Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816206224
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816206224.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rožňave, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu - Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky , Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti žalovanému E. R.,
nar. XX. X. XXXX, bytom trvale H. U. G. X/X, XXXX A., S., t. č. prechodne bytom T., Ul. Z.Ž. XXX (u
P. Ž.), o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 172,- Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 24. 2. 2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 Eur,

Slovenskej republike na účet číslo: SK3665 000000000020545761, VS: 8041047971, KS: 0999, v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 172,- Sk istiny s príslušenstvom, t. j. 5 %
ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 24. 2. 2016 do zaplatenia žalovaným, z titulu náhrady
škody za bolestné, ktorá škoda vznikla na majetku štátu, titulom vyplatenia bolestného poškodenému
príslušníkovi. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18. 2. 2015 pred rodinným domom v T. došlo k škodovej

udalosti, keď dňa 18. 2. 2015 príslušník Policajného zboru ppráp. A. P.Č. - služobne zaradený na OO
PZ SR S., odboru poriadkovej polície OR PZ v S., KR PZ v P., Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
spoločne s npráp. J. G. vykonávali plánovanú dennú realizačnú službu v služobnom obvode OO PZ S.
pod volacím znakom S. XXX. V čase o 16,20 hod. sa policajná hliadka v uvedenom zložení dostavila
na adresu v Obci T., Z. XXX, pred rodinný dom, patriaci P. Ž. a to za účelom vypočutia žalovaného,
ktorý sa v predmetnom dome nachádzal. Na uvedenú adresu sa hliadka dostavila z dôvodu riešenia
priestupku proti majetku, poškodenia vchodovej brány v Obci T. na Z. Č.. XXX, v ktorom mal žalovaný

postavenie poškodeného subjektu. Na miesto sa dostavili členovia hliadky po ubezpečení zo strany
P. Ž., (družky žalovaného) o tom, že v tom čase a na uvedenej adrese sa bude žalovaný zdržiavať a
bude sa môcť vyjadriť ku škode, spôsobenej na jeho majetku. Po zaparkovaní služobného cestného
vozidla pred rodinným domom, vzhľadom na to, že na vchodovej bráne sa nenachádzal zvonček, použili
členovia hliadky opakovane zvukové znamenie na služobnom cestnom vozidle. Poškodený spozoroval,
že v zadnej časti domu sa svietilo a keďže z domu nikto nevychádzal, cez neuzamknutú bránu vošiel
do dvora rodinného domu, presvedčil sa, či nie je na dvore žiadny voľne sa pohybujúci pes a zaklopal

na okno rodinného domu. Na to, po krátkej chvíli žalovaný otvoril dvere rodinného domu, avšak spoza
dverí domu vybehla svorka asi 10 - 15 malých psov, pričom jeden z nich poškodeného pohrýzol do lýtka
ľavej nohy.2. Poškodený bol dňa 18. 2. 2015 v čase o 17,37 hod., ošetrený na chirurgickej ambulancii F. J.. T. R.
S. a následne dňa 20. 2. 2015 o 9,32 hod., bol vyšetrený na infekčnom oddelení NsP Sv. Barbory v
S.. Ambulantná liečba poškodeného trvala od 18. 2. 2015 do 25. 2. 2015. Z veterinárneho osvedčenia

o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo poškodeného vyplýva, že pes „I.“ rasy Čivava,
ktorý pohrýzol poškodeného, bol vyšetrený dňa 19. 2. 2015 so záverom, že pri prehliadke psa neboli
zistené príznaky ochorenia na besnotu. Rovnako aj z následných veterinárnych osvedčení o vyšetrení
zdravotného stavu zvieraťa, vystavených dňa 24. 2. 2015 a dňa 10. 3. 2015 vyplýva, že vyšetrením
uvedeného psa, neboli u neho zistené príznaky na besnotu. Podľa obsahu veterinárnych správ pri

veterinárnych vyšetreniach psa, bol prítomný a označený ako vlastník/držiteľ pán Vostřel (žalovaný).

3. Po ohlásení úrazu poškodeným jeho nadriadenému, bola predmetná škodová udalosť riadne
prešetrená škodovou komisiou riaditeľa OR PZ v S., ktorá vo veci zisťovala relevantné skutočnosti
a zabezpečila k tomu príslušné listinné dôkazy. Nadriadený poškodeného po oboznámení sa s
okolnosťami, za ktorých došlo k úrazu konštatoval, že dňa 18. 2. 2015 v Obci T. F. K.. Z. XXX pri plnení

služobných povinností (vypočutia osoby pri prešetrovaní priestupku proti majetku) členovia policajnej
hliadky postupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zranenie poškodeného
služobný úrad posúdil ako služobný úraz, za čo mu bola právoplatným rozhodnutím riaditeľa KR PZ
P. č. P.-P.-R.-XXX-XXX/XXXX-H. zo dňa 13. 11. 2015 priznaná náhrada za bolesť a následne podľa
potvrdenia odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného

úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-36-001/2016-UR zo dňa 26. 1. 2016, bola
poškodenému vyplatená náhrada za bolesť v sume 172,- Eur z osobitného účtu č. J., H. R. J. XXX
XXXXXX. Podľa oznámenia Z. T., podpísaného starostom - O.. Ľ. W., v evidencii vedenej obecným
úradom je ako vlastník 2 psov plemena Čivava evidovaná P. Ž. S.. E., bytom Z. XXX, T..

4. Z priestupkového konania, vedeného na OO PZ S. pod číslom Z.-S.-Z.-XXX/XXXX-H. vyplýva, že
žalovaný dňa 19. 2. 2015 pri podaní vysvetlenia uviedol, že rodinný dom v T. F. Z. Č.. XXX, ako aj
vstupná brána, ktorá bola poškodená, sú jeho majetkom a ako svoj prechodný pobyt uviedol adresu T.,
Z. XXX, K. P. Ž..

5. Šetrením OO PZ S. bolo tiež zistené, že Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., Krajská pobočka
- P., taktiež svoj nárok na náhradu nákladov, súvisiacich s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou
poškodenému príslušníkovi PZ riadne uplatňovala v regresnom konaní voči osobe, ktorá poškodenie
zdravia príslušníkovi PZ zavinila (voči žalovanému) a tento nárok jej žalovaný v plnom rozsahu riadne
uhradil.

6. Keďže žalovaný zanedbal povinnosť dbať na to, aby pes neohrozil inú osobu, vznikol žalobcovi
regresnýnároknanáhraduškody,podľa§114ods.5/Zákonač.328/2002Z.z.osociálnomzabezpečení
policajtov a vojakov, v znení noviel. Podľa citovaného ustanovenia zákona, služobný úrad je oprávnený
vymáhať vyplatené finančné náhrady od osoby, ktorá uvedenú škodu spôsobila.

7. Vzhľadom na to, že vyplatením bolestného vznikla škoda na majetku štátu vo výške 172,- Eur,
žalovaný bol vyzvaný listom dňa 3. 2. 2016, aby dlžnú sumu uhradil. Žalovaný vo svojej odpovedi na
list zo dňa 9. 2. 2016 potvrdil, že bol vyzvaný na zaplatenie sumy 172,- Eur v súvislosti s tým, že
príslušníka policajného zboru pohrýzol pes, zároveň ale uviedol, že v tom čase, keď prišiel príslušník

policajného zboru, bol v dome na Z. XXX R. T. iba on sám, ale predmetná nehnuteľnosť a ani pes, ktorý
pohrýzol policajta, nie sú v jeho vlastníctve. Odmietol svoju zodpovednosť za škodu a požadovanú sumu
neuhradil. Žalovanému bola vo výzve na náhradu škody uložená 15-dňová lehota na úhradu dlžnej sumy
od doručenia výzvy, t. j. do 23. 2. 2016. Keďže žalovaný predmetnú škodu neuhradil riadne a včas, dostal
sa do omeškania a preto si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, v zmysle platných

predpisov a to od 24. 2. 2016 (od uplynutia 15-dňovej lehoty, určenej vo výzve na zaplatenie).

8. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, pod číslom 8 C 165/2016 - 24 dňa 19. 9. 2016, ktorým zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 172,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24. 2. 2016
do zaplatenia a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo

výške 16,50 Eur.

9. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, v ktorom odpore uviedol, že on
nespôsobil žiadnu škodu na majetku štátu, lebo „psom nerozkázal, aby príslušníka ppráp. A.I. P. pohrýzlia ani on ho nepohrýzol“. Vzhľadom na to, že sa na vchodovej bráne nenachádza zvonček, tiež uviedol,
že zvonček na vchodovej bráne je už 10 rokov a tiež na bráne sa nachádza aj nápis s upozornením na
psov.Zdôrazniltiež,žeakbyčlenoviahliadkyopakovanepoužilizvukovéznamenie,naulicibysaobjavili

susedia a ochotne by pomohli členom hliadky dostať sa na pozemok a jeho by telefonicky vyrozumeli,
že ho hľadá polícia. Žalovaný tiež uviedol, že brána je stále zamknutá a je zaistená poistkou. K počtu
psov uviedol, že v tom čase sa nachádzali na pozemku 4 čivavy a 1 yorkschire. Naviac, poškodený sa až
po pol hodine vrátil a oznámil mu, že ho pes uhryzol, kým počas „úradného konania“ nič nespozoroval,
že by nejaký zo psov napadol policajta a nebola žiadna reakcia poškodeného, ktorá by naznačovala,

že by bol uhryznutý psom. Žalovaný má za to, že policajt konal protiprávne, „že vstúpil na súkromný
pozemok bez súhlasu majiteľa, bez súdneho rozhodnutia, bez toho, aby bol na pozemku ohrozený život,
prekročil svoju právomoc“.

10. Z vyjadrenia k odporu žalobcu vyplýva, že v úradnom zázname zo dňa 6. 3. 2015 riaditeľ OO PZ
SR S., P.. O.. S. W. potvrdil, že dňa 18. 2. 2015 v čase od 6,00 hod. do 18,00 hod. poškodený policajt

riadne vykonával plánovanú dennú realizačnú službu v územnom obvode OO PZ SR S., spoločne s
F.. J. G., veliteľom hliadky, pričom v čase o 16,20 hod. sa hliadka nachádzala na adrese: T., Z. XXX a
to za účelom vypočutia žalovaného vo veci priestupku proti majetku (poškodenie vchodovej brány na
pozemok rodinného domu - Z. XXX, T., ktorej vlastníkom je žalovaný), evidovanej pod číslom Z.-S.-
Z.-XXX/XXXX-H.. Ďalej potvrdil, že okolnosti a vznik služobného úrazu mu poškodený policajt oznámil

telefonicky, dňa 18. 2. 2015 v čase o 17,00 hod., preto sa dostavil na útvar, kde poškodeného podrobil
dychovej skúške, ktorá bola s negatívnym výsledkom. Ako nadriadený poškodeného policajta potvrdil,
že pri šetrení predmetnej veci nezistil pochybenie zo strany poškodeného policajta a ani porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo iných interných aktov, vzťahujúcich sa k plneniu úloh
pri výkone štátnej služby.

XX. P. Ž. - priateľka žalovaného - v predmetnom priestupkovom konaní v zázname o podaní oznámenia
zo dňa 7. 2. 2015 popísala okolnosti ohľadne zistenia poškodenia vstupnej brány na pozemok rodinného
domu Z. XXX R. T., ktorý má vo vlastníctve jej priateľ (žalovaný). Okrem iného uviedla, že jej priateľ sa
zdržiava v S., ktorého však o veci upovedomila.

12. Poškodený policajt v úradnom zázname zo dňa 18. 2. 2015 a zo dňa 10. 4. 2015 popísal priebeh
škodovej udalosti, pri ktorej utrpel úraz tak, že dňa 18. 2. 2015 v čase o 16,20 hod. sa ako člen policajnej
hliadky spoločnej s F.. J. G. dostavil na adresu do Obce T., Z. XXX, pred rodinný dom, patriaci P. Ž. za
účelom vypočutia žalovaného vo veci šetrenia priestupku pod č. OR H.- S. - Z.-XXX/XXXX-H., pretože pri

prvotnomoznámenípredmetnéhopriestupku(7.2.2015)paniP.Ž.uviedla,žežalovaný -pánR.sabude
v uvedenom období nachádzať na adrese Z. XXX, kde sa konkrétne vyjadrí ku škode. Ďalej poškodený
uviedol, že po zaparkovaní služobného cestného vozidla pred rodinným domom, vzhľadom na to, že
sa na vchodovej bráne nenachádzal zvonček, použili opakovane zvukové znamenie na služobnom
cestnom vozidle. Na tejto adrese bol už počas dennej obchádzkovej služby viackrát, no nepodarilo sa

mu skontaktovať sa s pánom R. (žalovaným), preto, keď spozoroval, že v zadnej časti domu sa svieti a z
domu stále nikto nevychádzal, cez neuzamknutú bránu vošiel do dvora rodinného domu, presvedčil sa,
či nie je na dvore žiadny voľne sa pohybujúci pes a zaklopal na okno rodinného domu. Po krátkej chvíli
žalovaný otvoril dvere rodinného domu, avšak spoza dverí začali z domu vybiehať psy malej rasy, cca
10 - 15, pričom jeden z nich ho pohrýzol do lýtka ľavej nohy a následne psy zmizli v priestoroch dvora.

V úradnom zázname F.. J. G. zhodne popísal priebeh škodovej udalosti tak, ako to uviedol poškodený
policajt. Uviedol, že na služobnom cestnom vozidle viackrát použil zvukové znamenie, no napriek tomu
nikto z domu nevychádzal. Na uvedenej adrese už boli v priebehu dňa viackrát, ale nepodarilo sa im
skontaktovať žalovaného, preto sa rozhodli, že pôjdu zaklopať na dvere domu. Presvedčili sa, či na
dvore nie je voľne pustený pes, vošli do dvora a poškodený sa presunul do zadnej časti dvora, kde

cez okno zbadal žalovaného a preto mu zaklopal na okno. On zatiaľ čakal pri bráne rodinného domu
a keď po krátkej chvíli žalovaný otvoril dvere, začali z domu vybiehať psy malej rasy v počte, cca 10
- 15 kusov, pričom jeden z nich pohrýzol poškodeného do lýtka ľavej nohy. Potom psy ihneď zmizli v
priestoroch dvora.

13. Žalobca z listu žalovaného zo dňa 9. 2. 2016, adresovanom žalobcovi zistil, že žalovaný sám potvrdil,
že dňa 18. 2. 2015, keď došlo k poškodeniu zdravia príslušníka policajného zboru, sa nachádzal v dome:
Z. XXX, T., len on sám. Zo všetkých skutočností teda vyplýva, že práve žalovaný zanedbal povinnosť
dbať na to, aby pes neohrozil inú osobu na zdraví, a to tým, že riadne nezabezpečil psov, nachádzajúcichsa v rodinnom dome, pričom po otvorení vchodových dverí jeden zo psov, ktoré z domu vybehli, pohrýzol
príslušníka policajného zboru.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, ako aj listinnými dôkazmi, t.j.
Rozhodnutím KR PZ P., zo dňa 13. 11. 20145 o priznaní náhrady za bolesť, potvrdením Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, zo dňa 26. 1. 2016, správou OR PZ SR S.Ž., odboru poriadkovej polície,
zo dňa 6. 3. 2015, lekárskou správou E.. Q. R., E.. O. P., lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia, žiadosťou o vykonaní kontroly bodového hodnotenia úrazu, žiadosťou o

vyšetrení zvieraťa, potvrdením Z. T., záznamom o podaní vysvetlenia zo dňa 19. 2. 2015 E. R., ako aj
zo dňa 7. 2. 2015 - P. Ž., žiadosťou o podanie správy a zaslanie výsledku vyšetrovania, správou OR
PZ SR S., zo dňa 13. 5. 2015, oznámením zdravotnej poisťovni, pokusom o zmier, zo dňa 3. 2. 2014,
adresované pánovi E. R., odpoveďou pána E. R. na pokus o zmier, platobným rozkazom, odporom proti
platobnému rozkazu, písomným vyjadrením žalobcu k odporu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré
sú súčasťou spisu, pričom zistil tento stav veci.

15. Súd vo veci vytýčil pojednávanie. Žalobca na pojednávaní naďalej trval na podanej žalobe z dôvodov
vyššie uvedených. Poukázal na to, že žalovaná suma predstavuje bolestné za spôsobenú ujmu na
zdraví, ohodnotenú na 10 bodov. Zároveň si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,00 %
ročne z dlžnej sumy od 24. 2. 2016 do zaplatenia, od uplynutia 15-dňovej lehoty určenej vo výzve na

zaplatenie.

16. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť, keďže si nie je vedomý, že
by ku škode, ktorú si žalobca nárokuje, došlo na jeho pozemku, v jeho obydlí. Žalovaný poukázal na
tú skutočnosť, že návrh je nárokom náhrady škody, v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predmetnou žalobou
sa mu vytýka že porušil povinnosť a to konkrétne že zanedbal povinnosť dbať na to, aby pes neohrozil
inú osobu. Žalovaný túto skutočnosť popieral. Namietal kauzálnu súvislosť medzi spôsobenou škodou
a tvrdením žalobcu a protiprávnym konaním a zároveň poukázal na všeobecné ustanovenie generálnej
prevencie uvedenej v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej každý je povinný počínať

sitak,abynedochádzalokuškodámnamajetku,prírodeaživotnomprostredíavtejtosúvislostipoukázal
aj na ustanovenie § 103 Tr. poriadku, z ktorého ustanovenia vyplýva, za akých okolností môže policajt
vstúpiť do objektu, obydlia, iných priestorov alebo aj na pozemok. Z uvedeného vyplýva, že policajt môže
vstúpiť na pozemok objektu, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života a zdravia,
osôbaleboochranuštátu.Žiadnezokolností,ktorésúcitovanévovyššiecitovanomustanovenínevznikli

a ani nenastali a preto je žalovaný toho názoru, že policajt, ktorý si vykonával pracovné povinnosti,
nemal dôvod vstúpiť do obydlia na pozemok, ktorý bol uzamknutý bránou na kľúč. Žalovaný zároveň
namietal aj výšku škodu t. j. bodové hodnotenie, pretože ošetrujúci lekár sa vyjadril, že to bolo ľahšie
zranenie a preto v zmysle Zákona č. 437/2004 Z. z. s prihliadnutím na rozsah a spôsob poškodenia, by
predmetné hodnotenie mohlo byť na spodnej hranici, pokiaľ by už mala byť daná porušená povinnosť

a z toho následne vyvodená výška škody.

17. Žalobkyňa vo svojej výpovedi zdôraznila, že z úradného záznamu poškodeného policajta vyplýva, že
počas hliadkovej služby mali ísť vypočuť ako poškodeného žalovaného pána R., pretože pri prvotnom
oznámení pani Ž. (majiteľka domu) uviedla, že sa bude u nej nachádzať a že sa vyjadrí ku škode,

ktorá mu vznikla. Z úradného záznamu ďalej vyplýva, že v uvedený deň na tejto adrese boli viackrát,
no nepodarilo sa im skontaktovať s pánom R.. Preto, keď došli v inkriminovaný čas po zaparkovaní
služobného vozidla, použili zvukové znamenie a hoci sa v zadnej časti domu svietilo, nikto z domu
nevychádzal. Ďalej uviedla, že policajt sa rozhodol že pôjde zaklopať na dvere rodinného domu,
presvedčil sa, či nie je na dvore žiadny voľne pohybujúci sa pes, vošiel na dvor, poškodený sa presunul

do zadnej časti dvora, kde zaznamenal pána R. a zaklopal mu na okno. Pán R. po krátkej chvíli dvere
otvoril a v tej chvíli začali vybiehať psy, pričom jeden z nich ho pohrýzol do lýtka ľavej nohy. V ďalšom
úradnom zázname poškodený uviedol, že keďže sa na bráne nenachádzal zvonček, niekoľkokrát použili
zvukové výstražné znamenie na služobnom vozidle. Keď nikto z brány, teda z domu nevychádzal cez
neuzamknutú bránu vošiel do dvora.

18.Žalovanýnapojednávanízdôraznil,žeodžalobcuvsúvislostisozaplatenímžalovanejsumydostával
listy, na ktoré listy odpisoval a od začiatku nesúhlasil so zaplatením žalovanej sumy a odvolával sa.
Necítil sa byť vinným, preto nesúhlasil so zaplatením akejkoľvek sumy. Poprel tvrdenie poškodenéhov súvislosti so zvončekom na bráne, ktorý zvonček na bráne bol, dokonca funkčný a na bráne bola aj
tabuľa:“ Pozor, zlý pes“ a brána bola uzamknutá, nebola otvorená. Bránka bola zavretá hlavne preto,
aby sa psy nedostali na ulicu. Nie je pravdivé tvrdenie poškodeného, že policajti boli u neho opakovane,

pretože v ten deň, čo došlo k tej udalosti, pokiaľ by boli použili výstražné znamenie, aj susedia by si
to všimli a dokonca aj susedka by hneď oznámila, že pred bránou stojí polícia a určite by susedia vyšli
von. Do dvora vošiel len jeden policajt, kým druhý policajt sedel v aute. Potvrdil, že keď otvoril dvere,
psy boli hneď vonku, bolo ich asi 5 až 6 a nie 10 až 15. Potvrdil, že asi pred 4 až 5 rokmi dozadu mali
s priateľkou aj 10 - 15 psov, ale nie v tom čase, keď bol u nich poškodený. Nezbadal, že by niektorý

z tých psov, ktorý vybehol vonku pohrýzol policajta, dokonca ani u policajta nezbadal žiadnu reakciu.
Keby policajta pes pohrýzol, by sa o neho postaral. Z jeho strany, ale žiadna reakcia nebola. Následne s
policajtmi boli pozrieť miesto, kde malo dôjsť k vlámaniu, ktorý trestný čin, resp. podozrenie z trestnému
činu sám nahlásil, za ktorým účelom sa robilo šetrenie. Trvalo to asi 15 - 20 minút. Po ukončení šetrenia
ho policajti odviezli naspäť - do domu pani Živkovičovej, odišli a približne po polhodine sa policajti vrátili
s tým, že jedného z nich uhryzol pes. Bol z toho prekvapený, pretože, ako už uviedol, žiadnu reakciu na

policajtovi nevidel v tom čase, keď ho mal uhryznúť pes a policajt ukázal na jedného psa - čivavu, ktorý
sa volá I.. Policajt mu ukázal, kde ho pes pohrýzol, kde na nohe mal dve malé bodky. Rana nekrvácala.
Policajt mu oznámil, že on s tým nič robiť nechcel, ale na príkaz jeho veliteľa pána G. to musel nahlásiť.
Potom už vec neriešili, on policajtovi na to nič nepovedal, bol ale prekvapený, že práve ten pes, na
ktorého policajt ukázal, ho pohrýzol, pretože ten mal mizerné zuby, a bol prekvapený, že mohol vôbec

policajta aj uhryznúť. Tiež uviedol, že vyšetrenie so psom absolvovala jeho družka - pani Ž.. Pes „I.“ je
jeho psom, ale bol u pani Ž., pretože on býva v bytovke a psovi je lepšie v rodinnom dome, kde je aj dvor.

19. Z výpovede svedkyne P. Ž. - družky žalovaného vyplýva, že v čase, keď boli u nich policajti, ona
doma nebola a len od žalovaného sa dozvedela, že ich čivava napadla príslušníka. Príslušník ho vypočul

vo dvore, potom odišiel preč, bez akýchkoľvek náznakov uhryznutia a údajne sa vrátil až za polhodinu
s tým, že musí urobiť zápis, keďže bol pohryzený ich psom. Ako to uviedla svedkyňa vo svojej výpovedi,
bola z toho prekvapená. Tiež uviedla, že na poštovej schránke je zvonček, ktorý je viditeľný od bránky.
Bránka však bola uzamknutá, pretože sa sama otvára, pokiaľ uzamknutá nie je. Pokiaľ by policajti použili
výstražné znamenie boli by vyšli jednak aj susedia ako aj žalovaný. Tiež uviedla, že nikdy sa nestalo,

že by ich psy niekoho uhrýzli, nikdy neútočili, ani neútočia a to ani keď majú vo dvore robotníkov, naviac
pes „I.“ od narodenia má zlé zúbky a preto nechápe, ako mohol policajta uhryznúť. Je to pes, ktorý je
veľmi priateľský.

20. Z výpovede svedka E.. Q. R. v súvislosti s ošetrením poškodeného pána A. P. vyplýva, že svedok si

bližšie nespomínal na ošetrenie pacienta, keďže na chirurgii je denne viacej ošetrení, veľa pacientov, ale
vychádzajúc z lekárskej správy uviedol, že v lekárskej správe lekár väčšinou udáva to, čo pacient opíše a
potom sa do lekárskej správy píše to, čo vidí lekár. V danom prípade išlo o povrchovú exkoriáciu ľavého
predkolenia, ktoré bolo následne ošetrené. Predmetné poranenie mohlo byť spôsobené uhryznutím psa.
Išlo len o povrchové poranenie. U pacienta bola rana ošetrená, vyčistená a nebola nasadená žiadna

liečba. K bodovému ohodnoteniu sa svedok vyjadriť nevedel. Jednalo sa o ľahší stupeň zranenia, išlo
len o odreninu, keď odreninami sú rany, kde dôjde k porušeniu celistvosti kože, ale nedochádza k
zasiahnutiu hlbších vrstiev ako je podkožie. K odrenine môže dôjsť rôznym spôsobom, v danom prípade
nie je možné jednoznačne posúdiť, či ide o hryznú ranu, alebo iné poškodenie kože. Keďže jednoznačne
nevedel posúdiť, či išlo o hryznú ranu, preto v správe uviedol len „povrchová exkoriácia kože“ .Stopa

po uhryznutí psom vyzerá rôzne, závisí od intenzity - sily uhryznutia, v danom prípade išlo o odreninu,
neboli tam diery po zuboch, bližšie ranu opísať nevedel.

21. Z výpovede svedka - poškodeného A. P. vyplýva, že poškodený spolu aj s kolegom robil šetrenie
u žalovaného, ktorému bola spôsobená škoda, ktorý bol poškodeným, aj keď oznámenie o poškodení

bolo od inej osoby - a to ženy. Od priateľky žalovaného sa dozvedeli, že žalovaný sa má zdržiavať na tej
adrese, na ktorej boli. V deň, keď robili šetrenie, boli u žalovaného dvakrát v dopoludňajších hodinách
keď zastali pred domom služobným vozidlom a dali do činnosti maják a vtedy zatrúbil aj klaksónom vo
vozidle, aj na majáku. V dopoludňajších hodinách to zopakovali 2 až 3 krát. Z domu, v ktorom hľadali
žalovaného nikto nevyšiel, ale z domu oproti vyšiel rómsky občan, ktorý im povedal, že pán, ktorého

hľadajú býva v zadnej časti domu, ale keďže ho videl odchádzať, povedal im, aby sa zastavili neskôr.
Opakovane v dopoludňajších hodinách hľadali žalovaného na uvedenej adrese, ale nepodarilo sa im
ho zastihnúť, preto sa znovu vybrali za ním podvečer - pred ukončením služby. Aj vtedy išli od spodnej
časti dediny, pred rodinným domom odstavili vozidlo, tiež použili klaksón, maják. Vtedy nikto vonkunevyšiel, ale videli svetlo v dome, v tej časti domu, ako to popísal ten rómsky občan. Preto podišli k
bráničke, potom, ako chytil kľučku bránky, bránka sa otvorila dokorán. Keď sa priblížil k domu, cez
okno videl pána, ktorí sedel za stolom a keď zaklopal, pán otvoril dvere, pousmial sa, zakýval a išiel

smerom k nemu. Vtedy, keď pán otvoril dvere, vybehli psy, malej rasy - čivavy, zhruba dokopy ich bolo
10 až 15. Pánovi oznámil, kvôli čomu za ním prišli, t. j. vykonať šetrenie vo veci, kde on vystupoval ako
poškodený. Počas celej doby, keď sa rozprávali, stáli oproti sebe a vtom ho chytil jeden z tých psov.
Uhryzol ho do nohy a hneď ho pustil. Vtedy zacítil bolesť - uhryznutie, zaštípanie. Pánovi hneď povedal,
že ho pes uhryzol a kolega, ktorý stál pri bráne mu ukázal, ktorý to bol pes. Vtedy ich pán zahnal do

vnútra. Ešte na mieste si pozrel nohu a bolo vidno nejaké bodky a miesto bolo začervenané. Pán to
videl, keďže mu nohu ukázal. Vec s pánom už neriešili, on ho odprevadil ku bráne. Následne sa vrátili
do S.. V S. sa kontaktoval s nadriadeným, keďže spočiatku nevedel, ako má postupovať pri takomto
úraze, zavolal nadriadenému, ktorý mu prikázal dostaviť sa do roboty, kde sa musel podrobiť dychovej
skúške a následne musel ísť do nemocnice na ošetrenie. V zmysle pokynov navštívil lekára, ktorý mu
ranu ošetril, dezinfikoval, oviazal mu ju obväzom a na druhý deň sa dostavil na infekčné oddelenie a

zároveň mal zájsť za pánom - majiteľom psa a zistiť, či pes bol očkovaný. Keď si zhromaždil doklady,
odovzdal ich na infekčnom oddelení NsP v S.. S pánom R. sa vtedy slušne porozprávali, on mu sľúbil,
že mu zabezpečí podklady, ktoré potreboval o psovi, vtedy sa mu aj ospravedlnil, povedal mu, že ho
to mrzí, že ho pes uhryzol.

22. Z výpovede svedka J. G. - policajta, kolegu poškodeného vyplýva, že spoločne s poškodeným robili
šetrenie u pána R.. V ten kritický deň boli za ním asi 3 krát, dva krát doobeda, kedy ho doma nezastihli
a na služobnom aute použili výstražné znamenie, ale z domu nikto nevyšiel, až na jedného Róma,
ktorý býval poniže - oproti a ktorý potvrdil, že pán R. v predmetnom dome býva, ale v tom čase sa
doma nenachádzal. V popoludňajších hodinách, keď sa vrátili, opätovne použili výstražné znamenie -

zatrúbenie, nikto však nevyšiel, ale v dome videli svetlo, preto kolega vošiel do dvora. Kolega vošiel do
dvora cez bránku, ktorá nebola uzamknutá, hneď, ako sa bránky dotkol, sa bránka otvorila. Medzitým
on zostal pri aute a sledoval kolegu. Krátko potom, ako podišiel k dverám vyšiel pán a keď sa otvorili
dvere, z domu vybehlo viacej psov. Videl, ako sa kolega zhováral s pánom Vostřelom a medzitým jeden
zo psov uhryzol kolegu do nohy. Psov on sledoval, preto vedel ukázať, ktorý z tých psov uhryzol kolegu

do nohy. Kolega sa vtedy otočil ku pánovi a ukázal miesto, kde ho pes uhryzol. Videl, ako mu ukazoval
nohu. Kolega aj jemu ukázal nohu, mal tam dve bodky, resp. zuby po uhryznutí. Následne vyrozumeli
nadriadeného a kolega išiel na ošetrenie.

23. Ďalej súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi - lekárskym potvrdením E.C.. Q. R., z

chirurgickej ambulancie NsP v S., z ktorého vyplýva, že dňa 18. 2. 2015 o 17,37 hod. sa poškodený A.
P. dostavil na chirurgickú ambulanciu z dôvodu, že v službe bol napadnutý známym psom. Z lekárskej
správy ďalej vyplýva, že u pacienta bola „prítomná povrchová exkoriácia na ľavom predkolení“. Pacient
bol vyšetrený, bola mu odobratá krv, biologický materiál na diagnostické účely, bol poučený o ďalších
plánovaných vyšetrovacích metódach a príslušných možnostiach farmatologickej a inej liečby. Bol

poučený o možných následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

24. Zo správy z infekčnej ambulancie E.. O. P. vyplýva, že pacient bol odoslaný z chirurgickej
ambulancie, kde bol ošetrený v ÚPS po poranení psom. Zo správy tiež vyplýva, že bol poranený so
známym psom v T., na dvore u majiteľa, kde bol služobne. Bol poranený cez nohavice, ktoré sa troška

porušili na ľavom lýtku, rany troška krvácali, ošetrený bol ešte v ten deň na chirurgickej ambulancii ÚPS.
Okrem iného sa v správe uvádza, že na ľavom lýtku boli prítomné povrchné exkoriácie a podkožný
hematom, okolie bez zápalovej reakcie. Na základe anamnézy a veterinárneho potvrdenia o zdravotnom
stave psa, od profylaktického očkovania proti „lysse“ u pacienta sa ustúpilo.

25. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vyplýva, že bolestné bolo
hodnotené počtom bodov 10, s diagnózou pod položkou č. 161 - „povrchová rana dolnej končatiny
chirurgicky ošetrená“. Začiatok liečenia bol dňom 18. 2. 2015, ukončenie liečenia dňa 25. 2. 2015,
ambulantnou liečbou bez PN. Ako príčina poškodenia bola uvedená „uhryzenie psom“.

26. Zo žiadosti o vykonanie kontroly bodového hodnotenia úrazu H.. A. P. posudkovým lekárom plk. E..
L. H. vyplýva, že po preskúmaní zaslaných materiálov posudok ošetrujúceho lekára E.. F. U. o hodnotení
poškodenia zdravia ppráp. A. P. je v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a onáhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov pod položkou 161, čo
zodpovedá 10 bodom.

27. Z veterinárneho osvedčenia o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka E.. A. A. -
veterinárnej lekárky vyplýva, že u zvieraťa - psa čivavy „I.“ neboli zistené príznaky ochorenia na besnotu.

28.Zoznámeniazdravotnejpoisťovneoposkytnutízdravotnejstarostlivostivdôsledkuúrazuvyplýva,že
pacientovi A. P. bola poskytnutá zdravotná starostlivosť dňa 18. 2. 2015 ambulantnou formou z dôvodu

pracovného úrazu, keď príslušník PZ v službe bol napadnutý známym psom, prítomná povrchová
exkoriácia na ľavom predkolení.

29. Z predžalobnej upomienky - pokus o zmier zo dňa 3. 2. 2016 bol žalovaný vyzvaný k zaplateniu
sumy 172,- Eur, z titulu náhrady škody.

30. Z listu žalovaného zo dňa 9. 2. 2016 vyplýva, že žalovaný nesúhlasil so zaplatením požadovanej
sumy, keďže nenesie zodpovednosť za spôsobenú škodu.

31. Z rozhodnutia Krajského riaditeľstva policajného zboru v P. zo dňa 13. 11. 2015 Č: KR PZ - KE -
VO2 - 224-001/2015 - PS vyplýva, že predmetným rozhodnutím bola ppráp. A. P. priznaná náhrada

za bolesť vo výške 172,- Eur.

32. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

33. Súd na základe vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie citované ustanovenie dospel k
tomu právnemu záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a opodstatnená. V danom
prípade bolo preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania a zanedbal svoju povinnosť
a to tým, že nezabezpečil, aby pes neohrozil človeka, nezabránil tomu, aby psy z domu nevychádzali.
Žalovaný na svoju obranu uviedol, že práve poškodený si sám spôsobil škodu, pretože vnikol do obydlia

žalovaného cez uzamknutú bránku bez toho, aby mal nejaký vážny dôvod tak, ako je to stanovené v
§ 103 Tr. poriadku, v ktorom sa hovorí, že úkonmi, ktoré neznesú odklad, sú úkonmi, ktoré smerujú
k v vypátraniu osoby obvineného. Poškodený podľa vyjadrenia žalovaného sám porušil povinnosť
vyplývajúcu zo zákona, keď nerešpektoval ustanovenie generálnej prevenčnej povinnosti a takto si
škodu spôsobil zanedbaním povinností. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 415 OZ, t.j. na generálnu

prevenčnú povinnosť každého, keď každý účastník má konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. V
súvislosti s obranou žalovaného, súd poukazuje na to, že zo strany poškodeného nebolo preukázané,
že poškodený porušil všeobecne záväzné predpisy, resp. iné interné akty, vzťahujúce sa k plneniu úloh
poškodeným. Práve naopak, poškodený postupoval pri prešetrovaní priestupku proti majetku v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pokiaľ by bránka bola skutočne riadne zamknutá, policajt

by nemal možnosť dostať sa do domu, keďže nebolo preukázané, a nikto to ani netvrdil, že by sa
násilím dostal pred vchodové dvere domu. Naviac, poškodený sa presvedčil, či na dvore nie je voľne
pohybujúci sa pes a pes, ktorý ho uhryzol, teda nebehal voľne po dvore, ale vyšiel z domu potom, ako
žalovaný otvoril vchodové dvere a tak umožnil psom vybehnúť na dvor. Žalovaný mohol zabrániť tomu,
aby psy z domu nevychádzali a mal zabezpečiť psov nepúšťať ich vonku. Bolo nesporne preukázané,

že poškodený utrpel ujmu na zdraví, v dôsledku čoho bol aj lekársky ošetrený, čo potvrdzuje lekárska
správa a z lekárskeho posudku o bolestnom a sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva, že mu bola
priznaná aj náhrada za bolesť. Z bodového ohodnotenia bolesti vyplýva, že bolesť bola hodnotená na
10 bodov, určená hodnota jedného bodu vo výške 17,16 Eur, za 10 bodov výška odškodnia za bolesť
predstavuje sumu 171,60 Eur, ktorá sa podľa § 5 ods. 2/ Zákona č. 437/2004 Z. z. zaokrúhľuje na

najbližšie celé euro smerom nahor t. j. na sumu 172,- Eur.

34. Súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a žalobe vyhovel v celom rozsahu, keďže žalovaný zodpovedá v zmysle § 420 ods. 1/ OZ za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Pokiaľ žalovaný namietal výšku škody, t. j. samotné bodové

hodnotenie, súd v tomto smere poukazuje na lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia, ako aj kontrolu bodového ohodnotenia posudkovým lekárom, keď nie je v právomoci súdu
rozhodovať o bodovom hodnotení, ale v danom prípade sa jedná o odborné lekárske posúdenie
bolestného. V neposlednom rade, súd v súvislosti s výsluchom žalovaného a s poukazom na tvrdeniežalovaného, že sa nejedná o úkon, ktorý nezniesol odklad, súd v tomto smere poukazuje na tú
skutočnosť, že poškodený sa opakovane vrátil k domu, kde sa mal nachádzať žalovaný, hlavne z
dôvodu, aby ho zastihol, keďže od družky žalovaného mal vedomosť o tom, že cestuje do Rakúska,

kde má svoj trvalý pobyt a v určenom čase sa mal nachádzať v predmetnom dome, preto poškodený
považoval za nevyhnutné vykonať šetrenie, v súvislosti so šetrením priestupku proti majetku, kde
žalovaný vystupoval ako poškodený.

35. Podľa § 114 ods. 5/ Zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho
zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím
osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky
úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia
nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku
úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

36. Keďže žalovaný zanedbal povinnosť dbať na to, aby pes neohrozil inú osobu, vznikol žalobcovi
regresný nárok na náhradu škody, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 114 ods. 5/ Zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov.Podľacitovanéhoustanoveniazákonaslužobnýúradjeoprávnenývymáhať

vyplatené finančné náhrady od osoby, ktorá uvedenú škodu spôsobila. V neposlednom rade je potrebné
poukázať aj na to, že žalovaný v plnom rozsahu uhradil aj náhradu nákladov, súvisiacich s poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou poškodenému príslušníkovi PZ v regresnom konaní všeobecnej zdravotnej
poisťovni, čo svedčí o tom, že uznal zodpovednosť za škodu.

37. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 1/, 2/ OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa odseku 2/, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Vzhľadom na to, že žalovaný plnenie nerealizoval riadne a včas, dostal sa do omeškania a preto
žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, ktorá výška je v súlade
s platnými právnymi predpismi a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

39. Výrok o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1/, 2/ Civilného sporového

poriadku, podľa ktorého 1/ súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
2/ ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V spojení s ustanovením § 262 ods.
1/, 2/ Civilného sporového poriadku 1/ o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, 2/ o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný
v rozsahu 100 %, avšak náhradu konania si neuplatnil a žalovanému právo na náhradu trov konania

nevzniklo, súd preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

41. Výrok o zaplatení súdneho poplatku sa opiera o ustanovenie § 2 ods. 2/ Zákona o súdnych
poplatkoch č. 71/1992 Z. z. v znení noviel, keď súd zaviazal žalovaného zaplatením súdneho poplatku z
návrhu, keďže žalobca bol od poplatku oslobodený, súd jeho žalobe vyhovel a podľa výsledku konania

poplatok zaplatí žalovaný, ak nie je od poplatku oslobodený. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný
od poplatku nie je oslobodený , súd ho zaviazal zaplatením súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur podľa
položky 1/ písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.