Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivana Fekete

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16Pc/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215229136
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:7215229136.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete o zapretie otcovstva

k maloletej: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, T., zastúpenej: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, úsek sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na návrh matky
(navrhovateľka): J. C., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom sv. A. XX, P., štátny občan SR proti otcovi
(manžel) : D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom sv. A. XX, P., takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že D. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, n i e j e otcom maloletej F. C., nar. XX.XX.XXXX
v Bratislave - Nové Mesto z matky J. C., rod. P., nar. XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

III. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Bratislava III trovy štátu v sume 150 Euro
do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Bratislava III trovy štátu v sume 150 Euro do 15
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 28.09.2015, pôvodne na OS Košice II a postúpeným tunajšiemu

súdu dňa 28.11.2016, sa matka J. C., rod. P., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „matka“ al. „navrhovateľka“)
domáhala voči svojmu manželovi D. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „manžel“, al. „otec“ al. „odporca“),
zapretia otcovstva k maloletej F. C., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len „maloletá“).

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 31.08.1996 uzatvorila s odporcom manželstvo pred
Matričným úradom Košice III, pričom od roku 1997 nežijú spolu v spoločnej domácnosti, nie sú v
žiadnomkontakteaanineudržiavajúpohlavnýstyk.Uviedla,žeodroku2010žijevBratislavevspoločnej

domácnosti s S. P. a z tohto vzťahu sa narodila dňa XX.XX.XXXX spoločná dcéra F. C.. Nakoľko je
odporca jej manželom, svedčí mu zákonná domnienka otcovstva k maloletej F., avšak v skutočnosti
nemôže byť biologickým otcom dieťaťa, keď od roku 1997 nie sú v žiadnom kontakte. Doposiaľ návrh
na rozvod ich manželstva nebol podaný. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa (mal. F.) sa matka
maloletej stýkala iba s S. P., ktorý otcovstvo k maloletej uznáva.

3. K návrhu navrhovateľka pripojila nasledovné listiny: Sobášny list o uzatvorení manželstva dňa

31.08.1996, Rodný list maloletej F. C., nar. XX.XX.XXXX, Rozsudok Okresného súdu Bratislava III
č.k.37P/298/2012-33 z 18.06.2013, právoplatný 03.07.2013, Prehlásenie D. C., nar. XX.XX.XXXX zo
dňa 02.09.2015 - „Popření otcovství“ k dcére F. C. pred Obecným úradom Heřmanova Huť. Podaním z24.06.2016 doložila navrhovateľka ďalšie listiny a to: Čestné prehlásenie S. P. o priznaní otcovstva zo
dňa 15.05.2013 pred MČ Bratislava - Karlova Ves, Úmrtný list S. P., zomr. 08.04.2016.

4. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 06.06.2016 uviedol, že potvrdzuje tvrdenia
navrhovateľky o tom, že od roku 1997 s ňou nežije v spoločnej domácnosti, nie sú v žiadnom kontakte a
ani neudržiavajú pohlavný styk a preto nemôže byť biologickým otcom maloletej F. C., nar. XX.XX.XXXX.
Z týchto dôvodov súhlasí s návrhom, aby súd určil, že nie je otcom maloletej.

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava III. z 11.01.2017, č. k. 16Pc/14/2016-38 bol maloletej F. C.,
nar. XX.XX.XXXX ustanovený na zatupovanie v konaní podľa § 31 ods. 2 a 4 Zákona o rodine, kolízny
opatrovník: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, úsek sociálnych vecí a rodiny so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2017. ÚPSVaR Bratislava ako
kolízny opatrovník maloletej F. C., nar. XX.XX.XXXX, sa k veci písomne nevyjadril.

6. Súd vec prejednal pričom vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka
maloletej, predloženými listinami (odsek 3), vyžiadal si ďalšie listiny a to : Osvedčenie o pravosti podpisu
S. P. vydané MČ Bratislava - Karlova Ves z 06.03.2017, časť Osvedčovacej knihy (záznam č. 1694
z 15.05.2013) MČ Bratislava - Karlova Ves a nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru
genetiky, odvetvie analýza DNA - Znalecký posudok č. 36/2018 vypracovaný Doc. RNDr. Vladimírom

Ferákom, CSc., a zistil nasledovný skutkový stav, rozhodný pre posúdenie veci:

7. Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa 31.08.1996 pred matričným úradom Košice -
Dargovských hrdinov, ktoré bolo zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 6, ročník 1996, na strane 50
pod por. č. 40, a toto manželstvo doposiaľ nebolo právoplatne rozvedené.

8. Dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľke narodilo dieťa, ženského pohlavia, bez určenia mena s
priezviskom „C.“, zapísané v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Nové mesto vo zväzku 71,
ročník 2012 na strane 186, poradové číslo 1177 a ako otec maloletej bol v rodnom liste dieťaťa uvedený
odporca ako manžel matky dieťaťa.

9. Maloletej bolo určené meno rozhodnutím súdu v konaní pred OS Bratislava III. rozsudkom zo dňa
18.06.2013, sp. zn. 37P/298/2012-33, právoplatným dňa 03.07.2013.

10.Zprehlásenia„Popřeníotcovství“ D.C.,nar.XX.XX.XXXXvKošiciach,vyplýva,žepopieraotcovstvo

k dcére F. C., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že od roku 2010 býva a žije v Českej republike a so svojou
manželkou J. sa chce rozviesť, nestýkajú sa minimálne 10 rokov a preto nie je možné, aby s ňou počal
dcéru narodenú v roku 2012. Uvedené prehlásenie potvrdil vlastnoručným podpisom overeným pred
Obecným úradom Heřmanova Huť dňa 02.09.2015.

11. Z výsluchu účastníkov konania súd zistil, že dlhodobo nežijú ako manželia v spoločnej domácnosti,
asi od roku 1997-1998, od kedy nie súd v žiadnom kontakte, nestýkajú sa pohlavne a ani inak. Z akého
dôvodu doposiaľ nepodali návrh na rozvod tohto formálneho manželstva uviesť nevedeli, neriešili to.

12. Navrhovateľka k ďalej k veci uviedla, že v manžel v marci 2017 podal návrh na rozvod manželstva

na OS Košice a toto konanie prebieha. Z manželstva účastníkov sa narodila v súčasnosti už plnoletá
R. C., nar. XX.XX.XXXX, a maloletá F. C., nar. XX.XX.XXXX, voči ktorej sa domáha zapretia otcovstva
manžela v tomto konaní, pretože manžel nemôže byť biologickým otcom maloletej F.. Biologickým otcom
maloletej F., nar. XX.XX.XXXX je S. P. (nar. XX.XX.XXXX), s ktorým navrhovateľka žila vo vzťahu asi
4,5 roka, konkrétne od novembra 2011 až do jeho smrti dňa 08.04.2016. Uviedla, že za účelom konania

o otcovstve maloletej F. bolo vyhotovené pred úradom v Bratislave, Karlova Ves predložené Čestné
prehlásenie S. P. o priznaní otcovstva k maloletej F. zo dňa 15.05.2013.

13. Odporca pred súdom potvrdil, že s manželkou dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a i keď má
stáleevidovanétrvalébydliskovKošiciach,žijevPlzni,ČR,vspoločnejdomácnostismatkousvojichdetí

- E. C., nar. XX.XX.XXXX, I. C., nar. XX.XX.XXXX a D. C., nar. XX.XX.XXXX. Na adrese evidovaného
trvalého bydliska v Košiciach iba preberá poštu ale sa tam nezdržuje, nakoľko ide o rodinný dom jeho
matky a babky.14. Kolízny opatrovník maloletej F. k veci uviedol, že rozhodnutie ponecháva v plnom rozsahu na úvahe
súdu, nakoľko muž, ktorý má byť biologickým otcom maloletého dieťaťa je mŕtvy a nie je v záujme
maloletého dieťaťa, aby ostalo bez otca.

15. Z originálu písomného Čestného prehlásenia S. P., nar. XX.XX.XXXX v Ostrave, bytom J., o priznaní
otcovstva, ktorého pravosť vlastnoručného podpisu bola úradne overená dňa 15.05.2013 pred MČ
Bratislava - Karlova Ves vyplývalo, že menovaný čestne prehlasuje, že je biologickým otcom maloletej
F. C., nar. XX.XX.XXXX v T., že žije s matkou maloletej v spoločnej domácnosti a podľa § 28 ods. 1

písm. a) ZR sa podieľa na sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletej.

16. Na žiadosť súdu, MČ Bratislava - Karlova Ves listom z o dňa 06.03.2017, osvedčila pravosť podpisu
S. P., keď z Osvedčovacej knihy, záznam č. 1694 vyplýva, že dňa 15.05.2013 sa menovaný dostavil pred
mestskú časť kde prehlásil, že je biologickým otcom F. C.. Podľa Úmrtného listu vydaného matričným

úradom Bratislava - Ružinov dňa 18.04.2016, S. P., nar. XX.XX.XXXX v Z., zomrel dňa 08.04.2016.

17. Zo Znaleckého posudku č. 36/2018 vypracovaného Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom, CSc., znalcom
z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA, po vykonaní znaleckého dokazovania metódou založenou
na analýze ľudského genetického materiálu, kyseliny deoxyribonukleovej (DNA) zo vzoriek biologického

materiálu odobratého matke dieťaťa (J. C., nar. XX.XX.XXXX), dieťaťu (F. C., nar. XX.XX.XXXX)
a označenému mužovi (D. C., nar. XX.XX.XXXX), vyplynul záver, že otcovstvo označeného muža
(odporcu) voči maloletej F., treba pokladať za „jednoznačne vylúčené“.

18. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v

tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

19. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

20. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

21. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak
sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo
manžel nemá.

22. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť,

že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.

23. V danom prípade, mal súd na základe vykonaných dôkazov preukázané, že za trvania manželstva
navrhovateľky a odporcu uzatvoreného dňa 31.08.1996 sa navrhovateľke dňa XX.XX.XXXX narodila

dcéra F., zapísaná v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Nové Mesto vo zväzku 71, ročník
2012, na strane 186, pod poradovým číslom 1977. Potom v súlade s tzv. prvou domnienkou otcovstva,
sa za otca dieťaťa podľa § 84 a § 85 ods. 1 Zákona o rodine považuje manžel matky, tzn. odporca. Toto
otcovstvo je možné podľa § 87 ods. 1 a 2 Zákona o rodine zaprieť iba vtedy, ak je preukázané, že je
vylúčené, aby manžel matky mohol byť biologickým otcom maloletého dieťaťa. Uvedenú skutočnosť,

že manžel matky (odporca) nemôže byť biologickým otcom maloletého dieťaťa mal súd za preukázanú
keď zistil, že v období rozhodnom pre počatie maloletej F. sa navrhovateľka s odporcom intímne
nestýkala, dlhodobo s ním nežila v spoločnej domácnosti, keď asi desať rokov žili odlúčene a manželstvo
bolo iba formálne. Navrhovateľka v rozhodnom čase žila v spoločnej domácnosti s S. P., až do jeho
smrti dňa 08.04.2016, ktorý za účelom určenia svojho otcovstva k maloletej F. pred MČ Bratislava -

Karlova Ves uznal otcovstvo k maloletej ako aj skutočnosť, že žije s matkou maloletej v spoločnej
domácnosti.Uvedenúskutočnosťmalsúdďalejzanespornepreukázanúajďalšímidôkazmi-výsluchom
účastníkov konania, listinných dôkazov (odsek 3., 6., 10. 15. a 16.) a napokon zo záverov súdneho
znalca z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA, vyjadrených v Znaleckom posudku č. 36/2018, zktorých mal súd za preukázané, že v čase počatia maloletej F. sa navrhovateľka intímne stýkala výlučne
s S. P., nar. XX.XX.XXXX a zomr. 08.04.2016, ktorý bol jej partnerom a s ktorým v tom čase žila
v spoločnej domácnosti. Naopak s odporcom, svojim manželom, sa v období rozhodnom pre počatie

dieťaťa intímne nestýkala a ani s ním nežila v spoločnej domácnosti a jeho otcovstvo voči maloletej F.,
bolo znaleckým dokazovaním analýzou DNA, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore
genetiky, za jednoznačne vylúčené.

24. Nakoľko bolo v konaní preukázané, že D. C., nar. XX.XX.XXXX, manžel matky maloletej F.,

ktorémusvedčí1.zákonnádomnienkaotcovstva,nemôžebyťbiologickýmotcommaloletej,nakoľkojeho
otcovstvo je vylúčené, súd vyhovel návrhu na zapretie otcovstva odporcu k maloletej F. C., narodenej
dňa XX.XX.XXXX z matky J. C., nar. XX.XX.XXXX.

25. Podľa § 49 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CMP“), účastník platí trovy konania, ktoré
vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

27. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych

úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

28. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

29. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že
žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli (§ 49 CMP
v spojení s § 52 CMP). Každý z účastníkov si sám znáša trovy, ktoré mu v konaní vznikli a preto súd

podľa § 52 CMP o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania, nemá nárok na
náhradu trov konania.

32. V danom prípade vznikli trovy štátu v súvislosti s úhradou preddavku na výdavky spojené
so znaleckou činnosťou vo výške 300 euro (uznesenie OS Bratislava III z 17.04.2018, č. k.

16Pc/14/2016-63) , ktoré sú povinný v zmysle § 49 ods. 1 v spojení s § 55 CMP , uhradiť matka aj
otec, nakoľko vykonanie dôkazu znaleckým posudkom na vylúčenie otcovstva manžela matky (analýza
DNA) bolo v záujme oboch účastníkov, keď muž, ktorý uznal svoje otcovstvo k maloletej medzičasom
zomrel. Nakoľko ani jeden z účastníkov nenavrhol vykonanie znaleckého dokazovania (analýza DNA)
a ani nepredložil takýto súkromný znalecký posudok, pričom súd považoval vykonanie dokazovania

znalcom z odboru genetika, analýza DNA za potrebné pre rozhodnutie veci a mal za spravodlivé, aby
trovy ktoré v tejto súvislosti vznikli štátu vyplatením preddavku znalcovi znášali obaja - matka dieťaťa aj
jej manžel, každý v jednej polovici, tzn. v sume 150 euro. Preddavok bol priznaný a vyplatený súdnemu
znalcovi ako výdavok spojený so znaleckou činnosťou zo štátnych finančných prostriedkov, na základe
uznesenia súdu z z 17.04.2018, č. k. 16Pc/14/2016-63, právoplatného dňa 13.06.2018. V prípade,

že súd účastníkovi konania neuloží zloženie takéhoto preddavku súčasne s nariadením znaleckého
dokazovania, príp. pri jeho priznaní a vyplatení znalcovi, je tiež potrebné vychádzať zo zásady uvedenej
§ 49 ods. 1 CMP, podľa ktorej si účastník konania trovy konania, tzn. všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva,
platí sám. Z uvedených dôvodov súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí rozhodol aj o trovách, ktoré

vznikli štátu do rozhodnutia vo veci samej (§ 58 CMP) a uložil povinnosť nahradiť ich navrhovateľke a
odporcovi, každému v rovnakej výške 150 euro.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis,
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného
sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna

exekúcia).
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený").
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.