Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214223596
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7214223596.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú U. G., O.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov matky C.. X. G., O..
XX.X.XXXX, V. X. M. O. H. Č. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom na ulici Pollovej č. 32 v Košiciach a otca U. P., O.. XX.X.XXXX, Z. V. X. M. O. H. R.
Č.. X, toho času prechodne X. M. O. H. V. Č.. X zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom na Floriánskej ulici č. 16 v Košiciach, za účasti okresného prokurátora
Okresnej prokuratúry Košice II, v konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a v

konaní o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 242/2011 zo dňa 4.12.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP 54/2013 zo dňa 30.8.2013 tak, že zveruje maloletú U. G.,
O.. XX.X.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorí osobnú starostlivosť o maloletú budú
vykonávať v dvojtýždenných intervaloch a k odovzdávaniu dieťaťa bude dochádzať medzi rodičmi vždy v
párny utorok toho-ktorého mesiaca o 7.45 hod. pred budovou základnej školy ktorú maloletá navštevuje
a to aj v čase prázdnin, pričom rodičia sú povinní maloletú na odovzdanie riadne pripraviť, maloletú

riadne prevziať a odovzdať druhému rodičovi, zároveň sú povinní v čase odovzdávania dieťaťa druhého
rodiča informovať o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej.

Obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Výživné zo strany rodičov neurčuje.

V prevyšujúcej časti návrh otca zamieta.

Návrh matky zamieta.

O náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka zastúpená právnym zástupcom doručila dňa 18.8.2014 do konania vedeného na tunajšom

súde pod sp. 27Em 6/2014 vyjadrenie k otcom podanému návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia,
odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Košice II sp. zn. 27Em 6/2014 zo dňa 31.7.2014, návrh
na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu
a návrh na prerušenie konania, v ktorom písomnom podaní k návrhu otca na nariadenie výkonurozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 242/2011 zo dňa 4.12.2012 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach 8CoP 54/2013, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 17.10.2013, namietala
otcom podaný predmetný návrh ako podaný predčasne, uviedla termíny stretnutí otca s maloletou a to

22.2.2014, 26.4.2014, 10.12.2013, 19.12.2013 a 8.2.2013, tvrdila, že ďalšie stretnutia otca s maloletou
sa neuskutočnili z dôvodu, že dňa 11.1.2014 sa malo uskutočniť stretnutie za účasti U.. V. E. z Miesta
pod slnkom, n.o., ktoré sa neuskutočnilo „pre iné pracovné povinnosti pani E.“, o čom otec dieťaťa vedel,
malo sa vykonať stretnutie 18.1.2014, na ktorý „navrhovaný termín stretnutia“ pani E. nereagovala a táto
pani nereagovala ani na matkou navrhované ďalšie stretnutie otca s maloletou v čase jarných prázdnin

a Veľkonočných sviatkov, tvrdila, že stretnutia otca s maloletou museli byť po 27.4.2014 prerušené z
dôvodu zdravotného stavu maloletej, o čom ona informovala kolíznu opatrovníčku dieťaťa dňa 2.5.2014
so žiadosťou o dočasné upravenie styku otca s dieťaťom za účasti matky na každý nepárny týždeň v
sobotu od 10.00 hod. do 11.30 hod. O. F. O. L. X. P. L. R. Ž., navrhla najbližší termín stretnutia 10.5.2014,
ktorý postup zdôvodňovala v tom čase očakávanou operáciou maloletej a s tým súvisiacimi vyšetreniami
adňa9.5.2014doručilamatkaznovukolíznemuopatrovníkovioznámenieozrušenístretnutiamaloletejs

otcom,ktorémalobyťrealizovanédňa10.5.2014zozdravotnýchdôvodovmaloletej,kuktorémupodaniu
dňa 19.5.2014 kolíznemu opatrovníkovi uviedla písomné dôvody zrušenia stretnutia otca s maloletou
10.5.2014, dôvodiac tým, že na odporúčanie detskej lekárky bola maloletá niekoľko dní pred operáciou
vylúčená z kolektívu v škôlke, aby neochorela, absolvovala predoperačné vyšetrenia, operáciu oka
absolvovala maloletá 16.5.2014 a po operácií bola maloletá v domácej liečbe s matkou, zároveň matka

mala uviesť kolíznemu opatrovníkovi, že maloletá „neustále pociťuje strach z otca, kde si následne
okusuje nechty na rukách a pomočuje sa“, preto matka začala navštevovať s maloletou psychologickú
poradňu, ktorej pracovníci mali vyjadriť úplne iný názor ako kolízny opatrovník o náhodných stretnutiach
maloletej s otcom, „kde by mal sociálny pracovník na stretnutiach nahrádzať matku dieťaťa a otec bude
organizovať spoločný program dieťaťa po škôlke“; udávala, že maloletá dňa 6.5.2014 absolvovala v

Centrepedagogicko-psychologickéhoporadenstvaaprevencievKošiciachvyšetrenie,výsledkyktorého
boli uvedené v správe zo dňa 12.5.2014 s konštatovaním, že „aktuálny psychický stav dieťaťa vykazoval
známky subjektívnej nepohody, keď na kognitívnej a emočnej úrovni U. prejavovala nespokojnosť so
stretávaním sa s ockom, kde bolo zistené, že v pozadí subjektívnej nespokojnosti dieťaťa bola sledovaná
frustrácia pri obmedzenej možnosti trávenia voľného času podľa záujmov dieťaťa, resp. s jej kamarátmi,

ako aj slabé citové väzby medzi otcom a dcérou“, v správe malo byť konštatované „ako vhodné riešenie,
že pri úprave styku druhého rodiča s dieťaťom je potrebné zohľadňovať a rešpektovať aktualizované
emocionálne potreby dieťaťa ..., že dieťa vplyvom predchádzajúcich skúsenosti má vybudované
pomerne silné ochranné mechanizmy, matke bolo za účelom minimalizácie neuropsychickej záťaže
dieťaťa navrhnuté pokračujúce poradensko-terapeutické vedenie“ na pracovisku uvedeného centra, kde

matka s dieťaťom absolvovala ďalšie odborné vyšetrenia, zo správy ktorého centra zo dňa 9.7.2014
malo vyplývať, že „U. verbalizuje túžbu, aby na stretnutia s ockom nemusela chodiť, resp. prenáša
zlosť na matku, ktorú viní za to, že ju na stretnutia vodí“, malo byť zistené, že „emocionálne prežívanie
vzťahu dieťaťa k otcovi bolo toho času výrazne negatívne a opísané reakcie dieťaťa na stretnutiach
potvrdzovali vytvorenie pomerne silných ochranných mechanizmov ..., že naštartovaný terapeutický

proces u dieťaťa si vyžadoval dlhodobejšiu odbornú starostlivosť ..., že aj napriek zaznamenanému
ústupu symptómov, ktoré sa sekundárne objavili v dôsledku prežitých nepríjemných situácií (enuréza
- porucha schopnosti udržať moč, ohrýzanie nechtov ...), dieťa aktuálne nebolo pripravené zvládnuť
nahromadené napätie v rámci možností krátkodobého terapeutického pôsobenia ..., že v záujme dieťaťa
bolo potrebné tiež dosiahnuť dohodu ohľadom starostlivosti o maloletú, ktorá by rešpektovala aktuálne

emočné potreby dieťaťa, čo by následne mohlo viesť k minimalizácií zvýšenej neuropsychickej záťaži
dieťaťa a oslaboval by sa tak terén pre posilňovanie aktuálnych ťažkostí dieťaťa“, a nadväzujúc na
uvedené matka namietala odmietanie dieťaťom modelu stretávania sa s otcom tvrdiac, že tieto stretnutia
a ich priebeh nepriaznivo vplývajú na psychiku maloletej, (čím matka zároveň podala odvolanie voči
rozhodnutiu súdu sp. zn. 27Em 6/2014 zo dňa 31.7.2014, ktorým maloletej v uvedenom konaní bol

ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a navrhovala maloletej
ustanoviť za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov). Uvedeným podaním matka
zároveň podala „návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP
54/2013 - 391, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2013 v spojení s rozsudkom Okresného
súdu Košice II sp. zn. 23P 242/2011 - 287 zo dňa 4.12.2012 a to konkrétne vykonateľnosti výroku

o styku otca s maloletou U.“, čo odôvodňovala dôvodmi „nižšie uvedeného návrhu na zmenu úpravy
práv a vyššie uvedených skutočností“, odvolávajúc sa na vyššie uvedené skutočnosti v predmetnom
písomnom podaní „doterajší model styku“ stanovený rozhodnutiami Okresného súdu Košice II a
Krajského súdu v Košiciach „nebol pre maloleté dieťa vhodným a medzi rodičmi dieťaťa nebola možnáreálna dohoda, ktorá by odzrkadľovala potreby dieťaťa, ako aj jeho emocionálny zdravý vývoj a rast“,
čo matka zdôvodňovala i niekoľkokrát navrhnutými rodičovskými dohodami, k uzavretiu ktorých ale
nedošlo a odvolávajúc sa na prebiehajúci terapeutický proces absolvovaný dieťaťom, ktorý si vyžadoval

dlhodobejšiu odbornú starostlivosť v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
Košice, odvolávajúc sa zároveň na obsah spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 242/2011,
konkrétne na návrh súdnej znalkyne, ktorá doporučovala krokovú postupnosť styku otca s dcérou a
navrhovala upraviť styk otca s maloletou spôsobom: „v blízkosti bydliska dieťaťa je detské ihrisko vo
vzdialenosti asi 300 metrov od bytu matky a ďalšie 700 metrov od jej bytu, kde sa maloletá často

hráva so svojimi kamarátmi a spolužiakmi, preto navrhovala, aby otec dieťaťa prichádzal k dcére na
ihrisko, v prostredí jej známom, pripájal sa k deťom do hry prirodzenou formou, aby dieťa nepociťovalo
nijakú formu depresie či strachu z otca, taktiež by to dieťa neobmedzovalo cestovaním MHD a rýchlym
presúvaním sa cez mesto“, preto navrhla rozhodnúť o zmene predchádzajúcej úpravy styku otca s
maloletou rozhodnutiami súdu a tento styk upraviť tak, že otec by bol oprávnený sa s maloletou stýkať
„po doporučení psychologickým centrom, že maloletá U. je pripravená na styk s otcom a so súhlasom

maloletej U. krokovou postupnosťou a to: „jedenkrát mesačne - druhá sobota v mesiaci od 10.00 do
11.30 hod. po dobu 6 mesiacov a pokračovať, dvakrát mesačne - každú párnu sobotu od 10.00 do 11.30
hod.“a„takistovyššienavrhovanýstyksozreteľomnaVianočné,Veľkonočnésviatkyaletnúdovolenku“.

Návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej U. - návrh

na zmenu úpravy styku otca s maloletou súd vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 23P
241/2014 dňa 28.8.2014.

Dňa 17.10.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca zastúpeného právnym zástupcom, ktorým
navrhoval maloletú U. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorá by sa realizovala v

dvojtýždenných intervaloch s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok by mali obaja
rodičia, striedavá starostlivosť v dvojtýždenných intervaloch by začala tak, že prvá by mala dieťa
v striedavej starostlivosti od prvého dňa v kalendárnom mesiaci matka a nasledovne otec, rodičia
by si maloletú odovzdávali vždy v utorok o 15.00 hod. v budove škôlky prevzatím maloletej od jej
vychovávateľky s tým, že rodič ktorému striedavá starostlivosť by končila, bol by povinný informovať

druhého rodiča o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa dieťaťa, rodičia by boli povinní maloletú
na odovzdanie striedavej osobnej starostlivosti riadne pripraviť, riadne maloletú prevziať a odovzdať
druhému rodičovi, trvalé bydlisko maloletej by bolo v bydlisku matky, zároveň navrhoval upraviť styk
rodičov s maloletou tak, že v párnom roku by maloletú v čase Vianočných sviatkov od 23.12. od 9.00
hod. do 29.12. do 18.00 hod. mala matka, v nepárnom roku v tom istom čase by ju mal otec, počas

Novoročných sviatkov by maloletú mal u seba v párnom roku otec od 29.12. od 18.00 hod. do 6.1. do
18.00 hod., v nepárnom roku v tom istom čase matka, v čase Veľkonočných sviatkov od Veľkonočného
piatku od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. by maloletú v nepárnom roku mala u seba
matka, v párnom roku otec, v deň narodenín maloletej 12.1. v nepárnom roku by maloletú mala u seba
matka od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v párnom roku v tom istom čase otec, ktorý návrh otec zdôvodňoval

tým, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 54/2013 - 391 zo dňa 30.8.2013, v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 242/2011 - 287 zo dňa 4.12.2012, ktoré nadobudli
právoplatnosť dňa 17.10.2013, bola maloletá U. zverená do osobnej starostlivosti matky, s právom o
maloletú sa osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej záležitosti a bolo rozhodnuté o úprave styku
otca s maloletou tak, že otec bol oprávnený sa s maloletou U. stýkať prvé dva mesiace od právoplatnosti

predmetného rozsudku každý utorok od 17.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a každú sobotu
od 9.00 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky, následne ďalšie štyri mesiace každý utorok a štvrtok od
17.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a každú nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti
matky, od siedmeho mesiaca po právoplatnosti rozsudku do budúcna každý utorok a štvrtok od 17.00
hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a každú nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 16.00 hod.

do 18.00 hod, v oboch prípadoch za prítomnosti matky s tým, že matke bola uložená povinnosť dieťa
na styk s otcom riadne pripraviť a styk otca s maloletou za prítomnosti matky mal začať v stanovený
čas O. B. H. Č.. XX X. M. pred akreditovaným centrom Miesto pod Slnkom, n.o. a v súdom stanovenom
čase sa mal končiť na tom istom mieste, pričom styk mal prebiehať bez prítomnosti starých rodičov a
iných príbuzných matky a otca, v prípade, ak by na ktorýkoľvek z dní počas ktorých mal otec upravený

styk s maloletou pripadol deň, keď maloletá mala v škôlke akciu, otec bol oprávnený zúčastniť sa tiež
akcie a využiť tak svoje právo na styk s maloletou takýmto spôsobom a matke bola uložená povinnosť
oznámiť otcovi konanie akcie textovou správou na jeho telefónne číslo bezprostredne potom, ako by sa o
nej dozvedela. Napriek uvedenej úprave od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu, t.j. odo dňa17.10.2013,aždopodanianávrhusauskutočniloibasedemstretnutímaloletejsotcomato22.2.2014od
10.00 do 11.30 hod., 27.2.2014 od 17.00 do 18.00 hod., 8.3.2014 od 17.00 do 18.00 hod., 14.3.2014 od
17.00 do 18.00 hod., 22.3.2014 od 10.00 do 11.00 hod., 27.3.2014 od 17.00 do 18.00 hod., 26.4.2014 od

16.30 do 17.00 hod., ktoré stretnutia sa uskutočnili až na podnet otca, ktorý so žiadosťou o zabezpečenie
pomoci s rešpektovaním rozsudku súdu matkou sa obrátil aj na príslušný Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice dňa 22.1.2014 a navrhol, aby sa uskutočnilo stretnutie za účelom dohodnutia sa
o konštruktívnom riešení danej situácie, dňa 12.2.2014 za prítomnosti pracovníčky ÚPSVaR rodičia
uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa stretnutia otca s maloletou mali realizovať na základe

konkrétneho mesačného vzájomne dohodnutého a odkonzultovaného rozpisu termínov stretnutí, avšak
udialo sa tak naposledy dňa 26.4.2014, cca pred štyrmi mesiacmi pred podaním návrhu otcom, napriek
viacerým ústupkom zo strany otca matka maloletej mu sústavne bránila v styku s maloletou, ktorý stav
trvalajvčasepodaniapredmetnéhonávrhu,pretootecdňa17.7.2014podalnávrhnavýkonrozhodnutia,
ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 27Em 6/2014. Otec ďalej uviedol, že aj napriek výzve Okresného
súdu Košice II sp. zn. 27Em 6/2014 na dobrovoľné plnenie rozhodnutí súdu matkou, matka naďalej

bránila otcovi v styku s dieťaťom a to aj napriek upozorneniu, ktoré bolo uvedené v pôvodnom rozhodnutí
tunajšieho súdu zo dňa 4.12.2012 na strane 25. Vyvodil, vzhľadom na uvedené, že matka maloletej
dlhodobo nerešpektuje súdne rozhodnutia, nereaguje na výzvy súdu, zavádza, ignoruje záujmy dieťaťa,
ako aj otca dieťaťa a preto navrhoval maloletú zveriť do striedavej starostlivosti; konštatoval, že jeho
celková situácia pre výchovu a starostlivosť o maloletú sa podstatne zmenila, keďže má k dispozícií

kvalitné a štandardné podmienky, za účelom poskytovania riadnej starostlivosti maloletej dcére zmenil
zamestnanie, svoju prácu prispôsobil dvojtýždňovému cyklu za účelom striedavej starostlivosti, vyjadril
názor, že striedavá starostlivosť je jediná možnosť, ako môže svoju dcéru vymaniť z nadvlády matky,
umožniť jej spoznať svojho otca, vyjadril názor, že správanie matky pre ďalší vývoj ich maloletej dcéry je
nebezpečné, čomu on chce zabrániť; konštatoval, že konaním matky maloletá U. nemá žiaden kontakt

so svojimi nevlastnými súrodencami a ani so starými rodičmi, t.j. rodičmi otca maloletej.

Konanie o návrhu otca bolo pôvodne vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 27P 310/2014.

Dňa 28.10.2014 do spisu sp. zn. 23P 241/2014 kolízny opatrovník doručil svoju písomnú správu

vypracovanú vo veci, v ktorej poukázal na to, že matka dieťaťa bola kolíznym opatrovníkom písomne
predvolaná na deň 13.10.2014 o 13.30 hod., telefonicky sa vopred ospravedlnila, že sa z objektívnych
príčin v uvedený deň nemôže dostaviť, ale vyjadrila trvanie na podanom návrhu na zmenu úpravy styku
v plnom rozsahu s konštatovaním, že všetky informácie ohľadne zmeny k úprave styku sú v rozsiahlej
spisovej dokumentácií na Okresnom súde Košice vo vyjadreniach vo veci 23P 242/2011, ako aj vo

vyjadreniach vo veci výkonu rozhodnutia, kde podrobne rozpísala skutočnosti zo života dieťaťa, vrátane
správaní sa maloletej počas styku s otcom, vyjadrila jednoznačný nesúhlas s realizovaním stretnutí otca
s maloletou U. na základe právoplatného rozsudku a vyjadrila názor, že predmetné rozhodnutie nie je
v prospech a v záujme maloletej; otec sa na predvolanie v uvedený deň nedostavil, korešpondencia sa
vrátila s poznámkou adresát neznámy. Kolízny opatrovník kontaktoval otca telefonicky dňa 17.10.2014,

kedy uviedol, že odchádza na dva týždne mimo územia SR, mal sa vrátiť 5.11.2014 a po návrate
na Slovensko navštíviť kolízneho opatrovníka a poskytnúť vyjadrenie k zmene úpravy styku, aj on
konštatoval, že všetky informácie sa nachádzajú v spisovej dokumentácií na okresnom súde, ku
ktorým nové skutočnosti nemal, poukázal na ním podaný návrh na striedavú osobnú starostlivosť
rodičov o maloletú, konštatoval, že matka nerešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu, nekontaktuje sa

s ním vo veci styku s maloletou, na jeho SMS správy nereaguje, preto on nemal v tom čase žiadne
aktuálne informácie o maloletej, údajne sa informoval v organizácií Miesto pod Slnkom, n.o., kde sa
mal styk s dieťaťom realizovať a kde na základe súdom uloženého výchovného opatrenia mali rodičia
a maloletá povinnosť podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu počas deviatich mesiacov od
právoplatnosti rozsudku; riaditeľka Miesta pod Slnkom, n.o., ho mala informovať, že o matke a dieťati

nemali žiadne informácie, matka ich nekontaktovala. Vzhľadom na rozporuplné vyjadrenia rodičov, ich
rozličné predstavy o úprave styku otca s maloletou zistené v priebehu dlhodobého riešenia prípadu
rodinymaloletejU.,kolíznyopatrovníknavrhovalzvážiťmožnosťznaleckéhodokazovaniavovecizmeny
úpravy styku otca s maloletou U..

V konaní vedenom o návrhu otca kolízny opatrovník doručil súdu písomnú správu dňa 20.1.2015, z
ktorej správy vyplýva, že otec mal v tom čase vytvorenú živnosť v Rakúskej republike, kde pracoval
v dvojtýždňových turnusoch ako opatrovateľ starých ľudí, kde dosahoval hrubý príjem vo výške 74 €
na deň, t.j. 1.036 € mesačne, z ktorej sumy si hradil odvodovú povinnosť a to dôchodkové poistenie,zdravotné a sociálne poistenie, vo výške celkom 167 € mesačne, doplnkové poistenie 30 € mesačne
a vyplácal odmenu sprostredkovateľskej agentúre 41,70 € mesačne, od rodiny, pre ktorú v Rakúsku
pracoval dostával na uhradenie cestovných nákladov 160 € jednorazovo na spiatočnú cestu a okrem

zamestnania v zahraničí pracoval na Slovensku na polovičný pracovný úväzok ako taxikár X. Q. Z.,
kde dosahoval príjem cca 100 € mesačne. V čase keď sa zdržiaval v Košiciach býval v byte bývalej
manželky, s ktorou v roku 2012 obnovili vzájomný vzťah, spolužitie v spoločnej domácnosti obnovili
v decembri 2013, bývali v dvojizbovom byte, kde okrem otca a jeho bývalej manželky bývala aj ich
spoločná dcéra Y. P., ktorá navštevovala v tom čase G. R. X. M., 1. ročník. V prípade zverenia maloletej

U. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v byte by mala maloletá spoločnú detskú izbu
so svojou sestrou, kde už v tom čase mala k dispozícií vlastné lôžko, písací stôl, hračky a mala
vytvorené adekvátne podmienky pre svoj optimálny vývin; matka pracovala v spoločnosti H.. F.. F. M.
F..E..D.., bývala v trojizbovom byte spoločne s maloletou U., v ktorom byte maloletá mala v tom čase
vlastnú izbu, ktorú matka v priebehu druhej polovice roka 2014 prerábala, prispôsobila ju potrebám
školopovinného dieťaťa, nakoľko maloletá mala začať od septembra 2015 navštevovať základnú školu;

maloletá U. v čase podávania správy navštevovala materskú školu O. L. H. Č.. XX X. M.Š., v školskom
roku 2015/2016 mala začať si plniť povinnú školskú dochádzku a nastúpiť do prvého ročníka, od mája
2014 navštevovala detského psychológa a pravidelne podľa pokynov sa zúčastňovala kontrol u očného
lekára, dňa 16.5.2014 podstúpila operáciu oka, po operácií sa upravil strabizmus, dioptrické okuliare
však naďalej musela používať; otec k svojmu výkonu prác v Rakúsku upresnil, že do práce odchádzal

z Košíc vždy v pondelok poobede a vracal sa po odpracovaní služby v utorok poobede o pol tretej,
preto navrhoval, aby v čase keď je doma na Slovensku maloletá bola v jeho starostlivosti, konštatoval
nemožnosť komunikácie s matkou dieťaťa na ktorú mal k dispozícií len telefónne číslo, na ktoré mohol
zasielať len SMS správy, na ktoré v roku 2014 pri troch - štyroch pokusoch nedostal žiadnu odpoveď
zo strany matky maloletej, ktorá ho ani neinformovala o zdravotnom stave maloletej po operácií oka v

máji 2014, kontaktoval riaditeľku materskej škôlky, ktorú maloletá v tom čase navštevovala, ktorou mu
však bolo oznámené, že na základe upozornenia si matka neželá, aby škôlka podávala informácie o
dieťati a preto ak má záujem o poskytnutie informácií bolo mu odporúčané zaslať žiadosť zriaďovateľovi
materskej školy, ktorú odporúčanú možnosť nevyužil, lebo to považoval za zdĺhavý proces a nechcel
proti vôli matky situáciu takýmto spôsobom riešiť. Maloletú, uviedol, že naposledy videl na jar roku 2014,

kedy prebiehali stretnutia v detskom interiérovom ihrisku L. O. F. O. L., ktoré sa mali pôvodne realizovať v
priestoroch a.s. Miesto pod Slnkom, n.o., na základe právoplatného rozhodnutia súdu, otec však pristúpil
na návrh matky, ktorá odmietala chodiť s dieťaťom na uvedené miesto dôvodiac tým, že nie je v jej
možnostiach sa presúvať až do centra mesta a tak stretnutia prebiehali na mieste, ktoré určila matka
dieťaťa, ktorých stretnutí bolo však iba sedem - osem, skončili sa pred operáciou dieťaťa, po operácií

matka žiadne ďalšie stretnutia otcovi neumožnila, otec konštatoval, že problém v komunikácií medzi
rodičminiejenajehostraneabolzaobnovenietejtokomunikácierodičov,kzlyhávaniuktorejdochádzalo
podľa jeho tvrdení na strane matky dieťaťa, ktorá podľa názoru otca je vydieraná svojimi rodičmi, ktorí jej
zakázali umožňovať kontakt otca s maloletou; matka s návrhom otca na zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov nesúhlasila dôvodiac nezvládaním maloletou U. po psychickej stránke

stretnutí s otcom, zotrvávala na vyjadreniach uvedených ňou v návrhu vo veci zmeny úpravy styku otca
s maloletou, zároveň matka uviedla, že starostlivosť o dieťa zabezpečuje sama s výpomocou zo strany
jej rodičov, ktorý dieťaťu zakupujú darčeky a všetko čo maloletá potrebuje, s ktorou chodievajú taktiež na
spoločné výlety a vyjadrila do budúcna zásadný nesúhlas s tým, aby styk otca s maloletou sa realizoval
na základe právoplatného rozsudku, vyjadrujúc názor, že rozhodnutie súdu nie v prospech a v záujme

maloletej; kolízny opatrovník vzhľadom na potrebu posúdenia záujmov maloletej U. vo veci zverenia
jej do striedavej starostlivosti rodičov vyžadujúce si v danom prípade podrobné vyšetrenie rodičov a
maloletej a dôsledné zhodnotenie prípadu odborníkom, navrhoval zvážiť možnosť nariadenia súdno-
znaleckého dokazovania z odboru psychológie a v zmysle záverov tohto rozhodnúť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, znaleckým dokazovaním,
vypočutím znalca, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

O úprave výkonu rodičovských práv a povinností naposledy bolo rozhodnuté na tunajšom súde, kde
bolo vedené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej U., ktoré

bolo vedené pod sp. zn. 23P 242/2011, v ktorom konaní súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom zo dňa
4.12.2012, ktorým rozsudkom rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, s právom a
povinnosťou matky o maloletú sa osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej záležitosti, o zaviazaní
otca prispievať na výživu maloletej U. výživným vo výške po 50 € mesačne, o vyčíslení dlžnéhovýživného zo strany otca voči maloletej U. za obdobie od 1.6.2011 do 30.11.2012, zároveň rozhodol o
úpravestykuotcasmaloletouU.,ktorýstykotcasmaloletouupraviltzv.krokovoupostupnosťouvzmysle
odporúčaní vo veci vypracovaného znaleckého posudku tak, že upravil stretnutia otca s maloletou každý

pondelok a každú stredu vždy od 16.00 hod. do 17.00 hod., každú sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod.
a to v období od právoplatnosti predmetného rozhodnutia po nasledujúcich šesť mesiacov, následne od
prvého dňa siedmeho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku vo veci do budúcna každý
pondelok a každú stredu vždy od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod.
a následne v ten istý deň od 15.30 hod. do 18.00 hod., každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod.

a od 15.30 hod. do 18.00 hod., vždy za prítomnosti matky, s povinnosťou matky dieťa na styk s otcom
riadne pripraviť s tým, že stretnutia otca s maloletou mali začínať v stanovený čas na Hlavnej ulici č.
68 v Košiciach pred akreditovaným centrom Miesto pod Slnkom, n.o. a v súdom stanovený čas sa mali
ukončiť na tom istom mieste a tieto stretnutia mali prebiehať bez prítomnosti starých rodičov a iných
príbuzných matky a otca, zároveň súd zamietol návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletou a na určenie výživného

nad súdom určených 50 € mesačne, zaviazal oboch rodičov uhradiť na účet súdu náhradu vyčíslených
trov štátu, uložil maloletej a rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu v
akreditovanom centre Miesto pod Slnkom, n.o. v trvaní deväť mesiacov a zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku súd, rovnako ako znalkyňa vo veci vypracovanom znaleckom posudku a súd v
priebehu konania na pojednávaniach, upozornil matku, že je povinnosťou matky ako rodiča, ktorému sa
dieťa zveruje do starostlivosti, viesť dieťa k rozvíjaniu vzťahu s otcom, matka v žiadnom prípade nemôže
suplovať postavenie otca vo vzťahu k maloletej starým otcom dieťaťa, naopak, má i na svojich rodičov
vplývať tak, aby v žiadnom prípade nezasahovali do vzájomných väzieb medzi maloletou a jej otcom,

keďže matka má povinnosť zabezpečovať riadnu výchovu dieťaťa, k rozvoju ktorého jednoznačne patrí
i rozvíjanie vzťahov so svojim otcom, potieranie takýchto vzťahov by v budúcnosti, ako to vyplýva aj zo
záverov znaleckého dokazovania, mohlo mať negatívny dopad na celkový psychický vývin maloletej a
mohlo by viesť i k situácií, ktorú upravuje citované ust. § 25 ods. 4 zákona, t.j. k zmene umiestnenia
maloletej do starostlivosti druhého rodiča. Matka si musí uvedomiť, že jej osobný postoj k bývalému

partnerovi, t. j. otcovi dieťaťa, je druhoradý, preto musí svoje pocity korigovať a potlačiť v záujme
dieťaťa, musí riešiť otázky týkajúce sa maloletej za spolupráce s otcom bez zasahovania ďalších osôb,
predovšetkým bez zasahovania jej rodičov, preto je nevyhnutné, aby matka aj pri realizácií styku otca s
dieťaťom zamedzila rušivé vplyvy, ktorými jednoznačne je prítomnosť ďalších osôb vrátane jej rodičov
pri takýchto stretnutiach.

Uvedené rozhodnutie s výnimkou výrokov o výživnom, o úprave styku, o dlžnom výživnom, o miestach
stretávania sa otca s maloletou nadobudli právoplatnosť dňa 21.10.2012.
Následne, v dôsledku odvolania podaného voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa, Krajský
súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 8CoP 54/2013 zo dňa 30.8.2013 potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutom výroku o výživnom, o výške dlhu na výživnom, o mieste stretávania sa otca s
maloletou a jej matkou pred akreditovaným centrom Miesto pod Slnkom, n.o. so sídlom v Košiciach
na Hlavnej ulici č. 68, bez prítomnosti starých rodičov alebo iných príbuzných rodičov, zmenil rozsudok
v napadnutom výroku o splatnosti dlhu na výživnom a povolil otcovi splatiť vyčíslený dlh v splátkach
po 15 € mesačne, zmenil rozsudok v napadnutom výroku o styku otca s maloletou tak, že otec bol

oprávnený stýkať sa s maloletou prvé dva mesiace od právoplatnosti rozsudku každý utorok od 17.00
hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, každú sobotu od 9.00 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky,
následne ďalšie štyri mesiace každý utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky,
každú nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky a od siedmeho mesiaca po právoplatnosti
rozsudku do budúcna každý utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a každú

nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod. v oboch prípadoch za prítomnosti
matky s tým, že v prípade, ak by na ktorýkoľvek z dní, počas ktorých mal otec upravený styk s maloletou,
pripadol deň, keď maloletá mala v škôlke akciu (vystúpenie, podujatie a pod.), otec bol oprávnený
zúčastniť sa akcie tiež a využiť tak svoje právo na styk s maloletou takýmto spôsobom a matke bola
uložená povinnosť oznámiť otcovi konanie akcie textovou správou na jeho telefónne číslo bezprostredne

potom, ako sa o tejto akcii dozvie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2013.
Pokiaľ ide o zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa o otázke úpravy styku otca s maloletou U., svoje
rozhodnutie krajský súd okrem iného zdôvodnil tým, že tak rozhodol sledujúc obnovu vzťahu maloletej
k otcovi, ktorého v tom čase maloletá zatiaľ nevnímala pozitívne, čo u nej predpokladalo väčšie vypätiesíl a energie, z týchto dôvodov, ako aj rešpektujúc pracovnú dobu matky, posunul začiatky jednotlivých
stretnutí a konkrétne úpravy časových rozpätí týchto stretnutí zosúladil aj s časovým harmonogramom
samotnej maloletej. Krajský súd pokiaľ ide o frekvenciu styku otca s maloletou rešpektoval návrh matky,

aby sa styk maloletej s otcom začal pozvoľnejšie ako pôvodne určil súd prvého stupňa, najprv ako tzv.
spoznávacia fáza so zreteľom na vek maloletej a jej negatívny vzťah k otcovi, od tretie do šiesteho
mesiaca po právoplatnosti rozsudku a konštatoval, že sa úprava styku otca s maloletou dostáva na
úroveň, na akú bola upravená aj súdom prvého stupňa, t.j. dva dni cez týždeň a jedno poobedie cez
víkend, v ktorom období sa už mohol začať prehlbovať vzťah medzi otcom a maloletou, ktorý by sa

mal vyvinúť počas prvých dvoch mesiacov tzv. spoznávacej fázy. Odvolací súd nevyhovel návrhu matky
a neupravil styk otca s maloletou počas tretieho a štvrtého mesiaca od právoplatnosti rozsudku na
hodinu dvakrát v týždni a na každú druhú nedeľu na dve hodiny, pretože čas, ktorý by otec takto strávil
s maloletou by sa po spočítaní rovnal tomu, aký mal na stretnutiach v prvej fáze a takýto model by
nebol tzv. krokovou postupnosťou, vyjadril presvedčenie, že bolo potrebné zároveň predĺžiť druhú
fázu stretávania sa otca s maloletou z matkou navrhovaných dvoch mesiacov na štyri mesiace, pričom

rozsah stretávania sa otca s maloletou počas tejto fázy, t.j. šestnásť mesačne sa rovnal času, ktorý
sama matka navrhovala pre styk od štvrtého do šiesteho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, zároveň
krajský súd presunul stretnutia z pôvodných pondelkov a stried na utorky a štvrtky, keďže rešpektoval
vyjadrenie matky, že takáto úprava jej lepšie vyhovovala a zároveň rešpektoval to, že otcovi v tieto dni
nič nebránilo objektívne s maloletou sa stretnúť. V poslednej fáze t.j. od siedmeho mesiaca do budúcna

(kde absentoval odvolací návrh matky) odvolací súd rozšíril styk otca s maloletou aj na poobedie každej
nedele, t.j. o ďalších osem hodín viac, čo to prirodzene nadväzovalo na šestnásťhodinovú úpravu styku
otca s maloletou v predchádzajúcej fáze a dospel k záveru, že takáto forma úpravy bude minimálne do
leta2014postačovaťnaúčel,akýbolsledovanývšetkýmiúčastníkmikonania,t.j.obnovenieabudovanie
narušených vzťahov v rodine a keďže si nedovolil predvídať odvolací súd či sa vzťahy medzi účastníkmi

konania zlepšia do takej miery, aby mohol upraviť styk otca s maloletou do budúcnosti aj bez prítomnosti
matky, i keď matka takúto možnosť pripúšťala v odvolaní, upozornil účastníkov, že ak sa rodičom bude
zdať vhodné môžu sami začať realizovať styk v takejto podobe aj bez existencie právoplatného súdneho
rozhodnutia s možnosťou následného požiadania o schválenie faktického stavu súdom; odvolací súd
konštatoval, že skrátil prvú fázu styku otca s maloletou zo šiestich mesiacov na dva mesiace a v rámci

nej zúžil styk z dvoch dní v týždni len na jeden (jeden deň cez víkend ostal), pridal druhú fázu od
tretieho do šiesteho mesiaca, kde zachoval úpravu určenú súdom prvého stupňa pokiaľ ide o počet dní
s výnimkou času, ktorý krátil v záujme maloletej a do budúcna zúžil styk otca s maloletou o každú párnu
nedeľu, pretože rozšírenie styku oproti predchádzajúcej fáze ôsmich hodín považoval za dostatočné
na obnovenie vzťahu medzi otcom a maloletou, čo zdôvodňoval i tým, že styk mal stále prebiehať v

prítomnosti matky a dvadsaťštyri hodín do mesiaca považoval za maximum, ktoré bolo možné od nej
spravodlivo žiadať za situácie keď pracuje a zároveň si zvyšovala i kvalifikáciu. Krajský súd vyjadril
presvedčenie, že pokiaľ ide o miesto styku otca s maloletou v predmetnom prípade bolo nevyhnutné, aby
styk prebiehal v prítomnosti nestranných osôb, t.j. pred akreditovaným subjektom Miesto pod Slnkom,
n.o., ktorý mal rodičov viesť k tomu, aby v prítomnosti maloletej správne komunikovali a správali sa v

súlade s jej vývinovými potrebami, keďže z dokazovania nepochybne vyplynulo, že rodičia túto úlohu
neboli schopní sami zvládať, nakoľko pri každom realizovanom stretnutí dochádzalo k vyhroteniu situácií
snáslednýmirôznymistresujúcimipodnetmipremaloletúapretovprípade,akbysastretnutiaodohrávali
na ihrisku, ako to navrhovala matka v ňou podanom odvolaní, bolo otáznym, či by sa práve tam vedeli
vyhnúť vzájomným slovným konfliktom a zabrániť, aby sa v okolí neobjavovali starí rodičia maloletej,

keďže v každom prípade, v ktorom sa otec snažil o styk s maloletou, boli v tesnej alebo vzdialenej
blízkosti a to najmä otec matky, ktorý stretnutia zbytočne komplikoval a vyhrocoval.

Dňa 20.11.2014 v tomto konaní matka vzniesla voči konajúcej sudkyni námietku zaujatosti dôvodiac
tým, že konajúca sudkyňa vo veci úpravy práv a povinností k maloletej U. rozhodla rozsudkom pred

menej ako rokom a výkon úpravy styku maloletej s jej otcom v zmysle jej rozhodnutia mal preukázateľne
negatívny vplyv na maloletú, ktorá naďalej absolvovala terapeutický proces a vyžadovala si dlhodobejšiu
odbornú starostlivosť v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Košice a teda
rozhodnutie uvedenej sudkyne, resp. jeho realizácia v praxi, priniesla pre maloletú ďalšie negatívne
vplyvy z čoho vyvodila, že v konaní nebolo zachované ústavou garantované právo na spravodlivý proces

a nebola by zachovaná objektivita rozhodovania a rovnosť účastníkov. Zároveň tvrdila, že údajne pred
pojednávaním vo veci 23P 242/2011 dňa 4.12.2012 na chodbe súdu pred pojednávacou miestnosťou
otec dieťaťa jej mal uviesť, aby dobre počúvala, čo bude sudkyňa hovoriť v rozsudku, z čoho vyvodila,
že otec už o obsahu rozsudku vedel ešte pred začiatkom pojednávania, k čomu dospela aj preto,že otec sa jej v priebehu konania vo veci 23P 242/2011 akoby „vysmieval“, že on „má kontakty na
súde“ a na základe skutočností, že matka sa dozvedela cca sedem dní spätne túto informáciu aj od
svojich známych, nepovažovala za podstatné, či tieto tvrdenia sú pravdivé alebo nie, poukazujúc na

§ 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcov možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci ak
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti a v danom momente mala za to, že tieto pochybnosti vo
vzťahu ku konajúcej sudkyni existovali a keďže sudkyňou už bolo rozhodované o úprave styku otca
s dieťaťom rozsudkom zo dňa 4.12.2012, bol tým nepriamo preukázaný aj možný pomer účastníka
konania, teda otca dieťaťa, či jeho právneho zástupcu ku konajúcemu sudcovi, matka zároveň vzniesla

námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Košice II s poukazom na ustanovenie §
14a následne O.s.p. dôvodiac postupom Okresného súdu Košice II „kedy nebolo žiadnom písomnou
listinou - Potvrdením preukázané a ani účastníkom konania doručené, komu bola pridelená vec“ a túto
informáciu sa matka dozvedela až pri doručení jej predvolania na pojednávanie, žiadala, aby konajúci
súd rozhodol o podanej námietke zaujatosti samostatne vydaným písomným uznesením, ktoré by matke
bolo doručené aj s poučením o možnosti podať opravný prostriedok, z uvedených dôvodov - vznesenej

námietky zaujatosti, matka žiadala odročiť pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 26.11.2014, na
ktoré pojednávanie účastníci boli riadne predvolaní.

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6NcC 44/2014 - 44 zo dňa 23.12.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.1.2015, rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Košice II vrátane konajúcej

sudkyne nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod
sp. zn. 23P 241/2014.

Po vrátení spisu krajským súdom tunajšiemu súdu dňa 31.12.2014 následne súd 6.2.2015 vytýčil termín
pojednávania vo veci na 11.3.2015 o 9.30 hod. a dňa 2.3.2015 právny zástupca matky doručil písomné

podanie označené ako „ospravedlnenie neúčasti - návrh na odročenie pojednávania“ dôvodiac tým, že
v uvedený deň bol vytýčený termín hlavného pojednávania v trestnej veci na Okresnom súde Košice -
okolie, kde právny zástupca matky zastupoval obžalovaného ako obhajca, na 8.30 hod., na č. dverí 014
na prízemí a mal za to, že toto pojednávanie mohlo trvať až do 10.30 hod., o termíne ktorého konania
sa mal dozvedieť 28.1.2015, osobitné predvolanie mu nebolo doručované a o termíne konania vo veci

maloletejU.sadozvedelaž26.2.2015,tedaneskôr.Právnyzástupcabolupovedomenýpísomnesúdom,
že kolízia pojednávaní právneho zástupcu nie je dôvodom pre odročenie pojednávania, avšak následne
pojednávanie vo veci bolo odročené z dôvodu ochorenia konajúcej sudkyne.

Z kópie Informácie zo psychologickej starostlivosti - U. G. vypracovanej Centrom pedagogicko-

psychologického poradenstva a prevencie Košice zo dňa 12.11.2014, ktorú matka predložila na
pojednávaní konanom vo veci dňa 13.5.2015, vyplýva, že na žiadosť matky a po dohode s
psychologičkou (vzhľadom na kinetózu dieťaťa a ťažšie znášanie presunov na K. P. XX) dňa 25.9.2014
prevzali U. do psychologickej starostlivosti elokovaného pracoviska T. XX z dôvodu pokračujúceho
poradenstva, do podania informácie realizovali štyri terapeutické stretnutia formou hry zamerané na

ventiláciu prípadných negatívnych pocitov a na diagnostiku aktuálneho prežívania sociálnych vzťahov,
„toho času“ bez zásahov zo strany psychológa; v priebehu stretnutí maloletá komunikovala, adaptácia
správania primeraná veku a situácií, reč fyziologický dyslalická, do hry vnáša predovšetkým kamarátov
a rovesnícke vzťahy, pri poslednom stretnutí prítomný pocit ohrozenia zo strany zlého človeka a zvýšená
potreba bezpečia a ochrany, bližšie nešpecifikované, nekonkretizovala, maloletá zotrvala naďalej v ich

starostlivosti. Informácia bola vydaná na žiadosť matky a „nebola súdno-znaleckým posudkom“.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 13.5.2015 rodičia maloletej trvali na ich dovtedajších tvrdeniach a
nimi podaných návrhoch, žiadali o zváženie celkovej situácie a nariadenie znaleckého dokazovania vo
veci, pričom otec poukazoval okrem iného na to, že do dňa pojednávania sa malo uskutočniť na základe

vyššie uvedených rozhodnutí súdov dvestodesať jeho stretnutí s maloletou a skutočne sa realizovalo
iba sedem takýchto stretnutí, čo ho viedlo i k podaniu návrhu na výkon rozhodnutia. Matka žiadala
vyžiadať kompletnú správu z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie K. P. a
v prípade uznania súdu za vhodné, nariadiť vo veci znalecké dokazovanie. Matka vo svojej výpovedi
predniesla, že pôvodné rozhodnutia súdu nezohľadňujú potreby maloletej a jej záujmy, pričom maloletá

sa už vie vyjadriť k tomu, či sa s otcom vôbec chce stretávať alebo nie, vyjadrila názor, že otec stretnutia
s maloletou, ktoré sa uskutočnili, nevyužil na budovanie jeho vzťahu s maloletou, na ktoré ona dostávala
dieťa za pomoci kamarátov, ale „opäť ju len oklamal, daroval jej staré hračky, proste ponížil ju týmito
vecami... a pre dieťa zo psychologického hľadiska tieto stretnutia vôbec neboli v jej prospech“.Otec na uvedenom pojednávaní vo svojej výpovedi konštatoval, že „matka si samovoľne našla nejakú
psychologičku, ktorú si sama zvolila, nebola to psychologička určená súdom“, tvrdenia matky označil za
účelové a klamlivé, poukazoval ďalej na to, že s maloletou mal výnimočný vzťah, keďže s maloletou bol

skoro dva roky na rodičovskej dovolenke po tom, čo matka v čase polroka veku dieťaťa nastúpila do
práce, následne sa v starostlivosti o maloletú striedali po dni, k maloletej vstával i v nočných hodinách.
K stretávaniam s maloletou uviedol, že matke vyšiel on i kolízny opatrovník dieťaťa i pracovníčka
neziskovej organizácie Miesto pod Slnkom v ústrety, poukázal ďalej na to, že matka ani raz sa
nedostavila v zmysle uloženej povinnosti rodičom vyššie uvedeným rozhodnutím súdu Okresného súdu

Košice II do akreditovaného centra Miesto pod Slnkom, n.o., na návrh matky začali stretnutia jeho s
maloletou na ihriskách, kam ale matka vždy prichádzala s nejakou svojou známou, alebo známym a
s cudzím dieťaťom, ktorému sa následne maloletá venovala, vždy to bolo v čase rôznych akcií, za
prítomnosti veľkého množstva cudzích ľudí, takže spočiatku sa s maloletou len vídal, keďže táto sa
venovala hrám, snažil sa jej priblížiť, prihovoriť sa jej a následne sa rozhodol maloletej aj dotknúť, na
čo ale matka sa vyjadrila, že si nepraje, aby sa otec maloletej U. dotýkal, neskôr sa matka z niekoľkých

takýchto stretnutí ospravedlnila, či sa ich nezúčastnila, ignorovala jeho SMS správy, ani na jednu z
SMS správ otca neodpovedala, následne kolízny opatrovník navrhol, aby sa stretnutie otca a maloletej
uskutočnilo aj za prítomnosti kolízneho opatrovníka, dohodli sa na jednom takomto stretnutí v nákupnom
centre, na ihrisku, pri príchode otca maloletá plakala dôvodiac tým, že spadla alebo sa udrela tesne
predtým, ako prišiel, bola rozľútostená, po desiatich - pätnástich minútach ju to prešlo, preto podišiel

k stolu s tým, či je ochotná prísť k nemu, s ním sa porozprávať, že si zahrajú pexeso, maloletá sa
spýtala mamky či môže, potom, čo jej to matka dovolila, zobrala si aj kamarátku, so súhlasom otca,
a všetci traja asi desať minút hrali pexeso, následne deti chceli ísť na ihrisko, k čomu otec námietky
nemal, prišiel za maloletou k hojdačkám, prihovoril sa jej, dotýkal sa jej, rozprával sa s maloletou, ktorá
sa smiala, komunikovala s ním, nemala námietky voči fyzickému kontaktu, čoho svedkyňami boli ako

kolízna opatrovníčka, tak aj U.. E. z Miesta pod Slnkom, vyvodil, že keďže matka videla pri uvedenom
stretnutí, že jeho vzťah s maloletou „je taký ako je“ a svojim trojročným ovplyvňovaním a manipuláciou
s maloletou sa jej zámer jednoducho nedaril, ráznym spôsobom to ukončila „pred rokom v máji“ a
odvtedy otec maloletú nevidel, nebol informovaný ani o jej očnej operácií; k zdravotnému problému
maloletejkonštatoval,žeodbornúočnúlekárkumaloletejvyhľadalon,keďžesivšimolzdravotnýproblém

maloletej, s ktorou navštevoval aj lekárov, vyhľadal aj odbornú pomoc, až do doby ukončenia spolužitia
rodičov maloletej; tvrdil, že matkou nebol informovaný ani o výsledkoch uvedenej operácie, matka mu
na jeho SMS so žiadosťou o podanie informácie neodpovedala; znova poukazoval na odmietavý postoj
matky v ich vzájomnej komunikácií, na to, že maloletú chcel vídavať aspoň v rámci jej pobytov v
škôlke, z dôvodu čoho upozornil aj riaditeľku materskej škôlky, že bude stávať za plotom, aby videl, ako

dieťa vyrastá, ako sa hrá, čo mu riaditeľkou škôlky bolo dovolené, ale s upozornením, aby nevstúpil do
škôlky, ale následne otec matky maloletej naňho privolal policajnú hliadku. K svojmu návrhu na striedavú
starostlivosť uviedol, že ak by dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti, alebo do jeho výlučnej
opatery, on by nemal problém kedykoľvek kontaktovať matku, dať jej maloletú a vzájomne sa s matkou
dohodnúť, uvedenému cieľu podriadil aj svoje pomery, keďže pôvodne nemal vyriešenú otázku bývania,

nemal adekvátnu prácu, nahlásil sa do opatrovníckeho kurzu v rámci Červeného kríža, behom polroka
ho absolvoval, začal sa zdokonaľovať v nemčine, požiadal rakúsku agentúru o prácu v Rakúsku ako
opatrovateľ a od augusta 2014 túto prácu začal vykonávať, pracoval v dvojtýždňových intervaloch a
spätne dva roky pred výpoveďou na súde obnovil spolužitie s bývalou manželkou, s ktorou býval v tom
čase necelé dva roky v jej byte spolu s ich spoločnou dcérou. Na uvedenom pojednávaní otec odhadol

svoj mesačný čistý príjem z výkonu opatrovateľa vo výške 1.100 €.
Matka tvrdenia otca v jeho výpovedi označila ako lži, namietala, že pani E. „sa nikdy nezúčastňuje toho
akoonapripravujemaloletúnajednotlivéstretnutia“,kedy,tvrdila,žemaloletáodmietastretnutiasotcom,
v čase posledného otcom opisovaného stretnutia matka udávala, že po tom čo ona maloletú utíšila,
keď plakala po menšom úraze, jej ona sama hovorila, že prišiel otec, aby išla s ním k stolu, otec dieťa

volal, aby sa prišlo pozrieť, aké jej doniesol hračky, dieťa ale odmietalo, s plačom hovorilo, že nejde,
keď otec naliehal ďalej, matka ju vyzvala, aby s otcom šla, maloletá ale chcela, aby matka šla s ňou,
preto pristúpili k stolu otca, tvrdila, že maloletú sa snaží neustále pripravovať na stretnutia s otcom podľa
toho, ako jej to dovolí psychický stav maloletej, avšak udávala, že maloletá odmieta sa s ňou rozprávať
o takýchto stretnutiach s otcom, nechce tieto stretnutia a ona „ju nemôže nútiť, aby sa stretávala nasilu

s otcom ..., môže ísť len do takého rozpoloženia s ňou, do akého sa dostane po psychickej stránke“,
tvrdila, že maloletá otca vôbec nezaraďuje do vzťahu rodiny.
Kolízna opatrovníčka prítomná na pojednávaní konštatovala, že stretnutia otca s maloletou v zmysle
právoplatného rozhodnutia súdu sa dlhodobejšie nerealizovali, preto spoločne dospeli k záveru, pokusuuzavretia dohody, otec ustúpil a pristúpil na návrh matky a jej právneho zástupcu s tým, že stretnutia
sa mali realizovať na neutrálnej pôde, na interiérovom ihrisku L., bol to ústupok z jeho strany výrazný,
v snahe, aby sa jeho stretávania s dieťaťom mohli realizovať. Z pozorovania samotného kolízneho

opatrovníka na stretnutí, na ktorom bola kolízna opatrovníčka prítomná, konštatovala, že „skutočne
nebolo evidentné, že by dieťa prejavilo nejaký odmietavý postoj k svojmu otcovi, nikdy od otca
vedome neodchádzala a skutočne ten posledný styk, kedy dieťa malo ľahší úraz a plakalo, nemôžeme
zovšeobecniť, že dieťa plakalo preto, lebo sa stretlo s otcom, to stretnutie bolo ovplyvnené skutočne tým
ľahším úrazom dieťaťa, potom sa už ďalšie stretnutia nerealizovali, nakoľko dieťa podstúpilo operáciu

a matka už ďalej nebola prístupná žiadnej dohode. Namietala, že prípadné správy z psychologického
centra, ktoré maloletá v tom čase navštevovala, by neboli relevantným dôkazom, keďže daný prípad
je natoľko závažný a vážny, že je potrebné posúdenie všetkých skutočností odborníkom a to znalcom,
keďže je potrebné vyšetrenie nielen dieťaťa, ale aj vyšetrenie oboch rodičov a posúdenie citových väzieb
dieťaťa k obom rodičom, s posúdením toho, či dieťa nie je ovplyvňované inou osobou a vyhodnotením,
aká starostlivosť o dieťa je najvhodnejšia, prípadným posúdením striedavej osobnej starostlivosti v

zmysle návrhu otca.
Obaja rodičia na uvedenom pojednávaní zhodne uviedli, že súdom určená spolupráca rodičov a
maloletej s Miestom pod Slnkom nebola realizovaná vôbec, otec to zdôvodňoval odmietavým postojom
matky k takejto spolupráci, k čomu matka konštatovala, že „n.o. Miesto pod Slnkom nepovažuje za
nestrannú organizáciu“.

Rodičia boli opakovane upozornení súdom na povinnosť rešpektovať a dodržiavať právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie súdu.

NeziskováorganizáciaMiestopodSlnkomdňa15.6.2015doručilasúduSprávuovýsledkochspolupráce

rodičov maloletej U. zo dňa 11.6.2015, Správu z realizácie opatrení zameraných na zabezpečenie
vykonávania odborných metód práce na prispôsobenie sa novej situácii v prirodzenom prostredí vo
veci maloletej U. zo dňa 9.4.2014 a zo dňa 27.4.2014, z ktorých vyplýva, že v mesiaci november
2013 boli v telefonickom aj osobnom kontakte s otcom, kolíznou opatrovníčkou maloletej a matkou
maloletej,konzultácieprebiehaliindividuálne,otecvyhovelpožiadavkematky,abynemuselasmaloletou

prichádzať na stretnutia do n.o. a súhlasil s matkou navrhnutým miestom v priestoroch detského ihriska
L., v mesiaci december 2013 sa stretnutia realizovali 10.12. a 19.12. cestou uvedeného ihriska, na prvom
stretnutí bola prítomná aj známa matky maloletej, maloletá strávila väčšinu času hraním sa na ihrisku
s deťmi, otca pozdravila - na výzvu matky, v sprievode matky spolu chvíľu komunikovali, počas hry si
maloletá všímala, či otec na ňu pozerá, či ho zaujíma, pri druhom stretnutí maloletá nemala kamaráta, o

to viac bola pri nej pri hrách matka, otec sedel s pracovníčkou n.o. pri ihrisku a na hry pozeral, stretnutie
7.1.2014 sa nerealizovalo, dostavil sa na toto otec, pracovníčka n.o., matka termín neregistrovala ako
dohodnutý termín stretnutia, ďalšie stretnutia v januári sa nerealizovali, nakoľko sa termíny dohodli SMS
správami, návrhy zasielala matka, ktorá žiadala, aby sa tieto neuskutočňovali v priebehu pracovných
dní, pracovníčka n.o. mala navrhované termíny a iné dlhodobo plánované pracovné povinnosti a preto

následne so súhlasom kolízneho opatrovníka, boli rodičia pozvaní na stretnutie, dňa 29.1.2014 sa
otec maloletej dostavil, dostavila sa aj kolízna opatrovníčka, pracovníčka n.o., matka sa nedostavila,
v januári 2014 sa za účasti n.o. nerealizovalo žiadne stretnutie, matka zaslala 6.2.2014 SMS správu
v ktorej oznámila, že „8.2.2014 okolo 10.00 hod. bude s dcérou na ihrisku, ak má otec záujem o
stretnutie s dcérou, môže prísť, pod dozorom pracovníčky n.o.“ na stretnutí bola maloletá opätovne s

kamarátkou, s ktorou sa hrala na ihrisku, matka ju k otcovi nepriviedla, ani ju ku kontaktu nemotivovala,
otec maloletú pri hre pozoroval, maloletej priniesol vianočné darčeky, ktoré sa mu na tomto stretnutí
nepodarilo odovzdať; prístupom matky - nedodržiavanie rozsudku, vyžadovanie ústretovosti zo strany
otca a odmietanie ústupkov zo strany matky, určovanie termínov bez konzultácie či vyhovujú ostatným
zúčastneným, správaním sa na stretnutí, nemotivovaním ku kontaktu s otcom, určením úlohy otca

ako pasívneho pozorovateľa hier, bol otec pohoršený, 12.2.2014 sa konalo stretnutie účastníkov u
kolízneho opatrovníka, posledné stretnutie sa uskutočnilo 26.4.2014, stretnutie dohodnuté na 10.5.2014
matka odvolala zo zdravotných dôvodov dcéry - príprava na operáciu, od mája 2014 matka žiadnym
spôsobom n.o. nekontaktovala, otec ich priebežne informoval o situácií, zaujímal sa, či sa neozvala
matka; vo vyššie uvedenej správe z 9.4.2014 n.o. konštatovalo dátumy stretnutí otca s maloletou v

dňoch 22.2.2014 od 10.00 do 13.30 hod., 27.2. od 17.00 hod. do 18.00 hod., 8.3.2014 od 17.00 hod.
do 18. hod. 14.3.2014 od 17.00 hod. do 18.00 hod., 22.3.2014 od 10.00 hod. do 11.00 hod., 27.3.2014
od 17.00 hod. do 18.00 hod., všetky sa uskutočnili na detskom ihrisku L., na ktoré matka prichádzala
s maloletou vždy skôr, spolu s ďalšou osobou - väčšinou priateľkou alebo známou a s jej dieťaťom,pri príchode otca a kolíznej opatrovníčky maloletá už bola na ihrisku, oproti prvým dvom stretnutiam v
decembri sa U. už neprišla pozdraviť, matka kolíznej opatrovníčke tvrdila, že maloletá bola informovaná,
že na ihrisku bude otec, voči čomu vraj protestovala, po prvých dvoch stretnutiach matka chodila za

maloletou na ihrisko, následne uvádzala kolíznej opatrovníčke, že presviedčala maloletú, aby sa prišla
pozdraviť, čo táto však odmietla, na ďalších stretnutiach matka snahu na motiváciu dcéry ku kontaktu
neprejavovala; kolízna opatrovníčka komunikovala s oboma rodičmi počas týchto stretnutí, ktorí spolu
nekomunikovali vôbec, ak sa pri stole zastavila maloletá, kolízna opatrovníčka komunikovala aj s ňou,
s čím maloletá nemala problém, odpovedala na otázky, žartom sa zasmiala, na stretnutí 22.2. otec

priniesol vianočné darčeky, ktoré sa mu nepodarilo maloletej odovzdať na predchádzajúcom stretnutí,
maloletá s otcom nekomunikovala, na otázku sociálnej pracovníčky, či si nepríde pozrieť darčeky, ktoré
jej otec doniesol, povedala, že nie, že teraz nemôže, bola ubezpečená, že to nevadí, že môže neskôr,
predkoncomstretnutiasaktejtotémepridalaajmatkachlapčeka,sktorýmbolinaihrisku,takajmaloletá
s podporou matky k otcovi prišla, tašku s darčekmi si vzala, dohodli sa, že si hračky pozrie doma,
keďže sa stretnutie už končilo a na budúcom stretnutí povie, ako sa jej páčili, na ďalších stretnutiach

U. s otcom nekomunikovala vôbec, maloletá nemala problém okolo otca prejsť a to aj bez prítomnosti
matky, keď išla k bufetu alebo na trampolínu, otec sa jej snažil prihovárať, na čo maloletá nereagovala,
pokračovala ďalej v hrách, ale ani nevyhľadala matku s obavou, resp. potrebou pomoci, počas stretnutí
bola maloletá plne zaujatá hrami na ihrisku a kamarátmi, minimum času venovala aj matke - k stolu
prišla len sa napiť, prípadne zjesť nejaké občerstvenie, čo mnohokrát prerušila a utekala sa ďalej

hrať, žiadnu negatívnu reakciu v súvislosti s prítomnosťou otca na strane maloletej nezaznamenali,
maloletá otca nevyhľadávala, nekontaktovala, ale ani sa mu cielene nevyhýbala, nehľadala oporu a
ochranu u matky, neprezentovala obavy z jeho prítomnosti; matka na stretnutí u kolízneho opatrovníka
12.2.2014 deklarovala, že sa s otcom bez prítomnosti sociálnej pracovníčky odmieta stretávať, má z toho
obavy, ako aj zo stretávania sa v priestoroch n.o., „stretnutia 22.3. a 27.3. sa realizovali bez prítomnosti

sociálnej pracovníčky“, o závažných dôvodoch neprítomnosti informovala sociálna pracovníčka rodičov
SMS-kou, matka na ihrisko napriek tomu, že túto informáciu dostala, včas prišla a aj po príchode
otca ihrisko s maloletou neopustila, zotrvali tam spolu hodinu, bolo konštatované, že prostredie ihriska
vzhľadom na množstvo detí a aktivít bolo v čase začatia kontaktov správnym rozhodnutím, maloletá
mohla zažívať situáciu, že otec je v blízkosti ale nezasahuje do jej priestoru, vídala ho, bolo na jej

rozhodnutí ako sa k nemu bude približovať, pre ďalšie postupné zbližovanie odporučili, aby otec s dcérou
začal spolu komunikovať, k čomu na ihrisku ale neboli vhodné podmienky, vzhľadom k tomu, že maloletá
neprejavovala zásadné odmietanie otca, bol vyjadrený predpoklad, že pri ďalších stretnutiach je možné
postupne prekonať aj odstup ktorý voči otcovi v danom období mala, bolo potrebné pracovať aj s
matkou na podpore a povzbudzovaní maloletej ku kontaktom a komunikácií s otcom, na uvedomení

si, ako dieťa intenzívne vníma jej pocity, počúva jej rozhovory, s otcom bolo potrebné pracovať na
tom, aby si osvojil pre maloletú zaujímavé témy, aby získal istotu v komunikácií a správny spôsob,
nastavil optimálny rozsah a úroveň vzhľadom k tomu, že za obdobie bez kontaktu maloletá vyrástla,
vyspela, zmenil sa jej slovník, i úroveň rozhovorov a preto matka by mala otcovi pomôcť v tomto smere,
čo predpokladalo upraviť aj komunikáciu medzi rodičmi aspoň na vecnú úroveň, bez pripomínania

minulosti a krívd. Vo vyššie uvedenej správe zo dňa 27.4.2014 bolo konštatované, že stretnutie otca s
maloletou sa realizovalo na základe dohody rodičov, 23.4.2014 na detskom ihrisku L. od 16.30 hod. do
17.40 hod., začiatok stretnutia sa posunul z dohodnutého času 16.00 hod. z dôvodu nejednoznačnosti
určenia miesta stretnutia, vzhľadom na premenlivosť počasia v uvedený deň n.o. kontaktovalo matku,
aby upresnila na akom ihrisku sa stretnutie uskutoční, na ktorú SMS, ale matka dieťaťa neodpovedala

a až následne kolíznym opatrovníkom dieťaťa bol otec a pracovníčka n.o. upovedomení, že matka
s maloletou bola na ihrisku L. a nie na ihrisku Ž., kde títo boli prítomní, z tohto dôvodu na začiatku
stretnutia otca s maloletou bola len pani G. (kolízna opatrovníčka), po príchode pracovníčky n.o. otec
maloletej sedel pri stole matky a maloletej, ktorá bola rozplakaná po nehode ktorá sa stala na ihrisku
tesne pred príchodom otca, otec sa snažil s maloletou komunikovať, maloletá sedela v náručí matky, s

otcom komunikovala ponad plece, následne odišla na ihrisko, následne po ďalšom príchode z ihriska
na pozvanie otca matka maloletú odprevadila k stolu otca, kde maloletá sedela na stoličke už sama, s
otcom komunikovala, pri komunikácií sa obracala na matku o verbálnu i neverbálnu podporu a uistenie,
po jeho získaní pokračovala v rozhovore, asi po siedmych minútach matka i dcéra od stola odišli, U.
utekala za kamarátkou na ihrisko, kde bola ďalších desať až dvanásť minút, otec k nej prišiel, keď sa

hojdala, opäť ju zavolal k stolu, aj s jej kamarátkou, čo maloletá oznámila matke a v sprievode otca prešli
k jeho stolu, maloletá spolu s kamarátkou, kde sa rozprávali, hrali spolu pexeso, maloletá bola pri stole
otca bez matky, od stolu neodchádzala, matku nevyhľadávala, asi po desiatich minútach od stolu odišla
kamarátka maloletej, za ktorou následne maloletá odbehla, na chvíľu sa vrátila, oznámila otcovi, že chceísť na ihrisko a išla sa opäť hrať, otec bol usmernený, aby vzhľadom na prvý takýto intenzívny kontakt
už maloletú opätovne v ten deň k stolu nepozýval, aby to nebolo pre ňu náročné a vzhľadom na čas po
pár minútach sa rozlúčili, s čím otec súhlasil, pri rozlúčke pri hojdačke sa otec pri maloletej zdržal päť až

sedem minút, rozprávali sa, dozeral na striedanie detí v poradí ako prišli, na dĺžke hojdania, upozorňoval
na uvedené všetky deti, aby stáli v bezpečnej vzdialenosti, na to sa s maloletou rozlúčil, zbehol si zbaliť
veci, maloletá pribehla k stolu za mamou, chvíľu jej niečo rozprávala, opäť utekala na ihrisko, kde ostala
aj po odchode otca pätnásť až dvadsať minút a nechcelo sa jej ísť domov, počas stretnutia sa otec
niekoľkokrát maloletej dotkol - keď ju otočil pred utekajúcimi deťmi medzi stolmi, posunul pri hojdačke,

pri hre pexeso, pri odhŕňaní vlasov z očí, maloletá tieto dotyky prijala, nereagovala na ne odtiahnutím,
resp. ústupom. Pri odchode z tohto stretnutia na otázku U.. E. z n.o. Miesto pod Slnkom matke, dokedy
môže oznámiť termín ďalšieho stretnutia SMS-kou podľa predchádzajúcej dohody vo februári, jej matkou
bolo oznámené, že už s ňou ďalej spolupracovať nebude a termín stretnutia oznámia priamo kolíznemu
opatrovníkovi, n.o. konštatovalo, že vzhľadom na dosiahnuté výsledky stretnutí, kedy otec a maloletá
začali spolu komunikovať, hrať sa bolo by vhodné, aby intenzita stretnutí tak, ako bola nastavená na

stretnutí vo februári, t.j. jeden krát týždenne, sa neznižovala, aby to, kam otec s dcérou sa posunuli,
neupadlo nemožnosťou stretnutí, resp. ich nízkou frekvenciou.

Zo správy U. Š. L. XX, M. zo dňa 8.6.2015 vyplýva, že maloletá toto zariadenie navštevovala od
septembra 2011, bola na rozvojovej úrovni primeranej veku, zodpovedajúcej požiadavkám vyplývajúcim

zoškolskéhovzdelávaciehoprogramu,pripríchodedoMŠsaumaloletejnevyskytovaližiadneproblémy,
vo vzťahu k rovesníkom bola nekonfliktná, počas pobytu v MŠ rada nadväzovala nové kamarátstva,
rada sa učila nové veci, dieťa bolo celkovo hodnotené kladne. K spolupráci rodičov so zariadením sa
škôlka nevyjadrila.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 241/2014 zo dňa 2.6.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
2.7.2015 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, vypracovaním posudku súd poveril znalkyňu
z odboru: Psychológia, Klinická psychológia detí, Poradenská psychológia, PhDr. Ľubomíru Gallovú,
ktorá doručila súdu znalecký posudok Č.. XX/XXXX, zapísaný v znaleckom denníku Č.. X/XXXX, dňa
29.9.2015, spolu s vyúčtovaním odmeny za jeho vypracovanie.

Z predmetného znaleckého posudku pokiaľ ide o klinické pozorovanie správanie otca vyplýva, že
jeho správanie pri vyšetrení bolo bez zvláštností, pôsobil vcelku pokojne a vyrovnane, reagoval
prispôsobivo, na otázky reagoval pohodovo, vedel presvedčivo argumentovať, mal tendenciu isté
informácie selektovať a seba prezentovať len v pozitívach, napriek zložitým vzťahom s matkou maloletej

sa vyjadroval o nej bez zvýšenej predpojatosti k jej správaniu, oceňoval jej správanie v minulosti,
harmonický vzťah s ňou až do doby, kedy vzťah sa skomplikoval zasahovaním starých rodičov
do ich spolužitia, počas celého interviu bolo badať jeho záujem o dieťa, ktorý bol dominantným
motívom vo faktoch, ktoré poskytoval, občas bolo badať citové pohnutie u neho, ktoré bolo úprimné,
situačne podmienené, v zhode s tým, ako prezentoval svoj vzťah k dieťaťu, snažil sa však kontrolovať

svoje emócie. Z psychologického vyšetrenia vyplynulo, že osobnostná štruktúra otca nevykazovala
symptómy psychopatológie či duševnej poruchy, javil sa ako spoločenský človek, ktorý si vie získať
ľudí predovšetkým svojho vzťahové rámca, vystupoval nenútene, dominantne, jeho emocionalita bola
nevyrovnaná, bežne dokázal reagovať pokojne, pôsobil skôr flegmaticky, záťažové situácie však zvládal
horšie, ľahko sa nechával vyprovokovať, reagoval zvýšene impulzívne, bez zvažovania dôsledkov

svojho konania, reagoval málo pružne, zotrvával na svojej pozícií, kompromis prijímal neochotne, na
druhej strane ale situácia ohľadne dieťaťa ho značne vyčerpávala, keďže nemožnosť stretávania sa s
dcérou trvala niekoľko rokov, oproti matke, ktorá výrazne rigidne a neústupčivo zotrvávala na svojich
stanoviskách, u otca znalkyňa zistila väčšiu ochotu prispôsobiť sa situácii v záujme toho, aby sa mohol
s maloletou kontaktovať, reagoval ústretovejšie, prijímal dané podmienky, pod vplyvom okolností menil

aj svoj postoj matke, vedel sa povzniesť do istej miery nad konflikty, hodnotiť správanie matky aj
pozitívne, na rozdiel od samotnej matky, u ktorej bol zreteľný nepriateľský a neústupčivý postoj voči
otcovi dieťaťa; otec v priamej konfrontácií s konfliktnou situáciou, predovšetkým so starým otcom dieťaťa
rýchlo strácal kontrolu, znova skĺzaval do svojho obvyklého postoja, nechával sa ľahko vyprovokovať
a vzhľadom na tento dôvod znalkyňa konštatovala ako nevhodné, aby sa maloletá stretávala s

otcom za prítomnosti starých rodičov z matkinej strany; u otca konštatovala prítomnosť zvýšenej
miery racionalizácie ako neurotický spôsob vyrovnávania sa so záťažovými situáciami; konštatovala,
že otcovi chýba primeraná sebareflexia, zaujíma skôr postoj obviňovania druhých, než pripúšťanie
si svojho príspevku ku konfliktom, svoje nedostatky a chyby, jeho osobnosť hodnotila ako ladenúnarcisticky, v emočne záťažových situáciách reagujúci neprimerane - výbušne, dráždivo, skĺzavajúc
do verbálnej agresie pod vplyvom emočného tlaku, do ktorého sa dostáva aj vlastným pričinením; v
projektívnych technikách zaznamenala prítomné opozičné tendencie, ľahšie vstupovanie do konfliktov,

občas nadnesené sebavedomie, citlivosť viac obrátenú k svojmu prežívaniu než k druhým ľuďom, ale
aj optimistické ladenie a črty závislej osobnosti - citové naviazanie na osobu partnerky, v aktuálnych
potrebách otca zaznamenala potrebu oslobodiť sa od všetkého, čo ho skľučovalo a tiesnilo, utápanie sa
vo vážnych a iluzórnych očakávaniach, chýbanie citového ukotvenia, v sebaposudzovaní sa otec vníma
iba s pozitívnymi charakteristikami, správanie matky maloletej vníma viac s kladnými charakteristikami

než negatívnymi; vo vzťahu k maloletej prechováva naďalej pozitívny vzťah, v kontakte s ňou sa
vedel správať voči nej láskavo, s citovou náklonnosťou a pozornosťou, v konflikte s matkou, resp.
starými rodičmi sa však správal egoisticky, netolerantne, neberúc do úvahy momentálne prežívanie
dieťaťa; z preštudovania spisovej dokumentácie znalkyňa vyvodila istý posun v smere nevyhrocovania
situácie v prítomnosti dieťaťa zo strany otca, konštatovala, že oproti matke je otec menej formatívnym
rodičom, keďže v interviu neprezentoval výchovné ciele, sústreďoval sa najmä na témy, ktoré ho pri

dieťati zamestnávali, podľa názoru znalkyne, v prípade, ak dieťa bude navštevovať isté krúžky, rozvíjať
záľuby, otec sa rád pripojí k tomu, aby dieťa doprevádzal na tieto aktivity, v motivácií konania otca bol
evidentný záujem o dieťa, s ktorým sa chcel stretávať, znalkyňa pripustila aj iné motívy, ktoré nie sú
ním navonok prezentované (istá pomstychtivosť otca - matku dieťaťa a maloletú mal rád, bývalá družka
mu zabezpečila dobré materiálne zázemie pre fungovanie rodiny, bola finančne nezávislou, finančne sa

na fungovaní rodiny podieľala vo väčšej miere ako on, správala sa k nemu dlho veľkoryso a tolerantne,
fungovala spoľahlivo ako matka a partnerka), bolo však nepochybné, že otec k dieťaťu mal dobrý vzťah,
vedel sa oňho postarať, v čase keď matka nastúpila do práce, vzťah medzi maloletou a otcom bol vtedy
dobrý, dieťa bolo na jeho osobu citovo naviazané.
Z psychologického vyšetrenia matky znalkyňa vyhodnotila, že matka vo svojom správaní lavíruje

medzi neistotou, ktorú sama pripúšťa, až ku kompenzačne miernemu povýšeneckému postoju s
maskovanou kritičnosťou, častejšie sa emočne rozruší, jej emočná reakcia je však priliehavá vzhľadom
na zistenú osobnostnú štruktúru (doposiaľ prežíva sklamanie, sebaľútosť, prechováva negatívne emócie
voči osobe otca dieťaťa, subjektívne pociťuje z jeho strany pomstychtivý postoj), naďalej u nej
pretrváva neochota umožniť styk otcovi s dieťaťom. Z psychologického vyšetrenia matky vyplynulo,

že jej osobnostná štruktúra je bez zistených zvýšených markerov psychopatologického reagovania, je
primerane integrovaná, diferencovaná a stabilizovaná, má dobrú vnútornú organizovať, je húževnatá,
spoľahlivá a vytrvalá pri dosahovaní cieľov, je bystrá, rýchlo chápe veci, disponuje dobrým a rýchlym
úsudkom, jej mentálna kapacita sa pohybuje v pásme nadpriemeru, prejavuje menlivú potrebu po
kontakte s druhými, v prostredí ľudí, ktorých pozná, sa vie prejaviť priateľsky, srdečne a komunikatívne,

ináč sa správa zdržanlivo a odmeranejšie, ľuďom obyčajne príliš dôveruje, až keď klamú jej očakávania,
prechádza do opačnej polarity, výrazne nedôveruje až upodozrieva ľudí zo zlých úmyslov; pokiaľ ide o
emocionalitu matky, má črty emočnej nezrelosti, ktorá sa môže týkať práve problematického zvládania
záťaže, keď nie je schopná povzniesť sa nad osobným sklamaním zo správania druhého, odmieta
kooperovať, živí v sebe prílišné negatívne emócie, v popredí jej klinického obrazu je istá tvrdosť až

cynickosť, tvrdošijné zostávanie na svojej pozícií, neústupčivosť, v bežnom fungovaní skôr potláča
tieto vlastnosti, kompenzačne ich však prejavuje pri bývalom druhovi (aj voči ďalšiemu sociálnemu
okoliu, ktoré je do tohto vzťahu zainteresované), miestami neoblomne trvá na svojom, konaním bývalého
partnera sa cíti značne sklamaná, využitá (pričom aj otec maloletej vo vzťahu k matke maloletej sa
cíti byť zneužitý a sklamaný jej postojom); znalkyňa konštatovala, že obaja rodičia zvýšene rigídne

konajú, čo je súčasťou ich povahových zvláštností, matka je typ, ktorý koná vo svojej prospech bez
zvláštnej citlivosti na súhlas či nesúhlas okolia s jej konaním, je menej citlivá voči potrebám iných,
má dobrú spoločensky zameranú sebakontrolu, napriek tomu konflikty s otcom dieťaťa narúšajú jej
osobnostnú integritu a stabilitu, navonok sa bráni, protestuje, zaujíma zvýšene neempatický postoj voči
otcovi maloletej, resp. jeho okoliu, vo svojom fungovaní sa bežne spolieha na seba, je sebestačná,

aj keď emočne skôr závislá na druhých, je typ, ktorý očakáva málo a v bežnom prostredí ľudí sa vie
prispôsobiť a rešpektujúco správať; v sebaposudzovaní sa vníma vcelku objektívne aj sebakriticky,
sklamanie, negatívne ladenie, pocity nešťastia a smútku vzťahuje k osobe otca maloletej, kontakt s ním
narúša jej dobrú náladu a spokojnosť, vníma ho v negatívnych charakteristikách; v aktuálnom prežívaní
sú akcentované chýbanie citovej opory, pocity bezradnosti, skľúčenosti, tiesne, vnútornej ustaranosti,

potreby po kľudnom prostredí pre seba, chýba jej citové naplnenie, pravdepodobne v partnerskom
vzťahu, chce byť prospešná druhým, dokáže obmedziť vlastné túžby, želania, ak má pozitívnu citovú
odozvu a porozumenie pre seba, je citlivá na sociálne uznanie a rešpekt, cíti sa obmedzovaná, avšak
chce sa vyhnúť priamemu konfliktu s okolím; vo vzťahu k maloletej disponuje primeranými rodičovskýmikompetenciami, je spôsobilá naďalej dobre zabezpečovať rutinnú starostlivosť o dieťa napriek tomu, že
využíva pomoc svojich rodičov pri starostlivosti o maloletú, prispôsobuje svoje fungovanie predovšetkým
potrebám dieťaťa, je formatívnym rodičom, ktorý sa snaží rozvíjať záľuby maloletej, smerovať ju k

užitočným a tvorivým aktivitám, je typ nadmerne úzkostlivého rodiča vzhľadom na to, že dieťa mala v
zrelom a neskoršom veku a prenáša svoje vlastné, niekedy iracionálne obavy na dieťa, svojim nadmieru
negatívnym nepriateľským postojom zároveň ovplyvňuje aj dieťa, nemá tendenciu maloletú ukľudňovať
a pozitívne povzbudzovať pre styk s otcom, skôr zaujíma protichodný postoj.
Zo psychologického vyšetrenia maloletej znalkyňa vyvodila, že maloletá v čase vyšetrenia navštevovala

1. ročník základnej školy, rada kreslila, tancovala, spievala, sledovala rozprávky, obľubovala pohybové
aktivity - korčuľovanie, kolobežkovanie, bicyklovanie, plávanie, bola všestranne zameranou, rada
navštevovala detské centrum L., cirkus a ZOO, veľa času trávievala s rovesníkmi, z riadenej explorácie
vyplynulo, že k matke a starým rodičom mala pozitívny vzťah, matku mala veľmi rada, rovnako veľmi
dobrý vzťah prechováva aj k starým rodičom, s ktorými bola v každodennom kontakte, vo vzťahu k otcovi
uviedla, že s otcom sa dlhšie nestretla, ani sa s ním stretávať nechcela, v prípade, že by sa s ním mala

stretnúť, konštatovala „nepotešila by sa ..., ani by som ho nepozdravila ..., nič by som nehovorila“,
na otázky reagovala vyjadreniami, že otec bol zlý, keď išla raz spať dal jej a mamke na zadok, potom
jej aj urobil „bibi“ (dieťa spomínalo situáciu, ktorú uviedli obaja rodičia v interviu), na otázku, či ju to
bolelo uviedla, že nie, ale mala modrinu pri znamienku na hrudi, spontánne dodala „on bol zlý, nemal
ani robotu, len sa tak vozil v aute ..., nekúpil mi nič ani na Vianoce, iba mi doniesol staré hračky ..., s

mamkou sa hádal, ja sa s ním nechcem stretávať ani keď tam bude mamka, do L. chcem chodiť, ale
len s mamkou“, na otázku, či v minulosti mala otca rada, mala s ním lepší vzťah alebo či si pamätá
aj pozitívne zážitky, dieťa odpovedalo záporne, na nič si nepamätalo, uviedlo, že nechce ísť k otcovi
preto, lebo sa bojí, že ju zoberie do auta a už ju mamke nevráti, doplnila, že on „má známych policajtov“;
z klinického pozorovania správania znalkyňa konštatovala, že dieťa prišlo na vyšetrenie v sprievode

matky, mimo miestnosti bol prítomný aj starý otec, ktorý sa vzápätí vzdialil a po ukončení vyšetrenia
zaznamenala prítomnosť starej matky, ktorá na matku a na maloletú čakala, maloletá bola v iniciálnom
kontakte ostražitejšia, neistejšia, zdržanlivejšia, po čase sa viac osmelila, reagovala spontánnejšie,
správanie bolo inhibované, avšak kľudné, mimika a gestikulácia boli úsporné, maloletá sa kontrolovala,
niekedy sa však prejavila aj živšie, skontaktovala sa aj cez sociálny úsmev a očný kontakt, inštrukciám

k úlohám porozumela, úlohy riešila samostatne so snaživým postojom, verbalizácia maloletej bola
málo spontánna, úspornejšia, odpovedala iba na otázky, avšak pri téme otca náhle zosmutnela, mala
plačlivý výraz, toto subdepresívne ladenie pretrvávalo po celú dobu vyšetrenia, keď otázky smerovali
k otcovi, ako náhle sa téma rozhovoru zmenila, nálada dieťaťa sa okamžite menila k bežnej nálade,
bol evidentný jasný vnútorný konflikt asociovaný s osobou otca, v pozorovanej vzájomnej interakcii

s matkou bolo badať citovú závislosť dieťaťa na jej osobe. Z psychologického vyšetrenia maloletej
vyplynulo, že maloletá disponuje nadštandardnými poznatkami v danom veku, jej psychické funkcie
sú zdravé, intelektová kapacita sa nachádzala v strednom pásme nadpriemeru, jej sociálny vývin bol
primeraný, dieťa dokázalo bezproblémovo nadväzovať kontakty s rovesníkmi, udržiavať tento kontakt
a rozvíjať ho, emočná regulácia správania bola bez zjavných prejavov psychického diskonfortu, ktorý

by vyžadoval odbornú pomoc, jeho krehká stabilita sa mohla opätovne rozkolísať vplyvom stresu,
ktorému by dieťa mohlo byť vystavené, v klinickom obraze skôr dominovala úzkostnosť, senzitivita,
emočná labilita, nadmerné obavné myšlienky, intenzívne prežívanie stresu, neodôvodnené strachy,
intrapsychické napätie, čo poukazovalo na úzkostno-neurotickú symptomatiku, ktorá sa aktivovala pri
záťažových situáciách, dieťa vyrastalo v prostredí, ktoré je nepriateľsky nastavené voči otcovi a vplyvom

situácie, ktoré sa odohrali medzi rodičmi, resp. otcom a starými rodičmi, sa jednoznačne priklonilo na
stranu matky, čo bolo pochopiteľnou reakciou dieťaťa vyrastajúceho s matkou, ktorú má veľmi rado a
od ktorej preberá všetky jej postoje a názory; vzhľadom na nízky vek maloletej v čase odchodu otca zo
spoločnej domácnosti - zhruba dva roky veku dieťaťa a vzhľadom na fakt, že kontakt maloletej s otcom
zväčša prebieha v napätej atmosfére alebo sa neuskutočnil, dieťa vo svojom vedomí nemohlo mať

pozitívne spomienky na otca, jeho spomienky na otca, znalkyňa konštatovala, že boli iba fragmentárne,
chýbal im celkový kontext a pochopenie, dieťa pod vplyvom negatívneho ovplyvňovania zo strany
starých rodičov a matky, prechováva k otcovi v danom období negatívny a odmietavý postoj, otca sa
bálo, jeho strach bol iracionálnym, avšak pre dieťa autentickým, vzťah maloletej k otcovi nadobudol
charakteristiky syndrómu PAS - zavrhnutého rodiča, podľa názoru znalkyne tento vzťah mal atribúty

reverzibility, to znamená, že po obnovení kontaktu s otcom a nadobudnutí presvedčenia, že otec mu
nechce nijako ublížiť sa vzťah mohol zlepšiť, vyžaduje to dlhší čas a emočný postoj matky k styku dieťaťa
sotcom;znalkyňa konštatovala,žestarírodičiabymaliminimálnezotrvaťvneutrálnejpozíciivočiotcovi,
nezasahovať do styku dieťaťa s otcom, nekomentovať ho, nevysielať signály nepriateľstva voči otcovi,konštatovala, že dieťa všetky reakcie svojho najbližšieho prostredia vníma veľmi citlivo a aj naďalej bude
stáť jednoznačne na strane matky, ktorá sa o dieťa stará. Aktuálny psychický stav maloletej hodnotila
ako poznačený fázou nadmernej identifikácie s matkou, ktorá však je vývinovou zákonitosťou v danom

veku maloletej, pričom v emočnej sfére maloletej aj naďalej dominuje situácia, keď dieťaťu bolo ublížené
skôr emočne než fyzicky (otec maloletú nechcel pustiť, starý otec otca fyzicky napadol) neustálymi
konfliktnými situáciami a pretrvávajúcou vzájomnou nevraživosťou rodičov citová väzba dieťaťa na otca
vymizla, k čomu prispela jednoznačne absencia kontaktu medzi nimi, voči otcovi dieťa bolo emočne
inhibované, (zablokované, neprejavovalo voči nemu žiadne emócie v prítomnosti matky v minulosti sa

dieťa bálo prejaviť iný postoj); znalkyňa konštatovala, že otec dieťa neovplyvňuje, neumožňuje mu to
ani situácia, keď dlhodobo, viac ako rok a pol, nebol v kontakte s maloletou, alebo bol v kontakte iba v
prítomnosti matky a naopak maloletá vo svojom postoji k otcovi je výrazne ovplyvňovaná starými rodičmi
amatkinýmnepriateľskýmpostojomvočiotcovi,základnúvzťahovúväzbumádieťakmatke,ktoráväzba
sa rozvíja u nej od útleho veku a veľmi dobrý vzťah má maloletá aj k starým rodičom z matkinej strany.
V záveroch znaleckého dokazovania znalkyňa konštatovala, že vzájomný citový vzťah medzi maloletou

a matkou je pozitívny, maloletá má k matke vytvorenú základnú vzťahovú väzbu, ktorá sa časom iba
posilňovala, keďže dieťa vyrastá iba s matkou ako jediným dostupným rodičom; otec prechováva k
dieťaťu naďalej pozitívny citový vzťah, vytrvalo sa usiluje o jeho pravidelný styk s maloletou, chce
sa na výchove maloletej a starostlivosti o ňu podieľať, maloletá U. toho času prechováva k otcovi
negatívny a odmietavý vzťah, ktorý postupne nadobudol charakteristiku PAS - zavrhnutý rodič, čo

súvisí s konkrétnymi zážitkami počas kontaktu s otcom v minulosti, ale aj ovplyvňovaním a negatívnym
nastavením matky a starých rodičov voči otcovi, príčinou negatívneho vzťahu k otcovi je aj pretrvávajúci
konfliktný vzťah rodičov, konfliktný vzťah otca so starými rodičmi, k odmietnutiu otca maloletou došlo aj
v nadväznosti na traumatickú situáciu v minulosti, keď otec svojim konaním nechtiac spôsobil dieťaťu
menšie zranenie, dieťa však utrpelo emočnú traumu a aj po dlhom čase sa mu vynárajú negatívne

fragmentálne spomienky na túto situáciu, ktorú si nedokáže zasadiť do zmysluplného kontextu vzhľadom
na svoj nízky vek, ale ktorá situácia evokovala v jeho emočnom prežívaní iracionálny strach a obavy;
maloletá nie je žiadnym spôsobom ovplyvňovaná v jej vzťahu k matke ďalšou osobou, konkrétne otcom;
maloletá je negatívne ovplyvňovaná v jej vzťahu k otcovi matkou a starými rodičmi, čo dieťa samotné
potvrdilo aj v riadenom psychodiagnostickom interviu, väčší tlak však zrejme dieťa pociťuje zo strany

starých rodičov než matky, na maloletej nie je páchané fyzické násilie, nejaví známky psychického
násilia, vo svojej rodine sa subjektívne cíti spokojná; osobnostné predpoklady matky pre výchovu
maloletej sú vo všeobecnosti primerané, o maloletú sa zodpovedne a starostlivosti stará, prechováva
voči nej materinský cit, niekedy je prehnane úzkostlivá, dieťa povzbudzuje k užitočným záujmom, svoj
voľný čas venuje predovšetkým spoločným aktivitám s maloletou, veľmi dobre stimuluje jej kognitívno-

poznávací vývin, problematickým pre výchovu maloletej sa javí matkin nadmieru nepriateľský negatívne
naladený a rigídny postoj voči otcovi, ktorý premieta na dieťa, zotrváva v nej pocit veľkého sklamania zo
správania otca ale aj zatrpknutosť, matka sa nedokáže povzniesť nad situáciu v záujme dieťaťa, nie je
ochotná ustúpiť zo svojej pozície, spochybňuje rolu otca pre jej vývin do budúcnosti, tvrdošijne naďalej
odmieta umožniť otcovi kontakt bez jej prítomnosti, maloletá sa s jej postojom k otcovi identifikuje, čo

je prirodzená reakcia dieťaťa v tomto veku, dieťa nemá možnosť osvojiť si iný názor, keďže dôveruje
matke a svojim starým rodičom; osobnostné predpoklady otca sú v porovnaní s matkou slabšie,
otcovi chýba väčšia miera zodpovednosti, je impulzívne reagujúci, menej zvažuje dôsledky svojho
konania, vo vyhrotených situáciách sa správa nezrelo, prchko a egoisticky, nemá potrebnú sebareflexiu,
má tendenciu obviňovať okolie za svoje sklamanie, nedostatky a pochybenia, na druhej strane vie

momentálne viac akceptovať dohodu, kompromis, snaží sa nevyhrocovať situáciu v záujme svojho cieľa
a to mať možnosť stretávať sa s maloletou.
Osobnostné predpoklady pre výchovu maloletej znalkyňa konštatovala lepšie na strane matky.
Zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov znalkyňa neodporučila, poukazujúc
u maloletej na prítomné syndrómy zavrhnutého rodiča, z čoho vyvodila, že u maloletej nie je splnená

základnápodmienka,abydieťasamotnébolotejtoformevýchovynaklonené,dieťamáiracionálnystrach
a obavy z otca, ktorý strach v čase vyšetrení reálne pociťovalo, nemalo s otcom v tom období styk jeden
a pol roka a v takom prípade, z pohľadu znalkyne, nebolo možné uvažovať o striedavej starostlivosti,
maloletá U. nepoznala členov otcovej rodiny, nebola na nich zvyknutá, otec býval so svojou bývalou
manželkou, vlastné bývanie nemal zabezpečené, vytrhávať dieťa z jeho doterajšieho prostredia v ktorom

má svoj domov, zaužívaný stereotyp, obzvlášť na začiatku školskej dochádzky by nebol absolútne
vhodným riešením, keďže maloletá má v svojom okruh ľudí, ktorí ho majú radi a ktorí sa mu venujú a
násilné vytrhnutie dieťaťa z tohto prostredia by malo za následok emočnú traumu v jeho psychickom
vývine, doporučila dieťa zveriť matke.Pokiaľ ide o znalkyňou navrhovanú najvhodnejšiu úpravu styku maloletej, znalkyňa konštatovala, že
napriek tomu, že maloletá subjektívne pociťuje obavy a strach z otca, tento strach neprejavovala
v priamom kontakte s otcom, podľa názoru znalkyne, keď dieťa za pár stretnutí nadobudne pocit

bezpečia a pohody môže sa s otcom stretávať aj bez prítomnosti matky, dôležitým však je, aby matka
zmenila svoj postoj k styku, aby dieťa vnímalo, že matka nie je proti nemu, v záujme dieťaťa a jeho
ďalšieho optimálneho vývinu by mala matka styku maloletej s otcom napomáhať, dieťa pred stykom
emočne upokojiť, starí rodičia by do tohto procesu vôbec nemali zasahovať a zostať bokom, zdržať
sa akýchkoľvek invektív, negatívnych komentárov na adresu otca, v prípade pretrvávania doterajších

konfliktných vzťahov medzi rodičmi styk by mohol prebiehať problémovo, čo by mohlo negatívne
ovplyvniť psychický vývin dieťaťa v budúcnosti - vzťahy s mužom, zvládanie záťažových situácií v
partnerskom vzťahu, narušenie sebadôvery a podobne, doporučila ako najvhodnejšiu úpravu styku
zohľadňujúci vek maloletej, školský režim maloletej, aktuálne vývinové potreby, opätovnú potrebu tzv.
adaptačnej fázy vzhľadom na pretrvávajúce odmietanie otca a dlhšiu absenciu styku nasledovne: prvé
tri mesiace realizovať styk za prítomnosti matky v dňoch: každý párny piatok v čase od 17.00 hod. do

18.00 hod. a každú nepárnu sobotu v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod.; nasledujúce tri mesiace rozšíriť
styk v nepárnu sobotu na dopoludňajšie hodiny v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod., po uplynutí polroka
od realizácie tohto styku odporučila realizovať styk v popoludňajších hodinách v čase od 13.00 hod. do
16.00 hod. každú nepárnu sobotu bez prítomnosti matky, po ďalších troch mesiacoch by sa tento styk
mohol realizovať celodenne bez prítomnosti matky a to každú nepárnu sobotu v čase od 9.00 hod. do

18.00 hod., styk počas každého párneho piatku v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. navrhla ponechať
počas celej adaptačnej fázy s tým, že po polroku od začiatku realizácie tohto styku matka by už nebola
prítomná, s tým, aby navrhovaný model bol realizovaný počas celého roka, s možnosťou v budúcnosti
pri stretnutí bez komplikácií prikročiť k najčastejšie zaužívanej forme styku každý druhý víkend.

Za vypracovanie predmetného znaleckého posudku súd znalkyni uznesením sp. zn. 23P 241/2014 zo
dňa 6.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2015, priznal odmenu vo výške 558,88 €, ktorá
jej bola predbežne vyplatená z prostriedkov štátu.

Kolízny opatrovník so závermi znaleckého posudku v písomnom podaní doručenom súdu dňa

27.10.2015 sa stotožnil a akceptoval závery a odporúčania znalkyne, konštatoval, že rodičia by sa mali
dohodnúť a v rozhodnutí súdu by malo byť konkrétne uvedené aj miesto, kde by stretnutia maloletej
s otcom prebiehali vzhľadom na skutočnosť, že v minulosti práve v tomto rodičia nevedeli dospieť ku
konsenzu.

Otec maloletej vo svojom písomnom stanovisku k záverom znaleckého dokazovania doručenom súdu
dňa 28.10.2015 so závermi znalkyne nesúhlasil pokiaľ ide o návrh na zverenie maloletej len do osobnej
starostlivosti matky dôvodiac tým, že tá dlhodobo neháji záujmy dieťaťa, naopak, svojim správaním
dieťaťuškodíanavrhovalnaďalejzvereniemaloletejdostriedavejosobnejstarostlivostirodičov,namietal
znalkyňou navrhovanú adaptačnú fázu stretávaní sa otca s maloletou poukazujúc už na predchádzajúce

rozhodnutie súdov, ktoré sú uvedené vyššie, keďže uvedená forma styku sa v danom prípade ukázala
ako nepoužiteľná, ale nie z dôvodu odmietavého stanoviska dieťaťa, pričom poukazoval aj na výpoveď
kolíznej opatrovníčky v konaní, ktorá uviedla, že dieťa z otca nemalo žiaden strach pri stretnutí a dôvodil,
že jediným dôvodom zlyhania tohto modelu styku bola bezdôvodná nespolupráca matky dieťaťa za
účelom absolútneho vylúčenia otca zo života maloletej, ktorý napriek tomu, že existuje právoplatné a

vykonateľné rozhodnutie, s dieťaťom nebol v kontakte osemnásť mesiacov, vyjadril názor, že znalkyňou
navrhovaný model styku by neprispel k zamýšľanému účelu, nakoľko navrhovaný model styku pri
uskutočňovaní počíta so spoluprácou a ochotou matky, pričom sama znalkyňa uviedla, že matka nie je
ochotná ustúpiť zo svojich pozícií a je potrebné, aby matka svoj postoj k styku otca s maloletou zmenila,
poukázal na to, že matka nekoná v záujme maloletej, ktorej bezdôvodne bráni v styku s otcom, dieťa

ladí negatívne voči otcovi až tak, že dieťa sa bojí prejaviť voči otcovi iný emočný postoj ako je matkin, t.j.
negatívny a odmietavý, pričom zo záverov posudku je zrejmé, že takýto postoj matky je nebezpečný pre
psychický vývin dieťaťa do budúcnosti. Otec vyjadril presvedčenie, že dieťa je vychovávané v prostredí
v ktorom je vedené k tomu, že akýkoľvek pozitívny vzťah k otcovi je nesprávny, nežiaduci, že maloletá
sa bojí jedine nejakej predstavy otca, ktorý v nej vytvorila a utvrdzuje matka, resp. starí rodičia, avšak

nie jeho ako osoby.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k záverom znaleckého posudku, doručenom súdu dňa 11.11.2015
konštatovala, že znaleckým posudkom neboli zodpovedané všetky otázky a zohľadnené všetky aspektyvzťahu maloletej k jej otcovi a naopak, preto záver znalkyne o tzv. adaptačnej fáze považovala za
predčasný, keďže znalkyňa nezodpovedala, ale len stroho popísala osobnostné predpoklady otca, ktoré
neboli zohľadnené vo vzťahu a vzorcoch správania sa otca k maloletej v daných situáciách, mala za

to, že nebola zodpovedaná otázka, čo by sa stalo, ak by dieťa zostalo samo v prítomnosti otca, bez
prítomnosti matky; matka namietala, že v nálezovej časti posudku jej chýbajú niektoré ňou udávané
skutočnosti, vyjadrila názor, že znalkyňa opísala, že dieťa nechce sa s otcom stretávať, ale zároveň
odporučila intenzitu styku s otcom, čím dieťaťu uprela základné ústavné právo - nikto záujem dieťaťa
nerešpektoval, ani jeho psychickú pohodu, namietala, že znalkyňa označila „ublíženie na zdraví dieťaťu

ako emočnú traumu,“ vyjadrila názor, že ani znalkyňa, „ani sociálka“ sa nevžívajú „do malej,“ že nikoho
netrápi, ak otec na styk nechodil a dieťa bolo „väznené na každý víkend,“ bolo „ďalším rozsudkom
šikanované a vlastne diskriminované voči rovesníkom,“ bolo „narúšané jeho súkromie“, zdôraznila, že
znalkyni povedala, že „dieťa na stretnutia nasilu a s plačom nosiť nebude, bez jej prítomnosti dieťa na
styk nepustí - stále si niekoho zabezpečovať ako svedka, aby sa otec ovládal, keďže je nevyspytateľný
odmieta, nie je možné, aby stále niekomu robila program, napr. švagrinej,“ svoj postoj zdôvodňovala

aj tým, že otec v časoch keď vykonával prácu opatrovateľa, nevyrovnal dlhy na výživnom, namietala
rozsah psychologického nálezu v ktorom sa znalkyňa zaoberala otcom na siedmych stranách, pričom jej
ako matke dieťaťa, sa venovala len na päť a pol stranách, v ďalšom rozsiahlo poukazovala na deklaráciu
práv dieťaťa jednotlivými citáciami, položila otázku: prečo znalkyňa v znaleckom posudku „doslova tlačí
na pílu,“ keď pocity a chcenie dieťaťa doslova znevažuje tvrdeniami o „akomsi iracionálnom strachu a

obavy z otca“, vyjadrila súhlas s negatívnym vyjadrením sa znalkyne k zvereniu maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov a nesúhlasila s návrhom znalkyne na úpravu styku otca s maloletou.
K tomuto vyjadreniu pripojila vo fotokópiách čestné prehlásenia z 23.6.2011 a zo 16.6.2011, ktoré už
boli súdu predložené v pôvodnom konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov
voči maloletej, uvedených vyššie a fotokópiu vypracovaného prehľadu o úhradách výživného a splátok

dlžného výživného otcom v období od 13.12.2013 do 14.10.2015.

Dňa 15.1.2016 U. Š. L. XX na opakovanú výzvu súdu uviedla, že vzhľadom na to, že dieťa od
1.9.2015tútoškôlkunenavštevuje,poskytnutieinformácieospoluprácirodičovsoškolouavyhodnotenie
spolupráce s rodičom, ako aj správu o starostlivosti o maloletú považovala škôlka za nerelevantnú.

Otec vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 1.2.2016 k vyjadreniu matky k záverom
znaleckého posudku konštatoval, že matka nedokázala ani v minulosti, ani toho času preukázať ňou
účelne tvrdené agresívne správanie sa otca, z ktorého malo mať dieťa aj v súčasnej dobe traumu aj
strach z otca, vyjadril presvedčenie, že maloletá je vychovávaná v prostredí, v ktorom je vedená k tomu,

že akýkoľvek pozitívny vzťah k otcovi je nesprávny, nežiadúci a ide o porušenie pravidiel, že hovorový
prejav maloletej o otcovi sa nemusí stotožňovať so skutočnými emóciami maloletej voči nemu, čo vyvodil
aj z toho, že pri samotnom kontakte maloletej s ním táto strach ani obavy neprejavila; vyjadril názor,
že striedavá osobná starostlivosť je jediná možnosť, ako môže svoju dcéru vymaniť z nadvlády matky,
aby spoznala aj svojho otca, že správanie matky je pre ďalší život maloletej nebezpečný, čomu chce

otec maloletej zabrániť.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 27P 310/2014 (viď vyššie) matka dňa 8.12.2014 doručila písomné podanie -
vznesenie námietky zaujatosti a návrh na prerušenie konania, ktorým znovu vzniesla námietku zaujatosti
voči všetkým sudcom Okresného súdu Košice II, v ktorej namietala, že pri doručení jej návrhu otca vo

veci, spolu s výzvou na vyjadrenie sa a uznesením o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletej, sa
dozvedela, že v predmetnej veci je konajúcim sudcom opäť sudkyňa, ktorá koná i vo veci jej návrhu
vedenom pod sp. zn. 23P 241/2014 a vyjadrila názor, že toto už nemôže byť žiadna náhoda, mala
za to, že je tu dôvod na vylúčenie konajúcej sudkyne, keďže už rozhodovala vo veci úpravy výkonu
práv a povinností rodičov voči maloletej U. pred menej ako rokom a výkon styku maloletej s otcom

v zmysle rozsudku mal a má preukázateľné negatívny vplyv na maloletú (tak, ako to uvádzala aj v
námietke zaujatosti uvedenej vyššie doručenej súdu dňa 20.11.2014), aj v tejto námietke uviedla tie isté
skutočnosti, ako v k námietke vznesenej vo veci 23P 241/2014 dňa 20.11.2014, tvrdila jednoznačné
prepojenie otca na pracovníkov a možno aj sudcov Okresného súdu Košice II, keďže otec už dňa
7.10.2013 zaslal poštovou poukážkou matke dieťaťa sumu 65 € pozostávajúcu z bežného výživného

50 € a splátky dlžného výživného 15 € podľa rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorý mu povolil
splácať dlžné výživné v splátkach, pričom rozhodnutie krajského súdu prevzal až dňa 10.2.2014 a výroky
rozsudku odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť až dňa 17.10.2013, matka sa vyjadrila, že nemala
pochybnosti o tom, že konajúci súd jednoznačne je voči jej osobe zaujatý, rovnako ako n.o. Miestopod Slnkom Košice, uviedla, že sudkyňa konajúca vo veci rozhodovala aj vo veci vedenej pod sp. zn.
23P 242/2011 dňa 4.12.2012, zároveň žiadala, aby súd o jej námietke rozhodol písomným uznesením
obsahujúcim aj poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, zároveň navrhovala, aby súd prerušil

konanie vo veci do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 23P
241/2014 s poukazom na hospodárnosť konania, na skutočnosť, že v uvedenom konaní sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie aj vo veci 27P 310/2014, o návrhu na prerušenie konania
žiadala, aby súd rozhodol samostatne vydaným písomným uznesením, ktoré jej bude doručené aj s
poučením o možnosti podať opravný prostriedok.

Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 310/2014 zo dňa 12.12.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach 8CoP 102/2015 zo dňa 30.9.2015, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa
29.10.2015, návrh matky na prerušenie konania bol zamietnutý.

Uznesením sp. zn. 13NcC 1/2015 - 76 zo dňa 19.1.2015 Krajský súd v Košiciach rozhodol, že sudcovia

Okresného súdu Košice II, vrátane konajúcej sudkyne, nie sú vylúčení z prejedávania a rozhodovania
veci.

Uznesenímtunajšiehosúdusp.zn.27P310/2014-117zodňa16.2.2016,ktorénadobudloprávoplatnosť
dňa 17.2.2016 súd spojil na spoločné konania veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 27P 310/2014

a 23P 241/2014 s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 23P 241/2014.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 17.2.2016 sp. zn. 27P 310/2014 k návrhu otca na zverenie
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti boli vypočutí obaja rodičia, otec vo svojej výpovedi trval na
ním podanom návrhu vo veci, ktorý zdôvodňoval tým, že striedavá starostlivosť je jedinou formou, ktorá

mu umožní stretávať sa so svojou dcérou a umožní maloletej stretávať sa aj so širšou rodinou svojho
otca, zopakoval skutočností udávané ním aj vo vyššie uvedených písomných podaniach, týkajúce sa
úpravy jeho bytových podmienok, jeho pracovného zaradenia, vykonávanie opatrovateľskej činnosti v
Rakúsku, ku ktorej práci konštatoval, že na jar roku 2014 túto prácu v Rakúsku prerušil, nakoľko v
čas jeho pobytu v Košiciach manželský pár, o ktorý sa pôvodne staral, zomrel a agentúru vo Viedni

upovedomil o požiadavke zmrazenia jeho živnosti v Rakúsku a po lete 2015 o možnosti posielať mu
nejaké ďalšie ponuky na prácu s tým, že opätovne požadoval o starostlivosť o dvojicu, keďže takáto
práca je lepšie platená; poukázal na to, že pri jeho poslednom stretnutí s maloletou U. v máji 2014, kedy
bolo zrejmé, že dieťa k nemu malo pozitívny vzťah, poukázal na to, že matka ho neinformovala, o už
vyššie spomínanej, operácií oka dieťaťa, že matka dieťaťa si bezdôvodne zmenila telefónne číslo, že

mu ani raz počas štvorročnej návštevy škôlky maloletou nebolo umožnené zúčastniť sa akcií, nebolo
mu umožnené dcéru odprevadiť do škôlky, či po ňu do škôlky prísť, že nebol pozvaný na prvý vstup do
školy a o dieťati od mája 2014 nemal žiadne informácie a to ani formou mailu či SMS správy; uviedol, že
keďže nové telefónne číslo matky mu nebolo známe, zaslal je dve pohľadnice za účelom umožnenia mu
stretnutí s maloletou, na ktoré ale matka nereagovala, uviedol, že nemal by problém dieťa vyhľadať, či už

v minulosti v materskej škôlke, alebo toho času v základnej škole, prípadne ho vyhľadať na ihriskách v
miestebydliska,alepoodkonzultovaníuvedenéhoskolíznymopatrovníkomupustilodtakýchtopokusov,
aby ponechal určitý časový priestor za účelom prípadného doriešenia celého problému a znova uviedol,
že matka mu stretnutia s dieťaťom odmieta aj potom, čo pristúpil k už vyššie popísaným ústupkom z
jeho strany.

Matka dieťaťa vo svojej výpovedi naďalej nesúhlasila s návrhom otca, poukazovala na to, že vo
vykonanom znaleckom dokazovaní v roku 2015 dieťa jasne preukázalo pred znalcom, že má stále strach
a obavu zo svojho otca, znalkyňa nedoporučila zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, v tomto bode
so stanoviskom znalkyne súhlasila, opätovne namietala spoluprácu s pracovníčkou Miesta pod Slnkom,
n.o. dôvodiac tým, že táto si „prehadzovala termíny ako jej vyhovovali“, ona sa následne prispôsobovala,

že nikto neakceptoval návštevy angličtiny maloletou v popoludňajších hodinách, na ktoré chodievala
niekedy aj trikrát do týždňa, tvrdila, že s maloletou naďalej navštevuje psychologické centrum (ako je
uvedené vyššie), tvrdila, že maloletú bez jej kamarátov na stretnutia s otcom nevedela dostať, opätovne
uviedla, že otec dieťa ponížil na druhom ich stretnutí, keď maloletej doniesol staré hračky, poukazujúc
na to, že maloletá má svoje záujmy, svoj čas toľko, koľko sa dá, trávi so svojimi kamarátmi, cez školský

rok má podstatne viac povinností v priebehu týždňa, povinnosti si musí robiť aj cez soboty a nedele,
keďžepotrebujepísaťdomáceúlohyamatkavyjadrilanázor,žeotecbymalrešpektovaťprávamaloletej,
či ona sa s ním stretávať chce alebo či na tieto stretnutia chodiť nechce a prečo nechce, uviedla, že
„žiadne stretnutia nedáva, nakoľko maloletá naďalej pociťuje obavy a strach zo svojho otca, takže junasilu, aby dieťa niekde nosila s plačom, toto odmieta“; konštatovala, že nikto predsa nemôže po nej
chcieť, aby maloletú na stretnutia nasilu ťahala alebo s plačom, keďže aj maloletá má svoje práva, má
kopec záujmov a teda nie je to len o tom, čo si uplatňuje otec, s tým, že otec sa má stotožniť s vôľou

dieťaťa a túto akceptovať; ako dôvod prečo otca neinformovala o operácií oka maloletej uviedla, že
sa chcela vyhnúť cirkusom a intrigám zo strany otca a informovala kolízneho opatrovníka, že pôvodne
plánované stretnutie z 10.5.2014 sa nemalo uskutočniť zo zdravotných dôvodov maloletej, ktoré
bližšie nešpecifikovala, bližší dôvod zdravotných problémov na strane maloletej dokladovala kolíznemu
opatrovníkovi po operácií dieťaťa, otcovi SMS správou oznámila, že prerušuje stretnutia zo zdravotných

dôvodov maloletej, o konkrétnej operácií otca neinformovala, čo zdôvodňovala tým, že mala za to, že ak
otec „tak super spolupracuje s kolíznym opatrovníkom, tak informáciu dostane“, k maloletej uviedla, že
táto je toho času žiačkou 1. ročníka, v súvislosti s jej nástupom do školy uhradila zvýšené výdavky na
hygienické potreby, poistenie a podobne, v škole uhradila poplatok ZRPŠ okolo 20 €, uhradila poplatky
za pracovné zošity, školské pomôcky, časopis a podobne, za pobyt v školskej družine jej hradí mesačný
poplatok 11 € hradený v dvojmesačných intervaloch, za obedy v školskej jedálni uhrádza poplatok 1,09

€ na deň, mimoškolským plateným aktivitám sa maloletá nevenuje, individuálne sa venuje bicyklovaniu,
korčuľovaniu a podobne, navštevuje základnú školu na ulici L. so začiatkom vyučovania o 8.00 hod.,
pričom zo školskej družiny maloletú vyberá o 16.00 hod., maloletá naďalej používa okuliare, dochádza
k výmene týchto v priemere raz ročne, náklady na výmenu sú v rozpätí od 30 do 32 € a naďalej s
maloletou navštevuje psychologickú poradňu, v rámci školskej družiny maloletá navštevuje tri krúžky, v

súvislosti s čím jej hradí poplatok na školský rok 50 € a keďže maloletá má problémy pri cestovaní, aj v
rámci MHD užíva Kinedril; uviedla, že sa snažila v minulosti pripravovať maloletú na stretnutia s otcom
tak, že zabezpečovala prítomnosť kamarátov maloletej pri týchto stretnutiach; matka doplnila, že pokiaľ
ide o návštevy lekárov maloletou v tomto spornom období, s týmito návštevami maloletej u lekárov
problémy nemala,rovnako ako nemalaá problémy pri realizácií návštev psychológa maloletou a doplnila,

že maloletá rozhovory o otcovi odmieta, preto jej nemohla vopred povedať účel ich návštevy u znalkyne.
Prítomná kolízna opatrovníčka k podaným písomným správam doplnila, že pokiaľ ide o vyššie
spomínanú dohodu rodičov o stretávaní sa otca s maloletou, tieto stretnutia prestali sa realizovať
na základe oznámenia matky, že dieťa malo zdravotné problémy a podstúpilo operáciu, čo matka
kolíznemu opatrovníkovi oznámila telefonicky a ktoré oznámenie oni následne sprostredkovali otcovi,

ktorého neskôr informovali o tom, že dieťa bolo operované a že operácia prebehla úspešne; kolízny
opatrovník prešetroval aj pomery na strane matky, mal kontakt s dieťaťom, o čom všetkom následne
bol informovaný otec maloletej, stretnutia sa už ďalej nerealizovali, nakoľko v čase, keď bolo dieťa
operované, boli stretnutia prerušené a nebola prejavená nijaká iniciatíva zo strany matky, ako to bolo
pôvodne dohodnuté, že ona bude informovať o termínoch stretnutí, tieto termíny ďalej neoznamovala a

preto kontakt otca s maloletou bol prerušený.

Dňa 1.3.2016 matka doručila súdu fotokópiu výmenného listu - poukazu vystaveného všeobecnou
lekárkou pre deti a dorast dňa 15.4.2014, ktorým žiadala o psychologické vyšetrenie maloletej a zo dňa
27.2.2016, v ktorom lekárka konštatuje, že „15.4.2014 problematický kontakt s otcom, ad psychológ.

vyšetrenie“; zároveň doručila podanie: „výdavky - dcéra“: s položkami „pupočníková krv 61 € ročne,
školské výdaje: čip do jedálne, náhradný kľúč, ostatné, mliečna strava 17,40 €, školská družina 9/2015
- 2/2016 66 €, školská jedáleň to isté obdobie 104,03 €, školské potreby (zošity, taška, peračník,
štetec, farby a podobne) 218,21 €, poplatky platené v škole 9/2015 - 2/2016 201,90 €, lieky a pečatenie
zúbkov od 9/2015 do 2/2016 72,03 €, okuliare a sklá - odhad - 60 - 70 €, doplatok za školu v prírode

predpoklad - 72 €, náklady na bývanie SIPO 9/2015 až 2/2016 700,77 €, internet mesačne 19,92 €“,
doložila vo fotokópiách potvrdenie o úhrade platby za uskladnenie pupočníkovej krvi za rok 2016 v sume
61 €, fotokópiu príjmového dokladu o úhrade v školskej jedálni 28.8.2015 sumy 5 €, fotokópie ústrižkov
poštových poukážok o úhradách platieb za školskú družinu, o úhradách platieb školskej jedálni tak, ako
sú uvedené vyššie, pokladničného ústrižku o úhrade položky kľúč 4,80 €, tak ako je uvedené vyššie,

dokladov F. F. o úhradách súm po 5 €, ako sú uvedené vyššie, ďalších pokladničných dokladov k vyššie
uvedenému rozpisu, dokladov SIPO za vyššie uvedené obdobie bez prezenčnej pečiatky pošty, opisov
jej mzdových listov od januára 2014 po január 2016 vrátane.Dňa 1.3.2016 matka doručila podanie obsahujúce odvolanie proti uzneseniu o spojení veci na spoločné
konanie - spisová značka 27P 310/2014 zo dňa 16.2.2016, opätovné vznesenie námietky zaujatosti
odôvodnené tým, že dňa 17.2.2016 súd vo veci vedenej pod sp. zn. 27P 310/2014 najprv vypočul

rodičov dieťaťa a až po výsluchu a oboznámení účastníkov s obsahom spisu uviedol, že spája vyššie
uvedené konania a doručil napadnuté uznesenie zo dňa 16.2.2016 počas oboznámenia s obsahom
spisu bolo, uvedené, že právny zástupca matky mal tým, že bol podaný návrh na prerušenie konania ako
aj vznesené námietky matky, spôsobil obštrukcie v konaní a týmito obštrukciami on predĺžil konanie ...,
pričom následne na to sa konajúci sudca vyjadril, že mu to umožňuje zákon a na základe týchto vyjadrení

sudkyne konštatovala, že „spojením uvedených vecí odobral konajúci súd právo na spravodlivý proces
a na súdnu ochranu“, keďže „mal dostatok dôkazov, najmä znalecký posudok“ na rozhodnutie vo veci,
porušil tým „rovnosť účastníkov konania ako aj práva dieťaťa, ako aj zásadu uvedenú v § 2 O.s.p.“;
tvrdila, že „súd mal dostatok dôkazov na to, aby návrh otca v konaní sp. zn. 23P 241/2014 zamietol“,
z čoho vyvodila, že „aspoň nepriamo - cez konanie súdu bolo preukázané, že konajúci súd je zaujatý
proti matke dieťaťa a proti jej právnemu zástupcovi“, čo bolo podľa nej preukázané tým, že „súdu ale

ani kolíznemu opatrovníkovi, nejde o zabezpečenie ochrany zdravého vývoja dieťaťa a ochrany pred
porušovaním jeho práv, ale hlavná úloha súdu v danej veci, je podľa názoru matky, iba poníženie matky
a doslova zničenie detstva maloletému dieťaťu“, z uvedeného dôvodu navrhla matka i vstup prokurátora
do tohto konania a vykonanie prokurátorského dozoru, viedla, že „matka si je vedomá, že súd koná
tendenčne, zámerne a cielene“ a že preto proti uzneseniu o spojení veci „nie je možné podať odvolanie,

no aj tak z morálnych dôvodov toto podáva žiadala, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého
stupňa o spojení konaní a vec mu vrátil na ďalšie konanie; v ďalšom namietala zaujatosť konajúcej
sudkyne dôvodmi už uvádzanými v predchádzajúcich vzneseniach námietky zaujatosti, žiadala, aby jej
súd doručil písomné vypracovanie uznesenia s poučením o možnosti podať opravný prostriedok; dala
podnet na vstup prokurátora do konania poukazujúc na metódy prokurátorského dozoru citovaním § 21

ods. 1 Zákona o prokuratúre, uvedením, že podávala zároveň podnet na GP SR „z dôvodu, že podľa jej
názoru a všetkých okolností danej veci, (aj veci predošlých), je osoba otca maloletého dieťaťa osobou,
ktorá už v minulosti podľa jej vyjadrenia a informácií matky mal problémy so zákonom a bola aj trestne
stíhaný“, ... mal byť zadržaný aj v Talianskej republike za údajné prevádzačstvo“, navyše otec mal byť
trestnestíhaný„ajzaneplatenievýživnéhonadieťazjehoprvéhomanželstva“,kčomunavrhlalustráciou

zistiť číslo konania a pripojiť spis, mal byť tak isto riešený v priestupkovom konaní; uviedla, že podľa jej
informácií, jej otec E. G. pripravuje písomný podnet na GP SR s dôkazným materiálom a podnetom, k
čomu pripojila kópiu splnomocnenia, ktorým otec maloletej splnomocňoval matku maloletej pre všetky
úradne výkony jeho menom v čase, kedy bol „zadržaný v Taliansku, v meste Z.,“ splnomocnenie bolo
zo dňa 19.9.2000 s platnosťou do 31.12.2000; v podaní špecifikovala navrhovanú úpravu rozsahu styku

otca s maloletou.

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7CoP 61/2016 zo dňa 17.3.2016 odvolanie matky voči
uzneseniu o spojení konaní - spisová značka 27P 310/2014 - 117 zo dňa 16.2.2016, odmietol.

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 9NcC 9/2016 - 262 zo dňa 17.3.2016 vrátil predloženú mu
vec vo veci vznesenej námietky zaujatosti zo dňa 1.3.2016 voči konajúcej sudkyni ako bezdôvodne
predloženú poukazujúc okrem iného na to, že skutočnosť, že sudca v inej obdobnej veci rozhodol
spôsobom, s ktorým účastník konania nesúhlasí, nie je dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania
a rozhodovania vo veci, keďže ide o procesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí a to aj vo veci samej a

zároveň poukázal i na to, že matka prostredníctvom právneho zástupcu už vzniesla v konaní námietku
zaujatosti, o ktorej Krajský súd v Košiciach, ako nadriadený súd, rozhodol uznesením č.k. 6NcC 44/2014
- 44 zo dňa 23.12.2014, pričom vo vznesenej námietke zo dňa 26.2.2016 matka uviedla v podstate
rovnaké dôvody ako v predchádzajúcej námietke zaujatosti, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté.

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II vstúpil do konania dňa 22.3.2016 a dňa 22.3.2016
súdu oznámil, že otec maloletej nemá záznam v registri trestov, ani nie je trestne stíhaným, z príslušnej
lustrácie GP SR vyplýva, že bol doposiaľ osemkrát trestne stíhaný, ale jeho trestné stíhanie však
bolo zastavené prokurátorom v prípravnom konaní alebo bol súdom oslobodený spod obžaloby, k
priestupkovým stíhaniam otca sa prokurátor vyjadriť nevedel, keďže takýmito údajne nedisponuje.

Dňa 29.3.2016 otec doručil súdu kópiu prehlásenia jeho bývalej manželky, s ktorou toho času ako
uvádzal žijú v spoločnej domácnosti, v ktorom táto prehlásila, že súhlasí s pobytom maloletej dcéry jejbývalého manžela U. P. v jej byte Č. X nachádzajúcom sa O. V. H. Č.. X, bez akýchkoľvek podmienok,
v akomkoľvek časovom rozsahu, uvedené prehlásenie urobila 23.3.2016.

Napojednávaníkonanomvovecidňa30.3.2016právnyzástupcamatkynavýzvusúduozrejmilokolnosti
na ktoré matka navrhovala ako svedka v konaní vypočuť svojho otca s tým, že otca matky navrhujú
vypočuť na okolnosti prebiehajúcich komunikácií medzi otcom a matkou dieťaťa, na správanie sa otca
voči dieťaťu a k otázkam trestných konaní, ktoré boli vedené medzi otcom maloletej a otcom matky
maloletej, ako i priestupkovým konaniam, dôvodiac tým, že starý otec a aj stará matka dieťaťa mali byť

prítomní pri realizácií stretnutia otca s maloletou pri pokusoch o stretnutiach tak, že by vedeli uviesť
„akým spôsobom vlastne tieto mali a mohli prebiehať.“
Na návrh matky bola na uvedené pojednávanie predvolaná znalkyňa, ktorá sa ale na pojednávanie
konané 30.3.2016 nedostavila, napriek riadne vykázanému predvolaniu.
Prítomná matka na uvedenom pojednávaní konštatovala, že k zmene pomerov na strane maloletej
medzičasom nedošlo. Rovnako rodičia zhodne uviedli, že nedošlo k zmenám pomerov ani na ich

stranách. Zhodne uviedli, že naďalej nedochádzalo k realizácií stretnutí otca s maloletou, čo matka
zdôvodňovala tým, že „naďalej s maloletou navštevuje centrum psychologickej poradne, pretože
stretnutia maloletej priniesli pomočovanie, ohryzávanie nechtov, maloletá proste jasne pred znalcom
dala svoju odpoveď, že nebola by vlastne rada a nechce sa stretávať so svojim otcom.“ Účastníci boli
súdom upozornení, že vzhľadom na vo veci vykonané dôkazy bolo preukázané, že matkou udávané

problémy dieťaťa - pomočovanie, ohrýzanie nechtov medzičasom odzneli.
Právny zástupca matky poukázal na texty, ktoré dopisuje otec na poštové poukážky, prostredníctvom
ktorýchzasielavýživnénamaloletú,pričomodcitovaltaktonapísanétextynapoukážkezodňa15.3.2016
„U. je to už päť rokov čo o teba nezmyselne bojujem. Nevzdám sa ťa dieťatko. Chýbaš mi, bozkáva
- tvoj ocko“, 12.2.2016: „U., tak ako každý mesiac ťa srdečne bozkávam a myslím na teba tvoj ocko“,

12.1.2016: „Ahoj U.! Láska, prajem ti všetko najlepšie k dnešným narodeninám - tvor ocko“ a navrhol
doplniť dokazovanie znalcom, ktorý by na základe predložených textov urobil profil otca pokiaľ ide o
jeho vzťah k maloletej, pričom navrhoval, „aj ako nejaký sexuologický prieskum“, keďže namietal, že
takéto texty nekorešpondujú s otcovskou láskou, ale „s iným pohľadom otca na dcéru“ , ku ktorým textom
matka doplnila, že tieto texty dieťaťu nečítala.

Prítomná kolízna opatrovníčka poukazovala na to, že na základe vykonaných dôkazov je potrebné v
rozhodnutí súdu zohľadniť predovšetkým najlepší záujem maloletej, tak ako už bol súdom konštatovaný
na predchádzajúcich pojednávaniach, v kontexte zachovania práva dieťaťa na styk s obidvoma rodičmi,
čo je v praxi dlhodobo marené a znemožňované otcovi, ktorý stav trvá príliš dlho na to, aby sa v danej
situácií začalo skutočne plniť rozhodnutie súdu, ktoré je nevyhnutné v najlepšom záujme maloletej.

Prítomný okresný prokurátor vzhľadom na preukázanú viaznucu komunikáciu medzi rodičmi navrhoval
návrh otca zamietnuť, pokiaľ ide o návrh na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti, rozhodnúť
o osobnej starostlivosti a úprave styku otca s maloletou, v najlepšom záujme maloletej, s ohľadom na
závery vykonaného znaleckého dokazovania.
Uvedené pojednávanie bolo odročené vzhľadom na neprítomnosť znalkyne na 26.5.2016, ktorú

skutočnosť všetci prítomní, teda matky, jej právny zástupca, otec, jeho právny zástupca, kolízny
opatrovník a okresný prokurátor vzali na vedomie.

Dňa 26.4.2016 matka cestou svojho právneho zástupcu doručila súdu návrh na prerušenie konania
a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ako i návrh na odročenie pojednávania, v ktorom uviedla,

že zvažuje vzhľadom na otcom písané texty na poštových poukážkach, adresované maloletej, zvažuje
podanie trestného oznámenia, uviedla, že starý otec maloletej U. podal dňa 20.4.2016 na Okresnej
prokuratúre Košice II podnet na začatie trestného stíhania otca maloletej spolu s priloženými poštovými
poukážkami, kde uviedol, že podľa jeho názoru je potrebné psychologické vyšetrenie jednak otca
dieťaťa, dieťaťa, aj jeho matky, keďže zastával názor, že zo strany otca dieťaťa by mohlo ísť o týranie

zverenieablízkejosoby,malazato,ževýsledoktrestnéhokonaniabymoholmaťvýznamprepredmetné
konanie, preto navrhovala konanie vo veci prerušiť do právoplatného skončenia trestného konania,
keďže podľa jej názoru prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu vo veci, žiadala preto, aby súd rozhodol o jej procesnom návrhu na prerušenie konania
samostatne vydaným písomným uznesením, ktoré by jej bolo doručené s poučením o možnosti podať

opravný prostriedok, zároveň ospravedlnila svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojho právneho zástupcu
na pojednávaní v deň 26.5.2016 o 11.00 hodine, vzhľadom na vyššie uvedené a podaný procesný
návrh matky na prerušenie konania a navrhla predmetné pojednávanie stanovené na deň 26.5.2016
odročiť na iný termín, vyjadrila nesúhlas, aby sa pojednávanie dňa 26.5.2016 konalo bez ich účasti aich prítomnosti, pretože súd by takýmto postupom odňal jej právo konať pred súdom. K podaniu pripojila
fotokópiu podania E. G. zo dňa 20.4.2016 doručeného Okresnej prokuratúre Košice II dňa 20.4.2016,
uvádzaného vyššie a z otcom podpísanými textami a to:

„Ahoj U.! Láska, prajem ti všetko najlepšie k dnešným narodeninám - tvor ocko“, dňa 14.3.2015: „U.,
moje myšlienky a sny sú stále s tebou. Ľúbim ťa - ocko“, dňa 15.10.2014: „U., chybaš ockovi a stále
budem o teba bojovať. Mama ťa ...., dňa 15.5.2015: „Ahoj U.. Zase bol súd. Bojujem o teba. Tvoja
mama sa vyjadruje, že ma nepotrebuje. ........“, dňa 15.3.2016: „U., je to už 5 rokov čo o teba nezmyselne
bojujem. Nevzdám sa ťa dieťaťko. Chýbaš mi, bozkávam - tvoj ocko“, dňa 23.4.2013: „Ahoj U., ľúbim ťa

a bozkávam. Tvoj ocko.“, dňa 4.2.2013: „U. už dva roky nám nedovolia sa spolu stretávať. Máš zabudnúť
na svojho milovaného ocka. Si navždy moja a ja tvoj! Bozkáva ťa. Ľúbim ťa!“, dňa 9.1.2012: „U. - anjelik
môj. Už máš 3 rôčky, prajem ti veľa zdravia a posielam ti veľa pusiniek. Ahoj láska. Teším sa na Teba
Tvor ocko“, dňa 14.4.2014: „E. - tvoj ocko ťa ma d a moc mi chybaš nev- am sa ťa laska. Myslim teba
každu chviľku, ..... “, dňa 14.3.2014: „U. - bozkávam a obímam ťa. Ahoj - tvor ocko. Pa - pa - laska“,
dňa 20.6.2013: „Ahoj U.. Veľmi, ťa ľúbim a moc mi chýbaš. Bozkávam ťa - tvoj ocko - PA - cmuk“, dňa

9.2.2015: „Ahoj U.. Nevzdám sa ťa, vydrž. Veľmi ťa ľúbim a chýbaš mi. Posielam pusu - tvoj ocko.“, dna
13.8.2014: „U., dievčatko moje o chvíľku už budeme spolu - vydrž. Ocko.“, dňa 14.5.2014: „U. - tvoj ocko
ťa veľmi ľúbi a chybaš mi. Ahoj.“
Zároveň pripojila fotokópie písomnosti, bez ozrejmenia o písomnosti vzťahujúce sa k čomu malo
ísť, v ktorých sú uvedené dátumy 17.6.2011, 3.8.2012 - nariadenie ústneho pojednávania Odborom

všeobecne vnútornej správy, oddelenie priestupkové, Košice, adresované E. G., C.. X. G..

Dňa 27.4.2016 znalkyňa doručila písomné vyjadrenie k jej neúčasti na pojednávaní konanom v marci
2016 kde zdôvodňovala neprítomnosť na pojednávaní s tým, že si omylom zaznačila do diára chybný
termín pojednávania, namiesto 30.3.2016 termín 30.5.2016, potvrdila, že berie na vedomie nový termín

vypočutia 26.5.2016.

Tunajší súd uznesením sp. zn. 23P 241/2014 zo dňa 28.4.2016 návrh matky na prerušenie konania
zamietol, ktoré uznesenie si prevzal právny zástupca otca 9.5.2016, kolízny opatrovník 9.5.20216,
okresný prokurátor 9.5.2016.

Právny zástupca matky si na rozdiel od ostatných zúčastnených, ktorý si uznesenie o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania vo veci prevzali 9.5.2016, do začiatku posledného pojednávania vo veci toto
uznesenie neprevzal, aj keď o jeho uložení bol informovaný 9.5. a následne 10.5.2016, ani uvedené

však nebolo dôvodom pre neúčasť matky a právneho zástupcu na pojednávaní, preto súd pojednávanie
dňa 9.6.2016 v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP bez ich prítomnosti, na ospravedlnenie neúčasti
právneho zástupcu matky a matky neprihliadal, keďže toto podmienené prípadným prerušením konania
a nespĺňalo náležitosti ustanovenia § 119 OSP.
Dňa 29.4.2016 n.o. Miesto pod Slnkom doručilo súdu správu vo veci maloletej U., na žiadosť súdu

o výsledkoch spolupráce rodičov maloletej, v ktorej oznámili, že od zaslania správy 15.6.2015 matka
žiadnym spôsobom n.o. nekontaktovala, otec ich sporadicky kontaktoval telefonicky, zaujímal sa či sa
neozvala matka dieťaťa a zároveň ich informoval, že s dcérou nie je v žiadnom kontakte. Aktuálna
situácia im preto nebola známa.

Na základe e-mailovej komunikácie vo veci ustanovená znalkyňa súhlasila s tým, že po doručení jej
predmetných ústrižkov poštových poukážok na pojednávaní vo veci 26.5.2016 sa k uvedeným textom
vyjadrí, preto jej následne uvedené kópie boli doručené 24.5.2016 za účelom ich posúdenia.

Okresný úrad Košice v správe doručenej súdu 18.5.2016 doručil fotokópie rozhodnutia vo veci

obvineného E. G. zo dňa 12.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2012 a rozhodnutie vo
veci U. P. zo dňa 12.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2012, z ktorých vyplýva, že
rozhodnutím Obvodného úradu Košice zo dňa 12.9.2012 sp. č. D.-M.-D.-XXXX/XXXXX bol uznaným
vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písmena d/ zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa

18.3.2012 v čase o 8.20 hod. O. Č. H. Č.. XX X. M. vulgárne nadával oznamovateľovi E. G., O..
XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu na uvedenej adrese, v rozhodnutí citovanými slovami, čím úmyselne
narušil občianske spolunažívanie hrubým spôsobom, za čo mu bola uložená sankcia 99 € a povinnosť
nahradiť štátu trovy konania. Uvedený úrad v ten istý deň rozhodnutím pod tou istou spisovou značkourozhodol o zastavení priestupkového konania voči E. G. vo veci priestupku, ktorého sa mal dopustiť tým,
že dňa 18.3.2012 v čase o 8.20 hod. mal vulgárne nadávať navrhovateľovi U. P., tam citovanými slovami,
konanie bolo zastavené z dôvodu, že sa navrhovateľ nedostavil na ústne pojednávanie bez náležitého

ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu hoci bol riadne a včas predvolaným.

Na pojednávanie konané dňa 26.5.2016 sa matka a jej právny zástupca nedostavili, a ako už je uvedené
vyššie napriek tomu, že termín pojednávania vzali riadne a včas na vedomie, súd na ospravedlnenie
matky a jej právneho zástupcu neprihliadol, keďže toto ospravedlnenie nespĺňalo náležitosti § 119

ods. 1 O.s.p., účastník ani právny zástupca účastníka nemôže svojvoľne rozhodovať o tom či bude
alebo nebude rešpektovať predvolanie súdu na pojednávanie, navyše samotný právny zástupca matky
deň pred uvedeným pojednávaním si overoval u sudkyne, ktorá v pojednávacej miestnosti 104, do
ktorej pojednávanie vo veci pôvodne bolo vytýčené či sa pojednávanie v trestnej veci určené do tej
istej pojednávacej miestnosti 104 na deň 26.5.2016 vykoná práve z dôvodu pojednávania vo veci
stanoveného pôvodne do tej istej pojednávacej miestnosti, navyše v deň pojednávania 26.5.2016

niekoľko hodín pred začatím pojednávania v tejto veci pred pojednávacou miestnosťou 104 bol právny
zástupca matky prítomný a na dverách pojednávacej miestnosti 104 bol vyvesený zreteľný oznam o tom,
že „pojednávania vytýčené sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou na deň 26.5.2016 sa
pojednávajú v miestnosti číslo dverí 110“. Pred začatím pojednávania vo veci bolo jednoznačne zistené,
že ani pred pojednávacou miestnosťou 110, ani pred pojednávacou miestnosťou 104 právny zástupca

matky, ani matka prítomní neboli. Prítomná nebola ani znalkyňa, ktorá ale následne po telefonickom
kontaktovaní s omeškaním 15 minút sa na pojednávanie dostavila, meškanie ospravedlnila tým, že si zle
vysvetlila sprievodný list, ktorý jej bol doručený spolu s vyššie uvedenými kópiami poštových ústrižkov,
kde právny zástupca matky a matka žiadali o prerušenie konania a ospravedlnenie ich neprítomnosti
na pojednávaní; následne vo svojej výpovedi k predmetným textom písaných otcom na poštových

poukážkach uviedla, že tieto považuje za nevhodne formulované, keďže sú do istej miery mätúce v tom
zmysle, že dieťa neskôr, ak bude staršie, v puberte, bude dospievať a takéto správy si prečíta môže na
ne reagovať zmätene čo tým otec chcel povedať, ale na druhej strane nezbadala tam nejaký pedofilný
charakter obsahu týchto správ, hodnotila ich skôr ako možno nedostatok empatického porozumenia
možnosti vnímania dieťaťa, pripustila, že otec mal snahu prihovoriť sa dieťaťu láskavou formou, keďže

ako vyplynulo zo znaleckého dokazovania dieťa má rád, myslí na neho, chce sa s ním stretávať, má k
nemu naďalej zachovaný citový postoj, ale nezvolil si práve najšťastnejšiu formu prihovárania sa dieťaťu,
od takéhoto spôsobu prihovárania by mal určite upustiť. Znalkyňa ďalej k záverom znaleckého posudku
vypracovanéhovovecidoplnilaaupresnila,ževprípaderozpaduvzťahovpartnerov,akpretrvávanapätý
vzťah, zvlášť na strane toho z rodičov v ktorého osobnej starostlivosti dieťa je, dieťa postoj takéhoto

rodiča vycíti a ak napríklad matka má strach umožniť kontakt otcovi s dieťaťom vytvára nie veľmi vhodné
zázemie pre stretávanie sa dieťaťa s otcom, tak dieťa si tieto veci prenáša do svojho aj neuvedomeného
postoja, aj ono sa môže brániť takémuto kontaktu, ak matka zaujme priaznivejší postoj k stretávaniu,
postoj dieťaťa je opačný a v takomto pozitívnom prístupe matky v prípade ako je v tejto konkrétnej
veci, keď dieťa malo iba jeden konkrétny negatívny zážitok, takýto strach by sa veľmi rýchlo odstránil a

eliminoval. Na otázku súdu znalkyni či v prípade ak matka naďalej nebude rešpektovať odporúčania, na
ktoré bola upozornená súdom, v záveroch znaleckého posudku, kolíznym opatrovníkom a v minulosti i
n.o. Miesto pod slnkom na to, aby dieťa smerovala ku kontaktovaniu sa s otcom, či a ako bude možné
preklenúť existujúci stav, znalkyňa uviedla, že začiatky môžu byť problematické, ale tým ako dieťa bude
starším a vytvorí si priamu skúsenosť s otcom, pri ktorom sa bude môcť dobre cítiť, napriek tomu, že

nebude matkou povzbudzované, prípadne matka bude robiť presný opak, bude brániť v takomto styku,
vek dieťaťa bude dosť rozhodujúci, bude napomáhať zmene postoja dieťaťa, ktoré nebude protestovať,
nebude sa brániť v kontaktovaní sa s otcom, pričom vyjadrila názor, že z jej pohľadu matka v danom
prípadesvojpostojnezmení,aleakotecsabudekdieťaťusprávaťpozitívnejemožné,žedieťapostupne
aj samo si vytvorí iný názor na otca; vyjadrila názor, že v danom prípade matka s uvedeným bude mať

dlhodobo problém, pokiaľ ide o umožňovanie styku maloletej s otcom; na otázku súdu aby ozrejmila
tvrdenie zo znaleckého posudku, že dieťa bolo „plačlivé pri otázkach na otca“ konštatovala, že takáto
lakrimozita u dieťaťa, takáto jeho plačlivosť pri určitých otázkach, ktoré sú dieťaťu dávané môže byť
spôsobená tým, že dieťa cíti istý nátlak v situácii znaleckého dokazovania už len tým, že primárne
môže byť takouto situáciou zneistené, takýto plač je reakciou emočnej nepohody dieťaťa, ktoré je takejto

situácií vystavené vtedy keď sa robí väčší alebo menší nátlak, napr. tým, že rodič „usmerňuje“ dieťa či už
priamo upozorňovaním dieťaťa na to ako má odpoveď následne u znalca, na čo nemá zabudnúť, aj keď
toto nevzťahovala na tento konkrétny prípad, alebo takáto reakcia môže nastať u dieťaťa napr. vtedy ak
túži napríklad stretávať sa s otcom, ale umelo matka mu v tomto vytvára prekážky, alebo ak matka hovorínegatívne ohľadom takýchto kontaktov s otcom, ohľadne jeho povahy a podobne, podvedome v dieťati
nastáva rozpor. V danom prípade z vyšetrení vyvodila, že maloletá bola v strese v čase znaleckých
vyšetrení, že sa musí o tejto pre ňu nepríjemnej situácii vyjadrovať, že musí hovoriť o otcovi, v dôsledku

situácie, ako bol otec prezentovaný v rodine, ako sa o ňom v rodine rozpráva a ako jej otca vnímajú
iné osoby v rodine, nielen matka, ale aj starí rodičia, dieťa cíti, že je problém, ak by sa s takýmto otcom
malo stretávať, čo vyvíja naňho emočný tlak, ak má o otcovi následne hovoriť a to sa prejaví v situácií
znaleckého dokazovania nepohodou dieťaťa, ak má o otcovi rozprávať.
Na otázku znalkyni či do budúcna, vzhľadom na situáciu, ktorá je v rodine maloletej a skutočnosti,

ktoré nastali v minulosti, kedy prebiehala spolupráca s ďalším subjektom, či odporúča aj vstup ďalšieho
subjektu,ktorýbysrodinouspolupracoval,znalkyňakonštatovala,ženapriektomu,žematkaopakovane
odmieta spolupracovať s rôznymi subjektmi odporúčala, aby sa takáto spolupráca matke navrhla,
dôvodiac tým, že môže ísť o osobu, ktorej mnohé iné osoby nebudú sympatické, ale dostane sa do
kontaktu s niekým ku komu bude mať pozitívny prístup a s takýmto subjektom by mohla spolupracovať.
V celom kontexte tohto prípadu, ale vnímala väčší problém v tom, že muselo by ísť o spoluprácu so

subjektom, ktorý by matka bola ochotná počúvať a prijať aj nezávislé stanovisko niekoho iného, vyjadrila
názor, že ako uviedla v znaleckom posudku negatívny postoj matky k otcovi dieťaťa, v danom prípade,
bude u nej pretrvávať dlhšiu dobu, i keď v záujme dieťaťa by sa od tohto mala odosobniť, v danom
prípade vycítila nátlak na matku zo strany starých rodičov, ktorí nie sú naklonení uvedenému styku a
dopad ich stanoviska je v danom prípade väčším než napr. niekde inde, matka je od stanoviska svojich

rodičov nejakým spôsobom závislá, je závislá od toho ako oni veci vnímajú, nie je v jednoduchej situácií.

Otec konštatoval, že u neho k zmene pomerov nedošlo pričom zdôraznil, že nedošlo ani k zmene pokiaľ
ide o jeho nemožnosť kontaktovania sa s maloletou.

Kolízny opatrovník i okresný prokurátor zotrvávali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

Matka je zamestnankyňou spoločnosti H.. F.. F. M. F..E..D., u ktorého zamestnávateľa, ako vyplýva z
opisu jej mzdových listov dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 960 €.

Otec na základe dohody pracuje pre spoločnosť Q. M. F..E..D.. kde má skrátený úväzok, pre spoločnosť
pracuje ako taxikár, s vykazovaným priemerným mesačným čistým príjmom 56 €.

Podľa údajov Štatistického úradu SR priemerná mzda taxikára na Slovensku je 500 - 600 € mesačne.

Článok 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža.
Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie
rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale
aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv
a povinností.

Článok 4 Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich
schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a
povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

Článok 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk

rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa
obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

(3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy
alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.Podľa§36Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvekdohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
(2) Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z
manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v

rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo
manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa § 37 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov,
vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu,

obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností.
(2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných
opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím

správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie

škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2

neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli,
osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich
osvojiteľov,ktorýmbolomaloletédieťazverenédostarostlivostipodľa§103,osvojiteľovaleboporučníka,
ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely
a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie

na šesť mesiacov,
b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a
sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov,
c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva
resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.

(4) Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych
pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku
3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti
podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa
§ 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť

a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom,
b) inú povinnosť.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť
aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2.

(6) Ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať
s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.
(7) Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
(8) Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré

uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné
opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom
uloženívýchovnéhoopatreniaaleboouloženíinéhovhodnéhovýchovnéhoopatrenia.Aksúdnazáklade
zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatreniapodľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení
ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti
rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vyhovel v celom rozsahu
návrhu otca a zveril maloletú U. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rozhodol tak na

základe vyhodnotenia všetkých vo veci vykonaných dôkazov, každého zvlášť a všetkých v ich vzájomnej
súvislosti, keďže z rozsiahleho vo veci vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver, že v
danom prípade sa jedná o situáciu, o ktorej hovorí ustanovenie citovaného § 25 ods. 4 Zákona o
rodine, teda o situáciu, keď jeden z rodičov, v danom prípade matka maloletej, bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi, t.j. otcovi maloletej, styk s maloletou, ktorý styk bol upravený, ako
je uvedené vyššie , právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov, predovšetkým rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 54/2013 zo dňa 30.8.2013, ktorým bolo zmenené rozhodnutie
súdu prvého stupňa sp. zn. 23P 242/2011, takže rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletou sa
stalo právoplatným dňa 17.10.2013, pri ktorej úprave styku súd jednoznačne vychádzal z v tom čase
vykonaných dôkazov, vrátane odporúčaní vo veci vypracovaného znaleckého posudku a upravil styk
otca s maloletou tzv. krokovou postupnosťou a ešte aj zohľadňujúc námietky matky v odvolacom konaní

týkajúce sa rozsahu týchto stretávaní v naväznosti na skutočnosť, že stretávania sa otca s maloletou
mali prebiehať v zmysle rozhodnutia súdu za jej prítomnosti, k čomu matka vzniesla námietky pokiaľ išlo
o rozsah hodín takýchto stretnutí v naväznosti na jej osobné potreby; už v uvedenom konaní znaleckým
dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že maloletá už v tom čase bola negatívne ovplyvňovaná
vo vzťahu k otcovi svojou matkou a starými rodičmi zo strany matky, pričom išlo o tendenčné a účelové

pôsobenie na maloletú z dôvodu, že starý otec, otec matky, neprijal otca maloletej a mal s týmto osobný
konflikt, čím starý otec oberal otca o rodičovské práva a povinnosti, tohto suploval pri výchove maloletej,
čo znalkyňa označila za nevhodný spôsob výchovy maloletej; ani u jedného z rodičov neboli zistené
kvalifikované kontraindikácie výchovy maloletej, naopak ,už v tom čase bolo konštatované, že otec bol
na maloletú silne citovo naviazaný, znalkyňa upozornila oboch rodičov na potrebu nájdenia si vzájomnej

cesty za účelom spolupráce v záujme maloletej, oboch rodičov upozornila na potrebu prítomnosti otca
pre ďalší zdravý vývin maloletej, keďže jeho rola v jej vývoji je nezastupiteľnou a tzv. krokovú postupnosť
stretávaní sa otca s maloletou odporučila z dôvodu, že otec dlhšiu dobu nebol s maloletou v kontakte
práve pre vyššie uvedené postoje matky a jej širšej rodiny; matka v rámci odvolania prezentovala svoju
ochotu spolupracovať so subjektom Miesto pod Slnkom n.o. po rešpektovaní jej pracovnej doby, potrieb

a záujmov dieťaťa.
Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného v tomto konaní, napriek tomu, že súd vyšiel v ústrety aj
požiadavkám matky, pokiaľ ide o úpravu styku otca s dieťaťom, tento styk upravil krokovou postupnosťou
na obdobie viac ako 7 mesiacov, matka svojvoľne toto rozhodnutie súdu akceptovala len veľmi krátke
obdobieaakouviedlaajnapojednávaniachvtomtokonaní,potom,čobolaupozornenánato,žekaždýje

povinný rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, že nikto ju nemôže donútiť privádzať
maloletú na stretnutia s otcom, tvrdiac, že maloletá takéto stretnutia s otcom odmieta.
Pri predchádzajúcej úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ako je to uvedené vyššie,
právoplatným a vykonateľným výrokom rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 242/2011
zo dňa 4.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2012, súd rodičom uložil aj výchovné

opatrenie, povinnosť podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu v akreditovanom centre
Miesto pod Slnkom n.o. v trvaní 9 mesiacov, ani toto právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu
matka nerešpektovala, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov vrátane správy uvedeného akreditovaného
centra, matka svojvoľne spoluprácu s týmto ukončila, čo následne odôvodňovala tým, že toto centrum
nepovažovala za nezaujaté, čím opätovne nerešpektovala právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.

V priebehu pojednávania v tejto veci bolo jednoznačne preukázaným, že napriek opakovanému
odmietavému stanovisku matky k stretávaniu sa otca s maloletou a k rešpektovaniu právoplatných a
vykonateľných rozhodnutí súdov, ňou po pristúpení otca l k ústupkom, keď rešpektoval požiadavky
matky, čím vlastne pristúpil k zúženiu rozsahu jeho stretávaní sa s maloletou, matke vyšlo v ústrety
akreditované stredisko Miesto pod Slnkom, n.o., i otec samotný, keď pristúpili k tomu, že stretnutia

maloletej s otcom mali prebiehať v termínoch, ktoré mala určovať matka na základe jej vlastného
uváženia, avšak napriek týmto ústupkom matka nevyužila ani túto danú možnosť a aj túto formu
stretávaní sa otca s dieťaťom a ponúknutú formu spolupráce smerujúcu k vzájomnej ústretovosti zmarila
aprestalaumožňovaťstretávaniasamaloletejsotcomajtoutoformou,bezvážnehodôvoduasvojvoľne,pričom bezdôvodnosť takéhoto postupu matky a jej svojvôľu súd videl aj v zistení prezentovanom i otcom
a kolíznym opatrovníkom i n.o. Miesto pod Slnkom, ktorí popísali situáciu, ku ktorej, ako je to uvedené
vyššie pri poslednom stretnutí otca s maloletou, ktoré jednoznačne vyplynulo a to opakovane, ako aj

na predchádzajúcich stretnutiach otca a maloletej, maloletá z otca nemala strach, pri kontaktovaní sa s
ním nevykazovala žiadne negatívne i odmietavé postoje, naopak s týmto bezproblémovo komunikovala,
zniesla i jeho fyzické kontakty, matku pri týchto kontaktoch s otcom nevyhľadávala a napriek takto
úspešne absolvovanému kontaktu s otcom matka pracovníčke n.o. Miesto pod Slnkom po skončení
stretnutia oznámila, že s ňou ďalej spolupracovať nebude, odporúčania, aby vzhľadom na posun ku

ktorému došlo vo vzájomných kontaktoch medzi maloletou a otcom, na takto dosiahnuté výsledky,
keďže začali obaja spolu komunikovať a hrať sa, by bolo vhodným, aby intenzita stretnutí tak, ako
bola nastavená vo februári uvedeného roka-1-krát týždenne, sa neznižovala a aby tento posun sa
neznegoval nemožnosťou stretnutí alebo ich nižšou frekvenciou, matka už ďalšie stretnutia otca s
dieťaťom neumožnila.
Matka ako rodič, ktorému dieťa bolo zverené do starostlivosti, ako to opakovane vyplynulo z vo veci

vykonanýchdôkazov,nerešpektujeprávootcanielennastretávaniesasmaloletou,aleanilenprávootca
na pravidelné informovanie o maloletej v súlade s citovaným ustanovením § 24 ods. 5 Zákona o rodine,
bezdôvodne otca neinformovala ani o takých závažných skutočnostiach, akými bola operácia maloletej,
následne výsledky tejto operácie, dlhodobo ho neinformuje o aktivitách maloletej a to ani v minulosti,
v čase navštevovania materskej škôlky maloletou, neinformovala ho o termíne nástupe maloletej do 1.

ročníka základnej školy, ani o ďalších výrazných medzníkoch v živote dieťaťa, čím vážne porušila túto
jej povinnosť na poskytovanie informácií otcovi ako druhému rodičovi.
Na preukázanie rozhodných skutočností pre posúdenie aktuálnych návrhov rodičov, ako aj za účelom
zisťovania a vyhodnotenia najlepšieho záujmu maloletej v dôsledku rozporných stanovísk rodičov súd
vo veci nariadil znalecké dokazovanie tak, ako je to uvedené vyššie, zo záverov ktorého jednoznačne

vyplynulo, že maloletá U. toho času k otcovi prechováva negatívny a odmietavý postoj, čo súvisí s
konkrétnymi zážitkami, ale aj s ovplyvňovaním a negatívnym nastavením matky a starých rodičov voči
otcovidieťaťa,príčinouktoréhojepretrvávajúcikonfliktnývzťahrodičovakonfliktnývzťahotcasostarými
rodičmi a aj v dôsledku traumatického zážitku, kedy otec nechtiac spôsobil dieťaťu menšie zranenie (pri
konflikte so starým otcom maloletej), dieťaťu napriek dlhému času sa vynárajú negatívne fragmenty tejto

spomienky, ktorú nedokáže zasadiť do zmysluplného kontextu, vzhľadom na svoj aj nízky vek, čo uňho
preto evokovalo v emočnom prežívaní iracionálny strach a obavy; maloletá, ako znalkyňa opakovane
uviedla, je negatívne ovplyvňovaná v jej vzťahu k otcovi matkou a starými rodičmi, čo samotná maloletá
potvrdila aj v riadenom psychodiagnostickom interviu, väčší tlak dieťa pociťuje zo strany starých rodičov
než matky, avšak napriek tomu, že maloletá subjektívne pociťuje obavy a strach z otca, ako uviedla

znalkyňa v záveroch znaleckého posudku, tento strach neprejavovala v priamom kontakte s otcom,
podľa názoru znalkyne dieťa by sa mohlo s otcom stretávať aj bez prítomnosti matky po nadobudnutí
pocitu bezpečia a pohody po pár stretnutiach s otcom, pričom dôležitým je, aby matka zmenila svoj
postoj k styku, aby dieťa vnímalo, že matka nie je proti týmto stretnutiam a upozornila matku, že v záujme
optimálneho vývinu maloletej by mala styku otca s dieťaťom napomáhať, dieťa pre styk emočne upokojiť

a starí rodičia by do uvedeného vývinu nemali vôbec zasahovať, pretože, ak by pretrvával konfliktný
vzťah a styk by v dôsledku toho prebiehal problémovo, mohlo by to negatívne ovplyvniť psychický vývin
dieťaťa v budúcnost, pokiaľ ide o vzťahy k mužom, vo všeobecnosti, zvládanie záťažových situácií v
partnerskom vzťahu a podobne.

Ako už bolo konštatované, obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, aj keď osobnostné
predpoklady v oblasti výchovy na strane otca sú slabšie, na druhej strane však otec vie viac akceptovať
dohodu, kompromis, snaží sa situácie nevyhrocovať a to aj napriek zisteniam, že má sklon impulzívne
reagovať a menej zvažovať dôsledky svojho konania.
Ako problematickým pre výchovu maloletej znalkyňa uviedla matkin nadmieru nepriateľský negatívne

ladený a rigídny postoj voči otcovi dieťaťa, ktorý premieta na maloletú, nedokáže sa povzniesť nad
zatrpknutosť voči otcovi ani v záujme maloletej a tvrdošijne naďalej odmieta umožňovať styk otca s
maloletou bez jej prítomnosti, maloletá sa s jej postojom k otcovi identifikuje, pričom ide u maloletej o
prirodzenú reakciu vo veku dieťaťa a pre ktorý postoj dieťa nemá možnosť osvojiť si iný názor, matka
svojim nadmieru negatívnym nepriateľským postojom ovplyvňuje aj dieťa a nemá tendenciu maloletú

ukľudňovať a pozitívne povzbudzovať pre styk s otcom, skôr zaujíma protichodný postoj.

Svojvoľnosť v tomto konaní matky súd vidí aj v tom, že napriek opakovaným upozorneniam strany súdu
aj v priebehu tohto konania, a to aj s poukazom na citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine, matkasvoj postoj doposiaľ nezmenila a rozsudok súdu naďalej nerešpektuje. Pokiaľ matka odôvodňovala
nerešpektovanie povinností pripravovať dieťa na stretnutia s otcom a tomuto stretnutia s maloletou
umožňovať tým, že maloletá je zaradená do spolupráce s Centrom pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie v Košiciach od konca septembra 2014, z matkou predloženej informácie tohto
centra nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť prekážkou v stretávaní sa otca s maloletou, v
predloženej správe je iba konštatácia, že pri poslednom stretnutí s maloletou bola zistená prítomnosť
pocitu ohrozenia“ zo strany zlého človeka“ zvýšená potreba bezpečia a ochrany, bližšie nešpecifikované,
z čoho v žiadnom prípade nie je možné vyvodiť to, že by na strane dieťaťa išlo o strach z konkrétnej

osoby.

V danom prípade súd musel zohľadniť skutočnosť, že situácia na strane maloletej pokiaľ ide o jej
vzťah k otcovi, by bola podstatne iná, ak by neboli vykonávané neustále prekážky na strane matky
a jej rodičov a ak by matka rešpektovala rozhodnutia súdov a predovšetkým odporúčania znalcov,
či už v predchádzajúcom konaní pri predchádzajúcej úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

alebo znalkyne, ktorá podala znalecký posudok v tomto konaní. Matka mala poskytnutý dostatočný
časový priestor na to, aby zmenila svoj postoj, aby sa správala tak, aby jej správanie nemalo negatívny
dopad na maloletú U.. Je nepochybným, že matka k maloletej má veľmi silný citový vzťah, ale aj
znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že obdobný silný pozitívny citový vzťah k maloletej má i
sám otec, súdu nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie súdu o obmedzení

styku otca s dieťaťom, je pravdou, že znalkyňa vo veci vypracovanom znaleckom posudku vzhľadom
na v tom čase aktuálne zistenia na strane samotnej maloletej nedoporučovala jej zverenie do striedavej
osobnej starostlivosti práve v dôsledku aktuálneho identifikovania sa citovaného prežívania maloletej s
prežívanímsvojejmatky,avšaksúdvdanomprípademuselvychádzaťzoširšíchsúvislostíarešpektovať
vyššie citované zákonné ustanovenia a preto bol nútený vyhovieť návrhu otca a zveriť maloletú U. do

striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keďže matka svoje postavenie rodičia, ktorý dieťa má dlhodobo
v priamej osobnej starostlivosti zneužívala a zneužíva nedokázala sadoposiaľ vysporiadať s osobou
otca ako partnerom a s rozpadom ich vzájomného vzťahu, tento svoj negativizmus dlhodobo prenáša
na maloletú, čím maloletú poškodzuje pokiaľ ide o jej emočnú sféru, aj pokiaľ ide o najlepší záujem
maloletej, keďže, ako vyplýva z citovaného Článku 5 Zákona o rodine, okrem iného každé dieťa má

právo byť chránené pre zásahmi do jeho dôstojnosti, pred zásahmi, ktoré ohrozujú jeho vývin, ako
i pred zásahmi do duševnej, telesnej či citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou. Je
nepochybným, že v čase útleho veku dieťaťa, keď ešte rodičia žili v spoločnej domácnosti, otec pre
dieťa predstavoval blízku osobu, ktorá situácia sa následne čiastočne zmenila práve vyššie popísaným
negatívnym prístupom matky a jej rodičov vo vzťahu k otcovi. Jednoznačne vykonanými dôkazmi bolo

preukázané, že pokiaľ ide o najlepší záujem maloletej U. nie je rešpektované jej právo na vytváranie
vzťahových väzieb rovnocenne s oboma rodičmi a s inými blízkymi osobami - jej nevlastnou sestrou
a ďalšími príbuznými na strane otca, k čomu matka svojim bezdôvodným a tvrdohlavým prístupom
nevytvára podmienky a toto právo dieťaťa naopak v celom rozsahu potláča a marí, porušuje právo
maloletej na zachovanie jej vzťahu k otcovi, neprihliada na jej citové a vývinové potreby, nerešpektuje

jej právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na udržiavanie jej pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi, teda s otcom malolete tak, ako to
špecifikuje citovaný § 24 Zákona o rodine, konkrétne odsek 4, čím vážne porušuje odôvodnené práva
maloletej. Preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 25 ods. 4 Zákona o rodine pristúpil k vyhoveniu
návrhu otca a maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, sledujúc práve rešpektovanie

práva maloletej na zachovávanie a rozvíjanie jej vzájomných väzieb s oboma rodičmi, keďže vykonaným
dokazovaním nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obmedzenie práva otca na
podieľanie sa na výchove maloletej. Je úlohou matky, aby využila všetky doteraz jej dané odporúčania a
rady a uľahčila prechod maloletej do takejto striedavej starostlivosti oboch rodičov riadnou spoluprácou
s odborníkmi a predovšetkým prezentovaním pred maloletou jej zmeneného postoja k otcovi dieťaťa,

využila otcom opakovane poskytovanú možnosť ich vzájomnej spolupráce tak, aby dieťa sa nedostávalo
do vnútorného konfliktu medzi tým, čo skutočne cíti a tým čo v rámci prežívaní naň prenáša matka.
Súd dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade je možné takéto rozhodnutie o striedavej
osobnej starostlivosti rodičov o maloletú, keďže v rámci v minulosti vykonávaných stretnutí maloletá pri
žiadnom z takýchto stretnutí neprejavoval odmietavý postoj vo vzťahu k otcovi, naopak, keď stretnutia

prebiehali, tento ich vzájomný kontakt sa stále prehlboval a zlepšovala sa aj ich vzájomná komunikácia,
dôvera a spolupatričnosť. Je len vecou matky, aby napravila chyby, ktoré v minulosti spôsobila v
naznačenom smere.Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh otca, v ktorej navrhoval v rámci
striedavej osobnej starostlivosti upraviť aj styk rodičov s dieťaťom zamietol a to z dôvodu, že vzhľadom
na zmenu, ktorá nastane vo výchove dieťaťa, súd nepovažuje za vhodné rozsah striedavej osobnej

starostlivosti rodičov o maloletú ešte trieštiť ďalšími úpravami, ktoré by spôsobovali častejšie presuny
maloletej z jednej domácnosti do druhej. Obaja rodičia ale musia pracovať aj samy na sebe, rešpektovať
v celom rozsahu záujem svojej maloletej dcéry, ku ktorej nepochybne obaja majú silné pozitívne citové
väzby a vytvoriť maloletej maximálne pokojné a stabilné výchovné prostredie v ktorom maloletá bude
mať pocit istoty a v ktorej maloletú ochránia pred prenosom svojich negatívnych prežívaní na maloletú.

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd návrh matky pokiaľ ide o ňou navrhovanú zmenu styku otca
s dieťaťom v celom rozsahu.

Pre úplnosť súd dodáva, že posledné pojednávanie vo veci bolo vykonané za neprítomnosti matky a
jej právneho zástupcu, ktorý sa bez vážneho dôvodu na pojednávanie nedostavili, ich ospravedlnenie

neprítomnosti na pojednávaní a ich žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňali náležitosti O.s.p., ich
správanie súd vyhodnotil ako svojvôľu, ktorý postup nemohol akceptovať a akceptovanie ktorého by
viedlo len k ďalšiemu predlžovaniu tohto konania, počas ktorého opakovane matka cestou právneho
zástupcu, využívajúc ustanovenie O.s.p., oddiaľovala konečné rozhodnutie súdu vo veci, čo vzhľadom
napredmetkonaniaďalejniejemožnéakceptovaťaďalšieodročeniepojednávaniabyneviedlokžiadnej

zmene už zistených skutočností.
Navyše, právny zástupca matky o tom, že pojednávanie vo veci bude vykonané vedel aj už spomínanou
konzultáciou o mieste pojednávania v uvedený deň pojednávania, v miestnosti 104, bol prítomný pred
pojednávacou miestnosťou č. 104 v ranných hodinách v deň pojednávania , niekoľko hodín pred začatím
pojednávania v tejto veci, na dverách uvedenej pojednávacej miestnosti bol uvedený oznam o mieste

pojednávania (tak, ako v iných veciach vytýčených v uvedený deň v senáte 23P, v ktorých všetkých
sa účastníci do pojednávacej miestnosti č.110 riadne dostavili), súd skontroloval pred pojednávacou
miestnosťou v čase začatia tohto pojednávania prítomnosť osôb a právny zástupca matky, ani matka
napriek uvedenému, prítomní neboli, preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával bez ich prítomnosti.

Súd zamietol návrh matky na vykonanie dôkazov vypočutím jej otca, keďže z vykonaných dôkazov i
zo záverov vo veci vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že zo strany otca matky dochádza
k negatívnym bezdôvodným zásahom do pomerov účastníkov, medzi otcom a starým otcom dieťaťa
(otcom matky maloletej) pretrvávajú vzájomné rozpory, preto súd nepovažoval za potrebné ako svedka
vypočúvať otca matky dieťaťa, ktorý by nebol vo veci vzhľadom na uvedené hodnoverným svedkom.

Vzhľadom na posúdenie textov písaných otcom na matkou predložených poštových poukážkach
znalkyňou súd nepovažoval za potrebné ani prerušenie konania do doby prípadného skončenia
trestného konania, podnet na ktoré dával starý otec dieťaťa vzhľadom na to, že samotná znalkyňa
nevyhodnotila uvedené texty otca vo vzťahu k maloletej za iné, než nie celkom vhodne zvolené slovné
kombinácie.

Z dôvodu, že na poslednom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa a o odmene za výpoveď doposiaľ
rozhodnuté nebolo, súd rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že po:a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2

O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).