Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717208835
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717208835.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Q. M. V., L..V.., V. V.

A. XX, XXX XX, Ž., E.: XX XXX XXX, proti žalovanému Ľ. F., S.. XX.X.XXXX, M. Z. S. N. XXX, XXX XX,
Z. S. N., právne zastúpenému JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom A. Kmeťa 28, 036
01, Martin, IČO: 42 216 541, v konaní o zaplatenie 5.152,72 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť istinu 4.657,72 € zmluvný úrok 192,03 €, úroky z omeškania
2,40 €,
- spolu s 13,90 % úrokom ročne
- z nezaplatenej istiny 5.152,72 od 23.5.2017 do 16.06.2017,

- z nezaplatenej istiny 4.852,72 od 17.06.2017 do 14.07.2017,
- z nezaplatenej istiny 4.755,22 od 15.07.2017 do 23.11.2017,
- z nezaplatenej istiny 4.657,72 od 24.11.2017 do zaplatenia,
a úroky z omeškania vo výške 5% ročne
- z nezaplatenej istiny 5.152,72 od 23.5.2017 do 16.06.2017,
- z nezaplatenej istiny 4.852,72 od 17.06.2017 do 14.07.2017,
- z nezaplatenej istiny 4.755,22 od 15.07.2017 do 23.11.2017,

- z nezaplatenej istiny 4.657,72 od 24.11.2017 do zaplatenia,
a úroky z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených zmluvných úrokov 192,03 € od 23.5.2017 do
zaplatenia
všetko v pravidelných mesačných splátkach po 400 € zročných vždy k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej
splátky stáva sa zročný celý dlh.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.6.2017 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 5.152,72 € titulom nezaplatenej úverovej istiny, úroku vo výške 192,03 €, úrokov z omeškania

vyčíslených v sume 2,40 €, 13,90 % úroku ročne z nezaplatenej istiny 5.152,72 € od 23.5.2017 do
zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne z tejto istiny od 23.5.2017 do zaplatenia a 5 % úroku z
omeškania ročne z nezaplatených úrokov 192,03 € od 23.5.2017 do zaplatenia ako aj náhrady trov
konania.2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovaným dňa 1.8.2014 ako veriteľ uzavrel
úverovú zmluvu čísla uvedeného v žalobe, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné

prostriedky vo výške 6.000 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky banky a
Obchodné podmienky pre úvery občanom. Úverová zmluva mala všetky náležitosti úverovej zmluvy
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Bonita
žalovaného bola zo strany žalobcu overená pred poskytnutím úveru v súlade s ust. § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušoval svoje

zmluvné povinnosti a prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas. Preto žalobca na základe výzvy
na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 22.5.2017 v zmysle §
565 Obč. zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť
predčasného zosplatnenia druhou upomienkou - opakovaným upozornením zo dňa 17.3.2017. V súlade
s čl. 19 bod 19.8 všeobecných obchodných podmienok banky sa písomnosť banky adresovaná klientovi
považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. Pohľadávka

žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia k 22.5.2017 predstavovala istinu poskytnutého úveru vo
výške 5.152,72 € (do zosplatnenia žalovaný na istinu zaplatil 847,28 €) z vyčíslených úrokov vo výške
192,03 €, ktoré predstavujú dohodnutý úrok v sadzbe 13,90 %, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v
rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, ďalej pohľadávka žalobcu
pozostáva z úrokov z omeškania vyčíslených na sumu 2,40 €, pretože každá omeškaná dlžná splátka

bola odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne,
ktorý bol dohodnutý v zmluve podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka a to v článku „následky porušenia
zmluvných povinností“. Ďalej pozostávala z poplatkov vo výške 60 € za upomienky ktoré však žalobca
proti žalovanému neuplatňoval. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil
žiadnu úhradu. V zmysle bodu 2.5.1 obchodných podmienok pre úvery občanom žalovaný musí vrátiť

banke všetky peňažné prostriedky a istina úveru sa spláca anuitným spôsobom formou konštantnej
anuity, čo znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach, výška každej splátky je
rovnaká s výnimkou poslednej splátky a skladá sa z istiny úveru a časti pripadajúcej na platbu riadnych
úrokov úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa mení.

3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení a v tejto súvislosti poukázal na ust.
§ 502 ods. 1 Obch. zákonníka a ust. § 503 ods. 3 Obch. zákonníka.

4. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ďalej všeobecné obchodné

podmienky banky, obchodné podmienky banky pre úvery občanom, sadzobník poplatkov banky, prehľad
splácania úveru do predčasného splatenia, stav omeškaných splátok na úvere, rozpočet zmluvných
úrokov, prepočet úrokov z omeškania, neskôr výpisy z úverového účtu, výzvu na zaplatenie zvyšku
úveru a doručenku.

5. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu dňa 31.7.2017, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

6. Proti platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, ktorým dôvodnosť žaloby namietal. Žalovaný
uviedol, že uplatnenú pohľadávku žalobcu neuznáva, ani čo do právneho dôvodu, ani čo do uplatnenej

výšky. Žalovaný rozporoval tvrdenia žalobcu, že do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu
po zosplatnení úveru. Uviedol, že sa krátkodobo počas 4 mesiacov z vážnych, osobných a rodinných
dôvodov prechodne dostal do situácie, kedy nebol schopný uhrádzať dojednané splátky v lehotách ich
splatnosti. So žalobcom neprestal komunikovať a uhrádzal aspoň čiastky, ktorých úhradu mu dovoľovala
jeho sociálna situácia a konkrétne zaplatil tieto sumy: osobným vkladom v hotovosti dňa 19.5.2017

pobočke žalobcu zaplatil 120 €, osobným vkladom v hotovosti dňa 16.6.2017 na pobočke žalobcu
uskutočnil vklad vo výške 302,50 € a osobným vkladom v hotovosti na pobočke žalobcu uskutočnil vklad
vo výške 100 €. Na dôkaz tejto skutočnosti, žalovaný pripojil doklady o týchto vkladoch na účet banky.
Podľa jeho názoru, žalobca mal o túto sumu ponížiť sumu žalovanej istiny, čo ale neurobil. Žalovaný
zastával názor, že poskytnutý úver mal byť posúdený ako bezúročný a bez poplatkov z toho dôvodu,

že v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne jednotlivých splátok. Žalovaný ďalej poukázal
na skutočnosť, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru zo strany žalobcu ku dňu 22.5.2017, pretože žalovaný dňa 19.5.2017 v prospech žalobcu zaplatilsumu 120 €, čo žalovaný preukázal písomným potvrdením žalobcu o vklade hotovosti tejto sumy, preto
žalovaný žiadal, aby súd nariadil vo veci pojednávanie.

7. Následne bol uznesením sp. zn. 10Csp/114/2017 zo dňa 5.9.2017 platobný rozkaz zrušený a odpor
žalovaného bol zaslaný žalobcovi. Žalobca sa vyjadril v podaní zo dňa 5.10.2017.

8. V tomto podaní žalobca uviedol, že namietaná úhrada z 19.5.2017 bola zohľadnená v žalobe a to
v rozsahu sumy 45,19 € a pokiaľ ide o úhrady zo dňa 16.6.2017 a 14.7.2017, je zrejmé, že žalobca

ich nemohol v žalobe zohľadniť, pretože boli urobené po jej podaní. Žalobca prijal po podaní žaloby
úhradu vo výške 300 €, ktorá bola započítaná na istinu, čím táto klesla na sumu 4.852,72 € a 14.7.2017
prijal sumu 97,50 €, ktorá bola započítaná na istinu, čím táto klesla na sumu 4.755,22 €. Žalobca týmto
zobral žalobu späť v časti úhrad žalovaného po podaní žaloby v sume 397,50 € s príslušenstvom a
navrhol, aby súd v konaní v tejto časti zastavil. Napriek tomu, v aktualizovanom petite žalobca naďalej
žiadal zaplatiť nezaplatenú istinu v sume 5.152,72 €, zmluvné úroky a úroky z omeškania vyčíslené tak,

ako v pôvodnej žalobe, v nárokoch na zmluvný úrok a úrok z omeškania reagoval na tri platby, ktoré
žalovaný uskutočnil. Žalobca ďalej uviedol k nesúladu výšky preukázaného hotovostného vkladu zo dňa
19.5.2017 a započítaní úhrady tvrdením, že žalovaný bol na svojom bežnom účte prostredníctvom,
ktorého v zmysle úverovej zmluvy pred zosplatnením splácal úver, od marca 2017 v nepovolenom
debete, čo žalobca preukázal priloženými výpismi z predmetného účtu za mesiace marec až jún 2017.

Na úver sa teda započítala len časť úhrady, ktorá prevýšila nepovolený debet, teda záporný zostatok
na bežnom účte. Pokiaľ ide o námietku zákonnosti predčasného zosplatnenia úveru, žalovaný bol v
čase predčasného zosplatenia v omeškaní s úhradou štyroch splátok za 4 konzekventne nasledujúce
mesiace a to február 2017, keď bol v omeškaní takmer s celou splátkou a s úhradou celej splátky bol v
omeškanízamarec,aprílamájroku2017.Počascelejtejtodobybolžalobcompravidelneupozorňovaný

na svoje omeškanie a na možnosť predčasného zosplatnenia, ktorá mu v prípade neuhradenia hrozí
a to jednak telefonicky, jednak SMS, ale aj e-mailom, čo vie žalobca v prípade, že by žalovaný tieto
skutočnosti spochybnil, preukázať záznamami z bankového informačného systému. Naviac bol na to
upozornený aj v upomienke č. 2 priloženej k žalobe. K tomuto podaniu žalobca pripojil výpisy bežného
účtu žalovaného za marec až jún 2017.

9. Žalovaný následne urobil podanie z 13.11.2017, kde opätovne konštatoval, že úver by mal byť
bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v úverovej zmluve
je uvedená len celková výška anuitnej splátky 92,98 €. V tejto súvislosti poukázal na niekoľko rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky, ktoré súčasne aj pripojil a zotrval tiež na tvrdení, že podľa jeho presvedčenia
neboli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti zmluvy o úvere. Tvrdil navyše, že
po zosplatnení žalobcovi neprináležia úroky vo výške 13,90 % a ani zmluvne dojednané poplatky, ale
výlučne zákonný úrok z omeškania. Pre prípad, že by bol zaviazaný k nejakej sume, žiadal, aby mu
súd povolil splátky dlhu.

10. Po nariadení pojednávania vo veci samej žalobca ešte zaslal súdu vyjadrenie z 18.12.2017, kde
uviedol, že podľa bodu 1.1 zmluvy o pôžičke boli peňažné prostriedky poskytnuté podľa podmienok
zmluvy, obchodných podmienok pre úvery občanom a všeobecných obchodných podmienok banky,
ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli teda aj obchodné

podmienky, ktoré upravovali v bode 2.5.3 splácanie anuitným spôsobom a to tak, že každá splátka sa
skladala z istiny úveru a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Výška anuitnej splátky
bola 92,98 €, termín splatnosti prvej anuitnej splátky bol 15.8.2014, počet anuitných splátok bol 120 a
periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky boli určené tak, že splátky sa splácali mesačne v 15. deň
kalendárnehomesiaca.Žalobcapotompodrobnezdôvodňovalskutočnosť,ževymedzenievýškysplátok

takým spôsobom, ako bolo uvedené v zmluve, obstojí z pohľadu čl. 10 ods. 1, 2 smernice Európskeho
parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 a poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
v rozsudku C-14/83, z ktorého vyplýva povinnosť národných súdov interpretovať vlastné národné právo
vo svetle textu a účelu smernice tak, aby bol dosiahnutý výsledok, na ktorý odkazuje. Poukázal aj na
aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Banskej

Bystrici, ale tiež aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C - 42/15 Home Credit Slovakia a.s.
proti Z. M. a poukázal na schválený vládny návrh zákona z 12.10.2017, ktorým bol zmenený zákon
č. 483/2001 o bankách a ktorým došlo aj k zmene zákona o spotrebiteľských úveroch a poukázal nadôvodnú správu k tomuto zákonu. Súhlasil so splátkami úveru za predpokladu, že žalovaný uhradí celú
pohľadávku, teda istinu aj s príslušenstvom do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

11. Pojednávania dňa 11.1.2018, na ktorom súd prečítal všetky listiny, ktoré do tohto štádia konania
boli pripojené do súdneho spisu, sa žalobca nezúčastnil. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala
na skutočnosť, že žalobca ani v čiastočnom späťvzatí žaloby nereagoval na skutočnosť, že žalovaný
zaplatil sumy, ktoré sú uvedené v odpore a nevysvetlil, ako naložil so zvyškom sumy 120 €, ktorá bola
zaplatená 19.5.2017, naviac v aktualizovanom petite neuviedol nižšiu istinu a stále požadoval istinu,

ktorú pôvodne žaloval, teda sumu 5.152,72 €. Naviac právny zástupca žalovaného namietal, že žalobca
do spisu nepripojil doklad o doručení výzvy z 22.5.2017, ktorým predčasne zosplatnil úver žalovanému.

12. Po odročení pojednávania za účelom doplnenia dokazovania žalobca listom z 31.1.2018 upravil
žalobný petit tak, že žiadal zaplatiť nezaplatenú istinu vo výške 4.657,72 €, zmluvný úrok 192,03
€, úroky z omeškania 2,40 € a potom zmluvné úroky v sadzbe 13,90 % ročne a úroky z omeškania 5 %

ročne takým spôsobom, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, teda čiastočne zobral žalobu
späť.

13. V tomto podaní žalobca k úhradám žalovanému uviedol, že podľa zmluvy bol úver splácaný inkasom
z osobného účtu žalovaného v banke. Žalovaný mal zabezpečiť dostatočné množstvo finančných

prostriedkov na svojom účte tak, aby bolo možné z neho inkasovať splátky úveru. Pokiaľ ide o nesúlad
v počte splátok, žalobca znova uviedol, že žalovaný na osobnom účte, ktorý viedol u žalobcu č.
XXXXXXXXXX/XXXX sa opakovane dostával do nepovoleného debetného zostatku, čo vyplýva z
priložených výpisov z účtu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ bo v účet nepovolenom debetnom zostatku,
teda nad rámec dohodnutý ako limit povoleného prečerpania a trvalým príkazom prípadne vkladom boli

naň vložené finančné prostriedky, pôvodne určené na splátku úveru, tak tieto finančné prostriedky sa
v prvom rade započítali na debetný zostatok a v zostávajúcej časti boli započítané na splátku úveru.
Tak napríklad vklad v hotovosti zo dňa 19.5.2017 v sume 120 € bol poukázaný na osobný účet, na
ktorom v tom čase bol debetný zostatok - 44,81 € a -30 € za výzvu v súvislosti s prečerpaním účtu.
Debetný zostatok teda spolu predstavoval -74,81 € a ten bol vyrovnaný vkladom 120 €, z čoho vyplýva,

že na úhradu splátky úveru za mesiac máj (vklad uskutočnený 19.5.2017) išiel len zvyšok finančných
prostriedkov 45,19 €. Daný postup banky je v súlade s bodom 3.8 všeobecných obchodných podmienok
banky,ktorétvorianeoddeliteľnúsúčasťjednakúverovejzmluvy,aleajzmluvyoúčtepodľaktoréhoklient
musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných
transkacií splátok úveru poskytnutého bankou na poplatky banky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek

ďalších finančných záväzkov voči banke. Ak v jednom dni je splatných viacero platieb a disponibilný
zostatok na bežnom účte nepostačuje na vykonanie všetkých platieb, poradie jej vykonania určí banka.
Žalobca ďalej tvrdil ,že od žalovaného prijal po podaní žaloby úhrady vo výše 300 € dňa 16.6.2017,
97,50 € dňa 14.7.2017 a 23.11.2017 97,50 €, teda spolu vo výške 495 €, preto žalobca zobral žalobu
späť v časti 495 € a žiadal zaplatiť tak, ako bolo vyššie nezaplatenú istinu vo výške 4.657,72 € a ďalšie

sumy tak, ako vyplývajú už z výrokovej časti tohto rozsudku. K tomuto podaniu žalobca pripojil výzvu
na predčasné splatenie úveru, doručenku preukazujúcu, že žalovaný ju prevzal 26.5.2017 a následne
aj výpisy z bežného účtu žalobcu od 1.8.2014 do 28.4.2017. Z týchto výpisy skutočne vyplynulo, že
žalovaný k 28.4.2017 bol v debete na bežnom účte -44,81 €.

14. Na pojednávaní dňa 26.4.2018 súd sa oboznámil s ďalšími listinnými dôkazmi žalobcom pripojenými
do súdneho spisu.

15.Žalovanýprítomnýnapojednávaníkonštatoval,žeoznámenieozosplatneníúveruvjehodomácnosti
prevzala jeho dcéra, šlo však o doporučenú zásielku s doručenkou bez určenia, že je určená do

vlastných rúk. Žalovaný, ale potvrdil, že v tom čase sa nachádzal v zahraničí. Dcéra mu povedala, že
mu došla takáto zásielka a prevzala ju pre neho a žalovaný sa s ňou oboznámil hneď po tom, ako sa zo
zahraničia vrátil. Žalovaný nesplatenú istinu už na tomto pojednávaní nerozporoval a nemal námietky
ani k čiastočnému zastaveniu konania. Žalovaný uviedol, že je poberateľom invalidného dôchodku, ale
aj pracuje a z toho dôvodu sú pre neho prijateľné splátky maximálne vo výške 400 € mesačne.

16. Po dokazovaní, ktoré bolo v priebehu niekoľkých pojednávaní vykonané čítaním listín pripojených
do súdneho spisu, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu tak, ako to vyplýva
z posledných podaní žalobcu, ktorým bol upravený žalobný petit, teda z podania zo dňa 31.1.2018.17. Súd zo zmluvy o úvere, ktorú zmluvné strany podpísali 1.8.2014 zistil, že na základe tejto
zmluvy č.XXXXXXXXXXXXXXXX žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli platnú zmluvu o

spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Obch. zákonníka, Obč. zákonníka a Zákona
o spotrebiteľských úveroch č.129/2010 Z.z. Žalovanému bol poskytnutý úver, typu pôžička vo výške
6.000 € ako bez účelový úver pri fixnej úrokovej sadzbe 13,9 % so súborom poistenia A, za poplatok 300
€, za poplatok na poistenie schopnosti splácať úver 2,28€ mesačne, pri výške anuitnej splátky 92,98 €
splatnosti prvej splátky 15.8.2014 v počte splátok 120 s tým, že splátky boli zročné mesačne k 15.dňu

kalendárneho mesiaca. Splatnosť úveru bola stanovená na 15.7.2024. Úver bol splácaný inkasom z
osobného účtu žalovaného v banke, čísla uvedeného v zmluve. RMPN úveru bola 16,61 % a priemerná
RMPN ku dňu podpísania úverovej zmluvy 17,94 %. Celková čiastka, ktorú musel žalovaný zaplatiť bola
11.457,60 €, úrok z omeškania bol dohodnutý na 5 % ročne a ďalej úverová zmluva uvádzala ďalšie
bankové poplatky za vklady v hotovosti za predčasné splatenie úveru za zmenu zmluvných podmienok
za upomienku a podobne. Úverová zmluva ďalej obsahovala ďalšie práva a povinnosti strán s tým,

že súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky banky a obchodné podmienky pre
poskytovanie úveru občanov banky ako aj sadzobník poplatkov.

18. Spôsob splácania úveru bol potom zrejmý z prehľadu, ktorý do spisu pripojil žalobca a nakoniec
ani žalovaná strana nerozporovala tú skutočnosť, že žalovaný skutočne úver už riadne nesplácal od

februára 2017. Fakt, že žalovaný bol na možnosť zosplatnenia uporoňovaný e-mailom, SMS-kou a
druhou upomienkou banky, žalovaným rozporovaný nebol, nesporné bolo, že žalovaný v čase, keď
banka úver zosplatnila listom z 22.5.2017, bol v omeškaní s časťou splátky za mesiac február 2017 a v
omeškaní s úhradou splátky za marec, apríl a už aj máj 2017 a to celých splátok.

19. Právo banky vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru vyplývalo z čl. 8.12 všeobecných obchodných
podmienok Q. M., L..V.., ktoré boli účinné tak v čase uzavretia úverovej zmluvy, ako aj v čase vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru. Podľa presvedčenia súdu teda právo veriteľa v zmysle § 565 Obč.
zákonníka bolo dohodnuté vo všeobecných úverových podmienkach banky a pri vyhlásení predčasnej
splatnosti banky banka postupovala v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, podľa ktorého, ak ide

o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Súčasne právo zosplatniť úver vyplývalo aj z ustanovení čl. 2 bod 8 obchodných podmienok pre

úvery občanom, z ktorého inak vyplývalo, že doručením výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky
čiastky, ktoré sú dlžné podľa zmluvy o úvere, istina aj príslušenstvo, stanú splatné okamžite, alebo v deň
určený bankou vo výzve adresovanej klientovi. Banka zosplatnila úver ku dňu 22.5.2017.

21. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, ktorý poukazoval na skutočnosť, že podľa jeho názoru zmluva o

úvere by mala byť bezúročná a bez poplatkov, pre absenciu rozpisu splátky na úroky, istinu a poplatky,
súd v tomto smere poukazuje na podrobnú argumentáciu žalobcu v jeho vyjadreniach, s ktorou sa súd
v celom rozsahu stotožňuje. Súd poukazuje na argumentáciu žalobcu, najmä v súvislosti s rozsudkom
Súdneho dvora Európskej únie C - 42/15, na ktoré reagoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo svojom uznesení 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017, ale aj v uznesení sp. zn. 4Cdo/211/2007 zo dňa

23.4.2018.

22. Vo vyššie uvádzanom rozsudku C-42/15 Európsky súdny dvor konštatoval, že čl. 10 ods. 2 písm.
h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy

umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 rozsudku).

23. Článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že zmluvy o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 rozsudku).

24. Z článku 10 ods. 2 písm. i/ smernice a čl. 10 ods. 3 smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa
je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo formeamortizačnej tabuľky (bod 53 rozsudku); pričom smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o
úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.

25. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným
stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/
smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej

splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59
rozsudku).

26. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Obč. zákonníka musí obsahovať výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru.

27. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne

súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom (v tomto
prípadezákonomospotrebiteľskýchúveroch)vykladaťeurokonformne.Tentonepriamyúčinoksmernice
nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom
prípade by išlo o výklad cotra legem. To však nič nemení na tom, že zásada eurokonformného výkladu
vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré v súlade

s účelom sledovaným smernicou a zaručuje je úplnú účinnosť. Eurokonformným výkladom ust. § 9
ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je možný a potrebný, súd dospel k presvedčeniu, že
v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich
uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, samostatne vo
väzbe na istinu, úroky a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase

uzavretia zmluvy uvádzalo pojmy výška, alebo počet, či termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov,
je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje,
čo splátka úveru zahrňuje. Z napadnutej úverovej zmluvy je zrejmé, že úverová zmluva s dostatočnou
určitosťou vymedzovala výšku splátky 92,98 € a v kontexte s bodom 2.5.3 obchodných podmienok pre
úvery občanom, bolo zrejmé, z čoho splátka úveru pozostáva.

28. Súd preto vychádzajúc z účelu smernice, právnych záverov vyjadrených v rozsudku C-42/15
Súdneho dvora Európskej únie a s poukazom na vyššie uvedené uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky konštatuje, že predmetné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy, je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o

spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej
anuitnej splátky a je potrebné eurokomformne ho vykladať tak, že sa ním ukladá len povinnosť uviesť
ich v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky, prípadne aj ďalšie poplatky.

29. Súd preto argumentáciu žalovanej strany nepovažoval za dôvodnú.

30. Súd nemal námietky k tomu, akým spôsobom žalobca započítaval medzi stranami nesporné platby
žalovaného na jednotlivé nároky, pokiaľ ide o debet na bežnom účte žalovaného a následne na
zaplatenie úverovej istiny. Pre súd v kontexte s výpismi z účtu žalovaného bol takýto spôsob započítania
zrejmý, ako bolo v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami banky, ktoré upravovali aj

povinnosti majiteľa bežného účtu. V tomto smere súd odkazuje na argumentáciu žalovaného, s ktorou
sa stotožňuje.

31. Nárok žalobcu na istinu, zmluvné úroky nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

32. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.33. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom,

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.

34. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.

35. Povinnosť žalovaného platiť zmluvný úrok v dohodnutej sadzbe teda nachádza právnu oporu v ust. §
502 Obchodného zákonníka. Nachádza však právnu oporu aj v dohode strán a to v bode 2.4 obchodných
podmienok pre úvery občanom v zmysle, ktorého bol žalovaný povinný platiť úrok z poskytnutých

peňažných prostriedkov od prvého dňa čerpania úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru.
Následne vyplýva aj z ust. bodu 2.9.2 obchodných podmienok pre úvery občana, z ktorých vyplýva,
že klient v omeškaní musí platiť banke popri riadnych úrokoch tiež úrok z omeškania z dlžnej čiastky
a to od nasledujúceho dňa po splatnosti, až do zaplatenia dlžnej čiastky. Preto je súd toho názoru a v
podrobnostiach poukazuje na argumentáciu žalobcu, že aj po zosplatnení úveru až do úplného vrátenia

úverovej istiny je žalovaný povinný platiť zmluvné úroky a keďže je s platením istiny úveru v omeškaní
a bol už aj pred zosplatnením v omeškaní s časťou splátok tak, ako to bolo konštatované vyššie, má
žalobca právo na úroky z omeškania. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter tohto právneho vzťahu
nárok žalobcu na úroky z omeškania v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa odvíja nielen
od zmluvných dojednaní konštatovaných vyššie, ale aj od ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v

spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Žalovaný sa dostal
do omeškania jednak s úhradou splátok, za čo žalobca požadoval vyčíslený úrok z omeškania, avšak
od 23.5.2017 bol v omeškaní aj s úhradou istiny. Žalobca má preto právo na úroky z omeškania v
limitoch stanovených občianskoprávnymi predpismi a takto ich aj v zmluve dohodol. V čase omeškania
žalovaného, ale aj v priebehu existencie celého zmluvného vzťahu bola výška úrokov z omeškania podľa

občianskoprávnych predpisov limitovaná v ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z. a mohla byť len o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Súd po poslednej úprave žaloby žalobcom považoval žalobu za v celom rozsahu dôvodnú a preto

jej vyhovel. V časti, kde žalobca zobral žalobu späť, súd konanie so súhlasom žalovaného zastavil v
súlade s ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

37. Vzhľadom na výšku dlhu súd poskytol žalovaného v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 Civilného
sporového poriadku dlhšiu lehotu na plnenie a to tým, že žalovanému povolil dlh splácať splátkami,

ktorých výšku a zročnosť určil vo výrokovej časti tohto rozsudku.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol
v konaní plne úspešný, a preto má právo voči žalovanému na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov konania. O výške náhrady trov konania žalobcu súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.