

žalobkyne, ktorá je vlastníčkou týchto nehnuteľností. Súd prvej inštancie mal za to, že zriadiť vjazd a
výjazd pre motorové vozidlá na zabezpečenie prístupu priamo k rodinnému domu a garáži žalobkyne nie
je možné. A to ani priamo z verejnej komunikácie cez pozemok žalobkyne ale ani cez pozemky patriace
žalovanej. Dôvodom je nevyhovujúci sklon týchto pozemkov voči verejnej komunikácii. Maximálna
prípustná hodnota sklonu komunikácie (pripojenia) je 12%. V prípade predmetných pozemkov je táto
hodnota vysoko prekročená. Sklon pozemkov vo vlastníctve žalovanej, na ktorých žiada žalobkyňa

zriadiť vecné bremeno je až 23%. Súd prvej inštancie konštatoval, že na týchto pozemkoch nie je
možné zriadiť taký trvalý vjazd a výjazd pre motorové vozidlá, ktorý bol bezpečný a bol by zároveň v
súlade s právnymi predpismi. Čo sa týka pešieho prístupu k stavbám patriacim žalobkyni, z dokazovania
vyplynulo, že tento prístup sa v súčasnosti realizuje schodiskom na pozemku žalobkyne, ktoré ústi na
verejnú komunikáciu v priestore za zvodidlom, mimo komunikáciu D.D.. Existenciu tohto schodiska H.
vo svojom stanovisku nenamietol a ani nekonštatuje, že by bolo jeho vybudovanie v rozpore s právnymi

predpismi.Znalecustanovenývkonanízároveňuviedol,žepešíprístupnapozemokžalobkynejemožný
cez schodisko, ktoré bude vybudované na pozemku žalobkyne v mieste, kde už je aj v súčasnosti
schodisko vytvorené. Z uvedených dôvodov nie je splnená podmienka, ktorú vyžaduje § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka, že prístup k stavbám žalobkyne nemožno zabezpečiť inak ako zriadením
vecného bremena a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol a úspešnej žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa dôvodiac, že súd prvej inštancie
nesprávnevyhodnotilskutkovýstavakoajjejvyjadreniaaznaleckýposudok,vdôsledkučohonesprávne
rozhodol. Uviedla, že prístup peši nie je možný, ani vhodný a bol by veľmi životu nebezpečný. Mala za to,

že garáž nie je čiernou stavbou, a prístup k nej nie je možný žiadnym iným spôsobom. S poukazom na
stanovisko H. zo dňa 23.02.2017, vyjadrila názor, že vzhľadom na výškový rozdiel cestnej komunikácie
a jej pozemku sa zabezpečenie prístupu motorovým vozidlom javí problematické a súčasne s poukazom
na znalecký posudok uviedla, že priamy prístup motorovým vozidlom na jej pozemok nie je možný
a považovala za nutné, aby bol prístup zabezpečený cez pozemok patriaci žalovanej. Vzhľadom na

uvedené žalobkyňa odvolaciemu súdu navrhovala žalobe vyhovieť.
3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému skúmaniu odvolania, zisťoval,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), či odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti
rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

4. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť odvolacie
konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci odvolacieho súdu.

5. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo

domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a v rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa sa v občiansko-právnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých občiansko-právny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky
štádiá konania pred občiansko-právnym súdom (I. ÚS 4/2011).

6. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

7. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť, určujúca začiatok lehoty.

8.Akkonieclehotypripadnenasobotualebodeňpracovnéhopokoja,jeposlednýmdňomlehotynajbližší
nasledujúci pracovný deň (§ 121 ods. 4 CSP).

9. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu,

ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 121 ods. 5 veta prvá CSP).

10. Podľa § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobkyni

doručený dňa 05.03.2019 (t.j. v utorok). Lehota na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku
začala tak plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t.j. dňa 06.03.2019 a jej posledný deň pripadol
na 20.03.2019 (t.j. na stredu). Žalobkyňa podala odvolanie dňa 21.03.2019, t.j. po uplynutí zákonom
stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty.

12. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané odmietol, podľa
ust. § 386 písm. a/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnými námietkami uplatnenými v odvolaní.

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.