Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216010176
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216010176.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému C. E., narodenému dňa X.
G. XXXX v obci F., okres N. E., trvale bytom T. XXX/XXX, F., okres N. E., trestne stíhanému pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného C. E. proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda zo dňa 16. júla 2018, č. k. 2T/43/2016-149, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.
mája 2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. E. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa16.júla2018,č.k.2T/43/2016-149bolobžalovaný
C. E. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Trestnéhozákona(ďalejajTr.zák.)spoukazomna§139ods.1písm.c/,písm.e/Tr.zák.,ktoréhosamal
dopustiť tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej
osobe, osobe vyššieho veku, keď protiprávneho konania sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
že : „dňa 13. augusta 2015 v poobedňajších hodinách v rodinnom dome na adrese F., T. ul. č. XXX/
XXX, okres N. E., fyzicky napadol svoju matku H. E., ktorú viackrát päsťou udrel do oblasti hlavy, tváre a
hrudníka, následkom čoho poškodená H. E. utrpela zranenia, a to vnútrolebečné krvácanie, zlomeninu

pravej čeluste, zlomeninu pravej očnice, zlomeninu nosových kostí, zakrvácanie do pravej prínosovej
dutiny, krvnú podliatinu okolo pravej očnice, otras mozgu 1. Stupňa, pomliaždenie steny hrudnej vľavo
s dobou liečenia 5-6 týždňov.“
Za to mu okresný súd podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej aj Tr. por.) okresný súd obžalovanému uložil povinnosť
nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Mamateyova 17, 850 05
Bratislava, IČO: 35937874, škodu vo výške 855,14 eur.
Samosudca okresného súdu odôvodnil písomne vyhotovený rozsudok v rozsahu č. l. 149 - 152 spisu
nasledovne (citácia):

„Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 30.03.2016 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 1 Pv
549/15/2201-12 zo dňa 23.03.2016 na obžalovaného C. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného
zákona spáchaného v štádiu dokonaného trestného činu.
Súd vykonal dňa 16.07.2018 na hlavnom pojednávaní dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/94/2017-115 zo dňa 16.11.2017, ktorého právnym názorom bol

viazaný - výsluchom obžalovaného C. E. (i čítaním jeho výpovede z prípravného konania), výsluchom
svedka H. E., resp. tiež čítaním jeho výpovede z prípravného konania, čítaním výpovede poškodenej H.E.zprípravnéhokonaniaačítanímaoboznámenímlistinnýchdôkazovzvyšetrovaciehospisuORP-823/
VM-DS-2015 (tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 16.07.2018), pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný C. E. na hlavnom pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že on 13.08.2015 prišiel domov z
roboty a poškodená tam už bola dobitá, pričom on nevie, ako sa to stalo. Ona nevedela, čo robí, bola na
pumpe v Trhovej Hradskej, nič si nepamätala. Na neho tlačil prokurátor, aby niečo podpísal, povedal mu,
že tým sa to preňho skončí, že má povedať toto, aj tam povedal, že to neurobil. On len podpísal, čo mu
dali podpísať. S poškodenou žil v spoločnej domácnosti od narodenia, mali dobrý vzťah, nemal dôvod jej

ublížiť. Brat žil s nimi tiež, nežije s nimi len posledných 8-10 rokov. Poškodená mala zdravotné problémy,
nevedela,čorobí,čorozpráva.Vymyslelasi,žeidedoparku,žejuzbili,žejejzobralipeniazenačerpacej
stanici. Potom tam išiel a nič to nebolo. Poškodená mu po návrate z práce v ten deň povedala, že bola
v parku a obchode, že spadla z bicykla, išiel do parku, ale nič tam nebolo, nedovolila mu volať lekára.
Tieto zdravotné problémy jej začali rok až dva predtým, ako sa stal skutok. Stávalo sa, že sama odišla na
bicykli, potom nevedela ani, kde bola, vymýšľala si, že jej ublížili cudzí ľudia. Nebola schopná sama viesť

domácnosť. Na lekárske prehliadky ju vodieval pravidelne brat, brala pravidelne lieky na vysoký tlak.
Jemu poškodená nevyčítala, že jej v ten deň ublížil. Uviedol, že sa priznáva, lebo nevedel, čo podpisuje.
Nie je liečený na žiadnu duševnú poruchu alebo chorobu, nemá obmedzenú spôsobilosť na právne
úkony. Nevedel uviesť, prečo poškodená označila ako útočníka jeho. Rovnako nevedel uviesť, prečo
jeho brat tvrdil, že sa mu matka sťažovala, že ju (obžalovaný) bije. Predtým nikdy matku nenapadol.

Bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 07.12.2015, v ktorej obžalovaný
vypovedal, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, uvedeného skutku
sa dopustil, avšak nechce sa k tomu vyjadrovať. Požiadal o začatie konania o dohode o vine a treste.
Prevzal uznesenie o vznesení obvinenia a zároveň sa vzdal práva podať sťažnosť proti nemu. Zápisnicu
o tomto výsluchu podpísali dvaja príslušníci PZ, obvinený, prokurátor a tlmočník. Obvinený vyhlásil, že

obsah zápisnice je v súlade s jeho výpoveďou a nežiada jej opravu alebo doplnenie.
Bola prečítaná aj tá časť zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 20.03.2017, kde najskôr obhajca
obžalovaného uviedol, že obžalovaný chce urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, resp. následná výpoveď obžalovaného, ktorý v nej
uviedol, že si to rozmyslel, nepriznáva sa, svoju matku nezbil, nepriznáva sa k trestnej činnosti. Z danej

výpovede obžalovaného vyplýva, že keď v daný deň prišiel domov z práce, videl, že matku niekto
zbil. Keď sa jej spýtal, kto ju zbil, nevedela povedať. Poškodená nevedela, o čom rozpráva. Chcel ju
zobrať k lekárke, ale poškodená nechcela. Poškodená povedala, že bola v obchode a niekto ju zbil.
On si uznesenie o vznesení obvinenia ani neprečítal, nevie moc po slovensky, nerozumie sa zákonom,
nevedel, čo podpisuje, policajti mu pri podpisovaní povedali, že keď nepodpíše zápisnicu, tak ho zoberú

do väzby, on sa nesťažoval, lebo sa bál. Na druhý deň zobral poškodenú k lekárovi brat H., on bol
v robote. Poškodená bola nenormálna, nevie odkedy bola chorá. Rozhodne on poškodenú v ten deň
nezbil.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedka H. E., vzhľadom na to, že tento po poučení v
zmysle § 130 ods. 1 Trestného poriadku odmietol vypovedať. Z jeho výpovede z prípravného konania

vyplýva, že poškodená k nemu prišla dňa 13.08.2015 asi o 13.00 hod. a povedala mu, že ju zbil jeho
brat C., neuviedla kedy. Zobral ju na políciu, aby podala naňho trestné oznámenie. Poškodená mala na
tvári strašné podliatiny, celá pravá strana tváre bola fialová, tak policajt povedal, že ju treba ošetriť, aké
má zranenia. Poškodenú odviezol do nemocnice, kde ju ošetrili a zistili, že mala otras mozgu, zlomeninu
pravej čeľuste, zlomeninu pravej očnice a krvnú podliatinu okolo pravej očnice. Poškodená zostala v

nemocnici, kde jej urobili CT vyšetrenie a zistili vnútrolebečné krvácanie, zlomeninu nosových kostí,
zakrvácanie do pravej prínosovej dutiny a pomliaždenie hrudníka. Poškodená na vlastnú zodpovednosť
po pár dňoch opustila nemocnicu. Na druhý deň u obvodného lekára poškodená uviedla, že jej neublížil
C. E., zrejme to uviedla preto, že nechcela naňho podávať trestné oznámenie. Brata C. sa pýtal, čo sa
stalo, ale ten mu uviedol, že nevie, čo sa stalo, že on ani nebol doma, že on jej nič nespravil. Poškodená

mu stále hovorila, že ju obžalovaný zvykne biť, na to obžalovaný vždy hovoril, že to nie je pravda, že
poškodenáspadla.Jepravdou,žepoškodenárokpredskutkomspadla,vtedyjunašlasusedkanadvore,
poškodená si vtedy rozbila hlavu, mala jazvu na tvári a otras mozgu. Obžalovaný matku po odvoze do
nemocnice nehľadal, pretože sa o ňu vôbec nestaral. Nevedel uviesť, prečo poškodenú nezobral do
nemocnice obžalovaný.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Ronalda Suchého č. 26/2015 vyplýva, že poškodená pri incidente
utrpela nasledovné zranenia: vnútrolebečné krvácanie, zlomeninu pravej čeľuste, zlomeninu nosových
kostí, zakrvácanie do pravej prínosovej dutiny, krvnú podliatinu okolo pravej očnice, otras mozgu 1.
stupňa, pomliaždenie steny hrudnej vľavo. Mechanizmom vzniku týchto úrazov boli viacnásobné úderypevným tupým predmetom do oblasti pravej polovice tváre poškodenej spredu. Na koži tváre neboli
popisované žiadne oderky, ani rany, čo svedčí pre tuhý tupý zraňujúci predmet, bez hrán, hrotov,
ostria. Takýmto predmetom mohla byť aj päsť útočníka. Na tvári neboli popisované zranenia, ktoré by

vznikli jednoznačne údermi palicou. Toto násilie bolo pomerne intenzívne, na tvári poškodenej vznikli
pomerne rozsiahle krvné výrony v mäkkých častiach, ktoré sčasti vznikli priamym úderom, sčasti boli
následkom krvácania zo zlomených tvárových kostí. Intenzita úderov sa nevyčerpala pomliaždením
tváre,pokračujúcenásilieviedlokzlomeninámhornejčeľuste,zlomeninámnosovýchkostíakzlomeninu
okraja očnice. Zlomeniny čeľuste prelomili prednú stenu čeľustných dutín, ktoré následne zakrvácali.

Údermi na hlavu došlo následne k ľahkému otrasu mozgu a k vnútrolebečnému krvácaniu vpravo
v spánkovej oblasti. Nález na ľavej strane hrudníka objektívne nebol popísaný, uvedená bola len
bolestivosť ľavej strany hrudníka - tá mohla byť následkom tupého úderu menšej intenzity na stenu
hrudníka. Popísané zranenia mohli vzniknúť tak, ako to uvádza poškodená - opakovanými údermi do
tváre tupým predmetom.
Z úmrtného listu H. E., rod. C. vyplýva, že táto sa narodila XX.XX.XXXX a zomrela XX.XX.XXXX.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že obžalovaný nie je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol od 13.02.2013 do 17.06.2014.
Bola prečítaná výpoveď poškodenej H. E. z prípravného konania, pred vznesením obvinenia
obžalovanému, zo dňa 09.10.2015, v ktorej poškodená uviedla, že bola v nemocnici v Dunajskej Strede,
pretože ju jej syn C. E. zbil v ich dome, nepamätala si presný deň. Udrel ju do oblasti hrudníka, viackrát ju

udrel päsťou do oblasti tváre. Mala veľké bolesti, ale nechcela ísť k lekárovi, lebo sa hanbila za správanie
svojho syna. Keďže bola veľmi zbitá, jej druhý syn H. E. ju zobral do nemocnice. Tam ju ošetrili, po pár
dňoch na vlastnú zodpovednosť z nemocnice odišla. Zranenia nevedela presne opísať. Uviedla, že jej
syn C. ju veľakrát zbil, udieral ju takou silou, že videla hviezdy. Mala také bolesti, že musela ležať v
posteli, na druhý deň vstala z postele, ale kým mala bolesti, musela stále ležať. Jej syn C. ju zbil preto,

že mu vynadala, že nepracuje a nestará sa o dom.
Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol
doposiaľ dvakrát súdne trestaný:
1/ Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 30.09.2003 mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou do 16.10.2005 (krádež), hľadí sa naňho akoby nebol

odsúdený,
2/ Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dńa 09.12.2003 mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 04.02.2005 (krádež), hľadí sa naňho akoby nebol
odsúdený.
Z lustrácie Registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný za posledných 5 rokov spáchal 6 priestupkov,

všetky pre porušenie pravidiel cestnej premávky s pokutami od 20,- do 60,- eur.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, b/ vedel, že svojím
konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky. Podľa ods. 2 písm. a/ odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Na základe vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok za
jednoznačne preukázanú, a to nielen v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie. V prvom rade

vôbec nesedí obrana obžalovaného, že dňa 13.08.2015 bol od rána v práci a keď prišiel poobede okolo
piatej, šiestej domov, bola tam poškodená už dobitá. Z obsahu predbežnej správy pre políciu zo dňa
13.08.2015 MUDr. B. H. vyplýva, že poškodená bola minimálne v čase od 16,28 hod. (zrejme aj skôr)
prítomná v pohotovostnej chirurgickej ambulancii so svojím druhým synom H. (svedkom), preto nemohla
byť daného dňa ešte aj doma okolo piatej poobede, ako to uvádza obžalovaný, keďže do 18.08.2015

bola následne hospitalizovaná. Trestné oznámenie bolo potom podané až po prepustení poškodenej z
nemocnice, dňa 18.08.2015. Svedok H. E. uvádzal, že poškodená k nemu prišla daného dňa zbitá okolo
13,00 hod. a potom išli na políciu podať trestné oznámenie, kde im povedali, aby išli na vyšetrenie zistiť,
aké má zranenia, aký je ich rozsah. Výpoveď obžalovaného je v danom smere potom preukázateľne
nepravdivá.Zdanejlekárskejsprávyrovnakojednoznačnevyplýva,žepoškodenáoznačilaakoútočníka

obžalovaného,bolotomutakdňa13.08.2015,dňa18.08.2015pripodanítrestnéhooznámeniaarovnako
sa vyjadrila aj pri svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX (5 dní pred smrťou). Poškodená svoje tvrdenia
ohľadom označenia osoby útočníka ani raz nezmenila, vždy označila za útočníka obžalovaného, pričomuž z daného možno usudzovať, že jej kognitívne schopnosti v danom smere neboli nijako obmedzené,
či poškodené.
Z lekárskeho posudku doloženého obžalovaným do súdneho spisu vyplýva, že tento bol vyhotovený

posudkovým lekárom MUDr. N. H. za účelom posúdenia odkázanosti na sociálnu službu. V tomto
posudku posudkový lekár uviedol, že poškodená je mobilná, kontinentná, dezorientovaná - dementná. K
danému súd uvádza, že tento posudok bol vypracovaný až po útoku na poškodenú, poškodená o necelý
mesiac zomrela. Bol vypracovaný za účelom posúdenia odkázanosti poškodenej na pomoc, resp. za
účelomjejumiestneniadodomovadôchodcov.Poškodenejbolurčenýnajvyššístupeňodkázanosti,bola

odkázanánanepretržitýdohľadpriväčšinečinností.Zposudkupotomvyplývajedineto,že„vďaka“útoku
obžalovaného na poškodenú, táto nebola schopná sa ďalej o seba sama už postarať. Do času útoku žila
poškodená s obžalovaným spoločne v jednom dome a je zrejmé, že celé dni trávila sama (obžalovaný
tvrdil, že bol od 06,00 hod. do 17,00 až 18,00 hod. v práci) a musela sa o seba starať sama, pričom do
času pred útokom zjavne potreba posúdenia jej odkázanosti či dohľad inej osoby nevznikla. Súd zároveň
dodáva, že starecká demencia je všeobecne známou duševnou poruchou, ktorú charakterizuje úbytok

rozumových schopností. Vychádzajúc však z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, t. j. najmä
z oboznámenej lekárskej správy, zápisnice o trestnom oznámení, resp. prečítanej zápisnice o výsluchu
poškodenej zo dňa 09.10.2015, však možno mať za jednoznačne preukázané, že poškodená bola
schopná chápať význam trestného konania a presvedčivo označiť za útočníka obžalovaného, pričom
daná skutočnosť je podporená aj výpoveďou svedka H. E., ktorý uvádzal, že poškodená sa mu aj v

minulosti viackrát sťažovala, že ju obžalovaný bije a dané sa dialo zjavne ešte v čase, kedy poškodená
nebola odkázaná na celodennú starostlivosť a dohľad. Obrana obžalovaného je potom podľa názoru
súdu účelová a nepravdivá, nie je podporená žiadnym reálnym dôkazom. Sám obžalovaný uvádzal,
že do času útoku poškodená brala len lieky na vysoký tlak, jej zdravotný stav nevyžadoval sledovanie
lekárom.

Súd odmietol návrh obhajcu obžalovaného na predvolanie znalca za účelom zistenia, či zranenia
poškodenej mohli vzniknúť aj inak ako bolo popísané v znaleckom posudku, resp. na vyhotovenie
znaleckéhoposudkunaposúdenievierohodnostivýpovedepoškodenejvprípravnomkonaní.Vykonanie
daných dôkazov sa javí absolútne neúčelné a zbytočné. Znalec vo svojom znaleckom posudku celkom
jednoznačne popísal spôsob vzniku zranení poškodenej. Nie je zmyslom znaleckého dokazovania

zisťovať všetky možné spôsoby vzniku popísaných zranení poškodenej, keď poškodenou uvádzaný
spôsob vzniku zranení korešponduje so stanoviskom znalca. Rovnako nebolo dôvodné vyhotovenie
znaleckého posudku na posúdenie vierohodnosti výpovede poškodenej v prípravnom konaní. Výpoveď
poškodenej súd považuje jednoznačne za vierohodnú, samotnou poškodenou v priebehu dvoch
mesiacov pred smrťou nezmenenú, podporenú aj výpoveďou svedka H. E.. Naproti tomu výpoveď

obžalovaného je preukázateľne nepravdivá už od začiatku, v priebehu konania pravidelne menená,
bez akéhokoľvek racionálneho vysvetlenia, prípadne i s popieraním zaprotokolovaného obsahu jeho
doterajších výpovedí.
Súd mal preto vinu obžalovaného dostatočne preukázanú vykonaním všetkých dôkazov na hlavnom
pojednávaní, resp. vychádzajúc i z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní a oboznámených, či

čítaných na hlavnom pojednávaní.
Protiprávnym konaním popísaným vo výroku rozsudku, obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko
obžalovaný úmyselne ublížil inému (poškodenej) na zdraví a takýto skutok spáchal na chránenej osobe,
ktorou bola poškodená - jeho matka, ktorá mala v čase skutku takmer 76 rokov. Obžalovaný bol v čase

spáchania skutku osobou s úplnou trestnoprávnou zodpovednosťou, konal úmyselne a chcel spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je v tomto prípade život
a zdravie iného.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania trestného činu

obžalovaným, na jeho následok, zavinenie, pohnútku priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Za prejednávanú trestnú činnosť mu uložil
trest odňatia slobody podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na daný trestný čin, t. j. podľa
§ 156 ods. 2 Trestného zákona. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa §
36 písm. j/ T. z., teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a nebola zistená žiadna

priťažujúca okolnosť. Pri ukladaní trestu vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností došlo k zníženiu
hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, preto platila trestná sadzba 1 rok až 2 roky 4 mesiace.
Obžalovanému súdu uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto zníženej trestnej
sadzby - 12 mesiacov - ktorú výmeru považoval vzhľadom na osobu obžalovaného i s poukazom na
individuálnu a generálnu prevenciu za zákonnú a primeranú. Obžalovanému zároveň podmienečne
odložil výkon trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby na 12 mesiacov, keďže mal za to, že

vzhľadom na osobu obžalovaného, na ktorého sa hľadí akoby nebol odsúdený, na jeho doterajší život,
prostredie, v ktorom žije a pracuje, resp. na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa
výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Súd tiež uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, v uplatnenej výške 855,14 eur ako náhradu za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť poškodenej v dôsledku poškodenia jej zdravia.“
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote dňa 27. marca 2018 (č. l. 147 spisu) tzv.
bianko odvolanie obžalovaný C. E..
Prokurátor sa na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu práva podať proti rozsudku odvolanie
výslovne vzdal.

Obžalovaný C. E. odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ladislava Pongrácza dňa
10. októbra 2018 v rozsahu č. l. 157 - 159 spisu nasledovne (podstatné citácie):
„...Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16.07.2018 popieral spáchanie žalovaného trestného činu,
uviedol, že keď prišiel domov dňa 13.08.2015 z roboty, poškodená už bola dobitá, pričom on nevie, ako
sa to stalo. Poškodená nevedela, čo robí, bola na pumpe v Trhovej Hradskej, nič si nepamätala.

Súd pri vyhodnotení dôkazov neprihliadol na výpoveď môjho klienta, ani na výpoveď svedka - H. E.,
brata obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 03.04.2017 po zložení prísahy/ na moju otázku
do zápisnice uviedol, že „V ten deň, keď sa skutok stal som sa rozprával s mamou /nebohá poškodená/.
U lekára mama hovorila, že obžalovaný ju nezbil. Moja matka sa zvykávala sťažovať na brata, že ju zbil,
ale nemala žiadne zranenia. Aj na mňa sa sťažovala, dcéra bola u nej cez víkend a povedala jej, že som

jej ukradol 15.000 Sk. Mama bola stále sama. Vnímať mam vnímala, len ako? Stalo sa aj to, že mama
tvrdila, že ju niekto zbil, ale vôbec to tak nebolo. Nikdy som to nezistil. Aj na susedov tvrdila, že ju zbili,
ale ani to nebola pravda. Moja mama sa potom liečila. Brala lieky. Matka bola aj u nás 2-3 týždne a keď
sa vrátila domov, tak sa obžalovanému sťažovala, že sme ju týrali, čo ale nebola pravda. Moja matka
nechcela brať ani lieky“...“Podľa mojich vedomostí, môj brat, obžalovaný nikdy nezbil našu matku.“

Ďalej svedok E. vo svoje svedeckej výpovedi uviedol aj to, že dňa 13.8.2015 došla poškodená z roboty a
povedala,žejuobžalovanýzbil.Zobralipoškodenúklekárke,tamonapovedala,žejuobžalovanýnezbil.
Na polícií zase tvrdila, že ju obžalovaný zbil. Poškodená každého obvinila, že ju dlží peniaze, čo ale
pravda nebola. Skôr ona pýtala peniaze od ľudí. Aj pred týmto incidentom videl svedok na poškodenej
zranenia. Poškodená zvykávala hovoriť, že obžalovaný ju zbil, ale to isté tvrdil aj o svedkovi - svojom

druhom synovi, že ju zbil, pričom on bol na služobnej ceste.
Súd sa s týmto nespochybniteľným dôkazom - výpoveďou svedka H. E., ktorý svedčí v prospech
obžalovaného a jednoznačne preukazuje jeho nevinu, sa nevysporiadal, nevyhodnotil ho v prospech
obžalovaného.
Podľa vyjadrenia svedka H. E. poškodená - jeho nebohá matka bola psychicky chorá, pričom bola

vypočutá len pred vznesením obvinenia, napriek tomu jej výpoveď súd považuje za dôveryhodnú a
považuje za dôkaz.
Okresný súd Dunajská Streda prvý rozsudok v predmetnej trestnej veci vyniesol dňa 03.04.2017,
vtedy obžalovaného podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda č.1Pv 549/2201 zo dňa 23.03.2016 podanej dňa 30.03.2016 na Okresný súd Dunajská

Streda oslobodil. Z toho vyplýva, že už vtedy boli značné pochybnosti o vine môjho klienta.
Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku podala Okresná prokuratúra Dunajská Streda odvolanie.
Krajský súd v Trnave Uznesením č.k.6To 94/2017 - 115 zo dňa 16.11.2017 podľa § 321 odsek 1 písmenab/, písmena c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému
súdu , aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V zmysle pokynov odvolacieho súdu okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie,

avšak nebol produkovaný žiadny nový dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
svedčil o tom, že by obžalovaný spáchal žalovaný prečin, napriek tomu rozsudkom zo dňa 16.07.2018
môjho klienta odsúdil, bez relevantného dôkazu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, teda na to, že súd nemal bezpečne a bezpochybne preukázané, že
by sa môj klient dopustil za vinu mu kladeného prečinu, napriek tomu, bez dôkazu ho uznal za vinného

zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/ Trestného zákona, žiadame, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.“
Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného C. E. nevyjadril.
Obhajca obžalovaného C. E. na verejnom zasadnutí druhostupňového súdu zotrval na svojich

návrhových prednesoch v kontexte s vyššie špecifikovanými odvolacími dôvodmi.
Obžalovaný C. E. sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu osobne nezúčastnil a požiadal, aby bol
tento procesný úkon vykonaný v jeho neprítomnosti. Tejto požiadavke odvolací súd vyhovel.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného C. E. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania

okresnéhosúdu,akoisprávnosťazákonnosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie
proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým
odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.
Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil

žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného C.
E. na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal
úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z
hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. treba konštatovať, že neexistuje
žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12
Tr. por. správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými
v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na

výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov
a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného C. E..
Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný C. E. spáchal skutok v rozsahu skutkových
zistenínapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku.Ztohtodôvodusiskutkovézáveryprvostupňovéhosúdu
osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Pokiaľ ide o

odvolacie námietky obžalovaného C. E., odvolací súd uzatvára, že nejde o novú a dosiaľ neuplatnenú
obhajobu obžalovaného, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom dôsledne, a to
i v dôvodoch napadnutého rozsudku, vysporiadal už prvostupňový súd.
Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní samosudca okresného súdu dôvodne a v
konečnom dôsledku aj správne dospel k prezentovaný skutkovým záverom, ku ktorým niet zo strany

odvolacieho súdu čo dodať.
Vzhľadom k výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní postupoval okresný súd v súlade so
zákonom a správne, keď uznal obžalovaného C. E. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák.,
nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Okresný súd správnym postupom dokazoval aj skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V
tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, jeho povesť ako i všetky ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 Tr. zák., prihliadol najmä na okolnostia spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následky, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Nezistil žiadne mimoriadne okolnosti prípadu podľa § 39 Tr.
zák., správne ustálil ako poľahčujúcu okolnosť predchádzajúci riadny život obžalovaného a zákonným

postupom, zrejmým aj z ustanovení §36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. v konečnom dôsledku
v súlade s ustanovením 156 ods. 2 Tr. zák. dôvodne uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia
slobody v zákonom stanovenej sadzbe vo výmere dvanásť mesiacov.
Po splnení zákonom predpokladaných podmienok § 49 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 2 Tr. zák. okresný
súd obžalovanému C. E. správne podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody

podmienečne odložil na primerane dlhú skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Prísnejšiu sankciu
odvolací súd uložiť nemohol z dôvodu nedostatku odvolania, ktoré by podal prokurátor v neprospech
obžalovaného.
Uložený trest však vo svojej podstate obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie obžalovanému v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zák.

Výrok prvostupňového súdu pojednávajúci o adhéznom konaní je správny i zákonný a odvolací súd si
v týchto súvislostiach argumenty okresného súdu osvojil.
Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského
súdu v Trnave odvolanie obžalovaného C. E. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.