Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718201342
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7718201342.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Slovenská kancelária

poisťovateľov, IČO: 36062235, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava Ružinov, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému S., zastúpenému
Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., IČO: 47236183, Štefánikova 8, 071 01 Michalovce,
o zaplatenie 2493,39 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.493,39 Eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.493,39
Eur od 21.2.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100 %, ktoré je povinný
nahradiť žalobcovi žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 5. 3. 2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia 2493,39 eura s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla Citroen
EČ: S., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 16.4.2015 zavinil vodič F. v San Giuseppe Ves,
Rím, Taliansko, predmetným vozidlom žalovaného v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom
vozidleLanciaEČ:D.,ktoréhodržiteľomvčasenehodybolA.Vzhľadomnato,žekpredmetnémuvozidlu
nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písmeno b) citovaného zákona povinnosť
uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa
18. 1. 2017 vo výške 2853,39 euro, z ktorého suma vo výške 360 euro predstavuje poplatky, na ktoré
si žalobca nárok neuplatňuje.

2. Podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení si žalobca uplatnil právo na náhradu
poistného plnenia voči žalovanému. Vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 20. 2.
2017. Žalovaný tak do dnešného dňa neurobil. Žalobca si plnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona
tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v
súlades§3ods.1zákonaopovinnomzmluvnompoistení,vznikolžalobcovivočižalovanémuoprávnený
nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, a to právo proti
tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení na náhradu

toho, čo zaňho plnil. Žalobca poukázal na to, že žalovaný zodpovedá podľa § 427 a nasledujúcich
občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla. Žalobca si zároveň uplatnil aj právo na úroky z omeškania počnúc
nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy na náhradu poistného plnenia.3.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu interné pravidlá, výpis z centrálnej evidencie
vozidiel, preklad dokumentov, likvidačnú správu, výpis z LA, výpis z účtu žalobcu, preverenie PZP, výzvu,

faktúru za preklad s potvrdením o úhrade, pokus o zmier a osvedčenie.

4.Súd podľa návrhu žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej
lehote odpor a uviedol, že s vydaným platobným rozkazom nesúhlasí z niekoľkých dôvodov. Ešte
dňa 19. 9. 2014 bola uzavretá medzi žalovaným a vodičom, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, zmluva

o zmene vlastníka motorového vozidla. Touto zmluvou žalovaný ako vlastník a držiteľ motorového
vozidla previedol na vodiča svoje vlastnícke právo týkajúce sa osobného motorového vozidla s tým,
že v osvedčení o evidencii vozidla bude ako vlastník zapísaný Ivan Ilnytsky a ako držiteľ vozidla
bude zapísaný žalovaný S.. Účastníci zmluvy prehlásili, že sa vzájomne vysporiadali pokiaľ ide o
zmenu držiteľa vozidla a nemajú voči sebe žiadne finančné nároky. Poukázal na ustanovenie § 427
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za škodu zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,

motorovéhoplavidla,akoajprevádzateľlietadla.Uviedol, žeinýmprevádzkovateľomjeosoba, ktorámá
právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a užívať ho organizovane,
to je jeho užívanie je inštitucionálne podporené - najmä vlastník. Vodič motorového vozidla zodpovedá
za škodu, nakoľko u neho boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 427 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a to, že rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,

ako aj prevádzateľ lietadla. Preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že zodpovedným za škodu je žalovaný,
ktorý sa zmluvou o zmene vlastníka motorového vozidla stal len jeho držiteľom. Pojem prevádzateľa
motorového vozidla nie je možné zamieňať s pojmom držiteľa motorového vozidla, ktorý má iba
evidenčný charakter. Tak ako uvádzal, zmluva o zmene vlastníka motorového vozidla bola medzi
stranami uzavretá ešte dňa 19. 9. 2014 a k predmetnej dopravnej nehode došlo až 16. 4. 2015, preto je

nereálne,abysižalobcauplatňovalsvojpeňažnýnárokužalovaného,nakoľkozmluvaozmenevlastníka
motorového vozidla bola uzavretá skôr, čo znamená, že žalobca si mal uplatňovať svoj peňažný nárok
u vodiča a nie u žalovaného. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj údaje z evidencie motorových vozidiel, kde
v osvedčení je uvedené, že k zmene údajov na strane vlastníka držiteľa došlo k 6. 10. 2014, teda hneď
niekoľko dní potom, keď došlo k zmene vlastníka vozidla.

5.Mal za to, že vodič motorového vozidla a zároveň pôvodca dopravnej nehody je v spore
pasívne legitimovaný, pretože porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným
protiprávnym konaním spôsobil škodu na motorovom vozidle poškodeného. Zodpovedá tak za škodu
podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola

uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti a to bez ohľadu na to, komu
prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Poukázal aj na dikciu Zákona o povinnom zmluvnom
poistení, kde sa v ustanovení § 4 ods. 1 uvádza výraz „na každého, kto zodpovedá za škodu“, ďalej
v odseku 4 výraz „za, ktorú poistený zodpovedal“ a v ustanovení § 24 ods. 2 sa uvádza výraz „osoba
zodpovedná za škodu“ opakovane, z čoho vyplýva, že vlastnú úpravu zodpovednosti za škodu je nutné

hľadať tam, kde je v slovenskom právnom poriadku detailne upravená, to je v Občianskom zákonníku.
Poukázal na ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, z ktorého vyplýva, že
poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písm. a) až h) nielen
proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému,
ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni postihové právo aj

proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník. Poisteným podľa
citovaného zákona je teda nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených
v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť, napríklad aj vodič vozidla.

6.Žalovaný predložil zmluvu o zmene vlastníka motorového vozidla a osvedčenie o evidencii vozidla.

7. Súd vykonal dokazovanie preloženými listinami a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 16.4.2015 zavinil vodič F. v San Giuseppe Ves, Rím, motorovým vozidlom Citroen, EČ: S.

dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Lancia, EČ: D., ktorého držiteľom
bol A..9. Podľa lustrácie žalobcu ku dňu 5.9.2016 k motorovému vozidlu Citroen S. nebola evidovaná zmluva
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla.

10. Spoločnosť Ufficio Centrale Italiano dňa 3.1.2017 požiadala žalobcu o náhradu nákladov za škodu,
ktorú uhradila M. vzniknutú pri dopravnej nehode dňa 16.4.2015 spôsobenú vodičom F., pričom priama
škoda predstavovala 2400,00 Eur, náklady 93,39 Eur a manipulačný poplatok 360,00 Eur. Celková
výška náhrady nákladov predstavovala 2853,39 Eur.

11. Podľa likvidačnej správy žalobcu zo škodovej udalosti zo dňa 16.4.2015 vzniknutej pri škodovej
udalosti v San Giuseppe Vesuviano, SKP odporúčila vyplatiť sumu 2853,39 Eur Ufficio Centrale Italiano.
Podľa výpisu z účtu žalobca dňa 18.1.2017 poukázal na účet talianskej spoločnosti požadovanú sumu
2853,39 Eur.

12. Žalobca listom zo dňa 20.1.2017 vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia s odôvodnením,

žešetrenímbolozistené,ževčasedopravnejnehodynebolonamotorovévozidloS.uzatvorenépovinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadali preto o
úhradu poistného plnenia vo výške 2493,39 Eur do 20.2.2017. Žalovaný výzvu prevzal 23.1.2017.

13. Dňa 19.9.2014 uzavrel S. a F. zmluvu o zmene vlastníka motorového vozidla Citroen C3 VIN: I.,

rok výroby 2004. Podľa textu zmluvy S. ako vlastník a držiteľ vozidla prevádza na F. svoje vlastnícke
( pravdepodobne právo) týkajúce sa osobného motorového vozidla s tým, že v osvedčení o evidencii
vozidla (technický preukaz) ako vlastník bude zapísaný II. a ako držiteľ bude zapísaný S.g. Účastníci
zmluvy prehlásili, že sú vzájomne vysporiadaní pokiaľ ide o zmenu držiteľa vozidla a nemajú voči sebe
žiadne finančné nároky.

14. Podľa osvedčenia o evidencii motorového vozidla ku dňu 6.10.2014 bol do osvedčenia zapísaný ako
vlastník motorového vozidla S. VIN I., zapísaný F. a ako držiteľ S.

15. Po vykonanom dokazovaní súd vec právnej posúdil takto:

Podľa § 2 písm. j) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon), na účely tohto zákona sa rozumie
prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo
faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten,
kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto
je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená

nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 4 ods. 1 zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa§ods.5zákona,akideoškoduspôsobenúprevádzkoutuzemskéhomotorovéhovozidlanaúzemí
iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti
podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto
zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.

Podľa§ 6 ods. 4 zákona ak je uzavretá poistná zmluva, poistenie zodpovednosti platí počas trvania
tohto poistenia na území všetkých členských štátov; poistenie zodpovednosti platí počas trvania tohto
poistenia aj na území tých štátov, ktoré poisťovateľ označil v zelenej karte.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné

plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.Podľa § 24 ods. 7 zákona kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2
písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný

prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16.Medzistranaminebolosporné,žedňa16.4.2015zavinilvodičF.vSanGiuseppeVes,Rím,Taliansko,
motorovým vozidlom Citroen S. dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo ku škode na motorovom
vozidle Lancia EČ: D., ktorého držiteľom v čase nehody bol A. Nebola sporná ani skutočnosť, že k
motorovému vozidlu Citroen nebola v čase nehody uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nebolo sporné ani to, že v
evidencii motorových vozidiel v čase dopravnej nehody bol ako vlastník zapísaný F. a ako držiteľ S.
Napokon nebola sporná ani výška uplatnenej náhrady škody. Spor medzi stranami bol v otázke vecnej
pasívnej legitimácie žalovaného.

17. Žalovaný tvrdil, že v spore nie je vecne pasívne legitimovaný, pretože nie je prevádzateľom
motorového vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené iné motorové vozidlo.
Poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2 písm. b) zákona, podľa ktorého kancelária poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa jeho názoru osobou bez poistenia je prevádzateľ

motorového vozidla alebo vodič. Zároveň tvrdil, že prevádzateľom bol práve vodič motorového vozidla
F. ako osoba, ktorá mala motorové vozidlo vo faktickej moci. Súd však dospel k záveru, že žalovaný je
v konaní vecne pasívne legitimovaný, a to z týchto dôvodov:

18. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Za
škodou pri prevádzke motorového vozidla zodpovedá buď prevádzateľ motorového vozidla (§427
OZ), alebo priamo škodca, najčastejšie vodič (§420 OZ). Žalovaný vyčerpávajúco odôvodnil, kto je
prevádzateľom motorového vozidla, a jeho odôvodneniu z hľadiska hmotnoprávneho nie je čo vytknúť
a jeho právny názor vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe, až na jednu výnimku. Nie je sporné, že

prevádzateľom motorového vozidla pre účely zodpovednosti za škodu sa rozumie ten, kto má právnu
a zároveň faktickú možnosť disponovať s vozidlom - či už titulom vlastníctva alebo oprávnenej držby.
Žalovaný argumentoval, že nie je možné zamieňať pojem prevádzateľa motorového vozidla s pojmom
držiteľ motorového vozidla, ktorý má iba evidenčný charakter. Súdu nie je zrejmé, z čoho tento právny
názor žalovaného vychádza, pravdepodobne z ustanovenia § 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. resp. § 2 ods.

24 zák. č. 106/2018 Z.z. Tieto definície sú podľa názoru súdu použiteľné a majú význam pre správne,
teda administratívne účely evidencie motorových vozidiel, ale nie pre občianskoprávne vzťahy. Avšak aj
zákon č. 8/2009 Z.z. pracuje s dvoma pojmami - vlastník a držiteľ a predpokladá, že vlastník nemusí byť
vždy držiteľom (napr. § 114 citovaného zákona). Vychádza sa z predpokladu, že držiteľom motorového
vozidla okrem fyzických a právnických (§427 ods. 2 OZ), sú aj osoby podnikajúce v oblasti dopravy, teda

môže ísť o osoby odlišné od vlastníka motorových vozidiel (§427 ods. 1 OZ). Pre účely občianskeho
práva je držiteľ ten, kto má faktickú a právnu možnosť disponovať s vecou, ak osoba vlastníka a
držiteľa nie je totožná. Tento názor vychádza z ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Z
predloženej kúpnej zmluvy je preukázané, že strany záväzkového vzťahu priamo v zmluve ako držiteľa,

ajkeďpreúčelyevidenciemotorovýchvozidiel, uviedlinievlastníkamotorovéhovozidla,aležalovaného.
Aj Cestný zákon ako bolo uvedené vyššie používa dva pojmy, a to vlastník a držiteľ motorového vozidla.
Podľa Občianskeho zákonníka sa spolu s vlastníckym právom prevádza aj právo držby (§ 123 OZ).
Preto ak osoba vlastníka a držiteľa bola totožná, a nešlo o fyzické osoby predpokladané ustanovením§ 427 ods. 1 OZ, nebolo potrebné do zmluvy uvádzať formuláciu o držiteľovi motorového vozidla.
Opačný záver nedáva logický zmysel. To, že vodič Ilnytskyy viedol motorové vozidlo dňa 16.4.2015
nepreukazuje, že motorové vozidlo aj fakticky užíval, pretože mohlo ísť o výnimku z užívania pre

konkrétny prípad. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal kedy, akým spôsobom a z akého dôvodu
sa faktickej držby vozidla vzdal, ak je v zmluve aj v osvedčení o motorovom vozidle uvádzaný ako
držiteľ motorového vozidla. Nevysvetlil ani, prečo pre administratívne účely bol do evidencie motorových
vozidiel zapísaný žalovaný, ak nemienil vozidlom fakticky disponovať. Súd je preto toho názoru, že
prevádzateľom motorového vozidla a teda aj osobou zodpovednou za škodu pôsobenú prevádzkou

motorového vozidla bol podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka okrem vodiča-vlastníka aj
žalovaný, preto je osobou zodpovednou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

19. V súdenej veci sa však dostávame do štádia regresnej náhrady z dôvodu, že na motorové vozidlo
nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu pri jeho prevádzke. Preto je
potrebné vychádzať aj zo zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako normy špeciálnej vo vzťahu k všeobecnej.
Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona na rozdiel od Občianskeho zákonníka definuje, kto je prevádzkovateľom
- prevádzateľom - motorového vozidla. Prevádzkovateľom motorového vozidla sa rozumie fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým
vozidlom. Teda na rozdiel od výkladu pojmu prevádzateľ podľa všeobecnej občianskoprávnej normy,

prevádzateľom je aj ten, kto má právnu alebo faktickú možnosť disponovať vozidlom, teda nemusí ísť o
povinné spojenie právnej aj faktickej možnosti disponovať vozidlom. Ak si vyložíme túto definíciu, právnu
možnosť disponovať vozidlom má spravidla vlastník motorového vozidla, ktorý môže mať zároveň aj
faktickú možnosť ním disponovať z dôvodu jeho faktickej držby a užívania. Druhou alternatívou je, že
vlastník právo užívať a teda faktickú držbu prevedie na inú osobu, napr. titulom nájmu či výpožičky,

teda prevedie faktickú držbu vozidla na iného. Vzdáva sa tak jedného zo svojich vlastníckych práv, a
to vec užívať. Pre účely povinného zmluvného poistenia sa za prevádzkovateľa považujú obe osoby,
znamená to, že prevádzkovateľom je aj vlastník aj držiteľ motorového vozidla. Osobou zodpovednou za
spôsobenúškodujepretoajvlastníkajdržiteľmotorovéhovozidla.Regresnúnáhradupodľaustanovenia
§ 24 ods. 2 písm. b) zákona je tak možné požadovať od ktoréhokoľvek z nich, alebo od oboch z dôvodu

spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za škodu (§ 438 ods. 1 OZ). Je právom žalobcu rozhodnúť
sa, od koho bude regresnú náhradu požadovať. Podstatné je, aby podľa § 4 ods. 1 zákona išlo o
osobu, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca sa rozhodol
uplatniť náhradu voči žalovanému ako osobe, ktorá si nesplnila zákonnú povinnosť uzavrieť poistenie na
motorové vozidlo. Táto povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého povinnosť

uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla
zapísaný v dokladoch vozidla. Z predloženého osvedčenia o motorovom vozidle je preukázané, že
ako vlastník vozidla je zapísaný Ivan Ilnytskyy, ale ako držiteľ žalovaný Milan Balog. Preto žalovaného
prioritne zaväzovala povinnosť uzavrieť zmluvu o poistení motorového vozidla. Žalovaný sa vo svojich
vyjadreniach odvolával na § 12 ods. 2 zák. o PZP. Toto ustanovenie zákona sa vzťahuje na regresné

náhrady v prípadoch, ak je uzatvorená zmluva o PZP, čo nie je prípad súdnej veci. Je pravda, že vodič
a nie žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, a teda zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ ako
osoba nepoistená, ale vzhľadom na vyššie uvedené takou osobou je aj žalovaný ako držiteľ motorového
vozidla,ktoréhozaväzovalapovinnosťzmluvuuzavrieť,pretožalobcoviničnebránilouplatniťsiregresnú
náhradu aj voči žalovanému.

20.Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z
omeškania.Žalobcavyzvalžalovanéhonaúhraduuplatnenéhonárokuaurčilmulehotunajehosplnenie
do 20.2.2017. Žalovaný tak neurobil, preto je od 21.2.2017 v omeškaní. Požadovaná výška úrokov z
omeškania je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu 21.2.2017

predstavovala 0 + 5%tuálnych bodov. Súd preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania zo žalovanej
sumy 2493,39 Eur vo výške 5% ročne od 21.2.2017 do jej zaplatenia.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.