Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28Cpr/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113231104
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113231104.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky P. D., nar.

XX.X.XXXX, bytom R., Č. G. Č.. XXXX/XX, t.č. T. Š., H. X/XXX, právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou VAĽO & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 868 434, so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, proti
odporcovi ROKO, s.r.o., IČO: 36 458 481, so sídlom v Prešove, Strojnícka 18, právne zastúpený JUDr.
Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 89, v konaní o zaplatenie 876,61 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

konanie v časti istiny o 204,87 Eur z a s t a v u j e ,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 204,87 Eur za
obdobie od 1.8.2013 do 18.1.2016,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 24.10.2013 domáhala, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu
istiny 876,61 Eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Svoj nárok odôvodňovala tým, že pracovný

pomer skončila okamžite v zmysle ustanovení § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, a preto podľa § 69
ods. 4 Zákonníka práce má nárok na náhradu mzdy a odstupného, ktoré jej neboli uhradené.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, ako aj ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka oprela svoj návrh o to, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.2.2012 pracovala u
odporcu ako predavačka. V návrhu uviedla, že listom zo dňa 15.5.2013 požiadala odporcu o preradenie
na inú vhodnú prácu, pretože na základe lekárskeho posudku nemohla vykonávať prácu dohodnutú v
pracovnej zmluve. Predložila odporcovi aj lekárske správy potvrdzujúce zhoršenie jej zdravotného stavu.
Na toto však odporca žiadnym spôsobom nereagoval. Následne si navrhovateľka 15.7.2013 prevzala
list označený ako výpoveď zamestnávateľa daná zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka

práce. Navrhovateľka však uvádza, že výpoveď je neplatná a to, že jej nebola doručená do vlastných
rúk. Výpoveď nemôže dať odporca s platnosťou k 14.6.2013, pričom daný list je označený dátumom
8.7.2013 a ak dal takúto výpoveď, mal povinnosť skončiť vo výpovednej lehote. Navrhovateľka má za
to, že odporca je povinný zaplatiť jej náhradu mzdy jej priemerného mesačného zárobku za dobu dvochmesiacov vo výške 671,74 Eur, keďže priemerný zárobok navrhovateľky dosahoval sumu 335,87 Eur.
Predmetom žaloby je aj nezaplatená mzda za mesiac jún - do 14.6.2013 vo výške 204,87 Eur.

Odporca vo svojom prvom vyjadrení uviedol, že s návrhom nesúhlasí, pretože návrh je zmätočný.
Navrhovateľka sa nedomáhala neplatnosti výpovede. Od 14.6.2013 navrhovateľka pracovala u iného
zamestnávateľa a od tohto dňa jej nevznikol žiaden nárok na mzdu a odstupné u odporcu.

Navrhovateľka vo svojej výpovede potvrdila, že u odporcu pracovala ako predavačka od roku 2009.

Koncom roka 2012 sa jej zhoršil zdravotný stav. V apríli 2013 žiadala ústne J. X., aby ju preradil na inú
prácu, pretože pre ňu bolo ťažké nosiť kartóny. Nebolo to však písomne, len ústne. Ona si už ale hľadala
nové zamestnanie, pretože vedela, že prácu u odporcu nebude môcť vykonávať. Dňa 15.5.2013 podala
písomne výpoveď, ktorú doručila firme. Najprv ju dávala priamo J. X., to bolo 14.5., ale nechcel ju prijať s
tým, že nie je konateľom spoločnosti, preto ju poslala poštou doporučene. V podstate to nebola výpoveď,
ale bol to návrh na dohodu na ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov. Následne však

u odporcu 15.5. prebehla inventúra, ktorá trvala 6 dní. Keď sa inventúra skončila a urobil sa inventúrny
súpis,taksaopýtalaJ.X.,ktorýjejpovedal,žemáísťnadovolenku,žesa tobudenásledneriešiť.Keďže
mala veľa dovolenky, tak sa aj na dovolenku vypísala. Tú mala až do 13.6. Telefonicky sa informovala,
akosatásituáciarieši,alepovedalijej,žekeďžečerpádovolenku,taksatovyriešipotom.Navrhovateľka
si však medzitým našla prácu. Dňa 4.6. nastúpila do J. J.. Keď sa jej dovolenka skončila, zavolala jej

ekonómka, ponúkli jej skončenie pracovného pomeru dohodou s tým, že z inventúry, bol tam inventúrny
súpis, z ktorého mala uhradiť 150 Eur. Navrhovateľka však tvrdila, že si nebola vedomá chyby, bola to len
dvakrát vystornovaná vec. Pán X. jej nechcel podpísať dohodu bez toho, aby podpísala to, že prevezme
ten dlh 150 Eur. Podľa navrhovateľky tam išlo o to odstupné. Keď vedela navrhovateľka, že sa nejako
nepohne, tak išla za právnikom na Inšpektorát práce a tam jej poradili nasledovný postup, aby poslala

návrh na preradenie na inú prácu zo zdravotných dôvodov, to urobila 14.6. a následne do 15 dní ak jej
neodpovedia, aby dala výpoveď. Tak to aj urobila. Dňa 14.6. poslala návrh na preradenie na inú prácu a
8.7. výpoveď. Odporca jej však poslal sám výpoveď a to od 14.6. s tým, že porušila pracovnú disciplínu
a nechodila do práce. Sumu 204,87 Eur žaluje výplatu od 1.6. do 13.6.. Na otázku súdu navrhovateľka
uviedla, že žaluje výplatu len do 13.6. a ďalej odstupné za dva mesiace, na ktoré má podľa nej nárok.

Na otázky odpovedala navrhovateľka tak, že 4.6.2013 nastúpila do J. J. ako pokladníčka, kde sedela,
čo bolo pre ňu výhodnejšie ako u odporcu. Navrhovateľka potvrdila, že zaslala odporcovi 14.6. návrh
na preradenie na inú prácu so správou od J.. X. zo dňa 19.6.2012. Správa z 19.6.2013 nemohla byť
teda odporcovi zaslaná.

Vo veci bol vypočutý aj zástupca odporcu J. X.. Potvrdil to, že v roku 2013 bol iba zamestnancom firmy,
pretože firma patrila otcovi, ktorý už je nebohý. Dedičské konanie ohľadne firmy prebieha, ale on má
generálnu plnú moc na zastupovanie firmy. Navrhovateľku pozná osobne, bola u nich zamestnaná.
Po inventúre brala dovolenku. Po skončení dovolenky nenastúpila do práce a zistili, že je zamestnaná

inde. Potvrdil to, že 13.5. mu bola doručená dohoda o skončení pracovného pomeru, ale oni nemali
záujem ukončiť s ňou pracovný pomer, preto túto dohodu neakceptovali. Chceli, aby naďalej u nich
pracovala. Keď po skončení dovolenky neprišla do práce, nahlásili na sociálnu poisťovňu absenciu a
následne ukončili pracovný pomer. To, že mala mať navrhovateľka nejaké zdravotné problémy, tak o
tom nevedel, pretože mu to nehovorila osobne, ani písomne to nedávala. Dozvedel sa to až z tohto

konania.Čosatýkatoho,čorozprávalasotcom,taknevieotom,žebyniečotakéhovorilanavrhovateľka
jeho nebohému otcovi, otec s ním denno-denne komunikoval ohľadne firmy. Čo sa týka inventúry,
zamestnanec podpisuje hmotnú zodpovednosť, ktorú mala podpísanú aj navrhovateľka. Ak sa prejavia
nejaké nedostatky, rozpočíta sa to medzi zamestnancov. Z tejto inventúry podpísali túto inventúru všetci
zamestnanci okrem navrhovateľky, preto jej tá výplata bola zadržiavaná.

Na pojednávaní dňa 18.1.2016 vyplatil odporca navrhovateľke priamo pred súdom 204,87 Eur ako
nevyplatenú časť mzdy navrhovateľke za obdobie od 1. - 14.6.2013.

Vo veci bola vypočutá svedkyňa J. S., ktorá pracuje u odporcu ako samostatná účtovníčka od roku 2010.

Má na starosti všetku ekonomickú agendu, mzdovú a personálnu. V roku 2013 bolo vo firme do 30
zamestnancov. V tom čase po inventúre v roku 2013 odišli nejaké pracovníčky na dovolenku. Dohodli sa
potomtelefonicky,žemajúprísťdofirmyapodpísaťskončeniepracovnéhopomeru.Užpočasdovolenky,
ktorú navrhovateľka čerpala, vedela svedkyňa o tom, že pracuje v inej práci, pretože ju sama fyzickyvidela v J. J.. Neprišla na dohodnutý termín do firmy, ale až 13.6., kedy sa jej končila dovolenka. Keďže
jej končila dovolenka 13.6., 14.6. nahlásili na sociálku absenciu. Po tom 14.6. už to mal v rukách konateľ,
myslela tým nebohého pána X.. Svedkyňa potvrdila, že sa veci potom konzultovali s právnikom a potom

sanavrhovateľkedoručovalavýpoveď.Svedkyňasinepamätalažiadnuoficiálnužiadosťopreradeniena
inú prácu zo zdravotných dôvodov. Čo sa týka zdravotných problémov navrhovateľky, tak o tých vedela,
pretože sa rozprávali ako ľudia vo firme, ale v akej miere to bolo, tak to nie.

Navrhovateľka predložila pracovnú zmluvu (č.l. 5) zo dňa 29.2.2012, žiadosť o preradenie na inú

prácu, ktorú zaslala odporcovi 14.6.2013, správu od J.. X. zo dňa 19.6.2012, v ktorej má uvedené
diagnózy týkajúce sa ortopedických problémov. Na č.l. 8 až 9 predložila navrhovateľka potvrdenia od
reumatologičky J.. M., posledné potvrdenie z 19.6.2013, kde reumatologička uviedla, že zo zdravotných
dôvodov je nutné preradenie na prácu bez statickej a fyzickej záťaže iba na 8 hodín denne. Ďalej
predložila navrhovateľka výpoveď zo zamestnania zo dňa 8.7.2013 a podacie lístky k týmto výpovediam,
ako aj výplatné pásky.

Keďže odporca namietal doručenie výpovede, resp. preradenie na inú prácu, súd si vyžiadal informáciu z
pošty.Nač.l.112sanachádzapotvrdenie,žezásielkaodnavrhovateľkyzmájaboladoručená20.5.2013,
pričom doručenie prevzala splnomocnená osoba adresáta a písomnosť doručovaná 14.6.2013 bola
doručená odporcovi 27.6.2013, prevzatá splnomocnenou osobou adresáta na základe splnomocnení

na prijímanie zásielok, ktoré predložila pošta (č.l. 116).

Navrhovateľka predložila aj výpoveď zamestnávateľa daná zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce zo dňa 8.7.2013 s okamžitou platnosťou ku 14.6.2013.

Na pojednávaní dňa 18.1.2016 zobrala navrhovateľka v časti zaplatenia istiny 204,87 Eur svoj návrh
späť s poukazom na to, že táto čiastka ako nevyplatená mzda za obdobie od 1.6. do 14.6.2013 bola
uhradená a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.

Na záver právny zástupca navrhovateľa trval na návrhu vo zvyšnej časti. Nárok považoval za dôvodný,

pretože bolo preukázané, že navrhovateľka platne skončila pracovný pomer podľa § 69 Zákonníka
práce. Odporca, tak ako bolo prešetrené cez poštu, túto výpoveď prevzal. Podľa neho zamestnávateľ
mal možnosť preradiť ju na inú zdravotne vhodnú prácu, čo však neurobil, preto bol dôvod podať návrh
na skončenie pracovného pomeru. Podľa právneho zástupcu je ukončenie tohto pracovného pomeru
platné. Odporca nenapadol toto na súde, a preto je len potrebné vyriešiť finančné náhrady.

Na záver právny zástupca odporcu poukazoval na chronológiu ukončenia pracovného pomeru. Najprv
navrhovateľka podala žiadosť o ukončenie pracovného pomeru dohodou, čo však zamestnávateľ
neodsúhlasil,pretoktakémutoukončeniunedošlo.Následnenavrhovateľkapodalažiadosťopreradenie
na inú prácu na základe lekárskeho posudku, že túto prácu nemôže vykonávať. Z vykonaného

dokazovania však bolo preukázané, že k tejto žiadosti, tak ako to navrhovateľka potvrdila, predložila
správy od J.. X. z roku 2012, teda nesplnila v zmysle § 69 ods. 1 Zákonníka práce lekársky posudok
a ani správu, ktorá by bola aktuálna. V tomto smere poukázali, že žiadosť o preradenie na inú
prácu, ako predpoklad okamžitého skončenia pracovného pomeru je neplatná (3Cdo/150/2005), keďže
predpokladom je len taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec

nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia, pričom takýto stav musí posudok deklarovať.
Nebude teda v zmysle judikatúry postačovať taký záver posudku, aký sa vyžaduje pre výpoveď podľa §
63 ods. 1 písm. d) o dlhodobej nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, alebo len doporučenie lekára
k zmene druhu vykonávacej práce. Zo zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že až 19.6.2013, teda po
podaní žiadosti o preradenie na inú prácu bola vydaná správa J.. M., ktorá však nespĺňa náležitosti

citovanej judikatúry, nejde o lekársky posudok, je to len doporučenie. Právny zástupca odporcu ďalej
poukazoval na to, že navrhovateľka od 4.6.2013 pracovala u iného zamestnávateľa, teda žiadosť o
preradenie na inú prácu bola podaná až potom, čo nastúpila navrhovateľka do inej práce. Má teda za
to, že takýto právny úkon, žiadosť o preradenie na inú prácu nebol mienený vážne, lebo navrhovateľka
vedela, že nechce byť preradená na inú prácu u zamestnávateľa, keďže už pracovala v inej spoločnosti.

Považuje to teda za neplatný právny úkon. Poukázali aj na samotnú výpoveď zo dňa 8.7.2013, kde
nebol vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby bol nezameniteľný. Keďže
toto okamžité skončenie považujú za neplatné, pracovný pomer sa následne zamestnávateľ rozhodol
ukončiťvýpoveďouzostranyzamestnávateľaanechávajútonazváženísúdu,čitopovažujezaokamžitéskončenie, alebo ako výpoveď. Ak by to aj súd posúdil ako výpoveď, v tomto jej nevzniká právo na
odstupné. Z týchto dôvodov navrhoval žalobu zamietnuť.

Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, pracovný pomer
možno skončiť
a)dohodou,
b)výpoveďou,
c)okamžitým skončením,

d)skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, výpoveďou
môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená,
inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ
môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa
musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je
výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, ak je daná
výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

Podľa § 62 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, výpovedná
doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 62 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, výpovedná
doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm.
b) alebo z
dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo

spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej
a)dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej päť rokov.

Podľa § 62 ods. 7 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, výpovedná doba
začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa
uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 62 ods. 8 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, ak zamestnanec
nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú
náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky
výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej
náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Podľa § 63 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ
môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
a)sa zamestnávateľ alebo jeho časť
1.zrušuje alebo

2.premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
b)sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
c)zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť

vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie
touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím
príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
d)zamestnanec1.nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,
2.prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 ,

3.nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené
zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo
4.neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne
vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
e)sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný

pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 68 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a)bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b)porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ
môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa

o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 .

Podľa § 69 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, zamestnanec

môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a
zamestnávateľhonepreradildo15dníododňapredloženiatohtoposudkunainúprenehovhodnúprácu,
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní

po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Podľa § 69 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, zamestnanec
môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na

okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Podľa § 69 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, zamestnanec,
ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného
mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase skončenia pracovného pomeru,
zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v §
63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa

lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného
pomeru odstupné najmenej v sume
a)jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a
menej ako päť rokov,
b)dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej

päť rokov a menej ako desať rokov,
c)trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d)štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
dvadsať rokov.

Podľa § 76 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase skončenia pracovného pomeru, zamestnancovi
patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm.
b) alebo zdôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume
a)jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b)dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
dva roky a menej ako päť rokov,
c)trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
päť rokov a menej ako desať rokov,
d)štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej

desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e)päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
dvadsať rokov.

Keďže navrhovateľ zobral v časti svoj návrh späť o zaplatenie istiny 204,87 Eur, súd v tejto časti konanie
zastavil v zmysle ustanovení § 96 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa použije počas celého tohto polroka.

Je nepochybné, že návrh na zaplatenie mzdy vo výške 204,87 Eur bol oprávneným nárokom
navrhovateľky, odporca túto mzdu vyplatil navrhovateľke na pojednávaní dňa 18.1.2016. Súd preto
priznal navrhovateľke v zmysle citovaných zákonných ustanovení úrok z omeškania z tejto platby vo
výške 8,5 % - zákonný úrok z omeškania z istiny, konanie v ktorej časti návrh zastavil, keďže istina bola

počas konania zaplatená a to za obdobie od 1.8.2013 do 18.1.2016, kedy došlo k uhradeniu.

Súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. V prvom rade si súd musel ujasniť to, akým
spôsobom došlo k ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľky a odporcu.

Účastníci urobili viaceré úkony vedúce ku skončeniu pracovného pomeru. V prvom rade navrhovateľka
zaslala odporcovi dohodu o skončení pracovného pomeru, k podpisu ktorej ale nedošlo, keďže
zamestnávateľ s tým nesúhlasil. Následne navrhovateľka zaslala odporcovi výpoveď zo zamestnania
dňa 8.7.2013. Túto výpoveď koncipovala ako okamžitú výpoveď zo zamestnania podľa § 69 Zákonníka
práce zo zdravotných dôvodov. Bolo preukázané, že navrhovateľka pred touto výpoveďou podala

žiadosť o preradenie na inú prácu doporučene 14.6.2013 s tým, že v tejto žiadosti uviedla, že na
základe lekárskeho posudku nemôže vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, preto žiadala o
preradenie. Predložila tam však lekársku správu z roku 2012. Táto žiadosť bola odporcovi doručená
20.5.2013. Navrhovateľka uviedla, že odporca nevyhovel tejto žiadosti, preto podala následne tú
spomínanú výpoveď 8.7.2013.

Súd však túto výpoveď nepovažuje za právne relevantnú. Navrhovateľka svoju výpoveď podložila § 69
vtedy platného Zákonníka práce, avšak v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a nepostupovala
v zmysle zákona. Absentoval totiž relevantný lekársky posudok, ktorý odporcovi nepredložila spolu
so svojou žiadosťou. Tak ako sama potvrdila na pojednávaní, pri žiadosti o preradenie na inú prácu

predložila odporcovi lekársku správu z júna 2012, teda rok starú, kde sa uvádzajú jej ortopedické
problémy. Z tejto správy však nijakým spôsobom nevyplýva, že by ju súd mohol posúdiť ako lekársky
posudok so záverom, ktorý by deklaroval vážne ohrozenie zdravotného stavu pri výkone zamestnania,ktoré navrhovateľka vykonávala. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS SR, sp. zn.
3Cdo/150/2005.

Navrhovateľka predložila do spisu aj ďalšiu lekársku správu, ktorá je však datovaná až po odoslaní
tohto oznámenia, teda z 19.6.2013, kde je uvedená nutnosť preradenia na inú prácu bez statickej
a fyzickej záťaže, avšak len z dôvodu právnej istoty súd uvádza, že ani táto správa nemá formu
lekárskeho posudku, ktorá by vyslovene deklarovala nemožnosť vykonávania doterajšej práce bez
vážneho ohrozenia zdravia. Teda navrhovateľka nielenže nepredložila odporcovi vo svojej žiadosti o

preradenie na inú prácu relevantný lekársky posudok, ale nepredložila ho ani v konaní pred súdom.
Súd teda túto okamžitú výpoveď zo zamestnania podľa § 69 (č.l. 10) nepovažuje za právne relevantnú
a teda na ňu neprihliada. Navrhovateľka svoj nárok na vyplatenie dvojmesačného odstupného oprela
o to, že keď zamestnanec okamžite skončí pracovný pomer má nárok na dvojmesačné odstupné (§
69 ods. 4). Keďže však navrhovateľka neskončila pracovný pomer okamžitým skončením pracovného
pomeru v zmysle ustanovení § 69 ods. 1 Zákonníka práce, súd jej návrh zamietol, čo sa týka zaplatenia

dvojmesačného odstupného.

Odporca podal výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e), teda že u zamestnanca sú dôvody, pre ktoré by s ním
zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol

v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny upozornený na možnosť
výpovede.

V tomto prípade súd túto výpoveď považuje za relevantnú, pretože bolo preukázané a navrhovateľka
túto skutočnosť nepoprela, že do zamestnania po vyčerpaní dovolenky 14.6. nenastúpila, a že od

4.6. pracovala u iného zamestnávateľa. Túto absenciu navrhovateľky v práci možno považovať za
hrubé porušenie pracovnej disciplíny a túto mal súd preukázanú, tak ako bolo uvedené nielen z tvrdení
samotného odporcu ako zamestnávateľa, ale aj potvrdením samotnej navrhovateľky a preukázaním
toho, že navrhovateľka od 4.6. pracovala na plný úväzok u iného zamestnávateľa. Súd má teda za to,
že práve výpoveďou zo strany odporcu bol ukončený pracovný pomer navrhovateľky z dôvodu hrubého

porušenia pracovnej disciplíny, a teda nenastúpenia do práce. Pri takomto ukončení pracovného pomeru
však v zmysle citovaných zákonných ustanovení navrhovateľka nemá nárok na zaplatenie odstupného.

Súd ale musí poznamenať, že takáto výpoveď zamestnávateľa voči zamestnankyni v zmysle ustanovení
§ 63 ods. 1 písm. e) nemôže byť datovaná k dátumu tak, ako je uvedené vo výpovedi 14.6.2013. Súd

poukazuje na citované zákonné ustanovenia § 62 o výpovednej dobe, na základe ktorých jednoznačne
vyplýva, že výpovedná doba pri ukončení pomeru v zmysle ustanovení § 63 ods. 1 písm. e) je dva
mesiace, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede, teda výpovedná doba začala plynúť od augusta 2013. Navrhovateľka sa však
nedomáhala v zákonnej lehote určenia neplatnosti tejto výpovede a ani ďalších nárokov súvisiacich s

tým, ktoré sú v súčasnej dobe už premlčané. Súd túto uvádza z dôvodu právnej istoty, v tomto konaní
o zaplatenie odstupného nebola právne významná.

V súhrne súd uvádza, že dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľky na vyplatenie odstupného bolo,
že jej podaná výpoveď v zmysle ustanovení § 69 nebola právne relevantná, pretože neobsahovala

náležitosti v zmysle zákona - relevantný lekársky posudok so záverom, ktorý by deklaroval vážne
ohrozenie zdravotného stavu pri výkone zamestnania, ktoré navrhovateľka vykonávala. Právne
relevantná je výpoveď zo strany odporcu navrhovateľke z dôvodu absencie po 14.6.2013, takáto
výpoveď je bez nároku na vyplatenie odstupného. V súhrne týchto skutočnosti súd návrh navrhovateľky
v tejto časti zamietol.

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej v zmysle
ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho
vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.