Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210617
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316210617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa
Bratislava, pobočka Humenné, Námestie slobody 58, Humenné, IČO: 30807 484 proti žalovanému: v 1.
rade S. S., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, H., v 2. rade V. K. H.-J. N., so sídlom Q. XXXX/XX, E., IČO: 142
940 95, zast. JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Štefánikova 17, Humenné, za účasti intervenienta,
vystupujúceho popri žalovanom v 2. rade KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 4.949,86 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
v 2. rade a intervenienta vystupujúceho popri žalovanom v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu

Humenné č. k. 6C/143/2016-68 zo dňa 26.10.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného v 2.rade uhradiť
žalobkyni sumu 3.632,51 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o nepriznaní trov
konania intervenientovi vo vzťahu k žalobkyni.

Vo zvyšku m e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2.rade tak, že
p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu k žalovanému
v 2.rade v rozsahu 46 %.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
v rozsahu 46 %.

O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd 1.inštancie samostatným

uznesením.

Intervientovi vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e - p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni 4.949,86
eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie zastavil voči žalovanému v 1. rade. Priznal
žalobkyniprávonanáhradutrovkonaniavočižalovanémuv2.radevcelomrozsahu.Priznalžalovanému
v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu a intervenientovi vo

vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 144, § 145 a § 146 Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP), ust. § 238 ods. 1, 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a ust. §
420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 21.05.2002 žalovaný v 1. rade viedol nákladné
motorové vozidlo, pričom v dôsledku protiprávneho konania spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej
poškodený K. O. utrpel zranenia, na následky ktorých bol uznaný invalidným. Ďalej mal za preukázané,
že žalovaný v 1. rade bol za svoje protiprávne konanie uznaný vinným zo spáchania trestného činu

ublíženia na zdraví, za čo bol aj odsúdený a bol mu uložený trest.

4. Taktiež mal za preukázané, že v čase dopravnej nehody žalovaný v 1. rade bol v pracovnoprávnom
vzťahu so žalovaným v 2. rade a ako zamestnanec plnil pre neho pracovné úlohy.

5. Ďalej mal za preukázané, že žalobkyňa vyplatila poškodenému K. O. dávky invalidného dôchodku,

a to za obdobie od 14.11.2013 do 13.11.2014 vo výške 2.074,15 eur a za obdobie od 14.11.2014 do
13.02.2016 vo výške 2.875,71 eur. Intervenient, t.j. spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa a.s., u ktorej
v čase dopravnej nehody bolo nákladné motorové vozidlo poistené poistníkom, t.j. žalovaným v 2. rade,
odmietla uhradiť žalobkyni dávky, poskytnuté poškodenému z dôchodkového poistenia. Dané skutkové
tvrdenia vyplývajú z listinných dokladov, ktoré boli v konaní predložené a tieto skutkové tvrdenia neboli

v konaní sporné.

6. Medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade je spornou skutočnosť, či žalovaný v 2. rade má žalobkyni
nahradiť dávky sociálneho poistenia, ktoré žalobkyňa uhradila poškodenému K. O. a to na základe toho,
že utrpel zranenia pri dopravnej nehode dňa 21.05.2002, pričom prevádzkovateľom motorového vozidla

a zamestnávateľom vodiča tohto motorového vozidla bol žalovaný V. K. KAMEŇOLOM - NÁKUPNÉ
STREDISKO Humenné, t.j. žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade tvrdí, že žalobkyňa si mala svoj
nárok uplatniť priamo voči spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a. s., teda intervenientovi v danom spore
a zároveň vzniesol námietku premlčania. Intervenient na strane žalovaného taktiež namietal premlčanie
časti žalovanej sumy. Medzi stranami sporu je nesporná výška uplatneného nároku, pretože žalovaný

a ani intervenient nárok čo do výšky nenamietal. Súd právne vec posúdil ako nárok podľa § 238 ods. 1
Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

7.Pokiaľsajednáonárokžalobkyneuplatnenývočižalovanémuv2.rade,súdprvejinštancienazáklade
vykonaného dokazovania vyslovil názor, že žaloba je voči nemu dôvodná v celom rozsahu.

8. Je nesporné, že ustanovenie § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. zakladá regresný nárok žalobcu
voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Vyplatením dávok z
dôchodkového zabezpečenia vznikla žalobkyni majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení
stanovených predpokladov. Regresný nárok je svojim charakterom samostatným nárokom na náhradu

škody vyplývajúci z § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z, ktorý má povahu špeciálneho ustanovenia vo
vzťahu k Občianského zákonníku o náhrade škody.

9. Žalovaný v 1. rade v čase dopravnej nehody vykonával pracovné úlohy pre žalovaného v 2. rade. V
ustanovení § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu

pri vykonávaní činnosti pre inú osobu, zodpovedá za ňu ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje
sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych
povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ s
tým, že zamestnanec za takto spôsobenú škodu nezodpovedá.

10. Žalovaný v 2. rade, ako aj intervenient vzniesli námietku premlčania časti žalovanej sumy. V zmysle
vyššie citovaného ustanovenia §238 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. dávky, ktoré boli vyplatené v dôsledku
zavineného protiprávneho konania, sa premlčujú v subjektívnej 3ročnej premlčacej dobe a v objektívnej
10 ročnej premlčacej dobe s tým, že tieto doby začínajú plynúť, odkedy sa Sociálna poisťovňa zistila, kto
za vznik škody zodpovedá. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa až dňom 23.02.2017 sa dozvedela,

že žalovaný v 1. rade bol zamestnaný u žalovaného v 2. rade, keďže dňa 23.02.2017 žalobkyni bolo
doručené podanie žalovaného v 1. rade zo dňa 02.01.2017. Žalobca podal žalobu voči žalovanému v 2.
rade dňa 28.02.2017, t.j. v danej veci súd ma za to, že nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby
v zmysle ustanovenia § 238 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z..11. Vzhľadom na ustanovenie § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. a ustanovenie § 420 ods. 2
Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného v 2. rade

na náhradu škody, ktorá žalobkyni vznikla vyplatením dôchodkových dávok poškodenému s tým, že
žalobkyni toto právo voči žalovanému v 2. rade vyplýva priamo zo zákona.

12. Výrok o trovách konania odôvodil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. §
256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

13. Podľa ustanovenia §255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. V danom prípade súd žalobe žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v celom rozsahu vyhovel,

a preto žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v 2. rade vznikol nárok na priznanie náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Intervenient vystupoval popri žalovanom v 2. rade, ktorý bol v konaní neúspešný, teda
intervenientovi vo vzťahu k žalobkyni nevznikol nárok na náhradu trov konania.

15. Konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bolo zastavené, pretože žalobkyňa zobrala voči nemu

žalobu späť. Súd má za to, že zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade zavinila žalobkyňa a preto
žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni patrí právo na náhradu trov konania.

16. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Trval na svojej procesnej obrane,
teda že v tejto veci je v postavení žalovaného v 2. rade, kde mu chýba pasívna vecná legitimácia,

takže nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v danom konaní ide. Poukázal na ust. § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,zktorýchvyplýva,ženáhradu
škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa názoru žalovaného v 2.

rade z uvedeného vyplýva, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, teda pasívne legitimovaným mala
byť Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurence Group Bratislava, vystupujúca v tomto konaní ako
intervenient. Zároveň mal žalovaný za to, že v danom prípade je potrebné sa vyporiadať s právnym
výkladom časovej aplikácie ustanovením novely zákona č. 110/2007 Z.z., ktorý bol novelizovaný
zákonom PZP práve o citované ustanovenie s účinnosťou k 01.04.2007. Je zrejmé, že k poistnej

udalosti došlo dňa 21.05.2002, platby dôchodkového poistenia boli vyplácané v priebehu rokov 2013
až 2014 a žaloba bola podaná 11.11.2016. Žalovaný v 2. rade má za to, že pre určenie aplikácie
ustanovenia novelizovaného - doplneného znenia zákona je potrebné sa riadiť momentom vyplatenia
dávok sociálneho poistenia - invalidného dôchodku. Tieto boli realizované v čase účinnosti predmetného
ustanovenia, teda zo strany žalobkyne má na ich náhradu nárok. Podľa názoru žalovaného v 2. rade

nie je možné vykladať dotknuté ustanovenia zákona tak, že Sociálna poisťovňa nemá nárok na náhradu
vyplatených dôchodkových dávok, ak k poistnej udalosti došlo pred novelou. Hmotnoprávnym základom
pre uplatnenie jej práva na náhradu škody vzniknutej výplatou dôchodkovej dávky je od 01.12.2004
ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa
má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich

zavineného protiprávneho konania. V tejto súvislosti poukázal žalovaný v 2. rade na súdnu judikatúru,
konkrétne na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/19/2008 zo dňa 21.01.2009. Zákonným
predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa uvedeného ustanovenia je, že poisťovňa
uhradila svojmu poistencovi dávky dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli vyplatené ako následok
zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Žalobkyni vznikla vyplatením dávok

škoda, pričom ku vzniku škody došlo za účinnosti novely zákona o PZP. Vznik práva Sociálnej poisťovni
sa viaže na výplatu dávok a nie na čas, kedy došlo k poistnej udalosti. V čase vyplatenia dávok bola
poisťovňa treťou osobou, voči ktorej má Sociálna poisťovňa právo na náhradu škody v zmysle § 238
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 4 ods. 3 zákona. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/233/2016 zo dňa 06.06.2017. Žalovaný v 2. rade sa

zároveň pripojil k námietke premlčania, ktorú vzniesol intervenient. Keďže ide o náhradu škody podľa
ust. § 4 ods. 2 písm. a) ako škoda na zdraví a nákladoch, premlčanie sa riadi ust. § 106 Občianskeho
zákonníka.Ideosubjektívnupremlčaciulehotuvtrvanídvochrokov,ktorázačínaplynúťmomentom,keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa o výškeškody dozvedela plnením v roku 2013, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky, t.j. v roku 2015.
Námietka premlčania sa vzťahuje na platby za obdobie november 2013 až október 2014 vzhľadom k
tomu, že žaloba bola podaná 11.11.2016. Žalovaný v 2. rade navrhol vo vzťahu medzi ním a žalovaným

v 2. rade rozsudok zrušiť v celom rozsahu alebo zmeniť a žalobu vo vzťahu k nemu zamietnuť. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie aj intervenient vystupujúci popri žalovanom
v 2. rade. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a následne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v odseku 20 uvádza, že dávky,
ktoré boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania sa premlčuju v subjektívnej trojročnej
premlčacej dobe a v objektívnej desaťročnej premlčacej dobe. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa až
dňom 23.02.2017 sa dozvedela, že žalovaný v 1. rade bol zamestnaný u žalovaného v 2. rade, keďže
dňa 23.02.2017 žalobkyni bolo doručené podanie žalovaného v 1. rade zo dňa 02.01.2017. Vzhľadom

na obsah súdneho spisu, resp. vykonané dokazovanie v konaní je však zrejmé, že uvedené skutkové
tvrdenie je mylné. Napriek výpovedi žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.10.2017, v ktorom žalobca
uviedol, že Sociálna poisťovňa vždy vedela o tom, že pán V. K. KAMENOLOM-NAKUPNE STEDISKO,
bol prevádzkovateľom motorového vozidla, prostredníctvom ktorého bola spôsobená dopravná nehoda,
následkom ktorej sú vyplácané dávky sociálneho poistenia priamo žalobkyňou poškodenému, avšak

Sociálna poisťovňa nevedela, že žalovaný v 1. rade bol v pracovnoprávnom pomere s pánom V. K. je
zrejmé, že uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde. Samotný žalobca predložil do súdneho konania
spolu so žalobou aj trestný rozkaz sp. zn. 2T/331/02 zo dňa 19.09.2002, v ktorom je uvedené, že
obvinený S. S., vodič firmy KAMENOLOM Humenné je vinný. Uvedeným trestným rozkazom pritom
žalobca disponoval od roku 2003, nakoľko aj na základe záverov z trestného konania si tento uplatňoval

nárokyvočiprevádzkovateľovimotorovéhovozidla.Zároveňjenotorietou,žeprávežalobcaakoSociálna
poisťovňajesubjekt,ktorýdisponujekompletnouevidenciouinformáciíozamestnaneckýchpomeroch,a
teda mal vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade bol v čase poistnej udalosti zamestnancom žalovaného
v 2. rade, pričom o skutočnosti, že prevádzkovateľ motorového vozidla bol žalovaný v 2. rade ako
samotný žalobca uviedol, vedel. Skutočnosť, že žalobca vedel o tom, že prevádzkovateľom motorového

vozidla bol žalovaný v 2. rade potvrdzuje aj listina zo dňa 13.11.2014 - Výzva č. 96/2014 poisťovni na
poistné plnenie - náhradu škody - z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Bolo teda výhradne pochybením žalobcu, že si tento uplatnil svoj
nárok žalobou prvotne voči nesprávnemu subjektu, až následne po vyjadrení žalovaného v 1. rade si
svoje pochybenie uvedomil a nárok rozšíril aj voči žalovanému v 2. rade. Súd prvej inštancie pritom

úplne odignoroval dôkazy obsiahnuté v súdnom spise a uspokojil sa s účelovým tvrdením žalobcu na
pojednávaní, keď konštatoval, že žalobkyňa až dňom 23.02.2017 sa dozvedela, že žalovaný v 1. rade
bol zamestnaný u žalovaného v 2. rade. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď tento nesprávne konštatoval, že nedošlo k márnemu uplynutiu
premlčacej doby, nakoľko až dňa 05.06.2017 došlo k rozšíreniu žalobného návrhu, intervenient ďalej

trvá na vznesenej námietke premlčania. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a uplatnil si trovy konania, vrátane odvolacieho konania. Zároveň je
potrebné uviesť, že intervenient predložil aj súhlas žalovaného v 2. rade s podaním odvolania.

18. K odvolaniu žalovaného v 2. rade a intervenienta, ktorý popri ňom vystupuje v konaní sa vyjadril

žalobca. Pokiaľ žalovaný v 2. rade tvrdí, že žalobkyňa neskúmala existenciu dôvodov vylučujúcich
jeho povinnosť nahradiť škodu, podľa ust. § 238 ods. 7 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., takáto
procesná obrana žalovaného v 2. rade je neskorá, keďže nebola uplatnená v konaní na prvej inštancii.
Uvedené ustanovenie zákona sa týka takej nemajetnosti fyzickej či právnej osoby, kedy by uplatňovanie
škody neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody. V tomto

prípade však žalovaný v 2. rade vlastní majetok, z ktorého by bolo možné škodu nahradiť aspoň
čiastočne. Tiež ide o škodu, ktorá vznikla pri dopravnej nehode, a teda je krytá povinným zmluvným
poistením. Tento fakt už ani samotný intervenient vo svojom odvolaní nespochybňuje. Aj vzhľadom na
viaceré nedávne súdne rozhodnutia krajských súdov v rovnakých veciach. Žalovaný ďalej spochybňuje
svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, odvolávajúc sa na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001

Z.z. Dané ustanovenie zákona hovorí, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi. Priame uplatnenie náhrady škody dáva poškodenému možnosť a
nie povinnosť si uplatniť nárok u poisťovateľa. Neznamená to, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne
vecne legitimovaný v tomto spore. Poškodený má možnosť si uplatniť náhradu škody voči priamemuvinníkovi dopravnej nehody, inému zodpovednému subjektu v zmysle Občianskeho zákonníka alebo
priamo proti poisťovateľovi. Intervenient vo svojom odvolaní voči rozsudku už nespochybňuje fakt, že
aj náhrada tejto škody má byť krytá povinným zmluvným poistením, aj vzhľadom na viaceré nedávne

súdne rozhodnutia krajských súdov v rovnakých veciach, kde bol v postavení žalovaného. Tomu svedčí
aj fakt, že zo strany intervenienta už dochádza k dobrovoľnej úhrade týchto plnení v iných prípadoch. K
námietke, že premlčanie sa riadi ust. § 106 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že s týmto názorom
nemožno súhlasiť, nakoľko zákon č. 461/2003 Z.z. má vlastné ustanovenie o premlčaní v § 238 ods.
5, ktoré má prednosť pred úpravou v Občianskom zákonníku a kde je trojročná subjektívna premlčacia

doba. Zároveň žalobca uviedol, že v trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/331/02
zo dňa 19.09.2002 nebolo uvedené IČO, a preto sa nedalo bez pochýb určiť, že sa jedná o tú istú
spoločnosť. Tiež skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol zamestnancom spoločnosti V. K. KAMENOLOM-
NAKUPNE STEDISKO nezakladal bez pochybností predpoklad, že pri riadení motorového vozidla v
čase spôsobenia nehody vykonával práce pre túto spoločnosť tak, ako to predpokladá ust. § 420 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Žalobca trval na tom, že sa dozvedel o zodpovednosti žalovaného v 2. rade

až z podania žalovaného v 1. rade, doručeného 23.02.2017. Preto nemohlo dôjsť k premlčaniu ani časti
žalovaného nároku. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

19. Vyjadrenie bolo doručené tak žalovanému v 2. rade, ako aj intervenientovi na jeho strane. Ďalšie
vyjadrenie súdu zaslané nebolo.

20. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade uhradiť žalobkyni 4.949,86 eur v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
a intervenientovi. V zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.02.2019 a zistil, že odvolanie žalovaného a
intervenienta na jeho strane je čiastočne dôvodné.

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav okrem skutočnosti, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný v 1. rade bol
zamestnaný u žalovaného v 2. rade. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu len voči

žalovanému v 1. rade, ktorá bola doručená Okresnému súdu Humenné dňa 11.11.2016. Ako prílohu
žaloby doručila potvrdenie o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia, rozpis vyplatených
dávok, potvrdenie o výške vyplatených dávok zo sociálneho poistenia, znova rozpis vyplatených dávok a
trestný rozkaz Okresného súdu Humenné č. k. 2T/331/02-179. Z uvedeného trestného rozkazu vyplýva,
že obvinený S. S. bol vodičom firmy KAMENOLOM Humenné. Zároveň pripojil výzvu č. 96/2014 zo dňa

13.11.2014, ktorou žiada žalovaného v 2. rade o náhradu škody vo výške 2.074,15 eur, z ktorej vyplýva,
že priznanie a poskytnutie dávok bolo následkom toho, že S. S. pri riadení nákladného motorového
vozidla,ktoréhoprevádzateľomvčasespôsobenianehody,knehodedošlodňa21.05.2002,bolpoistený
V. K., NS KAMENOLOM Humenné (č. p. XXXXXXXXXX). Svojim zavineným protiprávnym konaním dňa
21.05.2002 spôsobil poškodenie zdravia K. O.. Zo zápisnice z pojednávania dňa 26.10.2017 č. l. 61

spisu ods. 2 čo do konštatovania súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP vyplýva, že všetky
listinné dôkazy boli stranám sporu vzájomne doručené, a preto na pojednávaní nebol vykonaný dôkaz
týchto listín prečítaním, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že ide o dôkaz, ktorý predložil sám žalobca, z
ktorého podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s námietkou žalovaného v 2. rade a intervenienta, ktorývystupuje na jeho strane vyplýva, že už dňa 13.11.2014 žalobca vedel, že S. S. riadil motorové vozidlo,
ktorého prevádzateľom v čase spôsobenia nehody bol V. K. NS KAMENOLOM Humenné, ktorého však
v žalobe ako žalovaného neoznačil, aj keď žalobu podával až 11.11.2016. Svojho zamestnávateľa ako V.

K. NS KAMENOLOM Humenné označil tak aj žalovaný v 1. rade v podaní doručenom Okresnému súdu
Humenné dňa 02.01.2017. Následne podaním doručeným Okresnému súdu Humenné dňa 28.02.2017
navrhol žalobca vstup do konania žalovaného v 2. rade, ktorého už označil riadne V. K. KAMENOLOM-
NAKUPNE STEDISKO so sídlom 1617/86, 066 01, IČO: 14 294 095.

23. Podľa ust. § 238 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z., právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám
na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že
dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb a keď sa dozvedela o
tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

24. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že v danom prípade je subjektívna lehota na uplatnenie práva
trojročná a objektívna lehota desaťročná. Preto odvolacia námietka žalovaného v 2. rade a intervenienta
na jeho strane čo do premlčania nároku v subjektívnej dvojročnej lehote nie je dôvodná. Dôvodná však je
námietka čo do premlčania časti nároku, a to konkrétne časti vyplatených dávok za mesiace november
2013 vo výške 184,70 eur, december 2013 vo výške 186,65 eur a január, február, marec, apríl a máj 2014

každá vo výške 189,20 eur, teda spolu vo výške 1.317,35 eur. Z dôkazu, ktorý sám žalobca predložil
tak ako to konštatoval odvolací súd vyššie do spisu na č. l. 9 spisu, jednoznačne vyplýva, že žalobca
vedel, že prevádzateľom motorového vozidla v čase spôsobenia nehody nebol žalovaný v 1. rade, ale
žalovaný v 2. rade. Preto námietka premlčania v časti nároku bola vznesená dôvodne a odvolací súd
na ňu prihliadol.

25. Vo zvyšku súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky žalovaného v 2. rade a
intervenienta na jeho strane sú iba zhrnutím ich právnej argumentácie predostretej v priebehu konania

na súde prvej inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom
rozhodnutí reagoval. Žalovaný v 2. rade ani intervenient na jeho strane nepredostrel odvolaciemu
súdu relevantný argument, teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol súčasne
takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaný v 2.
rade síce namietal, že Sociálna poisťovňa neskúma existenciu dôvodov vylučujúcich jeho povinnosť

nahradiť škodu a automaticky si túto uplatnila najprv proti bývalému zamestnancovi a následne len voči
jeho osobe. Uvedenú skutočnosť však žalovaný v 2. rade v priebehu konania na súde prvej inštancie
nenamietal,tedaideonovotuvodvolacomkonaní,pretoodvolacísúdzdôvodu,žetátoprocesnáobrana
žalovaného v 2. rade je neskorá, na ňu prihliadnuť nemohol. K odvolacej námietke žalovaného v 2.
rade, že nie je pasívne legitimovaný vo veci odvolací súd uvádza, že s touto námietkou, ktorú predniesol

žalovaný v 2. rade už i v priebehu konania na súde prvej inštancie sa tento riadne vyporiadal. Skutočne,
keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu
tretej osobe, za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ s tým, že zamestnanec za takúto spôsobenú
škodu už nezodpovedá. Žalovaný sa skutočne nemôže svojej zodpovednosti za škodu zbaviť tak, ako to
správne odôvodnil súd prvej inštancie v bode 21 odôvodnenia rozsudku, a to ani tvrdením, že žalobkyňa

si mala túto škodu uplatniť v spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. Je skutočne na výbere žalobkyne
u koho si bude škodu uplatňovať. Priame uplatnenie náhrady škody tak ako to správne tvrdí žalobca
vo svojom vyjadrení dáva poškodenému možnosť a nie povinnosť si uplatniť nárok u poisťovateľa.
Poškodený má skutočne možnosť si uplatniť náhradu škody voči priamemu vinníkovi dopravnej nehody,
inému zodpovednému subjektu v zmysle Občianskeho zákonníka alebo priamo proti poisťovateľovi.

26. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-

I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného v 2. rade a
intervenienta na jeho strane, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.27. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného v
2. rade uhradiť žalobkyni sumu 3.632,51 eur (4.949,86 eur - premlčaných 1.317,35 eur) v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o nepriznaní trov konania intervenientovi vo vzťahu k žalobkyni

podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. Vo zvyšku čo sa týka premlčanej sumy 1.317,35 eur tak ako to popísal odvolací súd vyššie podľa
ust. § 388 CSP zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol.

29.Odvolacísúdzmenilrozsudokajvovýrokuotrováchkonaniavovzťahukžalobkyniažalovanéhov2.
rade tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu k žalovanému
v rozsahu 46 %. Úspech žalobkyne predstavuje 73 %, úspech žalovaného v 2. rade 27 %. Rozdiel
úspechu a neúspechu tak predstavuje 46 % (§ 255 ods. 1 CSP).

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade v rozsahu 46 %. Úspech žalovaného v 2. rade tak ako už uviedol odvolací súd
vyššie predstavoval 27 %, úspech žalobkyne 73 %, teda rozdiel predstavuje 46 %. Zároveň odvolací
súd konštatoval, že o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.