Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/235/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117212128
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117212128.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom, P.
Z., S. XXX, o zaplatenie 25 eur a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 23.
mája 2018 č. k. 10Csp/121/2017-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 25 eur, s
ročným úrokom z omeškania vo výške 5% z 8,34 eura od 17.08.2014 do zaplatenia a z 16,66 eura od
17.09.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň
rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 25 eur, poplatku v sume
133,28 eura, poplatku za upomienky v sume 44 eur, úroku z 200 eur od 03.12.2012 do 19.12.2012 v
sume 2,81 eura, zo 167 eur od 20.12.2012 do 15.01.2013 v sume 3,81 eura, zo 134 eur od 16.01.2013

do 20.02.2013 v sume 4,11 eura, zo 101 eur od 21.02.2013 do 21.08.2013 v sume 16,03 eura, z 81
eur od 22.08.2013 do 22.10.2013 v sume 4,33 eura, z 61 eur od 23.10.2013 do 20.01.2014 v sume
4,76 eura, z 35 eur od 21.01.2014 do 21.01.2015 v sume 11,20 eura a z 25 eur od 22.01.2015 do
zaplatenia a úrok z omeškania 5 % ročne z 168,28 eura od 21.02.2014 do 21.01.2015 v sume 7,70
eura a 158,28 eura od 22.01.2015 do zaplatenia. Strany sporu uzatvorili dňa 03.12.2012 zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v sume 200 eur, ktorý sa zaviazala
zaplatiť spolu s príslušným poplatkom v sume 196 eur v 12 mesačných splátkach po 33 eur, počnúc

dňom23.12.2012.Dňa14.08.2013požiadalažalovanáoúpravusplátkovéhokalendáranazákladečoho
mal byť celý úver vrátený do 16.5.2014. Pretože žalovaná si svoje povinnosti neplnila, stratila výhodu
splátok, tak ju žalobca vyzval na vrátenie celej pohľadávky a žalovanej vznikla aj povinnosť zaplatiť
poplatky za zasielanie upomienok v sume 44 eur. Celkovo žalovaná vrátila sumu 175 eur. Rozhodnutie
právne odôvodnil ust. § 39, § 41, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu podpisu zmluvy (ďalej aj „OZ“), § 9 ods. 2 písm. f/, i/, k/, y/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový
vzťah titulom zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Uvedenú zmluvu považoval za
spotrebiteľskú. Žalobca poskytol žalovanej úver 200 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s
poplatkom vo výške 196 eur a tak celkovo zaplatiť 396 eur bez toho, aby bol medzi stranami dohodnutýúrok, a to ani vo výške 32% ročne, ako žalobca tvrdil v žalobe. Odplata vo výške 196 eur z poskytnutého
úveru vo výške 200 eur predstavuje úrok 98% ročne. Takto dohodnutá odplata prevyšuje 9 násobne
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch, ktorá bola v čase uzavretia

zmluvy vo výške 10,58% ročne. Ďalej uviedol, že dohoda o odplate musí byť v súlade s dobrými
mravmi, avšak takto dojednaná odplata bola v rozpore s dobrými mravmi, a preto neplatná podľa § 39
a 41 OZ. Zmluva neobsahovala obligatórny údaj o dobe trvania zmluvy, termínu konečnej splatnosti,
úrokovej sadzbe, výške, počte a termínoch splatnosti splátok a priemernej hodnote RPMN v zmysle
vyššie citovaného ust. § 9 ods. 2, a preto sa podľa § 11 ods. 1 cit. zákona sa poskytnutý úver

považoval za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zo sumy 200 eur žalovaná zaplatila 175 eur, je povinná
vrátiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru vo výške 25 eur (200 eur - 175 eur). Vo zvyšnej časti
požadovaných súm a príslušenstva žalobu zamietol. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky vo výške 44
eur, v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tento nárok vyplýva zo všeobecných obchodných
podmienok žalobcu, ktoré neboli podpísané žalovanou. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil v
zmysle § 255 ods. 2 Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a keďže úspešnej žalovanej žiadne trovy

nevznikli, tak jej nárok náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu až do doby vrátenia
poskytnutých finančných prostriedkov. Má nárok na úrok vo výške 32% ročne, ktorý bol dohodnutý v
zmluve o úvere. Považuje tento úrok za primeraný a v súlade s dobrými mravmi. V danom období
podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými
nebankovými subjektmi pri tom istom druhu finančných produktov. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o

úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom
2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných
do 31. mája 2014. Je zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie
zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vyhovujúci výrok pre absenciu
odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 25

eur, poplatku v sume 133,28 eura, poplatku za upomienky v sume 44 eur, úroku z 200 eur od 03.12.2012
do 19.12.2012 v sume 2,81 eura, zo 167 eur od 20.12.2012 do 15.01.2013 v sume 3,81 eura, zo 134 eur
od 16.01.2013 do 20.02.2013 v sume 4,11 eura, zo 101 eur od 21.02.2013 do 21.08.2013 v sume 16,03
eura, z 81 eur od 22.08.2013 do 22.10.2013 v sume 4,33 eura, z 61 eur od 23.10.2013 do 20.01.2014
v sume 4,76 eura, z 35 eur od 21.01.2014 do 21.01.2015 v sume 11,20 eura a z 25 eur od 22.01.2015

do zaplatenia a úrok z omeškania 5 % ročne z 168,28 eura od 21.02.2014 do 21.01.2015 v sume 7,70
eura a 158,28 eura od 22.01.2015 do zaplatenia. Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej
veci vykonaným dokazovaním preukázané, že strany sporu dňa 03.12.2012 uzatvorili Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca, ako veriteľ, pri jej podpise zaviazal poskytnúť žalovanej úver
v hotovosti v sume 200 eur a žalovaná sa zaviazala tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spojené s úverom vo výške 196 eur, t. j. zaplatiť celkovú sumu 396 eur do v 12-tich mesačných
splátkach po 33 eur počnúc dňom 23.12.2012. RPMN bolo stanovené na 309,86 %. Na základe žiadosti
o úpravu splátkového kalendára s formou posunutia splátky zo dňa 15.08.2013 sa účastníci zmluvného
vzťahu dohodli na odložení splátok o 60 dní tak, aby dátum prvej posunutej splátky bol 16.09.2013.
V prípade porušenia podmienok tejto zmluvy v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa

žalovaná zaviazala uhradiť poplatok za zaslanie upomienok celkom vo výške 44 eur. Žalovaná z titulu
úveru uhradila žalobcovi sumu 175 eur. Súd prvej inštancie rozhodol preskúmavaným rozsudkom.6. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

7. Podľa § 52 ods. 1 OZ platného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

14. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L
095,21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky z právnych aktov
Európskych spoločenstiev a Európskej únie a je záväzná pre Slovenskú republiku vstupom do Európskej
únie dňa 01. 05. 2004.

15. V zmysle čl. 4 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej len Smernice, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

16. Podľa čl. 4 ods. 6 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

17. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ).
Obsah dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný
záujemichrešpektovania(Rc88/98)azadobrémravytrebapovažovaťsúhrnspoločenských,kultúrnych
a právnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou

časťou spoločnosti a majú povahu základných. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných
a uznávaných zásad, ktoré zodpovedajú všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so
všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti (3 Cdo 137/2003 NS SR). Za právny úkon,
priečiaci sa dobrým mravom, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiskav spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (3 Cdo
137/2003). Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny
vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

18. V danej veci strany sporu ani nespochybňovali, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú
uzatvorili dňa 03. 12. 2012 bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver, na ktorý dopadá právna úprava
zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v

znení účinnom do 30.04.2014, ako to správne konštatoval i súd prvej inštancie, a ktorý zároveň citoval
i na vec sa vzťahujúce ustanovenia tohto zákona. Dospel k záveru, že predmetná zmluva na základe
ktorej poskytol žalobca úver žalovanej vo výške 200 eur s poplatkom vo výške 196 eur (396 eur spolu) je
v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom k neprimeranej výške odplaty, ktorá činí 98% ročne. Dojednanie
o tejto odplate je v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 OZ je neplatné.

19. Odvolací súd dospel k totožnému záveru, že v prejednávanej veci zmluva o spotrebiteľskom úvere
je postihnutá čiastočnou neplatnosťou v častiach týkajúcich sa úroku, RPMN a poplatku za upomienky
v zmysle § 39 OZ pre ich rozpor s dobrými mravmi. Úroky dohodnuté pri poskytovaní úveru predstavujú
odmenuzaužívaniepožičanejistiny.Občianskyzákonníkaaniinéprávnepredpisyvýslovnenestanovia,
do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška

úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 OZ. Pri
posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými
mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na
úvahe súdu. Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky pre použite § 3 ods. 1 OZ, je vždy potrebné
urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Dobrými

mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych
a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi
a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť,
vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú
povahu základných noriem. Je nepochybné, že dojednané neprimerane vysoké úroky sú všeobecne

považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a
preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, ako to už ustálila i doterajšia rozhodovacia prax

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

20. V preskúmavanej veci ide o takýto prípad, keď úroková miera 98 % dohodnutá medzi stranami
sporu v predmetnej zmluve o úvere v decembri 2013 viac ako 9-násobne prevyšovala odplatu za
spotrebiteľské úvery do 1 roka požadovanú bankami, ktorá v danom čase a v obdobných prípadoch

2013 činila 10,58%. Niet pochýb, že tak podstatne prevyšovala obvyklú úrokovú mieru, z ktorého zistenia
je potrebné vyvodiť právny záver o neplatnosti tohto ujedania pre rozpor s dobrými mravmi podľa
§ 39 OZ a ako také nemôže požívať súdnu ochranu, pričom súd je povinný v každom jednotlivom
prípade posúdiť, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými
mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten

veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie
poskytnutej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Preto
zmluvné úroky za poskytnutý úver dojednané v posudzovanej zmluve o úvere sú pre neprimeranosť v
rozpore s dobrými mravmi, v tejto časti je zmluva neplatná, a preto úver je nutné posúdiť ako bezúročný.
Rovnaký záver je nutné vyvodiť i vo vzťahu k výške RPMN dohodnutej v zmluve v rozsahu 309,86 %

a je nepochybne rovnako v rozpore s dobrými mravmi a sankciovaná neplatnosťou. Zvlášť posudzujúc
ju i v kontexte s Dohodou o plnení v splátkach uzavretou stranami sporu v rovnaký deň ako Zmluva
o spotrebiteľskom úvere, v ktorej bola RPMN stanovená už v rozsahu 309,86 % ročne. Takýto údaj
o RPMN a jeho zmene boli tak pre žalovanú ako spotrebiteľa zavádzajúce, neprehľadné a postup
žalobcu bol rozporný so zásadami poctivého obchodného styku keď vykazoval znaky nekalej obchodnej

praktiky, na čo poukázalo i Rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 07.06.2016
č. GUV-709/2016. S ohľadom na neplatnosť týchto ujednaní tak zmluva o úvere je bezúročná a bez
poplatkov, z ktorého dôvodu žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi len sumu 200 eur, ktorá jej
bola poskytnutá z titulu úveru.21. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

24. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti.
Jeho podstatou je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Bezdôvodné

obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor
niekohoiného,apretonavzniktohtozáväzkovéhoprávnehovzťahusanevyžadujeexistenciazavinenia,
ani existencia protiprávneho úkonu. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je
vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku
došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bolo

bezdôvodné obohatenie získané, a ak ho nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Povinným subjektom
je ten, kto bezdôvodné obohatenie získal. Všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia je
zakotvenávust.§451ods.1OZakonkrétneskutkovépodstatyzákonuvádzav§ 451ods.2a§454OZ.
Medzi tieto patrí: a/ plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho
dôvodu na plnenie vedeli alebo nie, b/ plnenie z neplatného právneho úkonu, c/ plnenie z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, d/ majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a e/ bezdôvodné plnenie
za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal.

25. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, a preto odvolací súd

napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane
rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a v danom prípade úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v

priebehu odvolacieho konania jej žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu článku 4.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).