Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. február 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010420
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3518010420.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhom,samosudcomMgr.JánomOdnogom,vtrestnejveciobžalovaného

Ľ. Y., Q.. XX.X.XXXX T. F., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 18.2.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Ľ. Y., Q.. XX.XX.XXXX T. F., trvalé bydlisko F., S. XXXX/X, prechodne bytom U.. Y. X/B,
XXX XX W.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 09.07.2017 v čase asi o 10:30 h na diaľnici Dl v km 97,08 v katastri obce Lúka, v smere jazdy zo
Žiliny na Bratislavu, v pravom priebežnom jazdnom pruhu viedol ako vodič osobné motorové vozidlo
značky Suzuki Ignis, evidenčné číslo F., pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu
v cestnej premávke, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a z tohto dôvodu
plynule prešiel s vozidlom za pravú krajnicu až na trávnatý porast vedľa diaľnice Dl vpravo, kde prednou

časťou vozidla narazil do dopravnej značky IS32a, následne strhol volant a vozilo prešlo vľavo cez oba
jazdné pruhy a narazilo ľavou stranou do betónových zvodidiel na ľavej strane diaľnice a prevrátilo sa
na strechu, čím spôsobil poškodenej T. T. zmliaždenie hlavy v záhlavnej oblasti a zlomeninu horných
krycích plôšok I. - III. hrudného stavca s minimálnym posunom a IV. - V. hrudného stavca bez posunu s
dobou liečenia od 09.07.2017 do 02.10.2017, počas ktorej bola obmedzená na bežnom spôsobe života
po dobu 25 dní, a poškodenému K. U. spôsobil prasklinu hlavičky vretennej kosti vľavo bez posunu a
zmliaždenie členkového kĺbu vľavo s dobou liečenia 48 dní, počas ktorej bol obmedzený na bežnom
spôsobe života po dobu 19 dní,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 158 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. k), l), n) Trestného zákona

na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
per analogiam obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá
každého druhu vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv
816/17/3304-26 zo dňa 25.9.2018 na obžalovaného Ľ. Y., Q.. XX.X.XXXX T. F., pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené
vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.2.2019 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu
ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/

Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný
odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,

odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o

pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že
dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom
o treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojím konaním naplnil znaky

skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 18.2.2019 vykonal dokazovanie iba oboznámením
listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 a to tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od

toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. k) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ pričinil o
odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej

sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému

po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej
činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
(2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený za spáchanie trestného

činu. Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že tam nemá evidované spáchanie žiadneho priestupku.
Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného vyplýva, že sa dopustil troch dopravných priestupkov a v roku
2007, roku 2009 a v roku 2012, pričom ani v jednom nešlo o závažnejší spôsob spáchania priestupku.
Zo správy Mesta Humenné vyplýva, že obžalovaný požíva dobrú povesť, alkohol ani omamné látky
nepožíva.

Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 29.6.2018 ako aj z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že
obžalovaný je ako zamestnanec zamestnaný v Štátnom inštitúte odborného vzdelávania od 1.7.2018
s miestom výkonu v Bratislave s možnosťou vysielania zamestnanca na pracovné cesty. Z pracovnej
náplne k tejto zmluve vyplýva, že obžalovaný pracuje na pracovnej pozícii: Odborný zamestnanec -
aktivity A5 projektu „Duálne vzdelávanie a zvýšenie aktivity a kvality OP, pričom jeho náplňou práce je

aj organizovanie pracovných stretnutí s regionálnymi zástupcami projektu v sídle ŠIOV, v detašovaných
pracoviskách inštitútu alebo priamo vo výberových spolupracujúcich školách na Slovensku.
Z predložených cestovných správ a cestovných príkazov vyplýva, že obžalovaný absolvoval v septembri,
októbri 2018 viacero pracovných ciest v súvislosti s výkonom svojho zamestnania a realizáciou projektovv školstve z Bratislavy do Rimavskej Soboty, Bytče, Rabčíc, Dolného Kubína, Zvolena, Vranova nad
Topľou, Kremnice.
ZpotvrdeniaŠtátnehoinštitútuodbornéhovzdelávaniazodňa1.10.2018vyplýva,žeobžalovanývyužíva

na plnenie pracovných povinností osobný automobil.
Z čestného prehlásenia T. T. G. K. U. zo dňa 15.10.2018 vyplýva, že obžalovaný sa im aj rodine viac
krát ospravedlnil a poskytol plnú súčinnosť v čase liečebného procesu. Neuplatňujú si voči nemu škodu
a nepociťujú k obžalovanému žiadny negatívny postoj alebo vzťah.
Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 3.1.2019 vyplýva, že táto si uplatnila v prípravnom

konaní náhradu škody pozostávajúcu z vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti pre T. T. 296,94
€ a K. U. 95,05 €, spolu 391,99 €. Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa uhradila Všeobecnej
zdravotnej poisťovni dňa 2.10.2018 plnú sumu vynaložených nákladov na K. U. 95,05 € a sumu 237,55 €
vprípadeT.T.,kdepoisťovňakrátilaplnenieo20%,pretožemenovanánebolapripútanábezpečnostným
pásom. Všeobecná zdravotná poisťovňa oznámila, že škoda jej bola uhradená v príslušnej odôvodnenej
miere a vo zvyšnej časti na náhrade škody netrvá a nežiada, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil

obžalovanému povinnosť jej náhrady, lebo bola v príslušnej miere uhradená.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok

individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli

dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy

páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu

o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody a
to vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 12 mesiacov.Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
u obžalovaného zistil 3 poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa
obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu,
keďže obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou
napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti (viď tiež stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44
uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5/2017). V tejto súvislosti je

tiež potrebné uviesť, že obžalovaný sa priznával a skutok ľutoval už aj v prípravnom konaní pri jeho
výsluchu. Okrem toho súd obžalovanému priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného
zákona. Pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu predpokladá nielen materiálnu
škodu, ale aj odstránenie nemateriálnej škody, t.j. vo forme iných následkov trestného činu. Zákon
nevyžaduje odstránenie všetkých škodlivých následkov úplne, ale je potrebné aby to páchateľ urobil
osobne. V tejto súvislosti z prečítaného čestného vyhlásenia vyplýva, že osoby poškodených T. T. a K.

U. prehlásili, že obžalovaný sa im aj rodine viac krát ospravedlnil a poskytol im plnú súčinnosť v čase
liečebného procesu. Takéto správanie obžalovaného podľa názoru súdu spadá pod túto poľahčujúcu
okolnosť. Okrem toho, liečením zranení poškodených vzniklo aj právo Všeobecnej zdravotnej poisťovne
na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú liečebnú starostlivosť, ktoré si najskôr poisťovňa v
konaní uplatňovala. Následne však oznámila, že liečebné náklady, t.j. škoda im bola v celej príslušnej

požadovanej miere uhradená zo strany poisťovne Allianz, a preto svoj nárok na náhradu škody
už zobrala späť. Je teda zrejmé, že obžalovaný, z povinného zmluvného poistenia prostredníctvom
poisťovne preplatil všeobecnej zdravotnej poisťovni aj požadovanú škodu, čím rovnako bol daný dôvod
na použitie ustanovenia § 36 písm. k) Trestného zákona ako poľahčujúcej okolnosti. U obžalovaného
súd pritom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Obžalovaného súd odsúdil za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, kde je základná
trestná sadzba v rozmedzí 0 až 1 rok. Vzhľadom k tomu, že v prípade obžalovaného prevažoval pomer
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 3:0, znižovala sa zákonom ustanovená horná hranica trestnej
sadzby o jednu tretinu, z toho dôvodu, konečné rozmedzie trestnej sadzby po úprave predstavovalo
trestnú sadzbu 0 až 8 mesiacov. Súd pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody,

prihliadol aj na samotný postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, teda, že sa k spáchaniu
priznal, trestný čin oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, čím obžalovaný
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez vykonania dokazovania ohľadom viny na
hlavnom pojednávaní. Okrem toho súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností až
3:0 v prospech poľahčujúcich okolností. Súd pri rozhodovaní neopomenul ani predchádzajúci život

obžalovaného, u ktorého nie je evidované spáchanie žiadneho priestupku podľa výpisu z evidencie
priestupkov a lustrácie v registri priestupkov. K tomu z evidenčnej karty obžalovaného vyplýva, že tento
sa dopustil v minulosti troch drobných, menej závažných dopravných priestupkov v roku 2007, 2009 a
2012. Možno preto vzhľadom na dátum udelenia vodičského oprávnenia ešte v roku 2005 konštatovať,
že sa jedná u obžalovaného o osobu v podstate zodpovedného vodiča, keďže má vodičský preukaz 14

rokov a za celú dobu evidencie spáchal tri drobné priestupky. Nemožno ho tak hodnotiť nejako negatívne
v tomto smere. Na základe uvedeného súd mal za to, že je možné ukladať obžalovanému trest odňatia
slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 mesiace, ktorý trest je vzhľadom na to, že sa jedná
o nedbanlivostný trestný čin ako aj vzhľadom na postoj obžalovaného k jeho spáchaniu považovať za
dostatočný za nápravu obžalovaného ako aj ochranu spoločnosti.

Zároveň súd skúmal zákonné podmienky na povolenie odkladu výkonu trestu v zmysle § 49 ods. 1 písm.
a), § 50 ods. 1 Trestného zákona, pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného
s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, na
zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý
a preto postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona

obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu určil skúšobnú dobu
na 12 mesiacov.
Keďže obžalovaný spáchal skutok v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd za použitia § 61
ods. 1, ods. 2 a § 39 ods. 1 Trestného zákona ukladal obžalovanému aj trest zákazu činnosti. Súd mal
za to, že trest zákazu činnosti je síce potrebné obžalovanému uložiť, avšak súd bol toho názoru, že

nie je potrebné vzhľadom na postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, trom poľahčujúcim
okolnostiam, pomerom a osobe obžalovaného ako aj okolností prípadu ukladať obžalovanému trest
zákazu činnosti až v minimálnej sadzbe v trvaní jedného roka, pretože by to vzhľadom na všetky zistené
okolnosti bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačujeaj trest kratšieho trvania a to vo výmere 6 mesiacov. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré
majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy
páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré

charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti , pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych
páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu sa zhodnotí podobne ako význam
okolnosti prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru,
z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ
pociťoval podstatne citeľnejšie ako iný páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné, osobné, sociálne

a pracovné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste. Za pomery páchateľa odôvodňujúce
postup podľa § 39 Tr. zák. možno považovať aj viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku
priťažujúcich okolností, či predchádzajúca bezúhonnosť.
Na základe uvedeného súd mal za to, že sú dané dôvody na mimoriadne zníženie trestu zákazu
činnosti u obžalovaného postupom podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest zákazu činnosti za 6
mesiacov. Obžalovaný je jednak netrestaný, pričom na jeho strane sú tri poľahčujúce okolnosti, v rámci

ktorých je potrebné vyzdvihnúť aj postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a jeho správanie
po jej spáchaní. Obžalovaný sa poškodeným viac krát ospravedlnil a poskytol im plnú súčinnosť v čase
liečebného procesu. Poškodení nepociťujú k obžalovanému žiadny negatívny postoj alebo vzťah, čím
obžalovaný svojím správaním preukázal, že odstránil určité negatívne následky spáchaného trestného
činu a skutok úprimne oľutoval, pričom mu záležalo na poškodených. Okrem toho významnou bola

pre súd okolnosť zamestnania obžalovaného, ktorý je zamestnaný v Štátnom inštitúte odborného
vzdelávania, pričom v rámci svojich pracovných povinností pravidelne vykonáva pracovné cesty po
celom Slovensku so zameraním na zlepšenie školského systému v krajine, k čomu využíva motorové
vozidlo, ktorú skutočnosť potvrdil jeho zamestnávateľ a ktorá vyplýva aj z vykonaného dokazovania.
Obžalovaný tak vykonáva prácu dá sa povedať „ všeobecne prospešnú“ pre kvalitnejšie vzdelávanie v

Slovenskej republike, ktorá skutočnosť je podľa názoru súdu dôvodom, prečo u obžalovaného možno
uložiť trest zákazu činnosti pod dolnú hranicu a to vo výmere 6 mesiacov, ktorý trest súd považuje za
dostatočný.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom zrejmú nesprávnosť
opravil opravným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.