Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915202986
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6915202986.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko,
a.s., so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916 proti žalovanej F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. P. (hlásený pobyt bezdomovca), v konaní o zaplatenie sumy 620,93 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/100/2015-85 zo dňa 27.06.2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej
zaplatenia sumy 620,93 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 24.03.2014 až do
zaplatenia titulom plnenia zo Zmluvy o poskytnutí povoleného debetného zostatku zo dňa 02.05.2011,
na základe ktorej žalobca umožnil žalovanej čerpať peňažné prostriedkov z READY Konta až do výšky
povoleného limitu 370,- €, pričom žalovaná sa dostala do nepovoleného debetu vo výške 620,93 €,
ktorý neuhradila. Žalobca v žalobe tvrdil, že v dôsledku porušovania zmluvných podmienok zo strany
žalovanejvsúvislostisozmluvouzrušilžalovanejdňa11.08.2011povolenýdebet,vdôsledkučohonastal

zánik tejto zmluvy k uvedenému dňu. Keďže žalovaná porušovala zmluvné podmienky aj v súvislosti so
zmluvou o konte, žalobca zaslal žalovanej výpoveď z tejto zmluvy dňa 17.01.2014, pričom k uvedenému
dňu zostatok konta žalovanej predstavoval nepovolený debet vo výške 620,93 € s tým, že výpoveď sa
žalovanej nepodarilo doručiť, nakoľko bola na doručovanej adrese neznáma.

2. Okresný súd konštatoval, že žalobca k svojmu návrhu nepriložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali
pravdivosť jeho tvrdenia o výške nepovoleného debetu na konte žalovanej v sume 620,93 €. Práve z

tohto dôvodu listom zo dňa 13.06.2016 vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní od prevzatia výzvy doručil súdu
prehľad čerpania peňažných prostriedkov žalobcu zo strany žalovanej v rámci nepovoleného debetu až
do výšky 620,93 €. Napriek tomu, že žalobca prevzal výzvu súdu dňa 16.06.2016, požadované dôkazy
o existencii dlhu žalovanej v žalovanej sume nepredložil. Samotná výpoveď žalobcu zo dňa 17.01.2014
nie je takýmto dôkazom preukázania existencie dlhu žalovanej a jeho výške, nakoľko uvedená výška
nepovoleného debetu žalovanej sa v uvedenej listine len konštatuje bez uvedenia takých údajov, resp.
bez priloženia takých listín, z ktorých by dôvodnosť výšky dlhu žalovanej preukázateľne vyplývala.

Poukázal na to, že relevantným dôkazom v konaní o správnosti výšky uplatneného nároku žalobcu by
boli napr. výpisy z účtu žalovanej č. 12109919/5200, prípadne priebežná história úveru, avšak žalobca
takéto dôkazy súdu do vyhlásenia rozsudku nepredložil.3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom
rozsahu s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
platný a účinný do 30.06.2016 ( ďalej v texte „O.s.p.“) v spojení s § 101 ods. 1 O.s.p.

4. Na záver okresný súd zdôraznil, že „sporové konanie je ovládané zásadou prejednávacou, ktorú treba
chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov
konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno a inštitút
procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa

hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za
pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v
konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech.
Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t. j. kedy
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti ani o tom,

že táto skutočnosť nenastala.“

5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súdu ako listinné

dôkazy k žalobe predložil okrem iného tiež doklad o výške pohľadávky (dôkaz č. 6 k žalobe), z ktorého
vyplýva, že výška pohľadávky žalobcu voči žalovanej z titulu vedenia účtu č. 12109919/5200 je vo výške
620,93 €. Súčasne k žalobe predložil Zmluvu o READY Konte na báze bežného účtu č. 12109919
- Zmluvu o bežnom účte vedenom pre žalovanú. Preukázal súdu uzatvorenie zmluvy o poskytnutí
povoleného debetného zostatku (limitu) vo výške 370,- € žalovanej a predložil aj Všeobecné obchodné

podmienky vedenia konta a termínovaného vkladu v SKK a vedenia bežného účtu a termínovaného
vkladu v cudzej mene fyzickým osobám občanom v OTP Banka Slovensko, a.s.. Domnieva sa, že
z uvedených dokumentov v spojení s potvrdením žalobcu o výške pohľadávky (dôkaz č. 6 k žalobe)
vyplýva odôvodnenosť nároku uplatneného žalobou minimálne v časti 370,- €. Rozhodnutie okresného
súdu spochybnil aj tým, že napriek tomu, že okresný súd prvotne vo veci rozhodol platobným rozkazom,

následne jeho žalobu zamietol.

7. Žalobca v odvolaní uznal, že okresný súd ho vyzval na zaslanie prehľadu čerpania peňažných
prostriedkov zo strany žalovanej v rámci nepovoleného debetu, ktorá mu bola doručená 16.06.2016, ako
aj to, že súčasťou výzvy bolo poučenie, v rámci ktorého ho súd poučil, že predloženie nových dôkazov je

možné v lehote 10 dní odo dňa doručenia poučenia. Súd tak určil žalobcovi na doloženie požadovaného
prehľadu dve rôzne dlhé lehoty. Odhliadnuc od tejto skutočnosti súd vydal rozsudok dňa 27.06.2016,
pričom tento deň bol posledným dňom 10-dňovej sudcovskej lehoty na doplnenie dôkazov v zmysle
výzvy súdu. Doplnenie na základe výzvy mu tak zo strany súdu nebolo umožnené. Požadovaný prehľad
vlehote8dní,ani10dnívšaknestiholsúduzaslaťzdôvodupersonálnychzmienzamestnancovžalobcu,

ale zaslal súdu doplňujúce vyjadrenie v podaní zo dňa 04.07.2016. V tomto podaní zároveň požiadal súd
v zmysle § 58 ods. 1 O.s.p. o odpustenie zmeškania sudcovskej lehoty, ktorou sa však okresný súd ku
dňu podania odvolania nezaoberal. Uvedeným spôsobom mu súd podľa neho fakticky znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V dôsledku uvedeného tiež súd neprihliadol na doplňujúce podanie zo dňa 04.07.2016. Navrhol,

aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

8. Po predložení veci odvolaciemu súdu po podaní odvolania žalobcu odvolací súd bez meritórneho
rozhodnutia vrátil vec okresnému súdu za účelom rozhodnutia o žiadosti žalobcu o odpustenie
zmeškanej lehoty, o ktorej okresný súd nerozhodol. V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že v

prejednávanom prípade bude posúdenie včasnosti podania listinného dôkazu predloženého žalobcom
dôležitým aj pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a posúdenie dôvodnosti
samotného odvolania žalobcu. Konštatoval, že o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty rozhoduje súd,
voči ktorému strana úkon zmeškala, a to formou uznesenia. I keď návrh na odpustenie zmeškanej lehoty
nemá odkladný účinok, bolo úlohou okresného súdu pred predložením veci odvolaciemu súdu o tejto

žiadosti rozhodnúť, nakoľko voči tomuto súdu úkon žalobcu smeroval.

9. Okresný súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu vydal uznesenie č. k. 14C/100/2015-106 zo dňa
07.02.2018, ktorým zmeškanie lehoty žalobcom, ktorá bola žalobcovi určená v písomnej výzve súdu zodňa 13.06.2016, neodpustil. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že listom zo dňa 13.06.2016
vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní súdu doručil prehľad čerpania peňažných prostriedkov zo strany
žalovanéhovrámcinepovolenéhodebetuaždovýšky620,93€,nakoľkožalobcasvojetvrdenieuvedené

v žalobe o vstupe žalovanej do nepovoleného debetu ako aj o tom, že to bolo práve vo výške
620,93 € nepodložil žiadnym dôkazom. Žalobca prevzal výzvu dňa 16.06.2016, pričom v určenej lehote
nereagoval. Na výzvu reagoval až listom doručeným na súd dňa 11.07.2017, v ktorom súčasne požiadal
o odpustenie zmeškania lehoty s tým, že ako dôvod uviedol personálne zmeny zamestnancov právneho
odboru a súvisiace preberanie pracovnej agendy a súčasne požiadal o odpustenie zmeškania lehoty až

po rozhodnutí vo veci samej (dňa 27.06.2017). Aplikujúc ustanovenie § 122 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „C.s.p.“) okresný súd konštatoval, že personálne zmeny u žalobcu
nie sú ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty obzvlášť v prípade, keď žalobca
zmeškal lehotu na predloženie takého dôkazu, ktorý mal byť priložený už ku žalobe. Navyše žalobca
tvrdenú skutočnosť o personálnych zmenách nijako nepreukázal a súčasne nepreukázal, že návrh podľa
§ 122 C.s.p. podal včas, teda v 15-dňovej lehote po odpadnutí tvrdenej prekážky. Práve vzhľadom na

tieto skutočnosti okresný súd zmeškanie lehoty žalobcovi neodpustil.

10. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

11. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v

texte „C.s.p.“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 C.s.p.
však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v medziach daných § 379 a §
380 C.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) C.s.p., rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

13. Odvolací súd vychádzajúc z právnych záverov okresného súdu v napadnutom rozhodnutí v spojení
s uznesením okresného súdu, ktorým žalobcovi zmeškanie lehoty, ktorá mu bola určená v písomnej
výzve zo dňa 13.06.2016 neodpustil, dospel k právnemu záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení (napriek výzve súdu a poskytnutiu lehoty na
jej splnenie ) sa prejavilo zamietnutím žaloby okresný súdom. Tento postup okresného súdu nemožno

inak hodnotiť ako správny.

14. Prioritne sa odvolací súd zameral na skúmanie okolností, či postupom okresného súdu (ne)došlo
k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd o
jeho žiadosti o odpustenie zmeškania sudcovskej lehoty ku dňu podania odvolania nerozhodol a touto

žiadosťou sa nezaoberal, napriek tomu vo veci samej rozhodol. K uvedenej námietke odvolací súd
poukazuje na tú skutočnosť, že k podaniu žiadosti o odpustenie zmeškania sudcovskej lehoty došlo zo
strany žalobcu až v podaní zo dňa 04.07.2016, t. j. po tom, ako okresný súd vo veci samej rozhodol.
Napriek uvedenému odvolací súd vrátil vec okresnému súdu za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti
a keďže uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/100/2015-106 zo dňa 07.02.2018 o

uvedenej žiadosti meritórne rozhodol, nemožno mať za to, že by takýmto postupom došlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces, ak o žiadosti žalobcu, aj keď dodatočne okresný súd rozhodol.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, ktorý žalobcovi zmeškanie lehoty,
ktorá mu bola určená v písomnej výzve okresného súdu zo dňa 13.06.2016 neodpustil, nakoľko z

obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalobca výzvu prevzal dňa 16.06.2016, pričom v určenej lehote, a
to ani do rozhodnutia okresného súdu vo veci samej dňa 27.06.2017 nereagoval, naopak, k predloženiu
okresným súdom vyžadovaných listín pristúpil až v rámci odvolacieho konania, v rámci ktorého súčasne
požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty. Na strane žalobcu nebol daný vážny dôvod, ktorý by mal byť
akýmkoľvek spôsobom zohľadnený vo vzťahu k porušeniu sudcovskej lehoty. Odvolací súd súhlasí s

rozhodnutím, resp. právnym záverom okresného súdu, v zmysle ktorého personálne zmeny u žalobcu
nie sú ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty obzvlášť v prípade, keď žalobca
zmeškal lehotu na predloženie takého dôkazu, ktorý mal byť priložený už k žalobe. Naviac žalobca
tvrdenú skutočnosť o personálnych zmenách nijako nepreukázal a súčasne nepreukázal, že návrh podľa§ 122 C.s.p. podal včas, teda v 15-dňovej lehote po odpadnutí tvrdenej prekážky. Nie je totiž zrejmé,
kedy k odpadnutiu ním tvrdenej prekážky vôbec došlo.

16. Z vyššie uvedeného preto odvolací súd uzatvára, že žalobca v konaní pred súdom prevej inštancie
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali pravdivosť jeho tvrdenia o výške nepovoleného debetu
na konte žalovanej v sume 620,93 € a aj napriek výzve, teda dodatočne poskytnutej lehote súdom,
aby požadované dôkazy o existencii dlhu žalovanej v žalovanej sume predložil, túto nesplnil. Okresný
súd preto dôvodne poukázal na v tom čase platné ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. a súčasne

odvolací súd dopĺňa, že i súčasný Civilný sporový poriadok vyžaduje, aby v zmysle § 132 ods. 1 C.s.p.
v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uviedlo označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ale i označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Z ustanovenia §
132 ods. 3 C.s.p. vyplýva, že žalobca v zmysle tohto ustanovenia k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Žalobca ničím nepreukázal, že by listinné
dôkazy preukazujúce existenciu ním uplatňovaného nároku, teda existenciu nepovoleného debetu na

strane žalovanej ako aj jeho výšku, ktorú špecifikoval sumou 620,93 € nemohol bez svojej viny pripojiť k
žalobe, ak k uvedenému pristúpil až podaním zo dňa 04.07.2016, ktoré bolo Okresnému súdu Rimavská
Sobota doručené dňa 11.07.2016. Z tohto podania vyplýva, že žalobca predložil platobnú históriu OTP
Konta č. 12109919/5200 za obdobie od 02.05.2011 do 07.05.2014, ako aj zoznam transakčných kódov
a pripojil aj históriu úveru. Nedôvodne bez ospravedlniteľného dôvodu žalobca tieto dôkazy do času,

kedy okresný súd pristúpil k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej, nepredložil.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že žalovaný porušil sudcovskú lehotu na predloženie
listinných dôkazov vo vzťahu k nemu tvrdenému nároku v žalobe, a tieto predložil až po rozhodnutí súdu
vo veci samej.

18. Aj v zmysle právnej úpravy platnej v čase rozhodnutia okresného súdu podľa § 79 ods. 2 O.s.p.
platilo, že navrhovateľ (žalobca) je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny a aj právna úprava Občianskeho súdneho poriadku
vychádzala z koncepcie, že navrhovateľ (žalobca) môže predložiť dôkazy do času, kým súd vyhlási

uznesenieoskončenídokazovania.Aksúdmeritórnerozhodujebeznariadeniapojednávania,nevydáva
uznesenie o skončení konania a v takých prípadoch platí, že prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia rozsudku.

19. K podaniu odvolania žalobcom došlo dňa 21.09.2016, teda za účinnosti Civilného sporového

poriadku. Žalobca v ňom poukazuje na tú skutočnosť, že v konaní predložil doklad o výške pohľadávky
(dôkaz č. 6 v žalobe), z ktorého vyplýva, že výška pohľadávky žalobcu voči žalovanej z titulu vedenia
účtu č. 12109919/5200 je vo výške 620,93 €. Odvolací súd sa oboznámil s uvedeným dôkazom č. 6 (č.
l. 46 spisu), ktorý však zahŕňa len to, že žalovaná bola klientom žalobcu a ku dňu 19.05.2014 existovala
pohľadávka žalobcu voči nej vo výške 620,93 €. Z uvedenej listiny nie je možné vyvodiť, či v tejto výške

ide o povolený alebo nepovolený debet, ak žalobca v žalobe tvrdil zrušenie povoleného debetu žalovanej
( zánik zmluvy ) a súčasne tvrdil, že žalovanej zaslal výpoveď. Nie je z neho zrejmé ani to, za aké obdobie
pohľadávku uplatňuje, či do zániku zmluvy dňa 11.08.2011 alebo do dňa, ktorým bola žalovanej zaslaná
výpoveď zo dňa 17.01.2014. Relevantným dôkazom v konaní o správnosti výšky uplatneného nároku by
však bol práve výpis z účtu žalovanej, prípadne priebežná história úveru, ktoré listinné dôkazy žalobca

nepripojil k žalobe a súčasne na výzvu súdu nereagoval. Listiny predložil až po rozhodnutí okresného
súdu vo veci samej a súčasne nebolo preukázané, že by uvedené listiny nemohol pripojiť v čase, keď
žalobu podal, resp. najneskôr do rozhodnutia vo veci samej okresným súdom bez svojej viny. Žalobca
až dodatočne predložil platobnú históriu OTP Konta č. 12109919/5200 za obdobie od 02.05.2011 do
07.05.2014, za ktoré obdobie si nárok voči žalovanej uplatňoval, teda je zrejmé, že uvedenou platobnou

históriou, či zoznamom transakčných kódov disponoval už v čase podania žaloby. Predloženie týchto
listinných dôkazov až po rozhodnutí okresného súdu vo veci samej nemožno považovať ani za novoty v
zmysle§366C.s.p..Uvedenélistinnédôkazysanetýkajúprocesnýchpodmienok,vylúčeniasudcualebo
nesprávneho obsadenia súdu a ani nimi nie je preukázané, že by v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súčasne odvolateľ žiadnym spôsobom nepreukázal,

že uvedené listinné dôkazy bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie o
to viac, ak bol na predloženie týchto listinných dôkazov vyzvaný okresným súdom a v súdom uloženej
lehote na predmetný podnet, resp. až do rozhodnutia okresného súdu vo veci samej na predmetnú výzvunereagoval. Okresný súd konštatoval správne, ak konštatoval, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
a ani bremeno dôkazu a žalobu zamietol ako nedôvodnú.

20. Ak by aj odvolací súd uznal, že skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe možno považovať za
nesporné, keďže ich žalovaná výslovne nepoprela, tým, že k žalobe neboli pripojené listiny preukazujúce
existenciu samotnej pohľadávky voči žalovanej a jej výšku, existovala dôvodná pochybnosť o pravdivosti
nesporných skutkových tvrdení. Práve uvedená koncepcia má zabrániť vytvoreniu fiktívnych skutočností
a urobiť ich základom súdneho rozhodnutia. Ak má súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení v

žalobe, vykoná ohľadom nich dokazovanie. K dokazovaniu však okresný súd nemohol pristúpiť, ak
zo strany žalobcu neboli predložené listinné dôkazy preukazujúce existenciu a výšku uplatňovaného
nároku, za ktoré nebolo možné považovať výpoveď zmluvy zo dňa 17.01.2014, ale ani listinu zo
dňa 19.05.2014, ktorá len konštatuje pohľadávku žalobcu voči žalovanej vo výške 620,93 € bez
charakteristiky toho, o akú pohľadávku ide v spojení s tým, za aké obdobie by mala uvedená pohľadávka
vzniknúť, teda aká je jej výška.

21. Okolnosťnamietanážalobcomvodvolaní,žeokresnýsúdopodanomnávrhunavydanieplatobného
rozkazu rozhodol tak, že platobný rozkaz vydal, nemá vplyv na následné posúdenie žaloby po zrušení
platobného rozkazu, ako aj posúdenie listín, ktoré boli, resp. neboli k žalobe pripojené.

22. Okresný súd rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania, ktorú skutočnosť okresný súd
uvádza napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi nebol tento výrok o náhrade trov konania odvolaním
napadnutý, avšak ide o výrok závislý v zmysle § 367 ods. 2 C.s.p..

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nevznikol. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania napriek tomu, že
bola v odvolacom konaní úspešná, nepriznal, ak jej trovy odvolacieho konania nevznikli. Ak strane
podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, je v súlade s § 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov

konania nepriznáva (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).