Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110011492
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6110011492.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému S. O. a spol., pre obzvlášť závažný
zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1,3 písm. c), ods. 5 písm. a) Tr. zák. a iné, prejednal na
verejnom zasadnutí konanom dňa 20. marca 2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, odvolanie obžalovaného L. L., proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.11.2018, sp.zn. 6T/154/2010 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného L. L. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Označeným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.11.2018 sp.zn. 6T/154/2010 bol
obžalovaný L. L. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho trestného činu úverového podvodu podľa
§ 250a ods. 1,3 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 (v bodoch 18, 51 rozsudku) a pokračovacieho trestného
činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1,3 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 v štádiu pokusu podľa

§ 8 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
obž. S. O., obž. V. Z. a obž. L. L. v bode 18
dňa 25.05.2005 v L. M. W. M., nar. XX.XX.XXXX ako dlžník uzatvoril s veriteľom Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, prostredníctvom N. V. a s jej vedomím, zmluvu o
medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 400 000,- Sk (13 277,57 Eur), pri žiadosti
však predložil nepravdivé doklady o svojom zamestnaní a príjme od zamestnávateľa MAGIC TEK, s. r.

o. so sídlom Kirejevská 22, Rimavská Sobota, jeho spoludlžník E. J., nar. XX.XX.XXXX tiež nepravdivé
doklady od zamestnávateľa PNEUTRANS s. r. o., so sídlom Rimavská 1650/1, Rimavská Sobota, IČO:
36 056 987, a ručiteľ obž. L. L. pri žiadosti nepravdivé doklady od zamestnávateľa Espoex spol. s r. o.,
so sídlom Fiľakovská cesta 10, Lučenec, IČO: 36 032 786, následne však tento ručiteľ bol nahradený
novým M. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý predložil nepravdivé doklady od zamestnávateľa V. M., s miestom
podnikania L. Svobodu 34/104, Rimavská Sobota, IČO: 37 305 743, pričom tento úver aj s nepravdivými

potvrdeniami vybavoval prostredníctvom N. V. obž. S. O. a obž. V. Z., výplatné listiny k potvrdeniam
spracoval R.. G. U., po poskytnutí úver nebol splácaným, veriteľ preto od zmluvy odstúpil a pohľadávku
postúpil na vymáhanie spoločnosti Exekutíve s. r. o., Okružná 1000/5, Michalovce, a táto následne
spoločnosti MEA GROUP s. r. o., so sídlom Alžbetina 30, Košice - Staré Mesto, IČO: 36 818 640;

obž. V. Z. a obž. L. L. v bode 38

dňa 21.03.2005 v L. M. obž. L. L. požiadal u zástupcu veriteľa Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. N. V. a s jej
vedomím o úver k zmluve o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXXvo výške 400 000,- Sk (13 277,57 Eur),
kedy predložil nepravdivé doklady o svojom zamestnaní a príjme od zamestnávateľa Espoex spol. s r.o.,
so sídlom Fiľakovská cesta 10, Lučenec, IČO: 36 032 786, jeho spoludlžník M. N., nar. XX.XX.XXXX
nepravdivé potvrdenie od zamestnávateľa V. M., s miestom podnikania L. Svobodu 34/104, Rimavská
Sobota, IČO: 37 305 743, ručiteľ W. M., nar. XX.XX.XXXX nepravdivé potvrdenie od zamestnávateľa

MAGIC TEK, s. r. o. so sídlom Kirejevská 22, Rimavská Sobota, ktoré vyhotovil obž. V. Z., pričom táto
žiadosť bola veriteľom zamietnutá, úver poskytnutý nebol;obž. L. L. v bode 51
dňa 02.03.2005 v Y. obž. L. L., nar. XX.XX.XXXX, uzatvoril ako dlžník s veriteľom VÚB a. s., so sídlom
Mlynské Nivy 1, Bratislava, zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. XXXXXXXXXXX sumu vo

výške 100 000,- Sk (3 319,39 Eur), pričom pri žiadosti predložil nepravdivé potvrdenie o zamestnaní a
príjme od zamestnávateľa V. M., s miestom podnikania L. Svobodu 34/104, Rimavská Sobota, IČO: 37
305 743, ktoré mu tento zamestnávateľ vystavil, po poskytnutí úveru tento nebol riadne a včas splácaný;
obž. L. L. v bode 52.
dňa 02.05.2005 v L. M. W. Y., nar. XX.XX.XXXX požiadal veriteľa OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom

Štúrova 5, Bratislava, o úver vo výške 50 000,- Sk (1 659,70 Eur), pričom predložil nepravdivé potvrdenie
o zamestnaní a príjme od PNEUTRANS s. r. o. so sídlom Rimavská 1650/1, Rimavská Sobota, IČO: 36
056 987, ktoré mu zabezpečil obž. L. L., žiadosť však bola zamietnutá a úver poskytnutý nebol.
Po takomto uznaní viny okresný súd u obžalovaného L. L. podľa § 37 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. účinného do 01.01.2006 u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 3
Trestného zak. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, pretože trest uložený rozsudkom Okresného

súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/41/2009 zo dňa 11.10.2012 vo výmere 9 rokov so zaradením na jeho
výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, považoval okresný
súd za dostatočný.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, odvolanie
obžalovaný L. L., najskôr sám písomným podaním zo dňa 30.11.2018 a odôvodnil ho aj prostredníctvom

svojho obhajcu najskôr stručným písomným podaním zo dňa 10.12.2017, ktoré zdôvodnil ďalším
písomným podaním zo dňa 17.01.2019.
Pokiaľ odvolanie podal obžalovaný L. L. sám, poukázal najmä na obsah ust. § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného
do 01.01.2006 a podľa jeho názoru musí súd rušiť pri ukladaní súhrnného trestu všetky rozsudky vo
výrokuotresteauložiťpáchateľovisúhrnnýtrestzazbiehajúcusatrestnúčinnosťvoviacčinnomsúbehu.

Obdobne je povinnosťou súdu postupovať aj pri postupe podľa § 37 Tr. zák., teda súd musí vo výroku
uviesť všetky spisové značky rozsudkov, ktoré by do pomysleného súhrnného trestu prichádzali do
úvahy. Z tohto dôvodu by pre neho bol priaznivejší postup v tom smere, že by mu mal byť ukladaný
súhrnný trest za súčasného zrušenia výroku o treste nasledujúcich rozsudkov a teda nielen rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2T/41/2009, ale aj rozsudku Okresného súdu Rimavská

Sobota sp.zn. 2T/55/2015.
Pokiaľ podané odvolanie zdôvodnil obhajca obžalovaného L., v jeho dôvodoch namietal najmä to, že
pri ukladaní trestu v rozsudku sp. zn. 6T/154/2010 zo dňa 23.11.2018 súd prvého stupňa neprihliadol
na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2T/55/2015 zo dňa 30.04.2015, ktorým mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere ôsmich rokov a šiestich mesiacov. Vyslovil názor, že okresný

súd nemal v jeho prípade upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 37 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. účinného do 31.12.2005 (ďalej aj ako „starý TZ"), ale mal mu ukladať súhrnný trest podľa § 35 ods. 3
starého Tr. zák. Nezohľadnením rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/55/2015 zo dňa
30.04.2015, kedy bude musieť vykonať trest odňatia slobody spolu 17 rokov a 6 mesiacov. V prípade,
ak by okresný súd ukladal súhrnný trest, pričom by zrušil výroky o treste rozsudkov Okresného súdu

Rimavská Sobota sp. zn. 2T/41/2009 zo dňa 11.10.2012 a Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
2T/55/2015 zo dňa 30.04.2015, mohol by mu ukladať trest v rozmedzí od 10 do 15 rokov odňatia slobody.
Podľa § 35 ods. 2 starého Tr. zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica
trestnejsadzbyodňatiaslobodytrestnéhočinuznichnajprísnejšietrestnéhoojednutretinuapriobzvlášť

nebezpečnom recidivistovi o jednu polovicu; súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici takto určenej
trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať pätnásť
rokov. Pri ukladaní výnimočného trestu odňatia slobody nad pätnásť do dvadsiatich piatich rokov nesmie
horná hranica zvýšenej trestnej sadzby odňatia slobody prevyšovať dvadsaťpäť rokov. Popri treste
odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo

odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Vzhľadom na uvedené by uloženie súhrnného trestu bolo v jeho prospech. Z uvedeného dôvodu
považoval obžalovaný upustenie od uloženia súhrnného trestu bez zohľadnenia rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/55/2015 zo dňa 30.04.2015 za neprimerane prísne a odporujúce
zákonu. Pri porovnaní výšky trestov odňatia slobody, uložených vyššie uvedenými rozsudkami a trestu,

ktorý by mu bol ukladaný v prípade aplikácie § 35 ods. 3 starého Tr. zák. v tomto konaní, je toho
názoru, že neboli splnené podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 37 starého
Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia mohol súd postupovať, iba ak trest uložený skoršími rozsudkami
považoval za dostatočný. Pod pojmom dostatočný trest je z hľadiska princípu subsidiarity trestnejrepresie považovať trest primeraný. Trest odňatia slobody v celkovej výmere 17 rokov a 6 mesiacov
nepovažoval za primeraný, naopak ide o trest neprimerane prísny. Na základe uvedených dôvodov
považoval obžalovaný výrok o treste týkajúci sa jeho osoby v napadnutom rozsudku za nezákonný.

Záverom tohto odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku postupom podľa §
321 ods. 1 písm. d) Tr. por. vo výroku o treste s tým, aby vo veci rozhodol sám a uložil mu súhrnný
trest podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 s tým, že by zároveň zrušil výroky o trestoch v
rozsudkoch Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2T/41/2009 a sp.zn. 2T/55/2015.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným L. L. v

zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto
výrokom predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaním obžalovaného vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods.
1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného L. L. nebolo podané dôvodne.

Je nutné pripomenúť, že krajský súd verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného vykonal v jeho
neprítomnosti, keďže písomnou žiadosťou zo dňa 04.03.2019 doručenou krajskému súdu 06.03.2019
ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí krajského súdu a zároveň požiadal o to, aby toto
verejné zasadnutie bolo vykonané v jeho neprítomnosti (§ 293 ods. 6,7 Tr. por.).

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s
požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd ďalej považuje
za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na
hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania obžalovaný svoju vinu doznal, v zmysle § 333 ods. 3 písm. c),
d), f), g), h) Tr. por. na položené otázky odpovedal samostatne kladne, prvostupňový súd jeho vyhlásenie

prijal a na podklade § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že sa už v priznanom rozsahu dokazovanie nevykoná
a vykoná sa tak len dokazovanie súvisiace s úvahami ohľadom uloženia druhu a výmery trestu.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného L. L. krajský súd primárne zdôrazňuje, že obžalovaný
spáchal stíhanú trestnú činnosť v roku 2005. Z posledného aktuálneho odpisu z registra trestov,

týkajúceho sa jeho osoby, je zistiteľné, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 11.10.2012
sp.zn. 2T/41/2009 mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota
sp.zn. 2T/55/2015 zo dňa 30.04.2015 mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere ôsmich rokov
a šiestich mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. S

poukazom na uvedené preto súd prvého stupňa nepochybil pri postupe podľa § 37 Tr. zák. účinného
do 01.01.2006. Na uloženie súhrnného trestu (ktorého uloženia sa prakticky obžalovaný L. v odvolaní
domáhal), Trestný zákon vyžaduje spáchanie trestných činov v súbehu, o ktorý ide iba vtedy, ak medzi
prvým a posledným trestným činom nebol vyhlásený, hoci aj neprávoplatný odsudzujúci rozsudok za
iný trestný čin. Vyhlásením rozsudku sp.zn. 2T/41/2009 zo dňa 11.10.2012 nastal zlom a teda následné

odsúdenie za ďalší spáchaný skutok rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2T/55/2015
zo dňa 30.04.2015 je preto posudzované už ako recidíva, keďže v takom prípade o súbeh už nejde.
Z naznačených dôvodov preto okresný súd postupoval v posudzovanej trestnej veci správne, pokiaľ u
tohto obžalovaného podľa § 37 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 upustil od uloženia súhrnného trestu,
keď trest uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2T/41/2009 zo dňa 11.10.2012

vo výmere 9 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, považoval za dostatočný. V tejto súvislosti sa žiada tiež upozorniť na to, že krajský súd už
vo svojom zrušujúcom uznesení sp.zn. 3To/48/2017 zo dňa 14.03.2018 vyslovil záver, že odsudzujúcim
rozsudkom súdu prvého stupňa, ako to má na mysli obsah ustanovenia Trestného zákona, ktoré sa týka
ukladania súhrnného trestu, sa rozumie prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin.

S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného L. L., považujúc ho v celom
rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.