Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806200333
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3806200333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci určenia otcovstva k mal. O. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H., N. č. 16XX/XX, t. č. bytom Q., C. D., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa matky K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., N. č. XXXX/XX, t. č.
bytomQ.,C.D.,zastúpenejJUDr.N.U.,advokátomsosídlomN.,K.I..XXaotcaO.P.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom N. nelle O., I. F. č. 1, T. t. č. adresa na doručovanie P. N. No XX, C. A. č. XX, N. R. O., T., o
návrhu matky na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. januára 2016, č.k. 12C/7/2006-901, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o určení povinnosti otca platiť výživné na
mal. O. a vo výroku o zročnom výživnom p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že otcom maloletého O. F., nar. XX.XX.XXXX,
zapísaného v knihe narodení matričného úradu H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XXX z matky K. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, je O. P., nar. XX.XX.XXXX, občan
T. republiky. Maloletého O. F., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matke K. F., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá bude maloletého O. zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V. O.
P. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého O. F., nar. XX.XX.XXXX, sumou 500,- eur mesačne

od 18.08.2005 do 09.08.2008, sumou 400,- eur mesačne od 10.08.2008 do 25.07.2011, sumou 300,- eur
mesačne od 26.07.2011 do 26.06.2012, sumou 250,- eur s účinnosťou od 27.06.2012 do 05.11.2014
a sumou 200,- eur od 06.11.2014 naďalej, ktoré výživné je povinný platiť na účet matky najneskôr do
posledného dňa v mesiaci, predchádzajúceho mesiacu, za ktoré sa výživné poskytuje. Nedoplatok otca
nazročnomvýživnomzaobdobieod18.08.2005do31.01.2016vovýške45436,84eursúdpovolil otcovi
zaplatiť tak, že sumu 33.000,- eur otec zaplatí do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a sumu 12436,84
eur otec zaplatí v splátkach po 300,- eur mesačne spolu s bežným výživným na účet matky s účinnosťou

od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného
zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stane splatné celé nezaplatené zročné
výživné. Ďalej vyslovil, že o trovách konania a trovách konania štátu rozhodne podľa § 151 ods. 3
OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka
sa návrhom podaným na Okresnom súde Prievidza dňa 13.01.2006 domáhala proti odporcom 1/, 2/
určenia, že odporca 1/ je otcom odporcu 2/ O. F., nar. XX.XX.XXXX, narodenému matke navrhovateľke.

Vzhľadom k tomu, že odporca 1/ je občanom T. republiky, súd prvej inštancie v prvom rade skúmal
právomoc súdu vo veci určenia otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu konať.
Konštatoval, že vo veci určenia otcovstva má právomoc konať podľa § 40 zák. č. 97/1963 Zb. a MPSa vo veci úpravy rodičovských práv a povinností podľa čl. 8 nariadenia rady (ES) č. 2201/2003. Z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľke sa narodil maloletý O. (odporca v 2.
rade) dňa 18.08.2005, pričom navrhovateľka opakovane v konaní uviedla tvrdenie, že jediným do úvahy

prichádzajúcim otcom dieťaťa je odporca 1/, pretože len s ním mala v čase rozhodnom pre počatie
maloletého intímne styky. Odporca 1/ uvedenú skutočnosť pred súdom nepoprel a uviedol, že mali spolu
chránené intímne styky. Otcovstvo k odporcovi 2/ neuznával. Znaleckým posudkom RNDr. N. č. XX/
XXXX bolo podľa súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky otcovstvo odporcu 1/ voči maloletému
odporcovi 2/ prakticky dokázané. Súd prvej inštancie mal preto za preukázané, že odporca 1/, ktorý

súložil s navrhovateľkou, matkou odporcu 2/, v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní a jeho otcovstvo bolo znaleckým posudkom z odboru genetiky
dokázané, je biologickým otcom odporcu 2/. Právne svoje rozhodnutie o určení otcovstva odôvodnil
podľa § 94 ods. 1,2 Zákona o rodine. S určením otcovstva v zmysle § 113 ods. 2 OSP je spojené
aj konanie o výchovu a výživu k maloletému dieťaťu. O maloletého O. sa od jeho narodenia stará
navrhovateľka, v jej starostlivosti neboli súdom zistené žiadne nedostatky. Odporca sa o maloletého

O. (odporcu 2/) nezaujíma, preto súd zveril maloleté dieťa (odporcu 2/) do osobnej starostlivosti matky
(navrhovateľky), ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v súlade s ustanovením § 36 ods.
1 Zákona o rodine. S prihliadnutím na to, že matka si vzhľadom na vek dieťaťa plnila svoju vyživovaciu
povinnosť o maloletého od jeho narodenia tak výkonom osobnej starostlivosti o potreby dieťaťa, ako
aj finančným zabezpečovaním jeho a svojich potrieb, je potrebné odporcovi 1/ vyvážiť vyživovaciu

povinnosť finančným vyjadrením, a to podľa jeho možností a schopností v čase od narodenia maloletého
O. do súčasnosti a naďalej. Odporca 1/ sa o syna nezaujímal, na jeho potreby ničím neprispel. Súd
poukázal na tú skutočnosť, že maloletý O. (odporca 2/) sa narodil 18.08.2005. K. I. P., ďalšia dcéra
odporcu 1/ sa narodila 10.08.2008. Od narodenia maloletej I. odporca 1/ až do 27.06.2012 dobrovoľne
platil na jej výživu sumu 500,- eur mesačne, preto súd pri stanovení výšky výživného na maloletého

O. za obdobie do narodenia maloletej I. stanovil výživné vo výške 500,- eur mesačne, keďže mal
za to, že bolo v odporcových schopnostiach a možnostiach v období od 18.08.2005 do 09.08.2008
takúto sumu platiť na výživu maloletého O.. Ak mohol odporca 1/ takúto sumu dobrovoľne platiť od
10.08.2008 na výživu maloletej I. P. podľa svojich vyjadrení a v tom čase bol rovnako len dôchodcom
a zamestnancom firmy s príjmom 1000,- eur, mohol rovnakú sumu platiť aj na maloletého O. od jeho

narodenia do narodenia maloletej I., keďže bol rovnako dôchodca a zamestnancom firmy s príjmom
1000,- eur. Ďalej súd poukázal na to, že od 26.07.2011, tak ako to vyplýva z rozhodnutí talianskych
súdov, je odporca 1/ povinný platiť manželke sumu 480 eur mesačne (v súčasnosti vo výške 487,21 eur).
Teda za obdobie od narodenia maloletej I. (10.08.2008) do rozhodnutia talianskych súdov o priznaní
výživného manželke odporcu 1/ dňa 26.07.2011 bolo v schopnostiach a možnostiach odporcu 1/ platiť

na maloletého O. výživné v sume 400,- eur. V uvedenom období mal byť odporca 1/ aj naďalej len
dôchodcom a zamestnancom firmy s príjmom 1000,- eur. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že
za obdobie od 26.07.2011 do 26.06.2012 celkovo platil odporca 1/ na maloletú I. a manželku sumu
980 eur mesačne. Súd pri zohľadnení zákonnej zásady, že výživné na maloleté dieťa má prednosť
pred výživným na manželku, stanovil vyživovaciu povinnosť odporcu 1/ na maloletého O. za uvedené

obdobie od 26.07.2011 do 26.06.2012 v sume 300,- eur mesačne, keď odporcom 1/ platené výživné
na maloletú I. a manželku v sume cca 900,- eur rozdelili medzi tri vyživovacie povinnosti (maloletú I.,
manželku odporcu 1/ a maloletého O.). Od rozhodnutia Súdu pre maloletých v D. zo dňa 27.06.2012,
kedy bola stanovená vyživovacia povinnosť odporcu 1/ k maloletej I. vo výške 300,- eur mesačne,
pri súčasnom platení výživného na manželku vo výške 480,- eur mesačne až do 05.11.2014 (nové

rozhodnutie Súdu pre maloletých v D. zo dňa 05.11.2014), stanovil súd vyživovaciu povinnosť odporcu
1/ voči maloletému O. vo výške 250,- eur, keď uplatnil rovnaký princíp ako v predchádzajúcom období,
a to, že odporcom 1/ platené výživné na maloletú I. a manželku v sume cca 750,- eur rozdelil medzi tri
vyživovacie povinnosti odporcu 1/ (maloletého O., maloletú I. a manželku odporcu 1/). Od nasledujúceho
dňa po rozhodnutí Súdu pre maloletých v D. zo dňa 05.11.2014, t. j. od 06.11.2014 naďalej stanovil

súd vyživovaciu povinnosť odporcu 1/ voči maloletému O. vo výške 200,- eur, keď uplatnil rovnaký
princíp ako v predchádzajúcom období, a to, že odporcom 1/ platené výživné na maloletú Sabrinu
a manželku v sume cca 600,- eur (487,21 eur + 100,- eur) rozdelil medzi tri vyživovacie povinnosti
odporcu 1/(maloletého O., maloletú I. a manželku odporcu 1/) pred vyživovacou povinnosťou medzi
manželmi, resp. rozvedenými manželmi. Súd zároveň zohľadnil aktuálnu výšku dôchodku odporcu 1/,

ktorá je celkom v sume 1195,78 eura s tým, že odporca 1/ nepreukázal žiadne výdavky na bývanie,
keďže býva v byte, ktorý patrí jeho už plnoletej dcére W. P.. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal otca
prispievať na výživu maloletého O. F., nar. XX.XX.XXXX, sumou 500,- eur mesačne od 18.08.2005 do
09.08.2008, sumou 400,- eur mesačne od 10.08.2008 do 25.07.2011, sumou 300,- eur mesačne od26.07.2011 do 26.06.2012, sumou 250,- eur s účinnosťou od 27.06.2012 do 05.11.2014 a sumou 200,-
eur od 06.11.2014 naďalej, ktoré výživné je povinný platiť na účet matky najneskôr do posledného dňa v
mesiaci, predchádzajúceho mesiacu, za ktoré sa výživné poskytuje. Takto stanovené výživné považoval

súd za spravodlivé s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu. Nedoplatok na zameškanom
výživnom za obdobie od 18.08.2005 do 31.01.2016 predstavuje sumu 45436,84 eur, ktorú súd povolil
otcovi zaplatiť tak, že sumu 33.000,- eur otec zaplatí matke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a
sumu 12436,84 eur otec zaplatí matke v splátkach po 300,- eur mesačne spolu s bežným výživným
s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až

do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stane splatné celé
nezaplatené výživné. Nedoplatok za obdobie od 18.08.2005 do 09.08.2008 predstavuje sumu 17870,99
eur (august 2005 v sume 225,82 eur, september 2005 až júl 2008 v sume 17500,- eur (35 x 500,-
eur= 17500,- eur) a od 01.08.2008 do 09.08.2008 v sume 145,17 eur, t. j. spolu v sume 17870,99
eur), za obdobie od 10.08.2008 do 25.07.2011 v sume 14206,30 eur (od 10.08.2008 do 31.08.2008 v
sume 283,80 eur, september 2008 až jún 2011 v sume 13600,- eur (34* 400,- eur= 13600,- eur) a od

01.07.2011 do 25.07.2011 v sume 322,50 eur, t. j. spolu v sume 14206,30 eur), za obdobie od 26.07.2011
do 26.06.2012 v sume 3318,08 eur (od 26.07.2011 do 31.07.2011 v sume 58,08 eur, august 2011 až máj
2012 v sume 3000,- eur (10 * 300,- eur= 3000,- eur) a od 01.06.2012 do 26.06.2012 v sume 260,- eur,
t. j. v sume 3318,08 eur), za obdobie od 27.06.2012 do 05.11.2014 v sume 7074,97 eur (od 27.06.2012
do 30.06.2012 v sume 33,32 eura, júl 2012 až október 2014 v sume (28x 250,- eur= 7000,- eur) a od

01.11.2014 do 05.11.2014 v sume 41,65 eur, t. j. v sume 7074,97 eur) a za obdobie od 06.11.2014 do
31.01.2016 v sume 2966,50 eur (od 06.11.2014 do 30.11.2014 v sume 166,50 eur, december 2014 až
január 2016 v sume 2800,- eur (14 x 200,- eur= 2800- eur, t. j. v sume 2966,50 eur), celkom v sume
45436,84 eur. Súd povolil odporcovi 1/ zaplatiť zameškané výživné tak, ako je vyššie uvedené vzhľadom
na výšku zameškaného výživného (45436,84 eur), na vek odporcu 1/ (77 rokov), čo najkratšej dobe

splatenia zameškaného výživného (cca 41,5 mesiaca) a s poukazom na to, že odporca 1/ si musel byť
vedomý svojej vyživovacej povinnosti, mal si peniaze odkladať a takouto formou urýchlene prispeje k
náhrade nákladov, ktoré matka doposiaľ hradila výlučne sama. Právne svoje rozhodnutie o výživnom
odôvodnil podľa § 62 ods. 1,2,4,5, § 65 ods. 1 Zákona o rodine. Ďalej vyslovil, že o náhrade trov konania
a trovách konania štátu rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej vzhľadom na predmet konania a dĺžku konania.

2.Protitomutorozsudku, atojehovýrokuourčenívýživnéhoaprotivýrokuourčenízročnéhovýživného
podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu o určení výživného a o zročnom výživnom je nesprávne a
nezákonné. Zdôraznil, že je dôchodca, nemá žiadny hodnotný majetok, nemá ani iný príjem okrem
svoje penzie, takže rozhodnutie súdu považuje za nezákonné a nespravodlivé. Nie je vôbec reálne,
aby platil takéto výživné a zároveň aj uhradil nedoplatok v celkovej sume 45.436,84 eur. Zdôraznil, že
nemá ani žiadne úspory, z ktorých by mohol vyčíslený nedoplatok uhradiť. Nesúhlasil s názorom súdu

prvej inštancie , že v jeho schopnostiach a možnostiach bolo platiť v čase od 18.08.2005 do 10.08.2008
výživné na mal. O. v sume 500 eur mesačne s poukazom na to, že platil na svoju dcéru I. P. výživné
v sume 500 eur mesačne. Tvrdenie súdu prvej inštancie , že platil na mal. I. výživné v sume 500 eur
mesačne je nepravdivé a nesprávne. V čase od 18.08.2005 do 10.08.2008 nemohlo byť reálne platiť
na každé dieťa po 500 eur mesačne, nakoľko v tomto čase mal príjem 1000 eur ako dôchodca, pokiaľ

by platil každému z detí po 500 eur, nezostalo by mu na bežný život prakticky nič. Rovnako namietal
tvrdenia súdu prvej inštancie , že od narodenia mal. I. 10.08.2008 do rozhodnutia talianskych súdov o
priznaní výživného jeho manželke na živobytie v sume 480 eur mesačne, bolo v jeho schopnostiach
platiť pre mal. O. výživné v sume 400 eur mesačne. Pokiaľ by platil sumu 400 eur O., tak na jeho živobytie
by nezostalo prakticky nič. Vytýkal súdu prvej inštancie , že nezistil dôsledne jeho skutočné príjmy a

majetkové pomery. Poukázal na to, že vo svojej výpovedi presne uviedol, aké mal príjmy od roku 2005,
kedy pracoval ako zamestnanec vo firme Z. T. s príjmom 1000 eur mesačne. Tiež uviedol, že v roku
1995 mu bola priznaná penzia, o čom aj doložil potvrdenie súdu. Okrem toho súd pri rozhodovaní o
výživnom vôbec nezohľadnil jeho zdravotný stav, pretože na udržanie zdravia taktiež musí mesačne
vynakladať finančné prostriedky, aby mohol dôstojne žiť.

3. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Za absolútne správne považovala to, že súd prvej inštancie
pri určení výživného zobralo do úvahy mieru jej osobnej starostlivosti o mal. dieťa, ktorú je možné vporovnaní s mierou starostlivosti otca označiť ako absolútnu. Otec mal. dieťaťa sa od narodenia o dieťa
až doposiaľ nezaujímal, neprejavil ani najmenší záujem o to, ako sa jeho syn O. má, kde žije, či má
uspokojené základné potreby. Svoju zákonnú povinnosť si súd splnil aj tým, že sa pri zabezpečovaní

dôkazovohľadneurčeniavyživovacejpovinnostiotcariadiltzv.vyhľadávacouzásadou,nazákladektorej
si sám zabezpečil do spisu dostatočné množstvo listinných dôkazov slúžiacich pre určenie rozsahu
vyživovacej povinnosti otca voči mal. O.. Pokiaľ ide o samotnú výšku výživného, súd prvej inštancie sa
správne odvolával na právoplatné rozhodnutia talianskych súdov, z ktorých vyplýva, akými sumami bol v
minulosti otec povinný prispievať na výživné voči svojej bývalej manželke a taktiež voči jeho dcére I.. Pri

tomto okruhu dôkazov poukázala na preukázanú skutočnosť, že otec prispieval na mal. I. dobrovoľne
sumou 500 eur mesačne za obdobie od narodenia mal. I. do 27.06.2012. Súd prvej inštancie mal z
listinných dôkazov preukázanú výšku dôchodku otca v rokoch 2011- 2015 a zároveň súd vychádzal z
listín, z ktorých vyplýva, aký príjem dosahoval otec zo svojho pracovného pomeru. K týmto listinným
dôkazom považovala za potrebné uviesť, že v priebehu celého konania bolo snahou otca prezentovať
sa pred súdom nižším príjmom než v skutočnosti mal, o čom svedčí aj tvrdenie otca v prípise zo dňa

04.11.2015, kde uviedol, že jeho dôchodok dosahuje výšku 548 eur, čo sa ukázalo ako nepravdivé,
nakoľko táto suma 548 eur zostávala otcovi mal. dieťaťa po tom, čo z dôchodku uhradil 480 eur výživné
na svoju bývalú manželku. Ďalej uviedla, že na úhradu odôvodnených potrieb mal. O. potrebuje sumu
cca 420 libier na mesiac, čo preukázala listinnými dôkazmi.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že konanie vo veci určenia otcovstva
bolo začaté v roku 2006 na návrh matky z dôvodu, že otec dieťaťa dobrovoľne nepriznal otcovstvo
k maloletému, o dieťa sa od jeho narodenia nezaujímal, dobrovoľne si voči nemu neplnil vyživovaciu
povinnosť. Matka dieťaťa je zamestnaná vo C. D., popri zamestnaní študuje, dopĺňa si vzdelanie v

odbore asistent učiteľa. Do životného minima jej štátu dopĺňa jej príjem dávkou. Mal. O. navštevuje
školu, s ktorou má matka zvýšené výdavky, krúžok karate a zvýšené výdavky má aj so zabezpečovaním
babysitterky pre syna. Otec maloletého je poberateľom dôchodku, okrem bežných výdavkov má ešte
jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. I. a svojej manželke. Súd pri zisťovaní pomerov skúma aktuálne
pomery na oboch stranách rodičov, ako aj pomery v čase, kedy bol podaný návrh matky. Súd prihliadol

na prospech dieťaťa a rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k dieťaťu rozsudkom, ktorý je
v záujme maloletého.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výrokoch o určení
výživného a o zročnom výživnom podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods.
3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Odvolaním nenapadnutých častí rozsudku, t.j. výrok o určení otcovstva O. P. k mal. O., výrok o
zverení mal. O. do osobnej starostlivosti matky, výrok , ktorým bolo určené, že matka bude mal. O.

zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach sa odvolací súd nezaoberal, pretože proti týmto
výrokom odvolanie otca nesmerovalo a tak v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je výrok o určení výživného otca na mal.
dieťa a výrok o určení nedoplatku na zročnom výživnom. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel
k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje

sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

7. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na
výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada

k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či
sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového
prospechu, prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.
8. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na

zistenie rozhodujúcich skutočností a pri posudzovaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov
otca maloletého postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení Zákona o rodine. Súdom
prvej inštancie zistené osobné, zárobkové a majetkové pomery otca maloletého ako osoby povinneja oprávnené potreby mal. O. ako osoby oprávnenej sú dostatočným podkladom pre záver, že je v
schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v takej výške, ako určil súd prvej inštancie.

9. Odvolacie námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil,
že otec v roku 2011 poberal dôchodok vo výške 1.085,31 eur, v roku 2012 vo výške 1.143,77 eur, v roku
2013 poberal dôchodok vo výške 1.179,24 eur, v roku 2014 poberal dôchodok vo výške 1.193,39 eur,
v roku 2015 poberal dôchodok vo výške 1.195,78 eur. Z výsluchu otca mal za preukázané, že pracoval
ako zamestnanec vo firme Z. T. do roku 2005, kde dosahoval zárobok 1.000 eur mesačne. V roku 2005

táto firma skrachovala, otec viac nepracoval, poberal dôchodok vo výške 1000 eur mesačne, pričom
dôchodokmubolpriznanýodroku1995.Rozhodnutím talianskehosúduBellunozodňa26.07.2011bolo
rozhodnuté o separácii manželstva otca s manželkou K. K. Z., pričom otec sa zaviazal platiť manželke
príspevok na živobytie v sume 480 eur mesačne od 01.01.2012 a zároveň sa zaviazal vyplatiť manželke
príspevok na živobytie v sume 30.000 eur, a to v splátkach po 5.000 eur mesačne. Z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že otcovi sa dňa 10.08.2008 narodila z družského

vzťahuďalšiadcéramal.I.P..RozhodnutímtalianskehosúdupremaloletýchvD.zodňa27.06.2012bola
mal. I. P. zverená spoločne obom rodičom s umiestnením dieťaťa v súčasnom domove matky, zároveň
bola nariadená povinnosť otca platiť titulom výživného na dcéru I. sumu 300 eur mesačne. Z rozhodnutia
Súdu pre maloletých v D. okrem iného vyplýva, že otec dieťaťa platil výživné na mal. I. sumou 500 eur
mesačne dobrovoľne za obdobie od narodenia mal. I. do 27.06.2012. Rozhodnutím Súdu pre maloletých

v D. zo dňa 05.11.2014 bola nariadená povinnosť otca platiť titulom výživného na dcéru I. sumu 100 eur
mesačne. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, z jeho výsluchu vyplýva, že nevlastní žiaden hnuteľný ani
nehnuteľný majetok, býva v byte patriacom jeho plnoletej dcére W. P., ktorá uhrádza všetky výdavky na
bývanie. Na základe takto zisteného skutočného stavu veci súd prvej inštancie správne postupoval, keď
určil výživné na mal. O. za obdobie od narodenia dieťaťa, t.j. od 18.08.2005 do 09.08.2008 v sume 500

eur mesačne s prihliadnutím k tomu, že otec mal. O. prispieval na mal. I. nar. XX.XX.XXXX dobrovoľne
sumou 500 eur mesačne za obdobie od narodenia mal. I. do 27.06.2012. Pokiaľ bolo v schopnostiach
otca takúto sumu dobrovoľne platiť od 10.08.2008 na výživu mal. I., mohol otec rovnakú sumu platiť aj
na mal. O. od jeho naradenia do narodenia mal. I.. Od narodenia mal. I. (XX.XX.XXXX) do rozhodnutia
talianskych súdov o priznaní výživného manželke otca do 25.07.2011 bolo aj podľa názoru odvolacieho

súdu v schopnostiach a možnostiach otca platiť na mal. O. výživné v sume 400 eur mesačne. Za obdobie
od 26.07.2011 do 26.06.2012 platil otec na mal. I. a manželku celkom sumu 980 eur mesačne. Súd
prvej inštancie správne postupoval, keď za uvedené obdobie, t.j. od 26.07.2011 do 26.06.2012 určil
výživné na mal. O. v sume 300 eur mesačne, keď otcom platené výživné na mal. I. a manželku v sume
980 eur rozdelil medzi tri vyživovacie povinnosti (mal. I., manželku otca a mal. O.). Od rozhodnutia

talianskeho súdu pre maloletých v D. zo dňa 27.06.2012 , kedy bola stanovená vyživovacia povinnosť
otca k mal. I. vo výške 300 eur mesačne, pri súčasnom platení výživného na manželku vo výške 480
eur mesačne, až do 05.11.2014 (nové rozhodnutie Súdu pre maloletých v D. zo dňa 05.11.2014), súd
prvej inštancie správne stanovil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. O. vo výške 250 eur mesačne, keď
otcom platené výživné na mal. I. a manželku v sume cca 750 eur rozdelil medzi tri vyživovacie povinnosti

otca (mal. O., mal. I. a manželku otca). Od nasledujúceho dňa po rozhodnutí Súdu pre maloletých v D.
zo dňa 05.11.2014, t.j. od 06.11.2014 naďalej stanovil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. O. vo výške
200 eur, keď správne uplatnil rovnaký princíp ako v predchádzajúcom období, a to že otcom platené
výživné na mal. I. a manželku v sume cca 600 eur rozdelil medzi tri vyživovacie povinnosti otca (mal. O.,
mal. I. a manželku otca). Odvolacie námietky otca, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný

stav veci ohľadne jeho príjmov a majetkových pomerov boli nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie
pri zabezpečovaní dôkazov sa riadil tzv. vyhľadávacou zásadou, na základe ktorej si sám zabezpečil
dostatočné množstvo listinných dôkazov slúžiacich pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči
mal. O.. Súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti otca taktiež prihliadal k tomu, že matka si
vzhľadomnavekdieťaťaplnilasvojuvyživovaciupovinnosťomaloletéhoodjehonarodeniatakvýkonom

osobnej starostlivosti o potreby dieťaťa, ako aj finančným zabezpečovaním jeho potrieb, pričom otec
od narodenia dieťaťa až doposiaľ o mal. O. neprejavil žiaden záujem. Je potrebné poukázať, že otec v
priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie sa snažil prezentovať pred súdom nižším príjmom,
než v skutočnosti mal, taktiež tvrdil, že je nemajetný, avšak na druhej strane sa zaviazal v júli 2011
platiť výživné manželke v sume 480 eur mesačne a vyplatiť jej príspevok na živobytie v sume 30 000

eur, v splátkach po 5000 eur mesačne. S prihliadnutím na takto zistený skutočný stav veci súdom prvej
inštancie dospel aj odvolací súd k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v
takej výške, ako určil súd prvej inštancie. Odvolacie námietky otca boli preto nedôvodné.10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o určení
výživného zo strany otca na mal. O. a vo výroku o zročnom výživnom ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).