Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204774
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818204774.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej vo veci starostlivosti o maloletú C. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi,
dieťa rodičov B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., M. č. XXX/X a Y. V., nar. XX.XX.XXXX, t.č. Ústav na
výkon väzby Ilava, Mierové námestie 1, o zrušenie osobnej striedavej starostlivosti, o odvolaní otca proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. decembra 2018, č.k. 15P/48/2018-50, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza
zo dňa 23.04.2018 č.k. 16P/1/2018-43 v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností k maloletej

C. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že zrušil striedavú osobnú starostlivosť rodičov voči maloletej C. a
maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky B. V.. Vo výroku II. otcovi dieťaťa uložil povinnosť
platiť na výživu maloletej C. mesačným výživným 100,- eur, ktoré výživné je povinný platiť k rukám
matky dieťaťa počnúc právoplatnosťou rozsudku, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa
predchádzajúcehomesiaca.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žesúdomschválenárodičovskádohoda
rodičov v rozvodovom konaní, podľa ktorej sa obaja rodičia v starostlivosti o maloletú striedali, sa fakticky

nerealizovala. Po rozvode manželstva matka potvrdila, že otec mal dcéru u seba len pár dní, následne
jej doniesol aj osobné veci dcéry s tým, že nemá peniaze, aby sa o ňu postaral. Následne bol v mesiaci
jún 2018 vzatý do väzby, preto je vylúčené, aby sa o dieťa staral. Starostlivosť o dcéru zabezpečuje plne
matka, súd nezistil žiadne nedostatky v tejto starostlivosti, o potreby maloletej je všestranne postarané,
preto súd rozhodol o zrušení striedavej starostlivosti a zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky.
Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo zákonných kritérií upravených v § 75 ods. 1 Zákona

o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Otec dieťaťa sa nachádza v súčasnej dobe vo vyšetrovacej väzbe, je
trestne stíhaný pre viacerú trestnú činnosť, okrem iného i násilného konania voči matke maloletej. I

keď momentálne nie je zamestnaný a pracovne zaradený a nemá zrejme žiaden príjem, súd vychádzal
zo zásady potencionality príjmu a určil výživné otcovi zo sumy najmenej minimálnej mzdy, ktorú by otec
mohol dosiahnuť na území SR, pokiaľ by bol zamestnaný a pracovne zaradený. Pri výške takejto
mzdy najmenej 430,- eur netto by bolo v schopnostiach otca platiť na výživu maloletej C. aspoň sumou
100,- eur berúc do úvahy aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči staršej dcére vo výške 100,- eur.
Matka uviedla, že otec aj pred rozvodom nikde riadne nepracoval, mal len príležitostný a nepravidelný

príjem. Výživné po rozvode si riadne neplnil, preto bola matka nútená podať trestné oznámenie a návrh
na vykonanie exekúcie. Otec dieťaťa sa teda stavia k plneniu výživného ľahostajne a za stavu, ženezabezpečuje starostlivosť o maloletú osobným výkonom, musí sa jeho vyživovacia povinnosť vyjadriť
peňažným plnením. Vo väzbe sa nachádza zavinene svojim úmyselným konaním, preto jeho terajšia
situácia nemôže ísť na ťarchu plnenia si vyživovacej povinnosti. Na druhej strane matka dosahuje

príjem 480,- eur, má výdavky na bývanie do 200,- eur, uhrádza stravné v škôlke 30,- eur, hradí všetky
výdavky spojené s bývaním, ošatenie , obuv maloletej, zdravotnú starostlivosť, pričom vzhľadom na
vek dieťaťa si plní svoju vyživovaciu povinnosť predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa a
domácnosť, v ktorej s dieťaťom žije. Nemožno preto od matky požadovať, aby za tohto stavu prebrala
aj plné finančné pokrytie výdavkov maloletej. Za primeranú preto súd považoval určenie výživného v

sume 100,- eur počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktorým sa ruší striedavá starostlivosť oboch rodičov.
Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Namietal, že mu nebola
umožnená prítomnosť na pojednávaní, nakoľko súd nedal príkaz na jeho eskortu na pojednávanie a tým
sudkyňa potvrdila zaujatosť k jeho osobe, lebo sa nachádza vo väzbe v Ilave.

3. Matka maloletej sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na to, že otec maloletej sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia

slobody a výkon osobnej starostlivosti o maloletú zabezpečuje výlučne matka. Mal za to, že zverenie
maloletej do osobnej starostlivosti matky a určenie vyživovacej povinnosti otca je v záujme maloletej.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že súdom schválená rodičovská
dohoda rodičov v rozvodovom konaní, podľa ktorej sa obaja rodičia v starostlivosti o maloletú striedali,

sa fakticky nerealizovala. Po rozvode manželstva matka potvrdila, že otec mal dcéru u seba len pár dní,
následne jej doniesol aj osobné veci dcéry s tým, že nemá peniaze, aby sa o ňu postaral. Následne
bol v mesiaci jún 2018 vzatý do väzby, preto je vylúčené, aby sa o dieťa staral. Starostlivosť o
dcéru zabezpečuje plne matka, súd nezistil žiadne nedostatky v tejto starostlivosti, o potreby maloletej
je všestranne postarané, preto súd rozhodol o zrušení striedavej starostlivosti a zverení maloletej

do osobnej starostlivosti matky. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo zákonných kritérií
upravených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne

aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Otec dieťaťa sa nachádza v súčasnej
dobe vo vyšetrovacej väzbe, je trestne stíhaný pre viacerú trestnú činnosť, okrem iného i násilného
konania voči matke maloletej. I keď momentálne nie je zamestnaný a pracovne zaradený a nemá
zrejme žiaden príjem, súd vychádzal zo zásady potencionality príjmu a určil výživné otcovi zo sumy
najmenej minimálnej mzdy, ktorú by otec mohol dosiahnuť na území SR, pokiaľ by bol zamestnaný

a pracovne zaradený. Pri výške takejto mzdy najmenej 430,- eur netto by bolo v schopnostiach
otca platiť na výživu maloletej C. aspoň sumou 100,- eur berúc do úvahy aj jeho ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči staršej dcére vo výške 100,- eur. Matka uviedla, že otec aj pred rozvodom nikde riadne
nepracoval, mal len príležitostný a nepravidelný príjem. Výživné po rozvode si riadne neplnil, preto bola
matka nútená podať trestné oznámenie a návrh na vykonanie exekúcie. Otec dieťaťa sa teda stavia

k plneniu výživného ľahostajne a za stavu, že nezabezpečuje starostlivosť o maloletú osobným
výkonom, musí sa jeho vyživovacia povinnosť vyjadriť peňažným plnením. Vo väzbe sa nachádza
zavinene svojim úmyselným konaním, preto jeho terajšia situácia nemôže ísť na ťarchu plnenia si
vyživovacej povinnosti. Na druhej strane matka dosahuje príjem 480,- eur, má výdavky na bývanie do
200,- eur, uhrádza stravné v škôlke 30,- eur, hradí všetky výdavky spojené s bývaním, ošatenie , obuv

maloletej, zdravotnú starostlivosť, pričom vzhľadom na vek dieťaťa si plní svoju vyživovaciu povinnosť
predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa a domácnosť, v ktorej s dieťaťom žije. Nemožno
preto od matky požadovať, aby za tohto stavu prebrala aj plné finančné pokrytie výdavkov maloletej. Zaprimeranú preto súd považoval určenie výživného v sume 100,- eur počnúc právoplatnosťou rozsudku,
ktorým sa ruší striedavá starostlivosť oboch rodičov.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za predčasný, nakoľko súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci.

8. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na
výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada
k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či
sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového
prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

9. Súd v konaní o určenie výživného v zmysle čl. 6, § 35 a § 36 CMP postupuje v súčinnosti s účastníkmi
konania tak, aby zistil skutočný stav veci a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať
všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

10. Po preskúmaní danej veci mal odvolací súd za to, že súdom prvej inštancie nedostatočne zistené
zárobkové a majetkové pomery otca nie sú podkladom pre záver, že je v jeho schopnostiach a
možnostiach platiť výživné na maloletú C. vo výške 100 eur mesačne. Súd prvej inštancie nedostatočne
zistil skutočný stav veci tak, ako mu to ukladá ust. § 35 a § 36 Civilného mimosporového poriadku,
nakoľko ide o konanie, v ktorom je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutočného

stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli. V danej veci súd prvej inštancie určil výživné zo strany otca na
maloletú C. len na základe výpovede matky, ktorá súdu uviedla len toľko, že otec maloletej nikdy v živote
nerobil, mal nejaké kšefty, odchádzal z domu a prišiel s peniazmi, robil nejaké objednávky na domy, na
autá, z akého zdroja získaval peniaze nevedela, zamestnaný ale nebol. Boli to rôzne príjmy, niekedy
však boli mesiace, že žili len z jej výplaty. Za situácie, že otec maloletej sa v súčasnej dobe nachádza

vo vyšetrovacej väzbe, je trestne stíhaný pre viacerú trestnú činnosť, súd prvej inštancie vychádzal pri
určení výživného zo strany otca na maloletú C. zo zásady potencionality príjmu a určil výživné otcovi zo
sumy najmenej minimálnej mzdy, ktorú by otec mohol dosiahnuť na území Slovenskej republiky, pokiaľ
by bol zamestnaný a pracovne zaradený. Vykonanie dôkazu len výsluchom matky a listinným dôkazom
(o nezaradení otca vo väzbe do pracovného pomeru), nie je dostatočným podkladom pre záver že v

schopnostiach a možnostiach otca je platiť výživné na maloletú C. v sume 100 eur mesačne, a to i s
prihliadnutím k ďalšej vyživovacej povinnosti otca k staršej dcére vo výške 100 eur mesačne.

11. Nedostatky v zistení skutočného stavu veci súdom prvej inštancie spočívali teda v tom, že v zmysle
§ 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine súd prvej inštancie nezistil dôsledne majetkové a zárobkové pomery

otca.

12. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je za daného nedostatočne zisteného skutočného stavu predčasné.

13. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP).

14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vypočuje otca ako účastníka konania k jeho osobným,

majetkovým a zárobkovým pomerom (pred vzatím do väzby). Keďže otec maloletej sa nachádza vo
väzbe, súd prvej inštancie otca na pojednávanie predvolá prostredníctvom príslušného ústavu na výkon
väzby so žiadosťou o jeho predvedenie (§ 47 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z.), prípadne výsluch
otca môže byť realizovaný v priestoroch príslušného nápravnovýchovného ústavu prostredníctvom
dožiadaného súdu. Súd prvej inštancie tiež doplní dokazovanie opätovným výsluchom matky k jej

osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom. Až po takomto zistení pomerov rodičov maloletého
dieťaťa opätovne o návrhu matky na zverenie maloletej C. do jej osobnej starostlivosti a o určení
výživného zo strany otca na maloletú C. rozhodne.15. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne JUDr. K. I. tým, že
nedala príkaz na jeho eskortu na pojednávanie, odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 49 ods. 3
CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v

jeho rozhodovacej činnosti.

16. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 392 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).