Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8306200836
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8306200836.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: CCMI s.r.o., Tajovského
3 Košice, IČO: 45 991 979, právne zastúpený JUDr. Vladislavom Sisákom, advokátom, Skladná 14
Košice, proti žalovaným: 1/ Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13 Bratislava, 2/ BANDER, spol. s r.o., Perečínska 2736 Snina, právne zastúpený JUDr.
Jánom Martincom, advokátom, Werferova 1 Košice, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné, č. k. 17C/15/2006-769 zo dňa 04.02.2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

Priznáva žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol ,ktorou sa pôvodná žalobkyňa Ing.
Zita Greňová - ÁTRIUM domáhala náhrady škody vo výške 3.600,000,- Sk istiny s príslušenstvom
z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré konali nad
rámec predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Humenné, č. k. 16C/1662/2000-36 zo dňa
19.01.2001, a to zapečatením strojov, čím jej znemožnili pokračovať vo výrobe, a preto jej vznikla škoda

naznehodnotenístrojovaušlomzisku.Vyslovil,žeotrováchkonaniarozhodnesamostatnýmuznesením
po právoplatnosti rozsudku. V priebehu konania žalobkyňa z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
pôvodne žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky opravila označenie žalovaného ako
žalovaného v 1. rade - Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj
rozšírila žalobu o žalovaného v 2. rade, voči ktorému sa domáhala náhrady škody vo výške 8.071.730,-
Sk istiny s príslušenstvom.

V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko strán
sporu, záver znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie
účtovníctva K.. A. E., znalecký posudok Č.. X/XX, ďalej kontrolný znalecký posudok vypracovaný
znalcomK..L.T.č.X/XXXXzodňa20.02.2012,citovalust.§120,§132,§100,§101,§442Občianskeho
zákonníka, ako aj ust. § 1, § 2, § 18 zákona č. 58/1969 Zb. a uviedol, že pôvodná žalobkyňa si uplatnila
nárok na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. z titulu objektívnej zodpovednosti
štátu. Nesprávny postup orgánov činných v trestnom konaní mal spočívať v tom, že orgány štátu

znemožnili žalobkyni podnikať tým, že jej bolo nezákonne v tom bránené napriek tomu, že aj ak veci
sa v priestoroch ponechali, kde podnikala znemožnili jej takýmto úradným postupom podnikať. Takýmto
postupom jej bolo znemožnené vykonávať prevádzku v celej firme. Zároveň žalobkyňa poukázal
aj na negatívnu mediálnu kampaň, ako aj reportáž televízií na postoj zákazníkov firmy, ktorí rušilisvoje objednávky, resp. žiadali vrátiť zálohy. Súd prvej inštancie poukázal na výsledky vykonaného
dokazovania, ktoré vyplynuli zo spisu Okresného súdu Humenné, sp. zn. 16C/1662/2000, z ktorého
bolo preukázané, že vo veci bolo vydané predbežné opatrenie dňa 19.01.2001, ktorým súd zakázal

pôvodnej žalobkyni a K.. A. V. predať, prenajať, darovať alebo inak nakladať s hnuteľnými vecami
špecifikovanými v predbežnom opatrení až do právoplatného skončenia súdneho konania v tejto veci.
V konaní Okresného úradu PZ Humenné ČVS: I.-XX-XX-XXXX bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre
trestný čin sprenevery uznesením vyšetrovateľa. V konaní Krajského úradu vyšetrovania PZ Prešov
ČVS: V.-XX/OVEK-XXXX bol dňa 08.10.2001 vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov súkromnej

firmy K.. A. J. - Á.. Žalobkyňa ako dôvod žaloby a dôvod nesprávneho úradného postupu uvádzala
v konaní orgánov činných v trestnom konaní nad rámec predbežného opatrenia vydaného v konaní
vedenom na Okresnom súde Humenné, sp. zn. 16C/1662/2000. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že
občianskoprávne konanie vedené pod sp. zn. 16C/1662/2000 a konanie u orgánov činných v trestnom
konaní nie sú konania, ktoré na seba nadväzovali. Ide o dve samostatné konania v zmysle zákonnej
právnej úpravy, výsledkom ktorých bolo rozhodnutie vo veci v zmysle rozdielnej zákonnej úpravy. V

danom prípade účelom konania u orgánov činných v trestnom konaní bolo odňatie strojov, zariadení z
dôvodu podozrenia zo spáchania trestnej činnosti. Účelom občianskeho súdneho konania bolo vyriešiť
vlastníctvo k predmetným hnuteľným veciam a riešenie predbežnej otázky vlastníctva k hnuteľným
veciam. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje nesprávny úradný
postup. Z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť

o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo
v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho
orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Či úradný
postup bol vykonaný správne, je potrebné posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup
štátneho orgánu smeruje. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje bližšie pojem škody a neupravuje ani výšku

náhrady. Z tohto dôvodu je potrebné aplikovať všeobecné ust. § 442 Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovenie je možné aplikovať vtedy, ak v konaní bolo preukázané, že škoda ako predpoklad vzniku
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti
s nesprávnym úradným postupom. V konaní žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, a teda nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom

škodyanesprávnymúradnýmpostupom.Tvrdeniažalobkyne,žeakosúkromnápodnikateľkavdôsledku
nesprávnehoúradnéhopostupuorgánovčinnýchvtrestnomkonaní,ktoríkonalinadrámecpredbežného
opatrenia vydaného Okresným súdom Humenné uznesením č. k. 16C/1662/2000-36 zo dňa 19.01.2001
tým, že zapečatili stroje, jej znemožnili pokračovať vo výrobe a tak jej vznikla škoda na zhodnotení
strojov a na ušlom zisku nepreukázala. Z výsledkov znaleckého dokazovania znalcami K.. E. a K.. T.

bolo nesporne preukázané, že presun výroby a montáže okien pôvodnou žalobkyňou do inej spoločnosti
bol vykonaný ešte pred vydaním predbežného opatrenia. Z tohto dôvodu neexistuje príčinná súvislosť
medzi vydaným predbežným opatrením Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.
16C/1662/2000 a vznikom škody, resp. ušlého zisku, ktorý si žalobkyňa uplatňuje. Súd prvej inštancie
poukázalnadôkaznúpovinnosťstránvsporevzmyslepredchádzajúcejprávnejúpravy,t.j.Občianskeho

súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 s tým, že uviedol, že žalobkyňa, ani
jej právny nástupca uplatnenú výšku škody a ušlý zisk v konaní nepreukázali. Vypracované znalecké
posudky považovali za neúplné a nepresné, a preto predložili znalecký posudok vyhotovený K.. Y. N.
na objednávku pôvodnej žalobkyne, z ktorého záveru vyplýva, že znalec od roku 2002 prognozoval
postupnú ziskovosť. Vyhodnotil výšku zisku v rámci podnikateľskej činnosti v roku 2002 až 2006, na

základe čoho stanovil sumu ušlého zisku vo výške 141.000,- eur a výšku škody v dôsledku predaja
zastaralých zásob pod obstarávaciu cenu v sume 19.000,- eur ohľadom na žalobkyňou dosahovanú
stratu v roku 1999 a 2000.

Súd prvej inštancie uzavrel, že zákonné podmienky pre objektívnu zodpovednosť štátu vyplývajúcej z

ust. § 18 zákona č. 58/1969 Zb., a to nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody v konaní nebola preukázaná. Zo záverov znaleckých
posudkov vypracovaných v konaní K.. E. a K.. T. vyplýva, že pôvodná žalobkyňa previedla výrobu do
inej spoločnosti ešte pred zapečatením strojov, aj pred vznikom samotného sporu. Aj z doplňujúceho
výsluchu znalca bolo preukázané, že znalec na záveroch, ktoré v znaleckom posudku uviedol zotrval.

Ďalej z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo aj zistenie, že pôvodná žalobkyňa nadobudla
majetok v roku 1999. Výrobné stroje, ktoré boli zapečatené využívala na základe nájomnej zmluvy
uzavretej s K.. V.. Pôvodná žalobkyňa so všetkými zamestnancami ukončila pracovný pomer dňa
31.10.2000, ktorí boli potom zamestnaní v spoločnosti ÁTRIUM, s.r.o. (následne premenovaná ASTEC,s.r.o.). Z listinných dôkazov bolo nesporne preukázané, že v účtovníctve pôvodnej žalobkyne, v čase
zapečatenia strojov neboli evidované žiadne prijaté zálohy tak, ako to tvrdila žalobkyňa. Z toho dôvodu
konanie vedené na Okresnom súdu Humenné pod sp. zn. 16C/1662/2000 a trestné konania neovplyvnili

výrobu a hospodárenie pôvodnej žalobkyne a nezapríčinili stratu zisku žalobkyne. Súd konštatoval, že
v konaní nebola preukázaná škoda, ktorá mala vzniknúť žalobkyni, ani jej právnemu nástupcovi, takže
nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/126/2000 z 30.06.2010, z ktorého vyplýva,
že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak

vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za
škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje
príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všetkých súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala. Ušlý zisk je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá na rozdiel od
skutočnej škody spočíva v tom, že v dôsledku protiprávneho konania, resp. škodovej udalosti nedošlo k

rozmnoženiu (zväčšeniu) majetku, ktoré poškodený mohol odôvodnenie, t.j. preukázateľným spôsobom
očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/198/2007
zo dňa 30.06.2008). Aj z obsahu predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané,
že pôvodná žalobkyňa už v mesiaci november 2008 neprevádzkovala výrobu, nevykonávala svoju
podnikateľskú činnosť a tieto zistenia sú v rozpore so zisteniami a závermi znalca K.. Y. N..

K námietke zmeny zodpovednosti skutkovej podstaty a námietke premlčania z dôvodu nového
vyjadrenia žalobcu - právneho nástupcu pôvodnej žalobkyne, ktorý zmenil uplatnený nárok na náhradu
škody z nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní mal spočívať v nezákonnom
zapečatení výrobných strojov, kedy až do tohto vyjadrenia nebolo namietané nezákonné rozhodnutie

- predbežné opatrenie vo veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 16C/1662/2000 a
trestné konanie pre marenie výkonu úradného rozhodnutia začaté na základe uznesenia Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Humennom pod ČVS: ORP-298/OVEK-HE-2004, ktoré nebolo vedené
voči pôvodnej žalobkyni a v ktorom pôvodná žalobkyňa nebola trestne stíhaná, súd prvej inštancie
uviedol, že ak si právny nástupca žalobcu uplatnil náhradu škody na inom skutkovom základe ako

pôvodne bolo žalobou uplatnené, tak nové skutkové okolnosti v dôsledku zmeny titulu uplatnenej
náhrady škody neboli v konaní preukázané. Vznesená námietka premlčania uplatnená žalovaným v 1.
rade je z tohto dôvodu dôvodná, pretože namietané rozhodnutia boli vydané v októbri a novembri roku
2001 a skutkový základ nároku na náhradu škody právny nástupca žalobkyne uplatnil 27.03.2012. Z
hľadiska naplnenia podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,

dôkaznébremenozaťažovaložalobcu.Súdprvejinštanciespoukazomnaust.§120ods.1Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 vyslovil, že žalobca dôkazné bremeno
neuniesol. Nebol naplnený ani jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za
škodu, a preto nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu v zmysle
ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. nemôže byť daný. K výroku o trovách konania vyslovil, že o nich

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal postup súdu prvej
inštancie, ktorý v konaní nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky škody v čase, keď
nemal spoľahlivo zistenú rozhodujúcu skutočnosť, a to skutočnú škodu alebo ušlý zisk v danom prípade.

Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie
s otázkou existencie škody vysporiadal aj v súvislosti s uplatnenou náhradou škody v súvislosti s
nariadeným predbežným opatrením v konaní vedenom na Okresnom súde pod sp. zn. 16C/1662/2000,
ako aj v samostatnom konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8C/12/2004. Tieto
konania boli kľúčové najmä na zistenie skutkového, ako aj právneho základu nároku na náhradu

škody, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanému v 2. rade. Namietal nielen postup súdu prvej
inštancie pri nariaďovaní znaleckého dokazovania, ako aj následné hodnotenie vykonaných dôkazov,
záverov vyplývajúcich zo znaleckých posudkov, najmä vo vzťahu k možnosti klásť otázky znalcovi
K.. T. konateľom žalobcu za účelom objasnenia rozporov a rozhodujúcich skutočností pre posúdenie
dôvodnosti uplatneného nároku. Tým podľa názoru právneho zástupcu žalobcu došlo k porušeniu

princípu priamosti a ústnosti, ako aj neprimeraného zásahu do procesných práv žalobcu. Ďalej poukázal
na to, že súd prvej inštancie nezaujal stanovisko k vypracovanému znaleckému posudku K.. Y. N., ktorý
konštatoval, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu by vznikla pôvodnej žalobkyni skutočná
škoda vo výške 19.000,- eur. Podotkol, že namietal v konaní ustanoveného znalca K.. T., a preto vtejto súvislosti podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie práva účastníka na
súdnu ochranu zaručeného ústavou. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že vyjadrením zo dňa 23.03.2012
bola u žalobcu zmena pôvodnej žaloby. Taktiež vznesenú námietku premlčania žalovaným v 1. rade

považoval za bezpredmetnú. Zdôraznil, že celé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa vzťahuje
na žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie pripustil do konania ďalšieho účastníka, a to spoločnosť
BANDER s.r.o., Snina, voči ktorému pôvodná žalobkyňa uplatnila náhradu škody z dôvodu vydaného
predbežného opatrenia a následného neúspechu K.. V. v samostatnom konaní o vydanie hnuteľných
vecí. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, súd prvej inštancie neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých

voči nemu žalobu zamietol. Je neprípustné, aby presne z tých istých dôvodov súd žalobu zamietol aj
vo vzťahu k tomuto žalovanému v 2. rade. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu považoval namietané skutočnosti uvedené v
odvolaní za nedôvodné. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj

správne právne vec posúdil. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.
Právnyzástupcažalovanéhov2.radevovyjadreníkodvolaniupoukázalnadôvody,ktorésavzťahujúna
uplatnený nárok z titulu vydaného predbežného opatrenia. Tvrdil, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
vznik škody, a preto uplatnený nárok považoval za nedôvodný. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok, v
prípade úspechu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 4Co/130/2013-835 zo dňa 02.07.2014 bol rozsudok
Okresného súdu Humenné, č. k. 17C/15/2006-769 zo dňa 04.02.2013 potvrdený vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bol predmetný rozsudok zrušený a v
rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Na základe podaného

dovolania žalobcom, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 2Cdo/1235/2015-875 zo
dňa 29.04.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 4Co/130/2013-835 zo dňa 02.07.2014,
ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. 17C/15/2016-769 zo dňa 04.02.2013
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bol zrušený a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie konanie.
Dôvodom zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu bolo porušené právo na spravodlivý proces zaručené

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým odňatie možnosti konať pred
súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do
30.06.2016 z dôvodu nedoručenia vyjadrenia žalovaného v 1. rade (čl. 805 spisu) a žalovaného v 2.
rade (čl. 815 spisu) žalobcovi. Žalobca sa nemal možnosť dozvedieť o týchto vyjadreniach a prípadne
sa k ním aj vyjadriť. NS SR poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 13.01.2015

vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, zo záveru ktorého vyplýva, že aj keď vyjadrenie k
odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už
nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na
rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak
bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

5. Následne odvolací súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenia žalovaného v 1. rade, ako
aj žalovaného v 2. rade k odvolaniu žalobcu (čl. 805, 815 spisu) na vyjadrenie, ako aj vyjadrenia
žalovaných žalovaným navzájom. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniam žalovaných v 1., 2. rade
vo vyjadrení uviedol, že naďalej v plnom rozsahu zotrváva na svojich stanoviskách a argumentoch

prezentovaných v jeho odvolaní zo dňa 20.03.2013. S vyjadrením žalovaného v 1. rade nesúhlasil.
Poukázal na to, že v priebehu konania, ako aj v samotnom odvolaní žalobca zdôrazňoval, že podstata
nesprávneho úradného postupu zo strany orgánov činných v trestnom konaní spočívala v tom, že zásah
orgánov činných v trestnom konaní pre zaisťovanie predmetných strojov bol evidentne neprimeraný
a zjavne prekračoval rámec účelu, ktorý sa sleduje zaistením veci ako inštitútom trestného práva

procesného. Navyše v dôsledku toho bolo znemožnené vykonávať žalobkyni jej podnikateľskú činnosť,
ako aj pri samotnom zásahu bol prítomný špeciálny útvar policajného zboru a o zásahu bola odvysielaná
reportáž audiovizuálnych, masovokomunikačných médiách, čím došlo k odlivu zákazníkov pôvodnej
žalobkyne. Zapečateniu strojov predchádzalo vydanie predbežného opatrenia v konaní vedenom na
Okresnom súde Humenné, sp. zn. 16C/1662/2000, t.j. už pred zapečatením strojov orgánmi činnými

v trestnom konaní. Súd zakázal pôvodnej žalobkyni a K.. A. V., ktoré predmetné stroje prenajímal,
disponovať vlastníckym právom k týmto výrobným strojom - predať ich, prenajať, darovať alebo inak s
nimi nakladať. To znamená, že ak by aj predmetné stroje boli vecami potrebnými pre účely trestného
stíhania, bol by na to postačujúci a v zmysle zásad proporcionality a zdržanlivosti žiaduci postupich zaistenia v rozsahu vydaného predbežného opatrenia o zákaze scudzenia týchto strojov a nie
ich zaistenia na uplatnenie hrubej sily reprezentovanej tvz. „kukláčmi“ a následnou medializáciou a
prezentáciou tohto postupu orgánov činných v trestnom konaní ako oprávneného zásahu. Poukázal

na ust. § 2 ods. 4 Trestného poriadku účinného v čase zaistenia strojov, v zmysle ktorého postupujú
orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti, musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie
a dôsledne zachovať práva zaručené ústavou. Nesprávnym úradným postupom je každé konanie
orgánu verejnej moci, ktorým došlo k porušeniu pravidiel, ktoré zákon stanovuje pre činnosť týchto
orgánov. Zdôraznil, že žalobca sa nedomáha nápravy nesprávneho úradného postupu orgánov činných

v trestnom konaní, ale náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. K
vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedol, že žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu len zopakoval
svoje stanovisko v rámci obrany pred súdom prvej inštancie. Opätovne poukázal na postup súdu, ktorý
nariadil znalecké dokazovanie s tým, že zo znenia formulovaného zadania pre znalcov nepochybne
možno vyvodiť záver, že súd prvej inštancie mal už pred ustanovením znalcov za preukázané, že
škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní. Úlohou

znalcov nebolo zisťovať, resp. určovať, či pôvodnej žalobkyni vznikla alebo nevznikla škoda ako taká.
Posúdenie danosti predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, t.j. samotného vzniku škody, ako aj
príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a neoprávneným úradným postupom je vecou konajúceho
súdu. Takéto posúdenie nepatrí znalcovi. Z dôvodu neumožnenia klásť otázky znalcovi, podľa názoru
právneho zástupcu žalobcu bol porušený princíp priamosti a ústnosti civilného konania a neprimerane

bolo zasiahnuté do procesných práv žalobcu. S vyjadrením žalovaného v 2. rade o nedôvodnosti
uplatneného nároku voči nemu sa nestotožnil. Podstata nároku uplatneného žalobcom voči žalovanému
v 2. rade spočíva v tom, že pôvodná žalobkyňa nebola vlastníčka strojov, na ktoré sa vecne vzťahovalo
predbežné opatrenie a ktoré boli nevyhnutné na výkony podnikateľskej činnosti, ale tieto stroje mala
v nájme. Vlastníkom a prenajímateľom týchto strojov bol K.. A. V., na ktorého sa predbežné opatrenie

personálnetakistovzťahovalo.Jezrejmé,žepráveuvedenépredbežnéopatreniemuzabránilovďalšom
prenajímaní strojov pôvodnej žalobkyni, čím bolo znemožnené, aby pôvodná žalobkyňa vykonávala
svoju podnikateľskú činnosť. V dôsledku vydania predbežného opatrenia na návrh žalovaného v
2. rade nemohla svoju podnikateľskú činnosť vykonávať, a teda jej vznikla škoda vo forme ušlého
zisku, za ktorú zodpovedá žalovaný v 2. rade. K zániku predmetného predbežného opatrenie došlo v

dôsledku právoplatného zamietnutia žaloby voči pôvodnej žalobkyni a K.. V., čím v zmysle § 77 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 vznikol voči žalovanému v
2. rade hmotnoprávny nárok na náhradu ujmy spôsobenej inkriminovaným predbežným opatrením. V
závere právny zástupca žalobcu poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, č. k. II. ÚS 239/2013-27 zo
dňa 18.04.2013, ktorým ústavný súd síce rozhodol, že predmetnú sťažnosť pre nedostatok právomoci

odmietol, avšak z odôvodnenia vyplýva, že vzhľadom na princíp subsidiarity so skutkovými a právnymi
argumentami uvedenými žalobcom v sťažnosti sa bude musieť odvolací súd v rámci rozhodovania o
odvolaní proti rozsudku vo veci samej zaoberať. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa k vyjadreniu žalobcu (z čl. 899) písomne nevyjadrili.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016
(ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového

poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania podľa pôvodného Občianskeho súdneho poriadku
so zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych
účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom
do 30.06.2016 s tým, že následky úkonov sa uznávajú i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto
následkom nepočíta.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, beznariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený
na internetovej stránke súdu, ako aj úradnej tabuli dňa 21.07.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods.
1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nie je dôvodné.

Predmetom posúdenia odvolacím súdom bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade z dôvodu, že rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 4Co/130/2013-835
zo dňa 02.07.2014 bol rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zrušený a v
rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd zistil, že vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade súd prvej inštancie správne rozhodol, ako aj správne právne vec posúdil. Skúmal preukázanie
zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za
nesprávny úradný postup podľa zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákona č. 58/1969 Zb.). Súd prvej
inštancieuzavrel,ževdanomprípadenebolisplnenézákonnépodmienkyuplatnenéhonárokuzdôvodu,
že nebol preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody, t.j. skutočnej škody, ako aj ušlého zisku v
príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom. Na Okresnom úrade PZ Humenné
pod ČVS:I.-XX/XX-XXXX bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre trestný čin sprenevery, a to dňom

11.01.2001avkonaníKrajskéhoúraduvyšetrovaniaPZPrešovpodČVS:V.-XX/OVEK-XXXXbolvydaný
príkaz na prehliadku iných priestorov súkromnej firmy K.. A. J. - Á. z dôvodu, že existovalo dôvodné
podozrenie,žesavtejtoprevádzkenachádzajúvecidôležitépretrestnékonanie.Zospisovéhomateriálu
v trestnom konaní vyplýva, že žalobkyňa bola vyzvaná na vydanie veci dôležitých pre trestné konanie,
ktorá k dobrovoľnému vydaniu nepristúpila, a preto príslušný orgán činný v trestnom konaní realizoval

odňatie veci v súlade s Trestným poriadkom. Takýmto postupom v trestnom konaní nedošlo k porušeniu
objektívneho práva, ktoré by zakladalo akýkoľvek nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb.
V tejto časti súd prvej inštancie správne poukázal aj na rozdielnosť konaní občianskoprávneho, týkajúce
sa vydaného neodkladného opatrenia a konania orgánov činných v trestnom konaní.

9. Vo vzťahu k uplatnenej odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho postupu súdu prvej inštancie
pri nariaďovaní znaleckého dokazovania, odvolací súd uvádza, že túto námietku nepovažoval za
dôvodnú. Je pravdou, že súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie za účelom zisťovania výšky
škody, ktorá nakoniec zo záverov znaleckých posudkov K.. E. a K.. T. nevyplynula, a to z dôvodu, že
z predložených listinných dôkazov, najmä účtovných dokladov právnej predchodkyne žalobcu znalci

konštatovali, že k ukončeniu výroby došlo pred zaistením hnuteľných vecí, t.j. výrobných strojov v rámci
trestného stíhania pre trestný čin sprenevery, ktoré bolo vedené voči K.. V., ako aj k mareniu výkonu
úradného rozhodnutia. Zadaním úlohy pre znalca v sporovom konaní, súd prvej inštancie skúmal, či
súvislosti so zapečatením strojov a znemožnením podnikania právnej predchodkyne žalobcu vznikla
skutočná škoda, resp. ušlý zisk, na posúdenie ktorých otázok nariadil znalecké dokazovanie. Zo záverov

znaleckého posudku K.. E. a K.. T. vyplynulo, že pôvodná žalobkyňa K.. A. J. - Á. podnikala so
stratou v období rokov 1999 až 2000, a preto nebolo možné predpokladať, že následne jej z titulu
zapečatenia výrobných strojov vznikol ušlý zisk, pokiaľ z účtovných dokladov ani nevyplynulo, že by
mala prijaté zálohy na objednávky. Takýto záver je nesporný a na posúdenie účtovných dokladov, t.j.
odborných otázok, vrátane prípadného vyčíslenia ušlého zisku, súd prvej inštancie správne postupoval.

Znalecký posudok súd vyhodnotil ako každý iný dôkaz v súlade so zásadou hodnotenia dôkazov
vyplývajúcou z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016
(§ 191 CSP). Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či závery posudku sú
náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, s
ktorými sa bolo treba vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov

a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Znalecký posudok
K.. T. bol vypracovaný ako kontrolný znalecký posudok na vypracovaný znalecký posudok K.. E., na
ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal, ktorý potvrdil závery K.. E.. Znalkyňa K.. E.
v znaleckom posudku č. X/XX uviedla, že z predložených listinných dôkazov, predložených právnou
predchodkyňou žalobcu dospela k záveru, že K.. A. J. nevznikol žiadny ušlý zisk z dôvodu, že ani v

predchádzajúcich obdobiach vo svojej podnikateľskej činnosti nedosahovala žiadny zisk, ale stratu a z
dôvodu nesúvisiacich so zapečatením strojov v októbri roku 2001 prestala vykonávať výrobu okien ako
svoju podnikateľskú činnosť fyzickej osoby už na začiatku roku 2001. V roku 2000 dosiahla stratu pri
výrobe okien. Z kontrolného znaleckého posudku K.. L. T., ktorý bol vypracovaný z dôvodu vznesenýchnámietok žalobkyne proti záverom znaleckého posudku K.. A. E. vyplýva, znalecký posudok č. X/XXXX
zo dňa 20.02.2012, že ustanovený znalec K.. L. T. sa stotožnil so záverom znalkyne K.. E., keď dospel
k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu škody a ušlého zisku taktiež považoval za neopodstatnený,

lebo konštatoval, že presun a následný úkon podnikateľskej činnosti právnej predchodkyne žalobcu
nebol spôsobený nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní, ale k nemu došlo
evidentne nielen pred samotným zapečatením strojov, ale dokonca aj pred vznikom samotného sporu.
So závermi kontrolného znaleckého posudku sa stotožnil aj žalovaný v 1. rade. Súd prvej inštancie
vyhodnotil ako listinný dôkaz aj predložený znalecký posudok vypracovaný na objednávku K.. A. J.,

vypracovaný znalcom K.. Y. N. dňa 11.06.2012, s ktorého záverom sa nestotožnil.

10. Vo vzťahu k namietanej zaujatosti znalca K.. T., odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
sa náležite s jeho námietkou vysporiadal tak, že K.. L. T. nevylúčil z podanie znaleckého posudku
v prejednávanej veci, a to uznesením č. k. 17C/15/2006-675 z 18.07.2012. Na základe podaného
odvolania žalobcu, Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd uznesením č. k. 3Co/111/2012-736 zo

dňa 16.11.2012 odvolanie odmietol pre neprípustnosť. Závery oboch znaleckých posudkov K.. E., ako
aj K.. T. boli totožné, a preto súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti záveru
kontrolného znaleckého posudku vypracovaného K.. T.. Strany sporu mali možnosť v rámci konania pred
súdom prvej inštancie predložiť námietky k vypracovanému znaleckému posudku, ktorý strana sporu -
žalobca využil. Nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania, a to vedeckým ústavom alebo znaleckou

inštitúciou, súd prvej inštancie správne nepovažoval za hospodárne, a preto pri posudzovaní dôvodnosti
uplatneného nároku vychádzal z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania K.. E. a K.. T.. Aj
výsluch znalca je len jedným z dôkazných prostriedkov, na základe ktorých súd pri hodnotení dôkazov
vychádza. Strany sporu mali možnosť sa vyjadriť k výpovedi znalca nielen ústne, ale aj písomne ako
to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.07.2012 (čl. 669 - 674 spisu). Postupom súdu

podľa názoru odvolacieho súdu preto nedošlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces. Z
tohto dôvodu, ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú.

11. Zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za
nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní v danom prípade preukázaný nebol, ani

existencia škody, resp. ušlého zisku v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, a preto súd
prvej inštancie správne žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol ako nedôvodnú. Z týchto
dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade
ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade,
odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v súlade so
zásadou úspechu v odvolacom konaní priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdub) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý- za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen.ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.