Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Csp/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206252
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716206252.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu V. O., K.. XX.X.XXXX,

O. W., X. XXX/XX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovanej POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, v konaní o zaplatenie
794,99 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 14.7.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 794,99 eur s
príslušenstvom a k náhrade trov konania a určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXX

z 10.7.2008 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 13/ o tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.

2. Žalobca uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa 10.7.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol
poskytnutý úver vo výške 20.000,-- Sk. Za poskytnutie finančných prostriedkov mal zaplatiť poplatok vo
výške 17.200,-- Sk. Tento poplatok je z 2/3-ín tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o

úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaná mu však neposkytla reálne plnenie za
takýto poplatok. Podľa žalobcu poplatok ako súčasť formulárovej zmluvy nebol individuálne dojednaný a
svojou výškou na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. K otázke premlčania žalobca poukázal
na viaceré rozhodnutia súdov, v ktorých konštatovali, že poskytovateľ úverov musí k poskytnutiu úverov
pristupovaťsnáležitouodbornoustarostlivosťou.VdanomprípadežalovanáneuviedlaaniúdajoRPMN,
čo spôsobuje bezúročnosť zmluvy. Žalovaná zrejme nezachovala potrebnú odbornú starostlivosť, čo

možno považovať za formu nepriameho úmyslu, pričom súdy už konštatovali, že na vznik bezdôvodného
obohatenia postačuje aj zavinenie vo forme nepriameho úmyslu.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesla predovšetkým námietku premlčania, aj keď je
toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Žalobca totiž plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, táto zmluva nikdy nebola
vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny na naplnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a

majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov. V žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce
pre určenie začatia plynutia subjektívnej lehoty. Poukázala na to, že popri subjektívnej lehote plynie
aj objektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula v plnom rozsahu dňom 8.12.2011, teda nárok žalobcu
by bol premlčaný v celom rozsahu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že cena plnenia podľa ust. § 3ods. 1 Obč. zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) nemôže byť neprijateľnou podmienkou.
Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v
tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu,

ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi
financovanie z vlastných zdrojov. Žalovaná spochybňovala aj spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere,
pretože žalobcovi bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, teda nejde o spotrebiteľský úver podľa
Zákona č. 258/2001 Z. z. Taktiež uviedla, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere,
pretože ide o fakultatívny prvok, ktorý si môžu strany dohodnúť. Rovnako nie je podstatnou náležitosťou

RPMN, na ktorú poukazuje žalobca.

4. Z obsahu žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovanej a z pripojených listinných dôkazov, najmä
z obsahu zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, prehľadu úhrad, súd zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 10.7.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla
žalobcovi úver vo výške 20.000,-- Sk (663,87 eur). Za poskytnutie úveru sa žalobca zaviazal uhradiť
poplatok vo výške 17.200,-- Sk (570,93 eur). Žalobca mal úver splatiť v 12 mesačných splátkach po
3.100,-- Sk (102,90 eur), ktoré boli splatné počnúc dňom 18.8.2008. Žalobca uhradil dňa 2.12.2008
sumu 1.234,80 eur, dňa 3.12.2008 sumu 92,95 eur a dňa 8.12.2008 sumu 131,12 eur.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 2 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného od 2.4.2008 do
31.7.2008), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

8. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je

neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

9. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6)
musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 ,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

10. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka (účinného od 1.1.2008 do 31.10.2008), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka (účinného od 1.1.2008 do 31.10.2008), spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 6 Obč. zákonníka (účinného od 1.1.2008 do 31.10.2008), ak je v spotrebiteľskej
zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže
odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak
súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo
väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu

vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov
a primeranej odplaty.

13. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy 794,99 eur s príslušenstvom z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia a zároveň žiadal určiť, že zmluvná podmienka týkajúca sa poplatku

za poskytnutie úveru je neprijateľná.

14. Žalovaná namietala, že v prípade žalobcu poskytnutý úver nie je spotrebiteľským úverom, pretože
v zmluve o úvere bolo zaznačené, že úver sa poskytuje na výkon zamestnania, teda poskytnutý úver
nespadá pod úvery, na ktoré sa vzťahuje ust. § 2 písm. a/ Zák. č. 258/2001 Z. z. Z rozhodovacej praxe

je súdu známe, že v mnohých prípadoch úverov poskytovaných žalovanou bolo síce uvedené ako účel
úveru zamestnanie alebo podnikanie, avšak reálne finančné prostriedky boli poskytnuté na iný účel.
Ani v tomto prípade žalovaná svoje tvrdenie nepreukázala, preto podľa názoru súdu úver poskytnutý
žalobcovi je spotrebiteľským úverom, na ktorý sa vzťahuje Zák. č. 25//2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (účinný v čase uzavretia zmluvy).

15. V zmysle § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V konaní nebolo preukázané, že by
žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda nesporne zmluva uzavretá stranami je zmluvou spotrebiteľskou.

Ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, keď konštatuje, že
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z hľadiska hodnotenia, či zmluva uzavretá
stranami obsahuje ustanovenia, ktoré mohli byť hodnotené ako neprijateľné podmienky je potrebné
vychádzať zo znenia ust. § 53 Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy

(t. j. v období od 1.1.2008 do 31.10.2008). Ustanovenie § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy upravovalo taktiež neprijateľné podmienky, avšak zo znenia druhej vety vyplýva,
že za neprijateľnú podmienku nemožno považovať podmienku, ak sa má týkať predmetu plnenia alebo
ceny plnenia. Žalobca v prejednávanej veci namieta neprijateľnosť dojednaní ohľadom poplatku, ktorý
mal byť zaplatený za poskytnutie úveru. Nepochybne teda ide o odplatu za poskytnutý úver, teda o cenu

plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Nepochybne námietky žalobcu týkajúce sa výšky
odplaty za poskytnutý úver sú dôvodné, keďže dojednaná odplata predstavuje 86 % z poskytnutého
úveru, a to na obdobie jedného roka. V zmysle cit. zák. ustanovenia však nemožno toto dojednanie
považovať za neprijateľnú podmienku, pretože sa týka ceny plnenia, ale v zmysle § 53 ods. 6 cit.zákona neprimeranú odplatu mohol súd prípadne znížiť, pričom prihliadal najmä na odplaty poskytované
bankami pri spotrebných úveroch. Z tohto dôvodu súd preto žalobu v časti o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky zamietol.

16. Žalobca si uplatňoval bezdôvodné obohatenie vo výške 794,99 eur, ktoré predstavuje rozdiel medzi
poskytnutým úverom vo výške 663,88 eur a skutočne uhradenou sumou zo strany žalobcu vo výške
1.458,87 eur. S poukazom na ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka aj v prípade, ak je odplata dojednaná v
neprimeranej výške, by nemohla predstavovať bezdôvodné obohatenie v celom rozsahu, ale iba v tej

miere, o ktorú by súd primerane znížil výšku odplaty. Žalobca poukazoval aj na skutočnosť, že zmluva
o úvere neobsahovala aj ďalšie náležitosti, a to konečnú splatnosť úveru, ročnú úrokovú sadzbu, ani
ročnú percentuálnu mieru nákladov. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že úver poskytnutý
žalovanou je spotrebiteľským úverom, teda zmluva musí obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce z ust.
§ 4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. Žalovaná tvrdila, že údaj o RPMN nie je podstatnou náležitosťou zmluvy
o úvere, čo je však v rozpore s ust. § 4 ods. 2 cit. zákona, z ktorého je zrejmé, že práve RPMN je

jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie má v zmysle § 4
ods. 3 cit. zákona za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako tak zmluva
mala obsahovať aj ďalšie náležitosti, na ktoré poukazoval žalobca, čo je zrejmé z ustanovení § 4 ods.
2 písm. g/, h/ a j/, avšak zmluva uzavretá stranami tieto náležitosti neobsahuje. Z uvedeného dôvodu
teda, aj podľa názoru súdu, mal byť predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, teda

pokiaľ žalovaná prijala plnenia aj nad rámec sumy poskytnutého úveru, vzniklo na jej strane bezdôvodné
obohatenie.

17. Zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania, na ktorú súd musí prihliadnuť. Pod pojmom
premlčanie sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku

možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčaním nedochádza k zániku nároku, avšak v prípade
vznesenej námietky premlčania nemôže súd premlčané právo priznať.

18. Bezdôvodné obohatenie je záväzkovo-právnym vzťahom medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil
a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pri premlčaní bezdôvodného obohatenia je

upravená kombinovaná premlčacia doba, a to tak, že popri objektívnej premlčacej lehote musí byť nárok
uplatnený aj v subjektívnej premlčacej lehote, ktorá je 2 roky a plynie odo dňa, kedy sa ten na úkor
koho vzniklo bezdôvodné obohatenie dozvedel o tom, že bezdôvodné obohatenie vzniklo a kto sa na
jeho úkor obohatil. Bez ohľadu na to, kedy začne plynúť subjektívna premlčacia lehota nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia musí byť uplatnený najneskôr do uplynutia objektívnej premlčacej lehoty,

ktorá začína plynúť odo dňa, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Objektívna premlčacia lehota je 3
roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, je premlčacia doba 10 rokov.

19. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že k bezdôvodnému obohateniu došlo úmyselne
spočíva na tom, kto tvrdí, že niekto iný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Teda v danom prípade

dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý musí preukázať, že v čase, keď sa žalovaný bezdôvodne
obohatil, existoval na jeho strane úmysel (a to či už vo forme nepriameho alebo priameho úmyslu) na
úkor žalobcu sa obohatiť. V danom prípade žalobca tvrdí, že žalovaný neuviedol do zmluvy údaj o RPMN
a ďalšie náležitosti v úmysle bezdôvodne sa obohatiť. Taktiež poukázal na to, že žalovaný ako dodávateľ
musí postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade s právnymi predpismi, preto zo strany žalovaného

došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že
zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahovala údaj o RPMN, ani o výške úrokovej sadzby
a konečnej splatnosti úveru. Je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný má postupovať pri
poskytovaní úverov s náležitou odbornou starostlivosťou a že rešpektovanie „princípu neznalosť zákona
neospravedlňuje“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa je potrebné vyžadovať v

najvyššej možnej miere, avšak podľa názoru súdu iba samotná skutočnosť, že v zmluve chýba údaj o
RPMN a ďalšie náležitosti, ešte nepreukazuje, že takéto konanie možno hodnotiť ako úmyselné.

20. Úmysel súvisí so zavineným protiprávnym konaním zodpovedného subjektu a musí byť preukázaný
vo forme priameho úmyslu, teda že zodpovedný subjekt koná v rozpore s právom, hoci vie o

protiprávnostikonaniaachcetaktokonaťalebovoformenepriamehoúmyslu,takžezodpovednýsubjekt
vie, že sa môže dopustiť protiprávneho konania a pre prípad, že k nemu dôjde, je s tým uzrozumený.
Pokiaľ by aj zo strany žalovanej nebol v zmluve uvedený údaj o RPMN a ďalšie náležitosti, bol takýto
postup v rozpores právom, konkrétne s § 4 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia
zmluvy), teda žalovaná by bola sankcionovaná tým, že by jej nevznikol nárok na odmenu za poskytnutý
úver, pretože by sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Už táto skutočnosť podľa názoru súdu

vylučuje úmyselné konanie zo strany žalovanej, pretože táto sankcia postihuje veriteľa za takéto konanie
vo forme obmedzenia jeho nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Pokiaľ by žalovaná aj porušila
svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu neznalosti zákona, resp.
nevynaloženia náležitej odbornej starostlivosti, išlo by o protiprávne konanie
v nedbanlivostnej forme, a teda aj prípadné bezdôvodné obohatenie by bolo premlčané

v trojročnej objektívnej lehote. Obdobným spôsobom bola táto otázka riešená vo viacerých súdnych
rozhodnutiach (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Co/323/2012-345, rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/968/2013-192, rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
13Co/567/2015, 13Co/90/2015, 13Co/557/2015).

21. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik úmyselného

bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, preto sa nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia premlčuje v objektívnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť dňom 8.12.2008,
kedy bola uhradená posledná platba z titulu poskytnutého úveru, a teda táto lehota uplynula dňom
8.12.2011. Keďže žaloba bola podaná až dňom 14.7.2016, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia nie je možné priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, preto súd žalobu

zamietol.

22. O výške náhrady trov konania rozhodol súd podľa § 257 CSP tak, že náhradu trov konania stranám
nepriznal. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorej by vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle §
255 CSP, avšak súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa skutočnosti, že zo strany žalovanej

došlo pri uzatváraní zmluvy o úvere k viacerým pochybeniach spočívajúcim v neuvedení obligatórnych
náležitostí, ktoré navodili situáciu, že úver poskytnutý žalobcovi by sa mal považovať za bezúročný a
bez poplatkov a bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovanej vzniklo, nebolo možné priznať len z dôvodu
vznesenej námietky premlčania. Taktiež súd zohľadnil, že zo strany žalovanej nebol uplatnený nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).