Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžk/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200788
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8017200788.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) X. I., bytom G. XXX, právne
zastúpený JUDr. Norbertom Horváthom, so sídlom Slnečná 592/2, Galanta, proti žalovanému: Okresný
úrad Svidník, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Sovietskych hrdinov 102, Svidník, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-SK-PLO-2014/006836 zo dňa 23. decembra 2014, konajúc o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/55/2017-129 zo dňa 10.

júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu), proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/55/2017-129 zo dňa 10. júla 2018 z a m i e t a.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove podľa § 98 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej
len „SSP“) odmietol správnu žalobu zo dňa 28.11.2017, v ktorej sa žalobca domáhal, aby správny súd
zrušil opatrenie žalovaného č. OU-SK-PLO-2014/006836 zo dňa 23.12.2014, ktorým zaevidoval zmluvu
o užívaní poľovného revíru Serninec, ktorej zmluvnými stranami sú na strane prenajímateľa vlastníci
poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Serninec a na strane užívateľa (nájomcu)
Poľovnícky spolok Serninec. Krajským súdom bolo zistené, že správna žaloba bola podaná oneskorene,

keďže napadnuté opatrenie bolo predsedovi Poľovníckeho spolku Serninec MVDr. Vladimírovi Čipákovi
doručené dňa 23.12.2014 a v rovnaký deň i zástupcom zhromaždených vlastníkov pozemkov.

Krajský súd zistil, že správna žaloba smeruje proti opatreniu žalovaného - oznámeniu o evidencii
zmluvy o užívaní poľovného revíru Serninec zo dňa 23.12.2014. Z administratívneho spisu je zrejmé,
že toto opatrenie - „odpoveď“ bola zaslaná PS Serninec a tiež trom zástupcom - splnomocnencom

vlastníkov poľovných pozemkov U., F. dňa 23.12.2014. Žalovaný postupoval podľa zákona č. 274/2009
Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 274/2009 Z. z.“). Využitie § 79 ods. 3 tohto zákona neprichádzalo do úvahy vzhľadom
na počet účastníkov administratívneho konania, a to ani po zohľadnení počtu vlastníkov poľovných
pozemkovPoľovnéhorevíruSernineczúčastnenýchnazhromaždenívlastníkovdňa13.11.2014,ktorých
počet nepresiahol 20. Žalobca, ako vlastník poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru

Serninec sa predmetného zhromaždenia nezúčastnil. Zhromaždenie prítomných vlastníkov zvolilo troch,
vyššie uvedených, splnomocnencov. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru podal v
administratívnom konaní Poľovnícky spolok Serninec. Žalobca je členom tohto poľovníckeho spolku,
ktorý je poľovníckou organizáciou podľa § 32 zákona č. 274/2009 Z. z., ktorá je právnickou osobou, a
tejto právnickej osobe sa doručujú rozhodnutia, opatrenia a iné akty vydané v administratívnom konaní.
Krajskýsúddospelkzáveru,ženapadnutéopatrenienemalobyťpodľazákonnejúpravydoručenéosobe

žalobcovi a bolo správne doručené dotknutým subjektom zastúpeným zástupcami v zmysle zákonnej
úpravy.Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote sťažovateľ kasačnú sťažnosť. Navrhol,
aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa

sťažovateľa je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu nepresvedčivé a v rozpore s §
139 ods. 2 veta prvá a tretia v spojení s § 147 ods. 2 SSP a jeho konštatovanie uvedené v bode 11
nie je logicky odôvodnené.

Sťažovateľ uviedol, že okresný úrad nemá povinnosť doručovať opatrenie o evidencii zmluvy o užívaní

poľovného revíru (§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z. z.), a preto lehota podľa § 181 ods. 1
SSP v danom prípade uplynúť nemohla. Ak by aj prichádzal do úvahy výklad, podľa ktorého povinnosť
doručovať administratívny správny akt tohto druhu existuje (opatrenie o evidencii zmluvy o užívaní
poľovného revíru sa týka o.i. vlastníkov poľovných pozemkov v rámci daného poľovného revíru) podľa
sťažovateľabytomalobyťformouverejnejvyhlášky(§79ods.3zákonač.274/2009Z.z.).Sťažovateľsa
nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, že napadnuté opatrenie bol žalovaný povinný doručovať

len splnomocnencom vlastníkov a PS Serninec (tieto subjekty nemajú priznaný mandát (zákonný ani
zmluvný) na zastupovanie pri preberaní napadnutého opatrenia žalovaného).

Na predmetné konanie administratívnych orgánov sa síce v zmysle § 79 ods. 2 písm. c/ zákona
č. 274/2009 Z. z. nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ale v zmysle ustálenej

judikatúry (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015, 5Sžp/5/2011,
8Sžp/14/2011, 3Sžp/3/2011 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/03) sa základné zásady
správneho konania a na ne nadväzujúce procesné ustanovenia vzťahujú aj na proces evidencie zmluvy
o užívaní poľovného revíru. Podľa žalobca konštatovanie krajského súdu o oneskorenosti žaloby
predstavuje prípad odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Podanie správnej žaloby smeruje k ochrane práv a oprávnených záujmov skutočných vlastníkov
poľovných pozemkov, pretože len oni sú oprávnení uzavrieť zmluvu o užívaní poľovného revíru a je na
ich slobodnej vôli, či túto možnosť i využijú, resp. aké podmienky si dojednajú. Sťažovateľ má za to,
že dostatočným spôsobom preukázal ukrátenie na svojich právach a právom chránených záujmoch.

Žalobca má spolu s ďalšími vlastníkmi poľovných pozemkov záujem opätovne zvolať zhromaždenie
vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom chcú opätovne rozhodnúť o budúcom užívateľovi poľovného
revíru.Bezzrušenianapadnutéhorozhodnutiatovšakniejezpohľaduplatnejlegislatívymožnéaajkeby
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zvolali a toto zhromaždenie by odhlasovalo uzavretie
novej zmluvy o užívaní poľovného revíru, nebolo by možné ju zaevidovať zo strany žalovaného.

Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru sťažovateľ svoju
kasačnú sťažnosť neodôvodnil v súlade s jednotlivými ustanoveniami § 440 SSP, konkrétne ním
uvádzaným ustanovením § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Žalovaný má za to, že sťažovateľ svoje tvrdenia
opiera o právne domnienky, ktoré však nemá podložené žiadnym konkrétnym právnym predpisom.

Žalovanýďalejuviedol,žesťažovateľsasnažíodôvodnenímkasačnejsťažnostizameranejnapovinnosť
oznamovať zaevidovanie zmluvy verejnou vyhláškou o odvrátenie pozornosti od toho kedy a kým
bolo sťažovateľovi oznámené zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Podľa žalovaného je z
obsahu spisu zrejmé, že sťažovateľovi bolo žalovaným niekoľko krát oznámené zaevidovanie zmluvy
a tvrdenie sťažovateľa, že o tom nevedel je zavádzajúce, ak je z obsahu spisu zrejmé, že sťažovateľ

bol v tej dobe členom užívateľa poľovného revíru. Taktiež je preukázané, že právnemu zástupcovi
sťažovateľa bolo žalovaným v inom konaní na Okresnom úrade Svidník, listom zo dňa 08.02.2017
oznámené zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru.
Odôvodnenie sťažnosti od bodu II. 5 až po bod II. 8 žalovaný pokladá za účelové, pretože sťažovateľ
nebol opatrením žalovaného ukrátený na žiadnych svojich právach a právom chránených záujmoch,

pretože sa zúčastnil zhromaždenia, mal možnosť sa na zhromaždení vyjadriť a jeho právo na výkon
práva poľovníctva ostalo zachované.
Na základe vyššie uvedeného žalovaný trvá na tom, že žaloba bola podaná oneskorene, pričom
žalobca nepreukázal, že by ho žalovaný napadnutým opatrením ukrátil na jeho právach alebo právom
chránených záujmoch, a preto navrhol v zmysle § 461 SSP, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť

ako nedôvodnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.Kasačný súd konštatuje zhodne so zisteniami krajského súdu, že žalobca sa ako vlastník poľovných
pozemkov začlenených do poľovného revíru Serninec nezúčastnil zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov. Podľa Notárskej zápisnice N 584/2014 Nz 55981/2014 o osvedčení priebehu zhromaždenia

vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru „Serninec“, konaného dňa 13.11.2014 v zasadačke
Obecného úradu v Šemetkovciach, Šemetkovce 51, Okres Svidník, uznesenie č. 5 na strane 5
zápisnice „ Zhromaždenie prítomných vlastníkov poľovných pozemkov zvolilo podľa § 5 ods. 7 zákona o
poľovníctve troch splnomocnencov, a to Ing. P., F. a MVDr. I.. Zhromaždenie vlastníkov týchto pozemkov
splnomocňuje týchto splnomocnencov aj na úkony podľa zákona o poľovníctve, v ktorých sa vyžaduje

účasť vlastníka poľovných pozemkov“. Uznesenie bolo platne prijaté, keďže za jeho prijatie hlasovalo
55,20% hlasov všetkých vlastníkov pozemkov začlenených do poľovného revíru.
Vzhľadom na to, že zhromaždení vlastníci boli zastúpení splnomocnencami, je potrebné považovať
za účinné oznámenie opatrenia splnomocnencom dňa 23.12.2014. Žalobca svojou neúčasťou na
zhromaždení vlastníkov sa vzdal procesnej možnosti ovplyvňovať priebeh zhromaždenia vlastníkov a
žiadať prítomného notára o zaprotokolovanie jeho námietok voči priebehu v platnosti zhromaždenia.

Najvyšší súd SR s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu v kasačnej
sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s
ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu
trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov

konania zo zákona nevyplýva.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.