Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/224/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219733
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217219733.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletého E. Š., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov:
V. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, Bratislava a T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W.
XXXX/XXa, Bratislava o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému E. Š., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 250 Euro
mesačne na sumu 180 Euro mesačne ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy k 15. dňu
v mesiaci počnúc doručením tohto rozsudku.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v
časti o výživnom.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh na zníženie výživného zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Otec sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal zníženia výživného na maloletého E., ktoré mu
bolo naposledy stanovené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/X/XXXX- XX vo výške 250

€ mesačne. V návrhu uviedol, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene na strane maloletého,
ktorý už nenavštevuje jasle ale štátnu škôlku, čím odpadli mesačné náklady na jasle vo výške 360 €.
Na strane otca sa tiež zmenili
-2-
27P/224/2017

finančné podmienky tým, že mu bola nariadená exekúcia mesačne v sume 150 €. Výživné navrhoval

znížiť na sumu 150 € mesačne.

2/Matkasozníženímvýživnéhonesúhlasila.Vosvojompísomnompodanízodňa11.04.2018uviedla,že
aj na jej strane došlo k zmenám vo forme zníženia príjmu z dôvodu, že v januári 2018 bola prepustená
z práce, následne bola evidovaná na úrade práce. Za posledné dva mesiace mala príjem vo výške 430
€, čo jej na výdaje spojené so starostlivosťou o syna nepostačuje. Zvažovala nájsť si popri terajšej práci
vedľajšiu zárobkovú činnosť, avšak táto alternatíva sa ukázala ako nezrealizovateľná, pretože sa musí

starať o syna. Otec si maloletého berie len keď mu to vyhovuje, spravidla 1- 2 krát do týždňa na cca 3
hodiny. Svoje celkové mesačné výdaje vyčíslila nasledovne: nájomné -180 €, hypotéka 220 €. Výdaje
na maloletého vyčíslila nasledovne: škôlka - 65 €, strava mimo škôlky -150 €, drogéria 30 €, oblečenie -
40 €, doprava - 80 €, poistenie a sporenie - 55 €, zdravotná starostlivosť - 8 €, spolu na maloletého 428€ mesačne. Okrem bežného výživného otec inou formou neprispieva na starostlivosť o dieťa, výživné
neplatí včas, niekedy aj v nasledujúcom mesiaci.

3/ Z obsahu listinných dokladov založených účastníkmi konania súd zistil, že otec pracuje ako taxikár
v obchodnej spoločnosti T..L..J.. L..C..I.., L. L. H. Z. XX, Bratislava.
Dňa 30.06.2017 uzavrel s veriteľom - H. T. Y. V., E..L.., dohodu o uznaní a splatení záväzku, ktorý mu
vznikol z dôvodu nezaplatenia cestovného v celkovej sume 494,44 €, ktorú sumu sa zaviazal splácať
v mesačných splátka po 50 €. Dohodou o uznaní a splatení záväzku zo dňa 30.06.2017 sa zaviazal

splatiť ďalší dlh, ktorý mu vznikol voči veriteľovi - Z. L. L..C..I.., (právny T. H.Y. T. Y. V.) tiež z titulu
nezaplateného cestovného v celkovej výške 1 157,72 € vrátane príslušenstva. Túto sumu sa zaviazal
splácať v mesačných splátkach po 50 €.

4/ Matka na pojednávaní súdu uviedla, že po narodení syna išla po 5 mesiacoch pracovať do firmy T.
S., ktorá sa zaoberala predajom doplnkov na oslavy. Jej príjem bol vtedy 850 €. V tom čase sa o E.

starala sestra a matka. Keďže zamestnávateľ vyžadoval jej neustálu prítomnosť na pracovisku a chodila
často aj na služobné cesty, preto dala v práci v októbri 2017 výpoveď. Istý čas bola nezamestnaná,
do konca roku 2017 pracovala v hračkárstve, vo február 2018 pracovala v drogérii L., kde jej bola
vyplatená za odpracovaných 12 dní mzda 390 €. V marci 2018 pracovala v obchodnej spoločnosti M.
sk, a od apríla 2018 pracuje u zamestnávateľa S. Z. F. - L. T. ako pokladníčka. Jej mesačný príjem

predstavuje brutto 800 €. Býva na H. ulici v Bratislave. Ide o rodinný dom, ktorý postavili jej rodičia v
roku 2013, ona si zobrala hypotéku vo výške 40 000 € a vybudovala si v rodinnom dome podkrovie,
kde má samostatný byt. Hypotéku spláca v mesačných splátkach po 220 €. Nehnuteľnosti nevlastní,
ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Používa matkine motorové vozidlo. Iné vyživovacie povinnosti okrem
E. nemá, manželstvo neuzavrela. Syn máva v noci záchvaty, zobudí sa s plačom a nedá sa utíšiť.

Navštívila s ním aj psychológa, bol mu predpísaný liek, ktorý užíva pred spaním. Syn od septembra
2017 chodí do štátnej materskej škôlky, preto odpadli náklady vo výške 360 € na súkromné jasle. V
škôlke pri spaní problémy nemá. Má ploché nohy, nosí ortopedické topánky, za jeden pár dopláca 20 €.

5/ Otec pred súdom uviedol, že od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane ako aj strane

maloletého E. k zmene pomerov. Jemu sa zvýšili mesačné výdaje, vznikol
-3-
27P/224/2017

mu dlh na cestovnom voči H. T. Y. V., o čom nemal vedomosť. Na strane maloletého sa znížili výdaje

na jasle o sumu 360 € mesačne. Otec naďalej pracuje u zamestnávateľa - T..L..J.. L..C..I.. ako taxikár.
Na žiadosť zamestnávateľa si od 01.05.2018 musel zriadiť živnosť a v nasledujúcom období by mal
pracovať pre zamestnávateľa na živnosť. Jeho priemerný mesačný príjem predstavuje priemerne 700
- 800 €. Iné vyživovacie povinnosti okrem E. nemá, manželstvo neuzavrel. Pochádza z Košíc, do
Bratislavy prišiel za matkou E., na východ sa už nevrátil kvôli synovi, nemá tu však vyriešenú bytovú

otázku. Po ukončení spolužitia s matkou dieťaťa býval v Podunajských Biskupiciach v prenajatom 3-
izbovom byte aj s kolegom, náklady na nájomne si delili, platili každý po 270 € mesačne. Nevlastní
žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Jazdí na 18 ročnom VW Polo. Posledných 10
mesiacov býva u priateľky, ktorá je vlastníčkou rodinného domu v Rovinke. Ona čerpá na dom hypotéku,
ktorú spláca mesačne v sume 700 €, na bývanie jej prispieva sumou 300 €. V tejto sume sú zahrnuté

prevádzkové náklady na dom aj istá čas hypotéky. Priateľka má dve deti, je zamestnaná. Trvalé bydlisko
má hlásené na adrese V. W. XXa, Bratislava, na tejto adrese ale reálne nebýva, nahlásenie trvalého
bydliska mu zabezpečila firma, ktorá sa tým zaoberá za ročný poplatok 108 €. So synom sa stretáva
podľa dohovoru s matkou niekedy cez víkend ale aj cez týždeň, keď má v práci voľno. Syn u neho
neprespáva, pretože sa v noci zo spánku budí, plače, máva záchvaty.

6/ Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/X/XXXX súd zistil, že rozsudkom zo dňa 19.04.2017
bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol maloletý E. Š., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej
starostlivosti matke, otec sa zaviazal platiť na syna výživné vo výške 250 € mesačne, jeho styk so synom
nebol upravený. V čase pôvodného rozhodovania vyčíslila matka výdaje na syna nasledovne: jasle -

360 €, strava - 150 €, doprava - 30 €, oblečenie - 50 €, drogéria, plienky - 50 €, hračky - 20 €, poistenie -
45 €, - spolu 705 €. V čase pôvodného rozhodovania bola matka zamestnaná v obchodnej spoločnosti
H. L..C..I.. so sídlom L. J. XX, Bratislava, kde jej priemerný mesačný príjem netto predstavoval 762
€. Matka vyčíslila svoje výdaje nasledovne: splátka hypotéky -200 €, nájom - 150 €, poistka pre syna- 45 €, bežné výdaje na stravu, oblečenie, drogériu. Otec bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti
T..L..J.. L..C..I.. , jeho priemerný mesačný príjem predstavoval 850 € netto. Mesačné výdaje otec vyčíslil
nasledovne: nájom bytu - 270 €, mobil- 35 €, matke príležitostne prispieva sumou 50 €, ostatné bežné

výdaje.

7/ Kolízny opatrovník so znížením výživného nesúhlasil z dôvodu, že zníženie výživného nie je v záujme
maloletého dieťaťa.

8/ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

-4-
27P/224/2017

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9/ Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinných vzťahov - je praktickým
vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie
materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti sú dané kogentne a nemožno ich vykladať rozširujúco.
Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských

vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach
a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Najdôležitejšími vyživovacími povinnosťami sú
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom tak predstavuje jeden
z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy
je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Povinnými subjektmi sú

rodičia dieťaťa - t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu,
pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť
zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a
podobne. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne pre každého

z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem.
Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou
formou plnenia vyživovacej povinnosť je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania (povinný
poskytuje oprávnenému bývanie), alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti jeplatenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava,
nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Rodič,

ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého
-5-
27P/224/2017

svojho rodičia. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať
napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky napr. nehnuteľnosti. Súd
vychádza zo zásady nielen možností a schopností ale aj z majetkových pomerov toho- ktorého rodiča.
Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia
rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú

reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť,
vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne).
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
10/ Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom, ako i v

tomto konaní. V prejednávanom prípade otec požiadal o zníženie vyživovacej povinnosti, ktorá bola
naposledy upravená súdom pred rokom. V čase pôvodného rozhodovania navštevoval E. jasle, pričom
poplatok 360 € mesačne predstavoval najvyššiu položku v starostlivosti o syna. Otec bol v tom čase
zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa ako doposiaľ, matka od októbra 2017 doposiaľ vystriedala
viacero zamestnaní, pričom v pracovnom pomere zotrvala maximálne mesiac, od apríla 2018 je riadne

zamestnaná s výškou dohodnutej mzdy 800 € brutto. Za obdobie od poslednej úpravy výživného došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého E. tým, že začal chodiť do štátnej škôlky a namiesto
poplatku 360 € matka platí v súčasnosti za škôlku 65 € mesačne. Aj keď otec dôvodil zníženie výživného
aj tým, že mu od posledného rozhodovania súdu vznikli ďalšie dlhy, z obsahu listinných dôkazov
súd zistil, že ide o dlhy, ktoré vznikli otcovi tým, že nezaplatil cestovné v MHD. Takéto nezodpovedné

správanie otca súd nemôže zohľadňovať, nemôže spôsobiť zníženie výživného, pretože otec si dlh
sám zavinil. Pokiaľ ide o matku, ktorá poukázala na zmenu zamestnania, súd prihliadol na jej možnosti,
dosiahnuťpríjemvovýške762€netto akýmalavpôvodnomkonaní.Nebolozjejstranytiežpreukázané,
z akého dôvodu sa vzdala výhodného zamestnania u pôvodného zamestnávateľa a prečo neustále
menila pracovné miesta. Súd mal v konaní za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k

zmene pomerov na strane dieťaťa tým, že namiesto jaslí začal navštevovať štátnu materskú škôlku, čím
sa výdaje na jeho starostlivosť výrazne znížili, pričom príjmy a výdaje rodičov zostali nezmenené. Súd z
uvedeného dôvodu znížil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 250 € mesačne na sumu 180 € mesačne,
majúc za to, že táto výška zodpovedá aktuálnym výdajom na maloletého E. a zodpovedá aj možnostiam
a schopnostiam jeho rodičov. Vo zvyšnej časti súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.

11/ Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Súd postupujúc podľa § 57 nerozhodoval o trovách konania,
nakoľko účastníci konania nenavrhovali o trovách konania rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých
-6-

27P/224/2017

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.