Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/331/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206462
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5812206462.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcov 1/ Lukáša Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom W., I. XXX/XX a 2/ Mgr. H. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., I. XXX/XX, obaja zastúpení
JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou so sídlom W., F. XXX/XX, proti žalovaným 1/ Mesto Námestovo,
Mestský úrad, Cyrila a Metoda 329/6, Námestovo, zastúpenému JUDr. Jozefom Polákom, advokátom

so sídlom H. V., C. XXXX a 2/ CASA RENEWAL, s.r.o., Námestovo, Orlova 861/11, IČO: 46 552 642, o
zaplatenie 13 908,24 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného na určenie vlastníctva,
na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 7C/69/2012-275 zo dňa
6. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol (II/),
p o n e c h á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

V ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 13 587,66
eursúrokomzomeškania8,50%ročneod20.11.2012dozaplatenia(I/),vozvyškužalobuzamietol(II/),
zamietol aj vzájomný návrh žalovaného 1/ (III/). Ďalej žalovanému 1/ uložil povinnosť nahradiť žalobcom

1/ a 2/ trovy konania vo výške 92 %, žalovanému 2/ trovy konania v plnej výške (IV/) a nahradiť aj trovy
konania štátu vo výške 92 % (V/).
2) Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa voči žalovanému 1/ domáhajú vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 13 908,24 eur, ktoré vzniklo tým, že žalovaný 1/ užíval pozemok
bez právneho dôvodu v čase od 21. 09. 2010, kedy k pozemku nadobudli vlastníctvo kúpnou zmluvou,
do 16. 04. 2012, kedy pozemok previedli do vlastníctva žalovaného 2/. Žalovaný 1/ sa proti žalobe

bránil spočiatku tým, že pozemok neužíva bez právneho dôvodu, ale ho užíva ako oprávnený z vecného
bremena, ktoré vzniklo podľa § 151o Občianskeho zákonníka najneskôr ku dňu 02. 01. 2002. Súd
konštatuje, že žalovaný 1/ ani bližšie neobjasnil, akým spôsobom mal nadobudnúť vecné bremeno k
pozemku, keďže v ust. § 151o Občianskeho zákonníka sú vymenované tituly nadobudnutia vecného
bremena, aké zákon pripúšťa. Žalovaný 1/ neskôr svoju argumentáciu zmenil a tvrdil, že pozemok užíval
ako vlastník, a to buď na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04. 02. 1981 alebo ako oprávnený držiteľ,

ktorý sa dňom 01. 01. 1992 stal vlastníkom pozemku titulom vydržania. Súd dospel k záveru, že obrana
žalovaného 1/ proti žalobe a poťažne aj jeho vzájomný návrh, sú nedôvodné. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil,
že nadobudol vlastnícke právo k pozemku kúpnou zmluvou, ktorú uzatvoril dňa 04. 02. 1981 jeho právny
predchodca Československý štát v postavení kupujúceho s predávajúcimi C. W., rod. F., nar. XX. XX.
XXXX, K. S., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, R. W., nar. XX. XX. XXXX, Y. W., rod. U., nar. XX. XX. XXXX
a E. V., rod. U., súd sa stotožnil so stanoviskom žalobcov, že táto kúpna zmluva je neplatným právnym

úkonom, pretože vykazuje nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti. Žalobcovia 1/ a 2/ aj správne poukázali
na to, že zo zmluvy nie je zrejmé, čo ktorý z predávajúcich prevádza na kupujúceho a že zmluva, napriekv tom čase platnej a účinnej právnej úprave § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebola registrovaná
štátnym notárstvom, a preto kupujúci na jej základe nenadobudol vlastníctvo k pozemku. Z opakovaných
vyjadrení žalovaného 1/, aj zo samotného vzájomného návrhu, ale aj zo záverečnej reči žalovaného 1/

je zrejmé, že žalovaný 1/ pripúšťa, že zmluva má nedostatky, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, a preto
tvrdil, že ak by aj žalovaný 1/ nenadobudol vlastníctvo touto kúpnou zmluvou, nadobudol ho vydržaním,
pretože na základe uvedených kúpnych zmlúv Československý štát ako jeho právny predchodca vstúpil
do užívania pozemku a vydržaním ho nadobudol ku dňu 01. 01. 1992. Súd dospel k záveru, že žalovaný
1/ nepreukázal ani tento titul nadobudnutia vlastníctva. Súd konštatuje, že žalovaný 1/, ani jeho právny

predchodca, nemohli byť dobromyseľní so zreteľom na všetky okolnosti, že sú vlastníkmi pozemku.
Žalovaný 1/ spôsob vyčíslenia bezdôvodného obohatenia nerozporoval, ale nesúhlasil so znaleckým
posudkom Ing. Eugena Dedinského, ktorého zistenia považoval za nesprávne; obvyklé nájomné, ktoré
určil, za premrštené a znaleckému posudku vyčítal, že je len súkromným znaleckým posudkom. Pokiaľ
žalovaný 1/ namietal, že žalobcovia si uplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia po uplynutí
subjektívnej 2-ročnej lehoty, súd dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná v časti, v ktorej si

žalobcovia uplatnili vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie dlhšie, ako dva roky pred podaním
žaloby, teda pred 04. 10. 2010. Keďže žalobcovia si uplatnili vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa
21. 09. 2010, námietka premlčania je dôvodná v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia
za 13 dní užívania pozemku. Súd preto žalovaného 1/ zaviazal vydať žalobcom 1/ a 2/ bezdôvodné
obohatenie vo výške, pripadajúcej na čas od 04. 10. 2010 do 16. 04. 2012, čo predstavuje 13 587,66

eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, čo do výrokov I., III., IV.,
V. a navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a rozhodnúť o tom, že žalovaný 1/ je vlastníkom
spornej parcely. Súd prvej inštancie sa absolútne neriadil ustálenou praxou dovolacieho súdu, ani svojou

vlastnou rozhodovacou činnosťou v iných právnych veciach s obdobným predmetom. Neuskutočnil
výklad ustanovení zákona o majetku obcí, Občianskeho zákonníka, vyhlášky o správe národného
majetku v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu a nevzal do úvahy aspekt danej veci. Právny záver
súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď
na podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Jeho aplikácia bola plná rozporov. Došlo k

obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam, ktoré dobromyseľne nadobudol. Súd
malpristúpiťkposúdeniuvecnej,argumentačnej,alehlavnepriestorovej„udržateľnosti“tvrdenížalobcov
1/ a 2/ a žalovaného 2/ z pohľadu, či napĺňa záruky, ktoré garantujú, že výkon spravodlivosti v danom
prípade nie je arbitrárny. Skutočnosť, že žalovaný 1/ v priebehu konania menil právnu argumentáciu,
nemá vplyv na existenciu, resp. neexistenciu dobromyseľnej držby Mesta Námestovo. Poukázal aj na

zaujatosť sudkyne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nedostatočne odôvodnené, a teda
nepreskúmateľné.

4) K odvolaniu sa žalobcovia v súdom stanovenej lehote nevyjadrili.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudokvovýroku,ktorýmsúduložilžalovanému1/povinnosťzaplatiťžalobcom1/a2/sumu13587,66
eur s úrokom z omeškania 8,50 % ročne od 20. 11. 2012 do zaplatenia (I/), vo výroku, ktorým vo zvyšku
žalobu zamietol (II/) a zamietol aj vzájomný návrh žalovaného 1/ (III/), ako aj o trovách konania, podľa

ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Vo výroku, ktorým
vo zvyšku žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol, ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

6) Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7) Ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozhodnutia, pri posudzovaní dobromyseľnosti (na strane
žalovaného 1/) ako jednej zo základných podmienok vydržania súd prvej inštancie vychádzal z

rozhodnutiaNSSRR73/2015,poukazujúcnaust.§134ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnom
do 31.12.1991. Tu je potrebné zdôrazniť, že citované rozhodnutie riešilo situáciu medzi fyzickými
osobami ako účastníkmi konania. Naproti tomu zo znenia ust. § 134 ods. 2 vyplýva, že pre účinnosťzmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického vlastníctva (v tomto konkrétnom prípade kupujúcim
bol Československý štát) sa nevyžadovala registrácia štátnym notárstvom.
8) Keďže súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho názoru, nevykonal vo veci ďalšie

potrebné dokazovanie, preto je jeho rozhodnutie predčasné.

9)Jepotrebnémaťnazreteli,žedobromyseľnosťakovnútornýpsychickýstavnemožnopriamodokázať.
Možnoonejusudzovaťibazokolností,doktorýchsatentopsychickýstavnavonokprejavuje.Základným
rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno

so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať
pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva, patria.

10) Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne
skúmať, akým spôsobom boli nehnuteľnosti využívané, akú dobu a či teda vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu sa mohol žalovaný 1/ domnievať, že mu nehnuteľnosti patria. V prípade pochybnosti o tom,

či ide o držbu oprávnenú, platí vyvrátiteľná domnienka, že držba je oprávnená a v takom prípade,
ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.
Skutočnosť, že žalovaný 1/ ako nástupca pôvodného držiteľa sa v konaní bránil rôznym spôsobom,
nemôže mať bez ďalšieho za následok spochybňovanie dobromyseľnosti, lebo je len logické, keď sa
v súdnom spore snažil, zrejme z opatrnosti, využiť svoje právo a brániť sa spôsobom, akým to uzná

za vhodné.
11) Tak ako je to už vyššie uvedené rozhodujúce pre posúdenie veci bude vyhodnotenie všetkých
konkrétnych skutočností a povinnosťou súdu bude skúmať, akým spôsobom boli nehnuteľnosti
využívané, po akú dobu, lebo aj z toho bude možné ustáliť, či žalovaný 1/ mohol byť dobromyseľným
v tom, že mu sporné nehnuteľnosti patria. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách odvolacieho

konania.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).