Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211212775
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4211212775.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XXXX/X,
zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, proti
žalovaným: 1./ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., ul. M. XXXX/X, 2./ S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.,
ul. M. XXXX/X, o zaplatenie 4.400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1./ a 2./ proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 29. novembra 2017, č. k. 15C/130/2012-241, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni voči žalovaným 1./ a 2./ priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.11.2017, č. k. 15C/130/2012-241, pri právnom posúdení
podľa § 588, § 488, § 489 a § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., uložil žalovaným 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 4.400 eur spolu s 9,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.400 eur od
16.04.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobcovi voči žalovaným 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu, vychádzajúc pritom z obsahu ust. § 255 ods. 1 CSP, pretože žaloba žalobkyne nebola

v žiadnej časti zamietnutá.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd s poukazom na vykonané dokazovanie,
ako aj právny záver odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) obsiahnutý v zrušujúcom uznesení KS v Nitre
zo dňa 23.09.2015 č. k. 5Co/641/2014-211 považoval podanú žalobu žalobkyne za dôvodnú. Žalovaní
1./ a 2./ žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia, že mali uhradiť celú istinu 100.000 eur, ako
dohodnutú kúpnu cenu. Takisto nepreukázali, že ako žalovaní zaplatili doplatok kúpnej ceny 10.000 eur,

pretože ich tvrdenia v tomto smere neboli preukázané žiadnym dôkazom. V spore bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaní zo sumy 10.000 eur zaplatili iba sumu 5.600 eur, ktorú sumu zaplatili pani
P. B., ako matke žalobkyne. Takisto sa v spore nepreukázalo, že by medzi jeho stranami existovala
taká dohoda, podľa ktorej by bolo možné sumu 4.400 eur zarátať na výdavky súvisiace s prepisom
nehnuteľnosti.

4. Vykonanými dôkazmi, ktoré súd hodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, bolo preukázané

uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 15.11.2010 vrátane jej dodatkov č. 1 a č. 2 medzi stranami tohto sporu,
znejúcej na odpredaj rodinného domu žalobkyne žalovaným 1./ a 2./ za kúpnu cenu 100.000,- Sk. Z
obsahu predmetnej kúpnej zmluvy nevyplýva vôbec, že cena domovej nehnuteľnosti by mala byť iba
90.000 eur, pričom zvyšných 10.000 eur malo byť použitých na hradenie výdavkov vzniklých v súvislostis uzatvorením tejto zmluvy. Takisto bolo preukázané, že suma 5.600 eur bola žalovanými uhradená. V
tejto súvislosti vypovedala ako svedkyňa matka žalobkyne p. P. B..

5. Čo sa týka čestného prehlásenia, podľa ktorého mal brat žalobkyne p. H. B. dňa 22.03.2010
prevziať sumu 10.000 eur, tak uvedené prehlásenie nepovažoval súd za dôveryhodné, pretože ak
by p. H. B. prevzal dňa 22.03.2010 sumu 10.000 eur, potom nie je zrejmé, z akého dôvodu obidve
strany v dňoch 22.03.2011 a 04.04.2011 uzatvárali dodatky ku kúpnej zmluve, ktorými sa práve menili
ustanovenia kúpnej zmluvy o cene, ktorá mala byť už dňa 22.03.2010 uhradená. Dodatky ku kúpnej

zmluve uzatvorené neskôr, preukazujú skôr to, že 90.000 eur bolo uhradených OTP Bankou, a.s., pričom
zvyšných 10.000 eur malo byť uhradených priamo žalobkyni. Nedôveryhodnosť čestného prehlásenia zo
dňa 22.03.2010 vyplýva aj zo súpisu výdavkov, ktoré si evidoval žalovaný 1./. Z tohto výpisu vyplýva, že
tento subjekt má dať ešte 10.000 eur, čo je uvedené priamo v súpise vyhotovenom ku dňu 22.03.2011.

6. Námietku žalovaných ohľadne nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore vyhodnotil

súd ako nedôvodnú, pretože neuniesli vo vzťahu k nej dôkazné bremeno.

7. Príslušenstvo, t. j. 9,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 4.400 eur od 16.04.2011, ako
nasledujúceho dňa po 15.04.2011, dokedy mala byť uhradená kúpna cena, priznal súd žalobkyni podľa
§ 517 ods. 2 v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., až do zaplatenia.

8. Záverom prvoinštančný súd poukázal na nečinnosť a laxnosť prístupu žalovaných k celému sporu,
žalovaní nereagovali na výzvy súdu, z čoho je možné zistiť, že im na spore nezáleží, čím konkludentne
dávajú za pravdu žalobkyni.

9. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1./ a 2./ navrhujúc odvolaciemu súdu (KS v
Nitre), aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil
tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), resp. aby napadnutý rozsudok
podľa § 388 CSP zmenil, žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania. Súd prvej
inštancie pred svojim druhým rozhodnutím vo veci samej, ignoroval záväzný právny názor odvolacieho

súdu, pretože vo veci samej žiadne dôkazy nevykonal.

10. Pojednávania dňa 29.11.2017 sa zo zdravotných dôvodov nedokázali zúčastniť. V prípade odročenia
pojednávania, by sa ďalšieho pojednávania určite zúčastnili. Týmto došlo k porušeniu ich ústavného
práva na spravodlivé konanie, ale aj k porušeniu ich práva má súdnu ochranu a práva na rovnosť

účastníkov v konaní. V poradí vo svojom prvom rozsudku vo veci samej, ktorý však bol zrušený,
zaujal súd správny záver, že to bola žalobkyňa, ktorá neuniesla dôkazné bremeno a jej žalobu
vyhodnotil za nedôvodnú a neopodstatnenú. Toto prvé rozhodnutie zo dňa 05.03.2014 bolo jednoznačne
správne a spravodlivé. Súd v poradí svojím druhým rozhodnutím zo dňa 29.11.2017 v rozsahu jedného
pojednávania bez ich účasti a nevykonania dôkazu, žiadnym relevantým spôsobom nespochybnil

správnosť zistených skutkových záverov prijatých práve rozhodnutím súdu zo dňa 05.03.2014. V
priebehu konania nevenoval súd dostatočnú pozornosť tomu, že brať žalobkyne p. H. B. od žalovaného
1./ prevzal finančnú hotovosť 10.000 eur, ako časť kúpnej ceny, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom
na čestnom prehlásení. Takisto bol žalobkyňou poverený generálnou plnou mocou na všetky právne
úkony spojené s nehnuteľnosťami, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy.

Zároveň záverom uviedli, že dôrazne odmietajú argumentáciu prvoinštančného súdu ohľadne ich
nečinnosti a laxnosti v tomto spore, ktorú považujú za tendenčnú a neopodstatnenú.

11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaných 1./ a 2./ uviedla, že navrhuje
napadnutý prvoinštančný rozsudok, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a podľa §

396 ods. 1 a nasl. CSP jej priznať náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní v danej veci po zrušení
rozsudku nenavrhli svoj výsluch ako dôkaz podľa § 185 ods. 1 CSP, pričom súd nie je ani povinný
takýto dôkaz vykonať. Taktiež nenavrhli odročenie pojednávania z dôvodu ich zdravotných problémov.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal žalovanými 1./ a 2./ napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané
odvolanie žalovaných 1./ a 2./ nie je dôvodné.13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania zo strany žalovaných 1./ a 2./ dospel
k tomu záveru, že pokiaľ ide o napadnutý rozsudok, tak súd prvej inštancie svojím v poradí druhým
rozsudkom vo veci samej (prvý rozsudok vo veci samej bol zrušený uznesením KS v Nitre č. k.
5Co/641/2014-211 zo dňa 23.09.2015) zistil v prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu skutkový stav,
ktorý aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 588, §

488 a § 489 Obč. zák.), berúc pritom na zreteľ aj záväzný právny názor (§ 391 ods. 2 CSP) obsiahnutý
v zrušujúcom uznesení KS v Nitre č. k. 5Co/641/2014-211 zo dňa 23.09.2015. Pokiaľ ide o rozsah a
predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak s týmto s odvolací súd stotožňuje a v
ďalšom naň aj poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15.Jeskutočnepotrebnésaprikloniťkargumentáciiprvoinštančnéhosúduvtomsmere,žetobolapráve
žalobkyňa, ktorá v spore tvrdila a zároveň aj preukázala, že z dohodnutej kúpnej ceny za nehnuteľnosti
v sume 100.000 eur, to boli práve žalovaní 1./ a 2./, ktorí jej doposiaľ nezaplatili žalovaný obnos 4.400
eur s príslušenstvom. Dôležitým dôkazom, ktorý správne primäl súd prvej inštancie k vyhoveniu podanej
žalobe v celom rozsahu, je samotná poznámka žalovaného 1./ nachádzajúca sa v súpise jeho výdavkov,

z ktorej jednoznačne vyplýva, že je potrebné dať ešte 10.000 eur. Vrátenie sumy 5.600 eur práve z týchto
10.000 eur, okrem iného potvrdila v spore vypočutá svedkyňa P. B. t. j. matka žalobkyne.
Odvolací súd sa stotožňuje aj s vyhodnotením čestného prehlásenia zo dňa 22.03.2010 podpísaného
vlastnoručnebratomžalobkynep.H.B.,akonedôveryhodného,pretožejenelogické,abyzmluvnéstrany
dňa 22.03.2011 a 04.04.2011 uzatvárali dodatky ku kúpnej zmluve, ktoré sa dotýkali práve kúpnej ceny,

keďže kúpna cena vyplatením sumy práve 10.000 eur na základe predmetného čestného prehlásenia
mala byť už ku dňu 22.03.2010 kompletne vyrovnaná.
V kontexte uvedeného odvolací súd konštatuje, že na druhej strane to boli práve žalovaní 1./ a 2./, ktorým
sa v rámci ich procesnej obrany v spore nepodarilo preukázať to, že pôvodne dohodnutú kúpnu cenu
za nehnuteľnosti v celkovej sume 100.000 eur uhradili žalobkyni a že im z tohto titulu nezostal žiaden

nedoplatok v sume 4.400 eur, ako v spore preukázala žalobkyňa.

16. Odvolací súd argumentáciu žalovaných v tom smere, že im bola odňatá možnosť konania pred
súdom, resp. že bola porušená rovnosť strán v tomto spore považuje z právneho aspektu za irelevantnú,
pretože žalovaní v prípade svojho ochorenia mali možnosť požiadať o odročenie pojednávania, čo

neurobili a takisto pokiaľ opätovne žiadali vykonať svoj výsluch v konaní, mali možnosť návrh v tomto
smere urobiť, čo však neurobili a súd ani o ňom podľa § 185 ods. 1 CSP rozhodovať nemohol.

17. Na margo dodržania, resp. nedodržania záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v zmysle
§ 391 ods. 2 CSP je potrebné konštatovať, že v danej veci bol aj prvoinštančným súdom dodržaný.

Súd prvej inštancie sa mal podľa pokynov odvolacieho súdu skôr vo svojom novom rozhodnutí venovať
náležitému vyhodnoteniu vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, čo aj
realizoval, pričom je možné povedať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa kritérium, tak ako je
zakotvenévust. §220ods.2vetatretiaCSP,pokiaľideojehopresvedčivosť.Takistopozrušenívporadí
prvého rozsudku súdu prvej inštancie uznesením KS v Nitre zo dňa 23.09.2015, č. k. 5Co/641/2014-211

súd prvej inštancie vykonal, resp. zopakoval dôkaz výsluchom svedkyne P. B., takže nemôže byť
pravdivé tvrdenie žalovaných 1./ a 2./, že po zrušení prvého rozsudku súd prvej inštancie v podstate
žiadne dokazovanie nevykonal. S prihliadnutím na všetky tieto dôvody v ich vzájomnej súvislosti,
odvolacísúdopodanomodvolanížalovaných1./a2./zodňa09.01.2018smerujúcehoprotirozsudkuOSKomárno zo dňa 29.11.2017, č. k. 15C/130/2012-241, ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP
s tým, že ich plnú náhradu priznal žalobkyni voči žalovaným 1./ a 2./, nakoľko táto mala v odvolacom
konaní plný úspech.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).