Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. august 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313218521
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4313218521.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.

o., Bratislava, Pajstúnska 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, substitučne zast. advokátom Mgr. Lucia Kostolanská, bytom Bratislava,
Pajštúnska 5, proti žalovanému: O. N., D.. XX.XX.XXXX, N. U. W. XXXX/X, U., o zaplatenie 323,34 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 323,34

Eur na tom skutkovom základe, že mu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa
24.03.2011 medzi postupcom - Slovenskou sporiteľňou, a. s., a ním postúpená pohľadávka voči
žalovanému. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že jeho právny predchodca a žalovaný uzatvorili
dňa21.02.2007zmluvuč.XXXXXXXXX,ktorejsúčasťouboliajvšeobecnéobchodnépodmienkyvznení
dodatkov, s tým, že na základe takejto zmluvy Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovanému peňažné
prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, ako aj podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené

v zmluve, ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru žalobcu zmluva obsahuje
všetky zákonné znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle Obchodného zákonníka, ako
aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia
predstavuje sumu 1.599,52 Eur a pozostáva jednak z istiny vo výške 1.463,06 Eur, ako aj úrokov z
omeškania vo výške 136,46 Eur. Sumu 136,46 Eur, ktorá predstavuje úrok z omeškania si však žalobca
v tomto konaní neuplatňuje, pričom právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške
663,88 Eur, ktorý mal splácať v mesačných splátkach vo výške 19,02 Eur splatných vždy k 20. dňu v

mesiaci. On si uplatňuje len splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.02.2012 v počte 17, v celkovej
výške 323,34 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.05.2011 do 20.02.2012 boli splatné dňa 10.05.2011,
kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

2. O tomto nároku bolo rozhodnuté platobným rozkazom zo dňa 14.03.2014, ktorý sa však žalovanému
nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto súd takýto platobný rozkaz uznesením zo dňa 09.12.2014
zrušil, pričom takéto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2015.

3. Žalovaný napriek tomu, že mu bola žaloba doručená formou fikcie doručenia sa k podanej žalobe
nevyjadril a dňa 22.09.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane žalovaného,
a to Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov - občianske združenie. Po takomto vstupe bolorozhodnuté uznesením zo dňa 03.06.2015, pričom súd vyhovel námietke neprípustnosti vstupu takéhoto
občianskeho združenia, ktorú podal právny zástupca žalobcu. Proti predmetnému uzneseniu bolo
podané odvolanie zo strany vedľajšieho účastníka a odvolací súd následne uznesením zo dňa

31.05.2018 zrušil takéto rozhodnutie s odôvodnením, že v súčasnej dobe už neexistuje inštitút
vedľajšieho účastníka pretože zaniklo jeho postavenie a to s poukazom na prijatie Civilného sporového
poriadku, ktorý je účinný od 01.07.2016.

4. Následne na prejednanie veci súd nariadil pojednávania na ktorých právny zástupca žalobcu uviedol,

že sa pokúšali kontaktovať žalovaného, podarilo sa však kontaktovať len jeho manželku, ktorá prisľúbila
splácať dlh formou splátky, avšak od podania žaloby sa nepodarilo kontaktovať so žalovaným. Žalobca
zotrval na podanej žalobe, pričom žalovaný nevykonal od podania žaloby žiadnu úhradu s tým, že
trval aj na vyjadrení zo dňa 13.07.2018, ktorým špecifikoval svoj uplatnený nárok. Poukázal tiež na
skutočnosť, že konečná splatnosť úveru bola dojednaná k 20.02.2012, pričom mimoriadna splatnosť
úveru bola vyhlásená k 10.05.2011. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, tak tie boli vyčíslené z

jednotlivých splátok, pričom podľa názoru právneho zástupcu žalobcu je potrebné považovať tvrdenia
žalobcu za nesporné, pretože žalovaný nepoprel uplatnený nárok, a to s poukazom na § 151 CSP. Pokiaľ
išlo o predbežné právne posúdenie súdu, tak právny zástupca žalobcu poukázal na ustanovenie § 89
ods. 1 zákona o bankách, z ktorého okrem iného vyplýva, že strany si môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti odchylne od zákona, ak to takýto zákon alebo osobitný predpis výslovne nezakazuje, resp.

nevylučuje. Žalovaná sa nariadených pojednávaní nezúčastnila, a preto súd vykonal pojednávanie v jej
neprítomnosti.

5. Súd následne vykonal dokazovanie, a to prečítaním nasledovných listinných dôkazov: žaloby, zmluvy
o splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky, podací

hárok, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvu o postúpení pohľadávok, prílohu č.
1kzmluveopostúpenípohľadávok,pokusozmier,oznámenieovstupevedľajšiehoúčastníka,námietka
neprípustnosti vedľajšieho účastníka, uznesenie z čl. 85, odvolanie vedľajšieho účastníka, vyjadrenie k
odvolaniuvedľajšiehoúčastníka,potvrdeniezčl.108,úradnýzáznamzčl.109,uznesenieKSNRčl.117,
elektronické podanie žalobcu zo dňa 17.07.2018, prehľad transakcií čl. 138-142, elektronické podanie

žalobcu zo dňa 22.08.2018, elektronické podanie žalobcu zo dňa 20.08.2018, všeobecné obchodné
podmienky, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Právny predchodca žalobcu, a to Slovenská sporiteľňa, uzavrela so žalovaným dňa 21.02.2007
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo

výške 20.000,- SK/663,87 Eur s dojednanou úrokovou sadzbou 18,40 % ročne. Poplatok za správu
úveru bol dojednaný 60,- SK mesačne, výška splátky 573,- SK, splatnosť prvej splátky istiny 20.03.2007,
počet splátok 60, splatnosť splátky k 20. dňu v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola dojednaná
k 20.02.2012. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná 27 %. Súčasťou takejto úverovej
zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky, v ktorých boli upravené bližším spôsobom podrobnejšie

práva a povinnosti zmluvných strán. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.04.2011
oznámil postúpenie pohľadávky žalobcovi, pričom takýto list bol podaný na poštovú prepravu, čo
vyplýva aj z podacieho hárka /čl. 21/ a bol doručovaný žalovanému. V elektronickom podaní zo dňa
17.07.2018 právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že bola uzavretá zmluva o splátkovom
úvere, na základe ktorej bol poskytnutý pôvodným veriteľom žalovanému úver vo výške 20.000,- SK,

čo predstavuje 663,87 Eur. Podľa názoru žalobcu pozostáva pohľadávka, ktorá mu bola postúpená,
zo sumy 1.463,06 Eur, pričom žalovaný dňa 21.02.2007 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške
663,88 Eur, čo vyplýva aj z platobnej histórie s označením „bezhotovostné čerpanie úveru“. Žalovaný
z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 152,16 Eur takým spôsobom, že dňa 20.03.2007
uhradil sumu 489,50 SK, dňa 14.05.2007 - 656,50 SK, dňa 28.05.2007 - 573,- SK, dňa 13.08.2007

- 1.146,- SK, dňa 13.11.2007 - 1.719,- SK, pričom z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná
suma 148,22 Eur a na úrok z omeškania započítaná suma vo výške 3,94 Eur. Poplatky za správu
účtu a poplatky za upomienky v celkovej výške 203,13 Eur boli v platobnej histórii označované ako
„zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“ s tým, že zmluvný úrok v celkovej výške 744,28 Eur je v platobnej
histórii označený ako „zaúčtovanie riadnych úrokov z kapitalizáciou“. Z uvedených dôvodov tak istina

predstavuje súčet položiek: bezhotovostné čerpanie úveru + zaúčtovanie poplatkov s kapitalizáciou +
zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou - úhrady žalovaného započítané na istinu. Preto si žalobca
uplatňuje splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.02.2012 v počte 17, v celkovej výške 323,34 Eur.
Z prehľadu transakcií /čl. 138-142/ vyplývajú jednotlivé účtovné operácie, a to vrátane bezhotovostnéhočerpania úveru vo výške 20.000,- SK, ako aj vykonaných úhrad a spôsob započítania takýchto úhrad
zo strany žalovaného. Elektronickým podaním zo dňa 20.08.2018 právny zástupca žalobcu uviedol,
že pokiaľ ide o aktívny legitimáciu žalobcu, tak v konaní predložili relevantné oznámenie postupcu

žalovanému o postúpení pohľadávky, ktoré spolu s podacími hárkami preukazujú odoslanie takýchto
písomností žalovanému, čím zakladajú aktívnu legitimáciu a súd musí z takýchto oznámení vychádzať.
Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, tak žalobca zastáva
názor, že aktívnu legitimáciu preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky s tým, že takéto
ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, pretože je

so systematického zaradenia zrejmé, že účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového
tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za
splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona tak nevyplýva, že by
podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky. Poukázal tiež na rozhodovaciu prax všeobecných súdov na území SR. Podľa jeho
názoru § 92 ods. 8 nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto

prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi nie je podmienkou pre
platné postúpenie pohľadávky s tým, že nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie
vyplývajúce zo zákona o bankách, avšak nie sankcia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok.
Vzhľadom k uvedenému je tak zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane

jeho príslušenstva. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie § 89 ods. 1, ako aj bod 19.16 všeobecných
obchodných podmienok, z ktorých vyplýva, že klient výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, pričom zákonné ustanovenie zákona o bankách
pripúšťa úpravu vzťahu medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona. S tým sa
stotožnila aj rozhodovacia prax všeobecných súdov, pretože zákon o bankách umožňuje zmluvným

stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od predmetného zákona a takéto predmetné ustanovenie
obchodných podmienok je v súlade s ustanovením Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, tak právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom
mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca, a to podaním zo dňa 20.04.2011 označeným ako oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, k čomu došlo ku dňu 20.04.2011 a to aj s dodržaním lehoty

podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je
možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach a v dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva
splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia, pričom táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku
alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle
veriteľa. Z uvedených dôvodov tak vyhlásenie mimoriadnej splatnosti postupcom nie je podmienkou pre

platné postúpenie pohľadávky, pričom k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil žalobca a to
po postúpení predmetnej pohľadávky. Právny zástupca žalobcu zároveň predložil všeobecné obchodné
podmienky.

7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva

o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 2 písm. a/, b/, zákona č. 258/2001 zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov, naúčelytohtozákona
sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.9. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, veriteľom je fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3)
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

10. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celomrozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

14. Z vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzavreli s prihliadnutím na dohodnuté zmluvné podmienky zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa ten zaviazal
splácať mesačnou splátkou a následne žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne
a včas. Súd mal tiež za preukázané, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní takejto zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je známe súdu z jeho činnosti ako banka,

a žalovaný uzatváral takúto zmluvu ako spotrebiteľ v zmysle § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, pretože v konaní nebolo preukázané, že by mu finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon
povolania, zamestnania alebo podnikateľskú činnosť. Okrem toho, dôkazné bremeno o tom, že by
finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému na výkon povolania, zamestnania alebo podnikateľskú
činnosť zaťažuje žalobcu, ten však takéto dôkazné bremeno neuniesol a takéto skutočnosti ani netvrdil.

Z uvedených dôvodov tak medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah, pričom vzhľadom
na charakter a podmienky úveru išlo o spotrebiteľský úver, tak ako ho definuje § 2 písm. a/ zákon
č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Súd následne preskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, a to, či
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože právny predchodca žalobcu, ktorý postupoval takúto
pohľadávku, bola banka a pri postúpení pohľadávky okrem všeobecnej úpravy podľa § 524 ods. 1,2

Občianskeho zákonníka bolo potrebné aplikovať aj osobitnú úpravu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
„ Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť
svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu
prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca

2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017). Súd sa preto zaoberal otázkou, či postúpením pohľadávky na žalobcu
došlo zákonným spôsobom tak, ako to vyžadujú uvedené právne predpisy, a teda či postúpenie bolo
platné a žalobca je tak vecne legitimovaný na podanie žaloby. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu, tak tým
treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, ktoré sa uplatňuje v súdnom konaní a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti.

Ako vyplýva z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, tak banka môže postúpiť pohľadávku inej
osobe buď so súhlasom klienta alebo aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že klienta písomne
vyzvala na plnenie a klient je napriek tejto výzve v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní.
Pre platné postúpenie pohľadávky banky, musia byť tiež kumulatívne splnené nasledovné podmienky,
ktoré vyplývajú z uvedeného zákonného ustanovenia: pohľadávka banky musí byť splatná a predchádza

jej výzva a omeškanie klienta nepretržite dlhšie ako 90 dní so splnením čo i len časti peňažného
záväzku. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských
veciach je takéto postúpenie v rozpore so zákonom. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie všetkých
zákonných podmienok uvedených v predmetnom ustanovení zákona o bankách pre platné postúpenie
pohľadávky, pretože nebola preukázaná existencia výzvy zo strany právneho predchodcu žalobcu,

ktorou by vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy ako aj jej účinné doručenie a splnenie takejto
podmienky z hľadiska posúdenia platnosti postúpenia pohľadávky mimoriadne dôležité, nakoľko až
keď sa takáto výzva dostane do sféry dispozície dlžníka, ten je následne po dobu dlhšie ako 90 dní
v omeškaní, až potom je pohľadávka banky spôsobilá na postúpenie. Do tohto časového okamihu
takáto pohľadávka nemôže byť postúpená. Okrem toho právny predchodca žalobcu nezosplatnil úver

napriek tomu, že došlo k porušeniu zmluvných povinností, a ten zosplatnil až samotný žalobca, pričom
v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže byť postúpená len zosplatnená pohľadávka.
Keďže žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre takéto postúpenie pohľadávky, možno
tak konštatovať, že postúpenie pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu, ako postupcom, a
žalobcom, ako postupníkom, je neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka

a z uvedených dôvodov tak žalobca nie je aktívne a vecne legitimovaný. Preto súd žalobu z dôvodu
nedostatku aktívnej a vecnej legitimácie zamietol v celom rozsahu. Zároveň pokiaľ ide o dojednanie a
to v článku 19.16 všeobecných obchodných podmienok, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku
a klient súhlasí s takýmto postúpením, tak je potrebné uviesť, že takéto dojednanie je neprijateľnouzmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný sa vopred
vzdával svojich práv s tým, že takéto dojednanie by umožňovalo právnemu predchodcovi žalobcu
akýmkoľvek spôsobom a kedykoľvek postúpiť takúto pohľadávku bez súhlasu žalovaného a zároveň je

takéto dojednanie aj v rozpore s § 92 ods. 7 zákona o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere
v dôsledku čoho je neplatné aj s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o
argumentáciu žalobcu, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách súvisí s bankovým tajomstvom
tak je pravdou, že je súčasťou 13 časti zákona o bankách, ktoré upravuje bankové tajomstvo avšak
nepostačuje vychádzať z jej zaradenia do konkrétnej časti zákona ale nevyhnutným je práve posúdenie,

či posudzovaná úprava reguluje správanie subjektov verejného práva alebo aj súkromného práva. V
súlade s právnym názorom vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR súd má za to, že takéto
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno aplikovať len na bankové tajomstvo ale je potrebné
ho aplikovať aj ako podmienku platnosti pre postúpenie pohľadávky banky iným súkromnoprávnym
subjektom.

15.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,pričomajkeďbolžalovanýúspešnývkonaní
v celom rozsahu, tak žiadne trovy konania mu nevznikli a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov
konania proti žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).