Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/305/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115201438
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115201438.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej v právnej veci žalobkyne: O. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B., V. XXX, v konaní zastúpená: X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., V. XXX,
proti žalovanému: O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., V. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduNitrač.k.25C/38/2015-132,zodňa20.augusta2015,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal právo na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Dôvodil tým, že žalobkyňa sa
domáhala voči žalovanému vypratania jeho osobných vecí z jej nehnuteľnosti a opustenia nehnuteľnosti.
Vzhľadom na vyjadrenie zástupkyne žalobkyne zo dňa 20.08.2015 súd konanie zastavil, keďže po
podaní žaloby došlo k zmene situácie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP
tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že žalobkyňa s ním
nekomunikuje. Na základe jej správania jej poslal výzvu na vrátenie 50 % daru - rodinného domu.
Na základe odpovede žalobkyne podal žalobu o vrátenie daru, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn.
8C/76/2014. Reakciou žalobkyne bolo, že žalovanému zrušila trvalý pobyt v rodinnom dome a jej
správanie voči nemu sa ešte zhoršilo a jej konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi, a keď dňa
21.01.2015 vymenila zámky na dome, zostal žalovaný ako bezdomovec na ulici. Mal za to, že aj keď

žalobkyňa vzala žalobu späť, jeho situáciu to nerieši, pretože žalobkyňa ho bezprávne deložovala
v januári 2015, keď vymenila zámky a naďalej mu úmyselne zadržiava veci a finančné prostriedky.
Žalobkyňa tvrdila, že neprispieval na chod rodinného domu a že jej matka mu poskytla náhradné
ubytovanie - 1-izbový byt vo P., ale žalobkyňa tieto tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi. Keďže ho
žalobkyňa bezprávne vypratala a on je stále bezdomovcom, podal odvolanie, pretože súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Dodal, že v predmetnej nehnuteľnosti býval od roku 2002, z čoho možno predpokladať,
že mu vznikol tzv. prirodzený nájom domu bez určenia doby užívania podľa § 685 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Na základe uvedeného žiadal, aby súd konanie nezastavil a z dôvodu, že je invalidný
dôchodca žiadal oslobodenie od súdnych poplatkov.

3. Podaním zo dňa 19.11.2015 žalovaný doplnil svoje odvolanie, keď uviedol, že od podania odvolania

žalobkyňa na jeho pokusy skontaktovať sa a dohodnúť sa nereaguje. Žiadal preto, aby súd vydal
rozsudok, ktorým konanie nezastaví a uloží žalobkyni povinnosť zabezpečiť náhradný byt žalovanému,povinnosť strpieť právo žalovaného na bývanie v predmetnom dome, z ktorého ho bezprávne vypratala,
až do splnenia povinnosti zabezpečenia bytovej náhrady, povinnosť žalovaného vypratať dom do 30 dní
oddoručeniapísomnéhovyhláseniaozabezpečeníprimeranéhonáhradnéhobytu,povinnosťžalobkyne

vyplatiť žalovanému finančné odškodnenie vo výške 30.000,- eur.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnutým uznesením súd
konanie zastavil, pretože došlo k zmene situácie, keď žalovaný už v rodinnom dome nebýva, nedomáha
sa dostať do rodinného domu. Vzhľadom na to sa stalo konanie bezpredmetným, preto žalobu, ktorou

sa domáhala voči žalovanému vypratania osobných vecí z nehnuteľnosti a opustenie nehnuteľnosti,
vzala späť. Dodala, že spory so žalovaným vznikli pre jeho nadmerné pitie alkoholu. Žalovaný celý dom
užíval, aj keď býval v suteréne, je to irelevantné, pretože býval v spoločnej domácnosti so žalobkyňou
a jej matkou. Od januára 2013 neprispieval na náklady spojené s bývaním, nesplácal hypotekárny úver.
Všetky náklady spojené s bývaním hradila matka žalobkyne. Nakoľko žalovaný finančne neprispieval,
nemal záujem starať sa o nehnuteľnosť, platiť hypotéku, sústavne bol pod vplyvom alkoholu, žalobkyňu

a jej matku stále urážal, vyhrážal sa zabitím, správal sa agresívne, musela žalobkyňa vymeniť zámky na
rodinnom dome, v ktorom už mal žalovaný zrušený trvalý pobyt. Poprela, že by úmyselne zadržiavala
veci žalovaného, práve naopak, bolo mu viackrát umožnené, aby si ich zobral, ale on odmietal. Dňa
22.01.2015 po privolaní policajnej hliadky, keď nasilu vnikol do domu si mohol taktiež zobrať svoje veci,
na čo bol vyzvaný aj policajnou hliadkou. Pokiaľ ide o 1-izbový byt vo P., matka žalobkyne ústne vyzvala

žalovaného, aby sa presťahoval do predmetnej nehnuteľnosti, pričom mu dávala kľúče, ale žalovaný
neustále odmietal. Vzhľadom na uvedené žiadala žalobkyňa napadnuté uznesenie v celom rozsahu
potvrdiť.

5. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že od bezprávneho deložovania žalobkyňu žiada

o zabezpečenie náhradného bytu s tým, aby strpela právo žalovaného na bývanie v predmetnom dome,
z ktorého ho bezprávne vypratala, až do splnenia povinnosti zabezpečenia bytovej náhrady. Žalovaný
v rodinnom dome nebýva a nemôže sa dostať k svojím osobným veciam a do domu ani za prítomnosti
polície, pretože žalobkyňa ako majiteľka domu, ktorý jej daroval žalovaný, si to neželá. Poukázal na to,
že jeho zdravotný stav sa od bezprávneho deložovania žalobkyňou bez poskytnutia bytovej náhrady

výrazne zhoršil, zvýšenie percentuálnej miery je 10 %. Tvrdenia žalobkyne, že užíval všetky miestnosti v
rodinnom dome označil za účelové klamstvá, nakoľko má problémy s chôdzou a vyhovovalo mu bývanie
v suteréne, kde je bezbariérový prístup do domu. Za nepodložené označil tvrdenia žalobkyne o tom, že
nehradil výdavky rodinného domu do roku 2013. Zdôraznil, že do rúk matky žalobkyne prispieval na chod
domácnosti. Z dedičstva po svojom otcovi cca 15.000 eur, nadobudol osobné motorové vozidlo, peňažný

účet so zostatkom 15.473,16 eur, a cenné papiere, členské práva a povinnosti voči COOP Jednota SD,
ktoré žalobkyňa zadržiava v rodinnom dome. Ďalej dodal, že býval v rodinnom dome, takže keby bola
žalobkyňa odpojená od energií, bol by bez energií aj on s tým, že energie boli písané na jeho meno,
preto uhrádzal upomienky. Žalobkyňa účelovo nehradí energie, ktoré sú písané na žalovaného. Platbu
za vodu si žalobkyňa prepísala na svoje meno v januári 2016 s tým, že nechala v Západoslovenskej

vodárenskej spoločnosti dlžobu vo výške 125,74 eur, pretože platby za vodu boli písané na žalovaného.
žalovaný tiež vyzval žalobkyňu na prepis elektrickej energie v ZSE, pretože žalobkyňa je v omeškaní
s platbami za elektrickú energiu od januára 2016 a všetky poplatky za upomienky búdu účtovaní pri
prepise elektrickej energie a vyúčtované žalovanému, hoci žalovaný v rodinnom dome nebýva od jeho
deložovania dňa 21.01.2015, čím sa žalobkyňa dopúšťa bezdôvodného obohatenia. Ďalej žalovaný

uviedol,žesámuhrádzalhypotekárnyúver,pretožematkažalobkynejedlhodobonezamestnanádoroku
2000. Za nepravdivé označil tvrdenia žalobkyne, že žalovaný požíval alkohol vo väčšej miere. Poukázal
na to, že sa niekoľkokrát domáhal, aby mu žalobkyňa aj za prítomnosti polície vydala jeho veci. Nakoľko
žalobkyňa nereagovala na výzvy žalovaného a účelovo aj v súčasnosti zadržiava žalovanému veci,
podal žalovaný na žalobkyňu žalobu o vrátenie vecí a vyplatenia pod sp. zn. 12C/598/2015. Záverom

uviedol, že žalobkyňa ani jej matka mu nikdy neponúkli náhradné bývanie alebo byt, ústne ani písomne.
Mohli tak urobiť za účasti polície, keď žalobkyňa bezprávne deložovala žalovaného a ten nastupoval
do nemocnice v Nitre na hospitalizáciu. Naopak, žalovaný vyzýval matku žalobkyne, aby mu vrátila 1-
izbový byt vo P., po otcovi žalovaného ešte v roku 2012, keď matka žalobkyne podala návrh na rozvod.

6. Žalobkyňa v duplike na repliku žalovaného uviedla, že žalovaný v danej nehnuteľnosti nemal trvalý
pobyt, neplatil a nespolupodieľal sa na platbách za energie domu, mesačné splátky úveru, nestaral sa
o okolie domu ani o dom, a to napriek tomu, že žalobkyňa bola školopovinná a nemala žiadny príjem.
Poukázala na to, že dom opúšťal v januári 2015 za asistencie polície, ktorá ho vyzvala, aby si zobralvšetky osobné veci z domu. Pred policajnou hliadkou mu matka žalobkyne chcela odovzdať kľúče od
bytu vo P., ktoré v tom čase odmietal prevziať. Veci mal pobalené aj v osobnom motorovom vozidle,
ktorým odišiel. Nebolo pravdou, že by sa žalovaný k vozidlu nedostal. Zdôraznila, že svoj zdravotný

stav si žalovaný spôsobil sám, prvýkrát si spôsobil ujmu na dolnej končatine ešte v čase trvania jeho
prvého manželstva, keď riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a spôsobil dopravnú nehodu.
Tvrdenia žalovaného považovala za nepravdivé, úmyselne zavádzajúce súd a očierňujúce žalobkyňu a
jej matku. Žalovaný obýval celý rodinný dom, všetky podlažia, jeho vinou takmer vyhoreli, keď podpálil
záves v kuchyni na prízemí. Nie je pravdou, že by sa nepohyboval po schodoch a už vôbec nie, že pri

chôdzi musí používať francúzske barle. Do rúk matky žalobkyne neprispieval žiadnou sumou na energie
a chod domu, ani na splátky úveru, čím úmyselne zavádza súd. Neplatil ani výživné ako mu nariadil
súd, nieto ešte aby dával peniaze len tak bez dokladu do rúk matky žalobkyne. Poukázala tiež na to,
že opakovane psychicky deptal žalobkyňu aj jej matku, nadával im, vyhrážal sa zabitím. Spolužitie so
žalovaným sa stalo neúnosným a z uvedených skutočností sa žalobkyňa začala báť o svoj život a bola
nútená chovaním žalovaného vymeniť zámky na rodinnom dome. Preto žiadala napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako
aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 CSP potvrdiť.

8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto
základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 96 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.06.2016, navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

12. Podľa § 96 ods. 2 citovaného zákona súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

13. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 146 ods. 1 prvej vety CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

15. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že

na prejednaní svojho žalobného návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s
tým, že o jeho žalobnom návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté. K späťvzatiu
žaloby môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania od podania žaloby do právoplatného rozhodnutia vo
veci. Pretože späťvzatie žaloby môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného (v sporovom
konaní) alebo iných účastníkov konania (v nesporovom konaní alebo konaní vo veciach, o ktorých bolo

rozhodnuté iným orgánom) na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci, má žalovaná strana
(resp. ostatní účastníci) zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto žalobcovým procesným úkonom. Iba
výnimočne,akžalobcavezmežalobuspäť,súdkonanienezastaví.Jetotakibavprípade,akžalovanýso
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Vážne dôvody, ktoré opodstatňujú nesúhlas žalovanejstrany so späťvzatím žaloby, spravidla spočívajú v tom, že žalovaný alebo iný účastník konania má
právny alebo iný (morálny, ekonomický a pod.) záujem na tom, aby o žalobe bolo meritórne rozhodnuté.
Vážny dôvod k nesúhlasu so späťvzatím žaloby má žalovaný aj vtedy, ak dokazovanie vo veci postúpilo

tak ďaleko, že možno očakávať rozhodnutie súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 26. novembra
2014, sp. zn. 22 Cdo 2149/2014)

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa v konaní domáhala vypratania nehnuteľnosti - rodinného
domu so súpisným číslom XXX nachádzajúceho sa v obci Y., katastrálne územie P. Y., zapísaného na

LV č. XXX - a prevzatia jeho osobných vecí z nehnuteľnosti. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie
dňa 20.08.2015 vzala žalobu späť na základe toho, že žalovaný už v predmetnej nehnuteľnosti nebýva,
nemá právo vstupu a ani sa nedomáha vstupu do nehnuteľnosti, pričom takmer všetky osobné veci si
zobral. (č.l. 130 spisu). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa dosiahla to, čo žalobou žiadala. Žalovaný
so zastavením konania nesúhlasil, dôvodiac tým, že mu žalobkyňa zrušila trvalý pobyt v rodinnom dome
po tom, ako podal žalobu o vrátenie daru - predmetného rodinného domu, že dňa 21.01.2015 vymenila

zámky na dome, čím zostal ako bezdomovec na ulici. Mal za to, že aj keď žalobkyňa vzala žalobu späť,
jeho situáciu to nerieši, pretože žalobkyňa ho bezprávne deložovala a naďalej mu úmyselne zadržiava
veci a finančné prostriedky.

17. Zákon síce bližšie nevysvetľuje, čo treba považovať za vážny dôvod nesúhlasu so späťvzatím

žaloby, nepochybne ale musí ísť o dôvod, z ktorého vyplýva, že je tu dôvodná požiadavka, aby vec bola
prejednaná a rozhodnutá. Súd preto musí s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a povahu
uplatňovaného nároku zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím je založený na právnom alebo inom (napr.
ekonomickomalebomorálnom)záujmedruhejstrany,abyožalobnomnávrhubolomeritórnerozhodnuté
i napriek nezáujmu žalobcu pokračovať v spore. V sporovom konaní je tento záujem spravidla daný

vtedy, ak konanie mohlo byť začaté aj na základe žaloby žalovaného (iudicium duplex), ako napr.
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, alebo ak meritórne rozhodnutie má právny význam pre žalovaného. To však platí len vtedy,
ak nedošlo k splneniu žalobou uplatňovaného nároku. Ak ale plnenie už bolo poskytnuté (nie je
rozhodujúce, či žalovaný splnil dobrovoľne alebo splnenie dlhu bolo realizované nútene), odpadla

samotná podstata sporu a konanie a rozhodovanie súdu o návrhu na splnenie povinnosti už nemôže
viesť k sledovanému účelu. Pri takomto zistení musí súd žalobu (ak ju žalobca nevezme späť) zamietnuť
bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu bol uplatnený nárok opodstatnený (resp. neopodstatnený).

18. Vyššie uvedené námietky žalovaného proti zastaveniu konania nepredstavujú podľa názoru

odvolacieho súdu vážny dôvod, pre ktorý by nemohlo dôjsť k účinnému späťvzatiu žaloby žalobkyňou a
potrebemeritórnehorozhodnutiavoveci. Žalobkyňajevlastníčkounehnuteľnostianámietkyžalovaného
o zadržiavaní jeho osobných vecí žalobkyňou odporujú zmyslu konania, ktorého predmetom bol návrh
na vypratanie, čo zahŕňa jednak osobu žalovaného ako aj jeho osobné veci. Žalobkyňa výslovne
žiadala žalovaného, aby si osobné veci z predmetnej nehnuteľnosti odniesol, preto jeho tvrdenie, že

mu zadržiava veci odporuje podstate sporu. Ani prípadné nevydanie vecí však nezakladá dôvodnosť
pokračovať v tomto konaní, keďže sa tej istej veci domáha žalobkyňa aj žalobca, preto viesť súdne
konanie o tejto otázke nemá žiadny praktický význam.

19. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

21. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

22. Podľa § 146 ods. 2 citovaného zákona, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.23. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ OSP s § 146 ods. 2 OSP vyplývalo, že ak súd zastavil konanie
v dôsledku späťvzatia, musel sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorá
zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom

vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, bolo
nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného
k požiadavkám žalobcu. Podstatné teda bolo to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie,
pričom súd neskúmal, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010)

24. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP predstavovalo všeobecnú a teda
subsidiárnu úpravu k ustanoveniu § 146 ods. 2 OSP, upravujúcemu zásadu zodpovednosti za zavinenie,
jeho aplikácia bola odôvodnená pri rozhodovaní o náhrade trov konania len vtedy, ak nešlo o zavinenie
zastavenia konania jednou zo strán v zmysle § 146 ods. 2 prvej alebo druhej vety OSP. Z uvedeného
vyplýva záver, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení konania musel najprv

dôsledne skúmať zavinenie zastavenia konania stranami a až následne, ak zavinenie nebolo možné
pričítať žiadnej zo strán, rozhodnúť o trovách zastaveného konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

25. V danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku zmeny procesnej situácie, keď
vysťahovaním žalovaného z rodinného domu došlo k naplneniu žalobného návrhu, ktorého sa domáhala

žalobkyňa, čím odpadol predmet sporu, o ktorom už ďalej nebolo potrebné rozhodovať meritórne. Na
základe uvedeného rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania bolo vecne správne, keď žiadnej
zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, správne mal však aplikovať ustanovenie § 146 ods.
2 druhej vety OSP, keďže žalobkyňa pre správanie odporcu vzala späť dôvodne podanú žalobu, pričom
si však trovy konania neuplatnila.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov
nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

28. Odvolací súd nerozhodol o žiadosti žalovaného o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, pretože
zo spisu nevyplýva povinnosť žalovanému platiť súdne poplatky.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).