Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117225148
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117225148.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne A. J., nar. X.X.XXXX, bytom
W. XX, XXX XX V., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
právne zastúpený Beňo & Partners advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93,

058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 341,72 eura s prísl. a o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky, o prevzatí žaloby takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby, zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.

Žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 341,72
eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.3.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných podmienkach v
zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2013 v čl. 13, „Poplatky, pokuty,
sankčné úroky“, v bode 13.3 v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v
prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po

dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, a uviedol, že medzi stranami sporu bola

uzatvorená zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 19.11.2013, z ktorej vyplývajú tieto údaje: typ
pôžičky SLPO QFD - najľahšia, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 11/2016, pôžička (S): 1000,-
eur, celkové náklady spotrebiteľa 341,72 eura, celková čiastka 1.341,72 eura, splátka s poistením 37,27
eura, splátka (Ak) 37,27 eura, počet splátok (N) 36, sadzba poistenia 0 %, mesačná výška poistenia 0
eur, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) 22,2 %, fixná ročná úroková sadzba 22,20
% a priemerná hodnota RPMN 45,94 %. Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalobkyňa zaplatila žalovanému

celkom 1.341,72 eura.

Súd prvej inštancie následne citoval ust. § 9 ods. 2 , § 11 ods. 1, 2, § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.,
ďalej § 451 ods. 1, 2, § 456, § 489, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 53 ods. 1-5 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákona č. 250/2007
Z.z.) a uviedol, že v spore nebolo sporné, že strany uzavreli spotrebiteľskú úverovú zmluvu. Súd prvej

inštancie poukázal na obligatórne náležitosti zmluvy s tým, že uviedol, že zmluva neobsahuje minimálne
predpoklady použité pre výpočet RPMN, keďže údaje, ktoré sú v zmluvných podmienkach uvedené,nespĺňajú zákonnú podmienku. V zmluve je zároveň uvedená RPMN vo výške 45,94 %, čo však nie
je správny údaj, pretože správna výška priemernej RPMN je 25,43 %, nakoľko sa jedná o zmluvu so
zabezpečením, o čom svedčí dojednanie zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu v bode 13.3

zmluvných podmienok. Keďže priemerná RPMN uvedená v neprospech spotrebiteľa má za následok, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, to platí aj v prípade nedostatku predpokladov použitých pre výpočet
RPMN. Súd poukázal na to, že zo zmluvy, ani zo všetkých listín, ktoré predložil žalovaný, nevyplýva,
aby tento bol akýmkoľvek spôsobom skúmal bonitu žalobkyne z hľadiska jej výdavkov, keďže je úplne
zrejmé, že žalobkyňa musela mať minimálne určité nevyhnutné výdavky. Skúmanie výdavkov žalobkyne

nebolo žiadnym spôsobom preukázané, čo má taktiež za následok, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Ďalej súd poukázal aj na náležitosť týkajúcu sa vyjadrenia termínu konečnej splatnosti s
poukazom aj na absenciu uvedenia výšky počtu a termínu splátok istiny, úrokov a poplatkov s poukazom
na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C42/15 s tým, že považoval za splnené, ak sú
platby zahrnuté v mesačnej splátke. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru priznal žalobkyni
vočižalovanémunároknazaplatenie341,72eura.Vovzťahukvznesenejnámietkepremlčaniasúdprvej

inštancie uviedol, že ju nepovažoval za dôvodnú. Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalobkyňa pravidelne
splácala splátky úveru, pričom celú poskytnutú istinu vo výške 1000,- eur splatila zaplatením splátky dňa
10.12.2015, kedy mala zaplatenú celkovú sumu 1.006,29 eura. Všetky ostatné platby, t.j. 4x po 37,27
eura + 186,35 eura, t.j. spolu 335,43 eura uhradila v období od 12.1.2016 do 10.5.2016. Žaloba bola
doručená 19.12.2017, a preto tieto platby vo výške 335,43 eura nemôžu byť premlčané ani z dôvodu

uplynutia objektívnej, ani subjektívnej lehoty, keďže neuplynula ani zákonná doba 2-ročnej subjektívnej
premlčacej lehoty. Súd zdôraznil, že všetky platby uhradené nad poskytnutú istinu boli uhradené v rámci
objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty, preto vznesenú námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú.

Vo vzťahu k zmluvnej podmienke špecifikovanej vo výrokovej časti rozhodnutia poukázal na to,

že dojednanie zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty nebolo individuálne dojednané so
žalobkyňou ako so spotrebiteľkou, lebo vyplýva z formulárovej podoby zmluvy, ktorej obsah žalobkyňa
nemohla zmeniť, ani vylúčiť z textu zmluvy. Dojednaná zmluvná pokuta zaťažuje len spotrebiteľa pre
prípad jeho porušenia povinností, čím spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu súd dojednanú zmluvnú podmienku týkajúcu

sa zmluvnej pokuty považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v zmysle ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka za neplatnú. S poukazom na § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
spojení s § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. uviedol, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho vyplýva, že na považovanom určení
žalobkyňa mala naliehavý právny záujem.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 v spojení s § 255 Civilného sporového
poriadku tak, že na základe úspechu žalobkyne, priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal
nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k posúdeniu obligatórnej náležitosti týkajúcej sa výpočtu a
predpokladov použitých pre výpočet RPMN. Poukázal na to, že zmluvnú pokutu nemožno považovať za
formu zabezpečenia úveru a nevyplýva to ani zo žiadneho predpisu. Vo vzťahu k hodnote priemernej
RPMN uviedol, že uvedená výška v zmluve 45,94 % je správna. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnej

zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty žalovaný poukázal na to, že dojednaná zmluvná
pokuta vo výške 10 % z dlžnej splátky predstavuje sankcie za omeškanie podľa § 3a Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., čo považoval za súladné so zákonom. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu
zamietnuť. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

3. Podaním zo dňa 12.6.2019 právny zástupca žalobkyne vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu
mimosúdneho urovnania. Navrhol konanie zastaviť. Trovy konania si neuplatnil.

Právny zástupca žalovaného súhlasil so späťvzatím žaloby, trovy konania si neuplatnil.

4. Podľa § 370 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v
znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodoch nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
Z dôvodu späťvzatia žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby,

zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil v súlade s ust. s § 370 ods. 1, 2 CSP.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
CSP a zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie vyplývajúcej s ust. § 256 ods. 1 CSP tak, že
žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal, lebo si trovy konania

neuplatnila (článok 4 ods. 2 v spojení s článkom 17 Základných princípov CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.