Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/324/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117225148
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117225148.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: A. J., K..

XX.XX.XXXX, O. W. XX, XXX XX V., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, so
sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829
90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, v konaní o zaplatenie 341,72 EUR
s prísl. a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni sumu 341,72 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z
omeškania od 27.03.2018 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných podmienkach zmluvy o poskytnutí najľahšej
pôžičky č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, v čl. 13, „Poplatky, pokuty, sankčné úroky“, v bode 13.3.
vznení:„Spoločnosťjeoprávnenápožadovaťodklientazmluvnúpokutu,vprípade,aksaklientdostaldo
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 19.12.2017 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 341,72 EUR s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a určiť neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia. V rámci odôvodnenia žaloby,
žalobkyňa poukázala na to, že so žalovaným (podľa kontextu sa má na mysli aj právny
predchodca žalovaného) uzavrela dňa 19.11.2013 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, pričom táto

zmluva neobsahuje zákonné náležitosti, a to druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN),
výšku, počet a termíny splátok, istiny a úrokov a iných poplatkov a z tohto dôvodu sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému oproti poskytnutému úveru vo
výške 1.000 EUR navyše sumu 341,72 EUR, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa
taktiežnavrhlaurčiťneprijateľnúzmluvnúpodmienku,kčomuuviedla,žepredmetnázmluvnápodmienka
umožňuje, aby mi žalovaný ako obchodník, za omeškanie, okrem regulérnych úrokov, uložil aj ďalšiu

sankciu za omeškanie, ktorú ona, vo formulárovej zmluve nemohla odmietnuť, ak chcela úver získať.
Žalovaný tým využil ako obchodník svoju mocenskú nadvládu nad žalobkyňou a ona mala len
dve možnosti, buď úver prijať s podmienkami stanovenými obchodníkom, alebo úver neprijať. na
vyjednávanie nemala žiaden priestor. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretožesi tým žalobkyňa zhoršuje svoje zmluvné postavenie, ako to predpokladá § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše, nejde o jej individuálne
dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ďalej poukázala na to,

že k neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky dospel aj Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom, sp.
zn. 11C/330/2014 z 20.10.2014, z ktorého citovala:
„Oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa - žalovaného, v prípade porušenia jeho povinnosti
splácať poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, s úhradou
ktorej sa dostal do omeškania a viac než 30 dní súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku

podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom do 06.09.2010 a aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, keďže
„dojednania“ o jednostrannej povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v pôvodným veriteľom
žalovaného vopred pripravenom formulári tlačiva Podmienok podľa názoru súdu, nespĺňa náležitosti
písomnej dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute v zmysle § 544 ods. 2 OZ. V danom prípade vo
vopred pripravenom texte pôvodného veriteľa žalovaného aj absentuje vôľa žalovaného dohodnúť sa
na jeho povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania s úhradou, teda urobiť takýto právny

úkon (písomná dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute), bez ohľadu na to, že žalovaný ako klient
mal podľa predtlače zmluvy v časti Klient prehlásiť, že súhlasí so zmluvnou pokutou.
Žalobca v konaní ani nepreukázal, že by zmluvná podmienka o povinnosti klienta (žalovaného) bola v
danom prípade individuálne dohodnutá so žalovaným, najmä keď táto je uvedená vo vopred veriteľom
žalovaného pripravenom formulári tlačiva Podmienok, bez možnosti žalovaného túto podmienku

ovplyvniť. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorému v snahe získať úver nezostávalo nič iné, len
predtlač zmluvy s Podmienkami na jej rube podpísať. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v
súlade s § 54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného
zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Neprijateľná zmluvná podmienka je s

poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ neplatná ako celok.

2. Žalovaný v rámci vyjadrenia zo dňa 09.04.2018 k žalobe uviedol, že pôžička znamená podľa článku
2. zmluvných podmienok bezúčelový spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej klientovi spoločnosťou. V
súvislosti s dobou trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný poukázal na to, že čo sa týka termínu

konečnej splatnosti, tento je uvedený v článku 2.6 zmluvných podmienok tak, že termín splatnosti
splátok je určený k 20-tému dňu v mesiaci a presný dátum konečnej splatnosti je teda 20.11.2016.
Žalovaný taktiež poukázal na najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995,
ktorá predstavuje dvojnásobok priemernej RPMN, čo v danom prípade má predstavovať 91,88 %.
Žalovaný poukázal aj na to, že v zmluve bola písomne dojednaná zmluvná pokuta, ako legitímny nástroj

žalovaného, ako veriteľa zabezpečiť si splnenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu. Žalovaný
zároveň vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka sa samostatne
premlčujú všetky splátky odo dňa ich zročnosti a v danom prípade premlčacia doba uplynula 18.12.2015
a žalobca podal na súd žalobu až dňa 19.12.2017.

3. Zo zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 19.11.2013 vyplývajú nasledovné údaje: typ pôžičky:
SLPQ QFD - najľahšia, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 11/2016, pôžička (S): 1.000 EUR,
celkové náklady spotrebiteľa: 341,72 EUR, celková čiastka: 1.341,72 EUR, splátka s poistením: 37,27
EUR, splátka (Ak): 37,27 EUR, počet splátok (n): 36, sadzba poistenia: 0 %, mesačná výška poistenia:
0 EUR, RPMN (X): 22,2 %, fixná ročná úroková sadzba: 22,20 %, priemerná hodnota RPMN: 45,94 %.

4. Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo sumu 1.341,72 EUR.

5. Podľa § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou

hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia

povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely

posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Podľa § 7 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru.

6. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo

mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

11. V predmetnej veci nebolo sporné, že strany sporu uzavreli spotrebiteľskú úverovú zmluvu.
Takáto zmluva musí obsahovať obligatórne zákonné náležitosti, pričom predmetná zmluva neobsahuje
minimálne, predpoklady použité pre výpočet RPMN, keďže údaje, ktoré sú uvedené v zmluvných
podmienkach nespĺňajú túto zákonnú podmienku, nakoľko v zmluve majú byť uvedené konkrétne údaje
vzťahujúce sa na zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, teda nie uvedenie všeobecných údajov,

resp. identifikáciu, čo vo všeobecnosti znamenajú jednotlivé súčasti vzorca na výpočet RPMN. V zmluve
je zároveň uvedená RPMN vo výške 45,94 %, čo však nie je správny údaj, pretože správna výška
priemernej RPMN je 25,43 %, nakoľko sa jedná o zmluvu so zabezpečením, o čom nepochybne svedčí
dojednanie zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho inštitútu v bode 13.3 zmluvných podmienok, pričom
dojednanie zmluvnej pokuty potvrdzuje aj samotný žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia.

Keďže je priemerná RPMN uvedená v neprospech spotrebiteľa, úver sa z tohto dôvodu považuje za
bezúročný a bez poplatkov rovnako, ako z titulu absencie predpokladov použitých pre výpočet RPMN.
Súd taktiež poukazuje na to, že zo zmluvy ani zo všetkých listín, ktoré predložil žalovaný nevyplýva,
aby tento bol akýmkoľvek spôsobom skúmal bonitu žalobkyne z hľadiska jej výdavkov, keďže je úplne
zrejmé, že žalobkyňa musela mať minimálne, určité nevyhnutné výdavky, avšak skúmanie výdavkov

žalobkyne nebolo žiadnym spôsobom preukázané, čo má taktiež za následok, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.12. V súvislosti s termínom konečnej splatnosti, resp. druhom úveru, súd poukazuje na to, že zo
zmluvných dojednaní síce tieto údaje vyplývajú, avšak podľa názoru súdu je vhodnejšie, pokiaľ sú tieto
údaje uvedené priamo a v textovej časti zmluvy, nie zmluvných dojednaní, aj keď je nepochybné, že aj

tieto žalobkyňa podpísala.
V súvislosti s absenciou uvedenia výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a poplatkov, súd
poukazuje na to, že z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C 42/2015 vyplýva, že postačuje, pokiaľ sú tieto
platby zahrnuté v mesačnej splátke, čo v danom prípade bolo splnené.

13. Ako už súd konštatoval, predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto má
žalobkyňa voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy, ktorú preplatila z titulu poskytnutého úveru, teda
v danom prípade na zaplatenie sumy 341,72 EUR, ktorú preukázateľne zaplatila oproti poskytnutému
úveru vo výške 1.000 EUR.

14. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa zaoberal aj posúdením jej dôvodnosti,

pričom dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Z prehľadu úhrad vyplýva,
že žalobkyňa pravidelne splácala splátky úveru, pričom celú poskytnutú istinu vo výške 1.000 EUR
splatila zaplatením splátky dňa 10.12.2015, kedy mala zaplatenú celkovú sumu 1.006,29 EUR. Všetky
ostatné platby, t.j. 4 x 37,27 EUR + 186,35 EUR, t.j. 335,43 EUR uhradila v období od 12.01.2016 do
10.05.2016, a keďže žaloba bola súdu doručená dňa 19.12.2017, tieto platby vo výške 335,43 EUR

nemôžu byť premlčané ani z dôvodu uplynutia objektívnej a ani subjektívnej lehoty, keďže neuplynula ani
zákonná doba dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. V rámci dvojročnej lehoty spätne od podania
žaloby nebola zaplatená iba časť splátky vo výške 6,29 EUR, ktorá bola uhradená 10.12.2015, avšak z
výsluchu samotnej žalobkyne nepochybne vyplynulo, že táto sa o skutočnosti, že môže žiadať vydanie
bezdôvodného obohatenia dozvedela niekedy na prelome rokov 2016/2017, a keďže žaloba bola súdu

doručená dňa 19.12.2017, nemôže byť ani táto časť nároku premlčaná, pričom všetky platby, ktoré
boli uhradené nad poskytnutú istinu boli uhradené v rámci objektívnej trojročnej premlčacej lehoty,
preto návrh žalobkyne nie je premlčaný a súd žalobe vyhovel tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku, pričom istinu priznal spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému.

15. Ohľadom zmluvnej podmienky uvedenej vo výrokovej časti rozsudku, súd poukazuje na to, že
predmetná zmluvná podmienka nebola zo strany žalobkyne ako spotrebiteľky individuálne dojednaná,
čo je zrejmé z formulárovej podoby zmluvy a žalobkyňa nemala možnosť uvedenú zmluvnú podmienku
zmeniť,prípadnejuúplnevylúčiťztextuzmluvy.Zmluvnápokutavdanomprípadejednostrannezaťažuje

len spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí
v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Podmienky, za ktorých právny predchodca žalovaného
dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu, poškodzujú spotrebiteľa,

spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany. Právny
predchodca žalovaného ako osoba podnikajúca na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov mal totiž
odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od neho možno očakávať,
že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných

strán. Dojednaná zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, preto je neplatná. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky vyplýva z ust. § 298 ods. 1 CSP, podľa ktorého môže súd v rozsudku v spotrebiteľskom
spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie podľa názoru súdu umožňuje,

aby sa spotrebiteľ aj v individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Súd poukazuje nato, že zo samotného ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva
právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ktoráspôsobujenerovnováhuvpostaveníúčastníkovtohtokonaniaapredmetnejspotrebiteľskejzmluvy.
Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
(každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách)
z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s
judikatúrou Európskeho Súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa, a to slabšej zmluvnej strany. Z vyššieuvedených dôvodov súd žalobe vyhovel aj pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, tak
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnej
žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).