Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/126/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207211638
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1207211638.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom v právnej veci

navrhovateľa: Ing. L. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. H. Č.. XXXX/XX, L., zast. SLOV- LEGAL
s.r.o., IČO: 36 863 157, so sídlom Dobrovičova 16, Bratislava, proti odporcovi: GTS Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 795 662, so sídlom Eisteinova 24, Bratislava, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska
kancelária, IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume 62.378,01 €, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Súd konanie zastavuje v časti zaplatenia mzdy za február, marec a apríl 2007.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu 3.842,18 € titulom úhrady súdneho poplatku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27. 04. 2007 domáhal, aby súd určil, že
výpoveď daná navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 22. 01. 2007 je neplatná, pracovný pomer medzi
navrhovateľomaodporcomtrvá,odporcoviuložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľovititulomnáhradymzdy
vo výške priemerného mesačného zárobku sumu 15.379,12 eur (463.311,30 Sk) od 28. 02. 2007 za
každý jeden mesiac až do času, keď mu zamestnávateľ (odporca) umožní pokračovať v práci, ďalej
titulom rozdielu vo vyplatenej mzde za mesiace august a september 2005 sumu 2.363,97 eur (71.217,-
Sk) s úrokom z omeškania vo výške 6 % p.a. zo sumy 969,83 eur (29.217,- Sk) od 09. 09. 2005 do

58C/126/2007-984
IČS: 1207211638

zaplatenia a 6 % p.a. zo sumy 1.394,14 eur (42.000,- Sk) od 09. 10. 2005 do zaplatenia a povinnosť
nahradiť trovy konania.

V návrhu uviedol, že jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.10. 2001 bol listom

zo dňa 22.01.2007, označeným ako Skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zrušený a končí dňa 30. 04. 2007. Výpoveď však považuje
za neplatnú pre jej účelovosť, porušenie a obchádzanie základných zásad a zákonných ustanovení
Zákonníka práce.Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 29. 05. 2007, ktorým žiadal návrh ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a odporcovi priznať náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení

uviedol, že v spoločnosti odporcu došlo k organizačným zmenám, v dôsledku ktorých bola funkcia
generálneho riaditeľa zrušená a navrhovateľovi bol doručený návrh dohody o skončení pracovného
pomeru, podpis ktorej navrhovateľ podmieňoval absolútne neprijateľnými finančnými nárokmi. Okrem
toho bol navrhovateľ podozrivý aj zo závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to netransparentným
uzatváraním obstarávacích zmlúv a vyplácaním sprostredkovateľských odmien, nevyúčtovaním

cestovných náhrad, ako i vyberaním relatívne vysokých finančných čiastok z pokladne spoločnosti.
Odporca pri rozväzovaní pracovného pomeru postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami
Zákonníka práce, a po tom ako, nedospeli s navrhovateľom k uzatvoreniu dohody o skončení
pracovného pomeru, bolo navrhovateľovi ponúknuté jediné voľné pracovné miesto v spoločnosti
odporcu, a to pozícia "Hotline Operator Retail," ktorú navrhovateľ odmietol. Ešte toho istého dňa mu
bolo doručené zrušenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce.

Okresný súd Bratislava II, medzitýmnym rozsudkom zo dňa 14. 10. 2008, č. k. 58C/126/2007-393 určil,
že výpoveď daná navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 22. 01. 2007 je neplatná, pracovný pomer
medzi navrhovateľom a odporcom trvá a v časti o zaplatenie 2.363,97 eur (71.217,- Sk) a úroku z
omeškania vo výške 6 % p.a. zo sumy 969,83 eur (29.217,- Sk) od 09. 09. 2005 do zaplatenia a 6 %

p.a. zo sumy 1.394,14 eur (42.000,- Sk) od 09. 10. 2005 do zaplatenia, konanie zastavil. V odôvodnení
rozhodnutia súd uviedol, že výpoveď daná navrhovateľovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z
dôvodu nadbytočnosti zamestnanca bola síce riadne skutkovo vymedzená výpovedným dôvodom, bola
aj riadne doručená do vlastných rúk dňa 22. 01. 2007 so zachovaním dĺžky výpovednej doby, no v konaní
nebolo preukázané, že odporca ako zamestnávateľ nemal možnosť odporcu ako zamestnanca ďalej

zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté, ako miesto výkonu práce, čím nebola splnená jedna z
hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede. Konštatoval, že odporca mal možnosť navrhovateľa v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ďalej zamestnávať, a to nielen na pozícii „Hotline
Operator retail“, ktorú navrhovateľ ako pre neho nevhodnú odmietol, ale mal vytvorené aj pracovné
miesto projektového manažéra, ktoré v čase výpovede danej navrhovateľovi, obsadené nemal. Tvrdenie

odporcu o tom, že miesto projektového manažéra bolo platne obsadené podpísaním akceptačného
listu, ktorý obsahoval podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, pánom Š. dňa 20. 12. 2006, nepovažoval
za relevantné. V akceptačnom liste zo dňa 20. 12. 2006 bolo uvedené, že „dátum nástupu do práce
bude dohodnutý dodatočne“, pričom je zrejmé, že najneskorším dňom nástupu do práce, by bol deň
nasledujúci po dni uplynutia výpovednej doby pána Š. u predchádzajúceho zamestnávateľa, t. j. 01. 03.

2007, alebo
58C/126/2007-985
IČS: 1207211638

aj skôr, ak by tento pracovný pomer skončil dohodou, čo sa napokon stalo a pracovný pomer vznikol

dňa 15. 02. 2007.

Proti výroku medzitýmneho rozsudku, ktorým bola určená neplatnosť výpovede danej navrhovateľovi
a trvanie pracovného pomeru medzi účastníkmi konania, podal odporca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa tak,

že návrh navrhovateľa zamietne, prípadne, aby v časti určenia trvania pracovného pomeru zmenil
rozsudok tak, že rozhodne o jeho skončení dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Odvolanie odôvodnil
tým, že prvostupňový súd napriek správne a úplne vykonanému dokazovaniu vec nesprávne právne
posúdil, keď rozhodol, že pozícia projektového manažéra bola v čase skončenia pracovného pomeru s
navrhovateľom voľná. Táto pracovná pozícia u odporcu voľná nebola, nakoľko akceptačný úkon z 20.

12. 2006 je nepochybne právnym úkonom zaväzujúcim odporcu. Akceptačný list spolu s následnými
prejavmi vôle a dojednaniami p. Š. a odporcu obsahujú podľa neho všetky podstatné náležitosti
pracovnej zmluvy, pričom ústne bol dohodnutý aj deň nástupu do práce. Ak by aj akceptačný list
nebol pracovnou zmluvou, je zrejmé, že týmto došlo v rámci predzmluvných vzťahov medzi odporcom
a pánom Š. k vzniku pracovnoprávneho vzťahu, ktorým boli strany viazané. Ak by aj akceptačný

list pracovnoprávny pomer nezaložil, je nepochybné, že je platným a záväzným právnym úkonom
odporcu (napr. zmluva o budúcej zmluve), ktorý súd nemôže ignorovať. Ak mal odporca ohľadom
miesta projektového manažéra platný záväzok, nebolo možné uzavrieť, že mal toto miesto ponúknuť
navrhovateľovi. V prípade záveru trvania pracovného pomeru medzi účastníkmi konania, mal súdrozhodnúť o skončení pracovného pomeru ku dňu právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko od odporcu
nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa aj naďalej zamestnával na pozícii generálneho
riaditeľa, ktorá od januára 2007 v organizačnej štruktúre odporcu neexistuje.

Na základe odporcom podaného odvolania voči vyhovujúcej časti medzitýmneho rozsudku Krajský súd
v Bratislave rozsudkom zo dňa 29. 09. 2009, č. k. 5Co/170/2009-432 rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov uvedených súdom
prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., s odôvodnením rozhodnutia ktorého sa v celom

rozsahu stotožnil. Rovnako aj podľa odvolacieho súdu bolo pracovné miesto projektového manažéra
u odporcu, v čase výpovede danej navrhovateľovi, voľné, a malo byť navrhovateľovi v rámci tzv.
ponukovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ako ponuka inej vhodnej práce,
ponúknuté pred tým, než bol pracovný pomer medzi účastníkmi konania skončený výpoveďou zo strany
zamestnávateľa. Až odmietnutím takejto ponuky zo strany zamestnanca by v zmysle ust. § 63 ods. 2
písm. b) Zákonníka práce boli splnené predpoklady platného skončenia pracovného pomeru výpoveďou

podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Vo vzťahu k alternatívnemu návrhu odporcu na vyslovenie trvania
pracovného pomeru len do právoplatnosti rozhodnutia súdu, odvolací súd uviedol, že tohto práva sa
môže domáhať zamestnávateľ, a to buď samostatným návrhom na začatie konania, alebo uplatnením
vzájomného návrhu v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, podanie ktorého je
však v odvolacom konaní vylúčené (§ 216 ods. 1, § 97 O.s.p.).

Na základe podnetu odporcu, bolo dňa 30. 08. 2010 podané generálnym prokurátorom mimoriadne
dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. 10. 2008, č. k. 58C/126/2007-393 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 09. 2009,
58C/126/2007-986

IČS: 1207211638

č. k. 5Co/170/2009-432, a to v časti výroku, v ktorom súd určil, že výpoveď daná navrhovateľovi listom
odporcu zo dňa 22. 01. 2007 je neplatná a pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá.
Generálny prokurátor nesúhlasil s názorom súdov oboch stupňov, podľa ktorého, aby bola pracovná

pozícia považovaná za obsadenú, je potrebné mať na túto pozíciu uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa
príslušných ustanovení Zákonníka práce. Namietal záver súdu prvého stupňa, že ani akceptačný list
a ani ďalšie ústne dojednania a prejavy vôle medzi pánom Š. a odporcom nemožno považovať za
právne záväzné, pretože Zákonník práce tzv. akceptačný list pojmovo nezahŕňa a rovnako nesúhlasil aj
s doplnením odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že tieto právne úkony nemožno považovať za právne

záväzné aj preto, lebo podľa jeho názoru pracovnoprávne predpisy sú založené na princípe „čo nie je
dovolené, je zakázané“, čo sa má prejavovať najmä v ust. § 18 ZP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30. 03. 2011, č. k. 3 M Cdo 14/2010-512
mimoriadne dovolanie zamietol. Poukázal na to, že akceptačný list nepotvrdil založenie pracovného

pomeru dňom 20. 12. 2006, iba deklaroval zámer (úmysel) potencionálneho zamestnávateľa, existujúci
ku dňu jeho vyhotovenia, založiť v budúcnosti pracovný pomer s C. Š. ako potencionálnym
zamestnancom. Zreteľne sa v ňom uvádza, že akceptačný list nie je pracovnou zmluvou. Zhodne so
závermi súdov nižšieho stupňa uzavrel, že odporca nepreukázal, že ku dňu vystavenia akceptačného
listu došlo medzi ním a C. Š. k dohode o dni nástupu do práce u odporcu, a k tomuto dňu nebola

medzi odporcom a C. Š. uzatvorená pracovná zmluva. Preto ani pred uzatvorením pracovnej zmluvy
(t. j. pred 14. 02. 2007) nemohol medzi C. Š. a odporcom vzniknúť pracovnoprávny vzťah (či už na
základe akceptačného listu alebo inak) a akceptačný list nemohol vyvolať pracovnoprávne účinky, ani
v zmysle obsadenia pracovného miesta „projektový manažér“. Záverom dovolací súd dodal, že pokiaľ
určité pracovné miesto ku dňu dania výpovede zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce nebolo obsadené na základe pracovnej zmluvy, zostáva voľným pracovným miestom, na ktorom
má zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), aj v
prípade, že zamestnávateľ už pred uvedeným dňom vo vzťahu k tomuto pracovnému miestu písomne
(„v akceptačnom liste“) potvrdil niektorému uchádzačovi o zamestnanie zámer obsadiť ním v budúcnosti
predmetné pracovné miesto.

Po právoplatnom určení neplatnosti výpovede danej navrhovateľovi odporcom ako zamestnávateľom,
predmetom ďalšieho konania ostal nárok navrhovateľa na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia
pracovného pomeru.Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako
aj výpoveďou navrhovateľa a prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, z ktorých zistil

nasledovný skutkový stav veci:

Medzitýmnym rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14. 10. 2008, č. k. 58C/126/2007-393, potvrdeným
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 09. 2009, č. k. 5Co/170/2009-432 a na základe
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 30. 03. 2011, č. k. 3 M Cdo 14/2010-512, bolo určené, že výpoveď daná navrhovateľovi listom
odporcu zo dňa 22. 01. 2007 je neplatná a pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá.
Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18. 11. 2009.
58C/126/2007-987
IČS: 1207211638

Pôvodne podaným návrhom si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu mzdy vo výške priemerného
zárobku,t.j.vsume15.379,12eur(463.311,30Sk)od28.02.2007,zakaždýmesiacaždočasu,kedymu
odporca umožní pokračovať v práci. Pri výpočte pritom vychádzal z priemerného hodinového zárobku
v sume 88,90 eur/hod. (2.678,10 Sk/hod.).

V priebehu konania došlo zo strany navrhovateľa k viacerým zmenám návrhu na začatie konania.

V podaní doručenom súdu dňa 20. 05. 2011 navrhovateľ uviedol, že odporca mu po podaní žaloby
dobrovoľne uhradil aj mzdu za mesiace február, marec a apríl 2007, na základe čoho berie žalobu späť
v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy za obdobie od 28. 02. 2007 do 30. 04. 2007. Súčasne

uvedeným podaním rozšíril žalobný petit o presne špecifikované úroky z omeškania (z jednotlivých súm
vyčíslenejnáhradymzdy),ktorépôvodnýmnávrhomnazačatiekonaniauplatnenéneboli.Vpredmetnom
podaní zároveň uviedol, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v tejto veci mu síce bolo zo strany
odporcu formálne umožnené nastúpiť do zamestnania dňa 07. 12. 2009, avšak ihneď po nástupe do
zamestnaniadňa07.12.2009bolnavrhovateľizolovanývzasadačke,bolmuzabránenýstyksostatnými

zamestnancami a následne bolo navrhovateľovi opäť účelne doručené skončenie pracovného pomeru
výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 Písm. b) Zákonníka práce, a to na základe
pôvodného rozhodnutia predstavenstva spoločnosti zo dňa 18. 01. 2007, a oznámenie o prekážkach
v práci na strane zamestnávateľa v súlade s § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Navrhovateľ bol následne
vykázaný z priestorov odporcu, čím mu bol znemožnený akýkoľvek faktický výkon práce. Navrhovateľovi

nebola zo strany odporcu uhradená náhrada mzdy za obdobie od 01. 05. 2007 až do 18. 11. 2009, a
to vo výške priemerného zárobku vo výške 15.379,12 eur a za mesiac november 2009 alikvótna časť v
sume 9.245,60 eur. Záverom zhrnul, že voči odporcovi si uplatňuje náhradu mzdy vo výške priemerného
zárobku, t. j. sumu vo výške 15.379,12 eur, od 01. 05. 2007 za každý jeden mesiac až do dňa 19. 11.
2009, keď mu zamestnávateľ umožnil pokračovať v práci, teda celkovú sumu 470.619,20 eur spolu s

presne špecifikovaným úrokom z omeškania.

V zmysle posledne navrhovanej zmeny návrhu na začatie konania, a to podaním doručeným súdu dňa
14. 05. 2012, sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia náhrady mzdy vo výške priemerného
zárobku, t. j. v sume 13.178,69 eur od 01. 05. 2007 za každý jeden mesiac až do dňa 18. 11. 2009

(vrátane), teda spolu celkovú sumu 403.926,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 20. 05. 2008 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 20. 05. 2008 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 20. 05. 2008 do zaplatenia,

8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 20. 05. 2008 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 20. 05. 2008 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 20. 05. 2008 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 20. 05. 2008 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 20. 05. 2008 do zaplatenia,

8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 20. 05. 2009 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 20. 05. 2009 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 20. 05. 2008 do zaplatenia,
58C/126/2007-988IČS: 1207211638

8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 20. 05. 2009 do zaplatenia,

8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 06. 2008 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 07. 2008 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 08. 2008 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 09. 2008 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 10. 2008 do zaplatenia,

7,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 11. 2008 do zaplatenia,
6,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 12. 2008 do zaplatenia,
10,5 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 01. 2009 do zaplatenia,
10 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 02. 2009 do zaplatenia,
10 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 03. 2009 do zaplatenia,
9,25 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 04. 2009 do zaplatenia,

9,25 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 05. 2009 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 06. 2009 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 07. 2009 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 08. 2009 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 09. 2009 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 10. 2009 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 13.178,69 eur od 09. 11. 2009 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 8.566,15 eur od 09. 12. 2009 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, a náhrady trov konaniam do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd pripustil zmenu žalobného návrhu vo vyššie uvedenom znení uznesením vyhláseným na
pojednávaní súdu konanom dňa 22. 01. 2013.

Z listu zo dňa 28. 02. 2007, odporcovi preukázateľne doručeného dňa 28. 02. 2007, vyplýva, že
navrhovateľ oznámil odporcovi, že výpoveď zo dňa 22. 01. 2007 považuje za neplatnú a trvá na

ďalšom zamestnávaní a súčasne žiada, aby mu odporca až do doby, kým súd nerozhodne o skončení
pracovného pomeru alebo neplatnosti výpovede, poskytoval náhradu mzdy a odmien podľa dodatku k
pracovnej zmluve zo dňa 10. 08. 2005.

Podľa čl. 2.1. Pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 15. 10. 2001 v

znení Dodatku č. 5 k pracovnej zmluve zo dňa 10. 08. 2005 (ďalej len „pracovná zmluva“) základný plat
vedúceho pracovníka počas obdobia platnosti tohto dodatku nebude menej ako 3.000.000 SKK ročne
a spoločnosť ho bude vedúcemu pracovníkovi vyplácať najneskôr na 8. deň každého kalendárneho
mesiaca (alebo ak takýto deň nie je pracovným alebo bankovým dňom, v nasledujúci pracovný alebo
bankový deň bezprostredne nasledujúci po ňom).

Podľa čl. 2.2. veta prvá a druhá pracovnej zmluvy vedúci pracovník má nárok na prémiu zarobenú za
každéfiškálneštvrťročnéodmeňovacieobdobie(ďalejlen„odmeňovacieobdobie“)nazákladeskutočnej
úrovne dosiahnutých výkonnostných cieľov stanovených GTS, alebo ak nie je možné určiť skutočnú
úroveň výkonnosti, na základe jej odhadu, pod podmienkou, že vedci pracovník zostane zamestnaný v

spoločnosti počas celého takéhoto odmeňovacieho obdobia. Spoločnosť zaplatí vedúcemu pracovníkovi
takúto prémiu so splatnosťou do šesťdesiatich (60) dní od skončenia príslušného odmeňovacieho
obdobia
58C/126/2007-987
IČS: 1207211638

jednorazovou paušálnou platbou vo výške pätnástich percent (15 %) základného platu vedúceho
pracovníka počas príslušného odmeňovacieho obdobia.

Z výplatných pások za mesiace október 2006 až december 2006 súd zistil, že tarifný plat navrhovateľa

predstavoval v každom z uvedených mesiacov sumu 8.298,48 eur (250.000,- Sk) s tým, že v mesiaci
november 2006 bol navrhovateľovi vyplatený aj štvrťročný bonus vo výške 14.220,27 eur (428.400,- Sk).
V mesiaci október 2006 navrhovateľ odpracoval 20 dní, v mesiaci november 2006 19 dní a v mesiaci
december 2006 mal odpracovaných 16 dní.Odporca v podaní zo dňa 06. 06. 2011 žiadal, aby súd navrhovateľovi nepriznal náhradu mzdy
presahujúcu dobu 9 mesiacov v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce. Svoju žiadosť

odôvodnil tým, že navrhovateľ ako zdravý, profesionálne úspešný, skúsený, odborne a profesijne
zdatný top manažér, človek v najaktívnejšom a najproduktívnejšom veku, a zároveň berúc do úvahy
navrhovateľove teoretické vedomosti, praktické zručnosti, profesijné skúsenosti, ako i jeho osobnostný,
pracovný, manažérsky, ľudský, či iný potenciál, mal a mohol sa v období od 22. 01. 2007 do 18. 11. 2009
zamestnať u iného zamestnávateľa pôsobiaceho v oblasti IT sektora či telekomunikácií, eventuálne mal

a mohol vynaložiť maximálne možné úsilie, aby sa v uvedenom čase uplatnil na pracovnom trhu, resp.
absolvoval čo najviac pracovných pohovorov, a tak čo najefektívnejšie využil svoj pracovný a profesijný
potenciál. Rovnako tak je podľa neho treba prihliadať aj na majetkové a zárobkové pomery odporcu
a tiež jeho manželky a na skutočnosť, že navrhovateľ je od 10. 10. 2002 až do súčasnosti konateľom
obchodnej spoločnosti Slovakia Carrier Services s.r.o. v likvidácii.

Navrhovateľ s uvedeným návrhom odporcu nesúhlasil a v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa
05. 09. 2011 uviedol, že v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce nie je podľa neho daný
žiaden dôvod pre nepriznanie náhrady mzdy navrhovateľovi nad rozsah deviatich mesiacov, ani na jej
prípadné zníženie. Zdôraznil skutočnosť, že odporca fakticky nikdy, a to ani po právoplatnosti súdneho
rozhodnutia, neumožnil navrhovateľovi pokračovať v práci a opätovne mu dal z rovnakého dôvodu

výpoveď, čím hrubým spôsobom ignoroval rozhodnutie súdu. Len z dôvodu nutnosti vynaloženia ďalších
finančných prostriedkov a energie navrhovateľ opätovne danú výpoveď nenapadol žalobou o neplatnosť
výpovede. Aj z uvedených dôvodov označil tvrdenia odporcu o tom, že sa mal a mohol zamestnať u
iného zamestnávateľa, za absurdné. S poukazom na ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce nie je
žiaden právny dôvod na skúmanie iných zárobkových, majetkových pomerov, hmotných či iných hodnôt,

ktorými disponuje navrhovateľ a rozhodujúcim je len príjem za prácu vykonávanú v pracovnom pomere.
K objektívnym dôvodom, pre ktoré sa navrhovateľ do práce nezapojil, patril prebiehajúci súdny spor s
odporcom, ktorý bol pre získanie manažérskej pozície „žalobcu“ prekážkou pre získanie takejto pozície a
rovnakoajnedostatokvoľnýchpracovnýchmiestnarelevantnomtrhuprácezdôvoduhospodárskejkrízy
a zníženia počtu voľných pracovných miest. Aj napriek uvedenému navrhovateľ vyvinul v rozhodnom

období snahu o získanie niektorých pracovných pozícií na trhu práce. Pokiaľ sa týka funkcie konateľa
v spoločnosti Slovakia Carrier Services s.r.o. v likvidácii, tejto sa navrhovateľ vzdal dňa 27. 08. 2010 a
za výkon tejto funkcie nepoberal žiaden príjem.

58C/126/2007-988
IČS: 1207211638

V písomnom čestnom vyhlásení zo dňa 27. 08. 2011 navrhovateľ čestne vyhlásil, že v rozhodnom období
od 01. 05. 2007 do 18. 11. 2009 (vrátane) nebol zamestnaný u žiadneho iného zamestnávateľa, a to z

dôvodu, že odporca mu neumožnil pokračovať v práci, a tiež z dôvodu neúspešného uchádzania sa o
prácu u iného zamestnávateľa. Rovnako vyhlásil, že v uvedenom období nepoberal žiaden príjem zo
zamestnania a bol bez zárobku či iného príjmu zo závislej činnosti. Na uvedenom zotrval aj vo svojich
výpovediach.

Podľa oznámenia Daňového úradu Bratislava navrhovateľ podal daňové priznanie k dani z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia 2007, 2009 a 2010. Podľa daňového priznania za rok 2007 úhrn
príjmov od všetkých zamestnávateľov predstavoval sumu 121.016,- eur (3.645.728 Sk) a základ dane
sumu 120.141,94 eur (3.619.396 Sk). Podľa daňového priznania za rok 2009 jeho úhrn príjmov od
všetkých zamestnávateľov bol v sume 19.951,01 eur a základ dane 19.437,63 eur.

Odporca sa zhodol s navrhovateľom v tom, že rozhodujúcim obdobím pre výpočet náhrady mzdy
je prvý štvrťrok 2007 a rovnako aj v tom, že pre výpočet žalovanej sumy je nevyhnutné vychádzať
z pravdepodobného zárobku navrhovateľa. Namietal však celkovú výšku náhrady mzdy, výšku
priemerného mesačného zárobku, spôsob výpočtu, ako aj jednotlivé položky navrhovateľom zahrnuté

do pravdepodobného zárobku. Základom pre výpočet má byť podľa odporcu len fixný mesačný plat
navrhovateľa ako zamestnanca za obdobie 1. štvrťroku 2007, ktorý by bol dostával navrhovateľ, ak
by vykonával pre odporcu prácu podľa pracovnej zmluvy, t. j. 3x 250.000,- Sk. Nárok navrhovateľa
na priznanie náhrady mzdy za alikvotnú časť mesiaca november 2009 označil za nedôvodný, nakoľkonáhrada mzdy za mesiac november 2009 nebola splatnou ku dňu právoplatnosti medzitýmneho
rozsudku. Do pozornosti dal tiež skutočnosť, že za rozhodné obdobie nebol navrhovateľovi vyplatený, a
ani odporcom priznaný, bonus za výkonnostné plnenie, čo zodpovedá aj zrušeniu funkcie generálneho

riaditeľa spoločnosti k 18. 01. 2007. Podľa odporcovho výpočtu náhrada mzdy za obdobie od 01. 05.
2007 do 31. 01. 2008 spolu tvorí 74.973,5028 eur, eventuálne sumu 62.378,0082 eur (pri mesačnej
náhrade mzdy v sume 8.330,3892 eur, ev. 6.930,8898 eur). Dodal tiež, že anglický Dodatok pracovnej
zmluvy zo dňa 10. 08. 2005, ktorý nebol vyhotovený a podpísaný navrhovateľom a odporcom v štátnom
jazyku, považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s

§ 1 ods. 2 Zákonníka práce v nadväznosti na § 8 ods. 2 zák. č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku, a
preto súd pri výpočte náhrady mzdy z neho vychádzať nemôže. Bonusy poskytnuté navrhovateľovi
za obdobie pred 4. kvartálom 2006 preto predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane navrhovateľa
z titulu plnenia poskytnutého na základe neplatného právneho úkonu. Relevantným by preto mal byť
dodatok č. 4 k pracovnej zmluve, podľa ktorého bol mesačný plat navrhovateľa dohodnutý na sumu
6.904,34 eur. Poukázal aj na neexistenciu žiadneho ustanovenia právneho predpisu, ktoré by bránilo

navrhovateľovi vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť počas trvania súdneho sporu o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru.

V písomnom vyjadrení zo dňa 13. 09. 2011 odporca súčasne vzniesol námietku premlčania vo vzťahu
k úrokom z omeškania požadovaným z jednotlivých súm náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku

navrhovateľa za obdobie od 01. 05. 2007 do 20. 05. 2008, ktoré sa premlčujú ako celok, a pokiaľ sa
týka obdobia od 20. 05. 2008 do 31. 12. 2008, toto necháva na zvážení súdu. S účinnosťou od 01. 01.
2009 však v Zákonníku práce neexistuje
58C/126/2007-989
IČS: 1207211638

žiadne ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné priznať úroky z omeškania z akejkoľvek dlžnej sumy
po 01. 01. 2009.

Navrhovateľ odmietal argumentáciu odporcu o tom, že základom pre výpočet náhrady mzdy je len

fixný plat navrhovateľa, nakoľko v zmysle ustanovenia § 134 ods. 3 Zákonníka práce pravdepodobný
zárobok za zisťuje zo mzdy, ktorú by zrejme navrhovateľ dosiahol, ak by mohol pracovať na pozícii
podľa pracovnej zmluvy. Zdôraznil, že práve stav, podľa ktorého navrhovateľovi nebolo umožnené
vykonávať prácu (nezákonne) privodil stav nutnosti použitia výpočtu pravdepodobného zárobku v
zmysle ustanovenia § 134 ods. 3 Zákonníka práce. Rovnako sa musí pri výpočte zohľadniť aj

štvrťročný bonus za štvrtý štvrťrok 2006, zúčtovaný a vyplatený navrhovateľovi vo výplate za február
2007, ktorý bol pravidelnou súčasťou mzdy navrhovateľa, ako variabilná zložka, ktorá bola vyplácaná
štvrťročne v minimálnej výške 95,2 % zo základu, ktorý tvoril 15 % ročnej mzdy. Celkový priemer
navrhovateľovi vyplateného štvrťročného bonusu predstavoval 98,58 % za celé obdobie od platnosti
dodatku č. 5 k pracovnej zmluve. Aj nárok na náhradu mzdy uplatnený za časť mesiaca november 2009

považuje navrhovateľ za dôvodne uplatnený, nakoľko nárok na inú náhradu mzdy pred nadobudnutím
právoplatnosti rozsudku ešte nie je založený.

V podaní doručenom súdu dňa 18. 01. 2012 upravil navrhovateľ žalobný petit tak, že si voči odporcovi
uplatňuje náhradu mzdy vo výške 13.178,69 eur od 01. 05. 2007 za každý jeden mesiac až do dňa 18. 11.

2009 (vrátane), teda spolu celkovú sumu 403.926,85 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania,
ktorý si navrhovateľ uplatnil od 20. 05. 2008, t. j. tri roky spätne od podania doplnenia návrhu, ktorým
rozšíril žalobný návrh o úroky z omeškania.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že po výpovedi danej mu odporcom si začal hľadať prácu. Už

v decembri 2006 sa mu ozval E. V.K. F. z Čiech, ktorý ho oboznámil s voľným miestom generálneho
riaditeľa spoločnosti GITY a neskôr pán Ondrejka zo spoločnosti UFON. Po tom, ako sa uvedené
firmy dozvedeli, že navrhovateľ je v pracovnom spore so zamestnávateľom, viac sa mu neozvali a
rovnako to dopadlo aj pri iných pracovných miestach, o ktoré sa uchádzal. Argumentácia oslovených
potencionálnych zamestnávateľov bola založená na tom, že v prípade úspechu v súdnom spore, bude

navrhovateľ musieť nastúpiť do práce k bývalému zamestnávateľovi, čím by novému zamestnávateľovi
vznikol problém. Ako sa informoval na úrade práce ohľadom dávky v nezamestnanosti, túto by musel
vrátiť, keď by ho odporca zobral späť do práce. Hospodárska kríza od roku 2008 až do novembra
2009 naviac spôsobila, že sa neotvárali nové pracovné miesta. Vo vzťahu ku kvartálnym bonusomuviedol, že tieto boli vyplácané na základe smernice aj pred jeho príchodom do spoločnosti, a tieto
schvaľoval generálny riaditeľ skupiny, ktorým bol od roku 2004 V. J.. K úprave smernice došlo dňa 10. 08.
2005. Bonusy sa vypočítavali podľa určitého vzorca, a to 15 % ročnej mzdy sa násobilo prevádzkovým

ziskom reálne dosiahnutým, delené finančným ziskom. Navrhovateľovi boli vyplácané bonusy do
maximálnej výšky 60 % ročného platu, pričom ostatným zamestnancom boli vyplácané vo výške 40 %
z ich základného platu. Jediným kritériom pre priznávanie odmien bol reálne dosiahnutý prevádzkový
zisk v pomere k rozpočtovanému prevádzkovému zisku. Radoví zamestnanci boli odmeňovaní tak,
že základ odmeny tvorila hrubá mesačná mzda vynásobená reálnym prevádzkovým ziskom, delená

rozpočtovaným prevádzkovým ziskom. Za druhý, resp. tretí kvartál roka 2006 sa bonusy pre radových
zamestnancov určovali tak, že základná mesačná mzda zamestnanca sa vynásobila hodnotením krajiny
a to sa ďalej
58C/126/2007-990
IČS: 1207211638

vynásobilo hodnotením nadriadeného pracovníka. Hodnotenie krajiny je pritom reálne dosiahnutý
prevádzkový zisk deleno rozpočtový prevádzkový zisk. Od 10. 08. 2005 boli takto ohodnocovaní všetci
zamestnanci okrem zamestnancov obchodného oddelenia a navrhovateľa ako generálneho riaditeľa.
Na otázku protistrany uviedol, že od 04. 11. 2010 je konateľom spoločnosti GEOSEBECHLEBY s.r.o.
a GEOHANYŽBERG s.r.o. a od 20. 01. 2012 je konateľom a jediným spoločníkom ANATEIM s.r.o.,

zatiaľ bezodplatne. Súčasne potvrdil, že v období od 01. 05. 2007 do 18. 11. 2009 nebol zamestnaný
a prácu si hľadal sám, aj prostredníctvom známych a head hunterov atď. Niektorí perspektívni
zamestnávatelia sa mu ani vôbec neozvali, niektorí mu oznámili, že majú perspektívneho záujemcu a
problémom bol aj súdny spor s bývalým zamestnávateľom. Okrem top manažérskych pozícií, ktoré boli
v prevažnej miere predmetom jeho hľadania, sa zaujímal aj o pracovnú pozíciu projektového manažéra

a strategického konzultanta- produktový manažér- nižší manažment spoločnosti Selecture, čo je v
porovnaní s jeho predchádzajúcim miestom neporovnateľne nižšia pozícia, rovnako aj Azet- obchodný
riaditeľ, prevádzkový riaditeľ, riaditeľ pre stratégiu- stredný manažment.

Právny zástupca odporcu vo svojom prednese zdôraznil, že zamestnanci odporcu boli kvartálne

odmeňovaní tzv. bonusmi, ktoré boli nenárokovateľnou odmenou všetkých zamestnancov na kvartálnej
báze, a ich výška a priznanie boli stanovené akcionárom a vyplácané boli po oznámení zo skupiny, či a v
akej výške budú vyplatené. Vyplatenie odmien generálnemu riaditeľovi musela schváliť aj dozorná rada
(v danom prípade pán Polgár). Nakoľko pozícia generálneho riaditeľa bola zrušená a ani v súčasnosti
nie je vytvorená, akcionár nevydal rozhodnutie o priznaní kvartálnej odmeny a v prípade, že by bola

priznaná, mohla by byť navrhovateľovi priznaná len ako radovému zamestnancovi po splnení určitých
kritérií.

Odporcapísomnomčestnomvyhlásenízodňa28.03.2012vyhlásil,žehodnoteniekrajinyzaprvýkvartál
2007 bolo vo výške 100 %, za prvý kvartál 2007 boli zamestnancom odporcu, ktorí dosiahli kvalitné

plnenie pracovných úloh po absolvovanom hodnotení zo strany svojich nadriadených, vyplatené bonusy
v priemernej výške 102,9 % základného platu zamestnanca, pričom priemerná výška vyplatených
bonusov zamestnancom odporcu za prvý kvartál 2007 predstavovala sumu 1.485,36 eur, s výnimkou
zamestnancov obchodného oddelenia. Navrhovateľovi nebola za prvý kvartál roka 2007 vyplatená ani
priznaná žiadna odmena, či iný bonus, nakoľko pozícia generálneho riaditeľ bola zrušená dňom 19. 01.

2008.

Na preukázanie aktívneho záujmu navrhovateľa pri hľadaní nového pracovného miesta v období rokov
2007 až 2009 boli predložené potvrdenia o hľadaní zamestnania navrhovateľom (konkrétne dňa 07. 06.
2007 v spol. AZET.SK, a.s., 14. 08. 2007 v spol. AZET.SK, a.s., dňa 18. 09. 2007 v spol. Advantage

spol. s.r.o., dňa 03. 10. 2007 v spol. FORUM GROUP a.s., dňa 20. 11. 2007 v spol. E=MC2, s.r.o., dňa
10. 01. 2008 v spol. FORUM GROUP a.s., dňa 08. 02. 2008 v spol. MK development s.r.o., dňa 02. 04.
2008 v spol. IREALI, s.r.o., dňa 20. 05. 2008 v spol. BLUE ELITE, s.r.o., dňa 17. 06. 2008 v GALBA
IMPERATORE ROMANO, s.r.o., dňa 18. 08. 2008 v spol. NEWARC s.r.o., dňa 03. 09. 2008 v spol.
Professional Comunications Solutions a.s., dňa 01. 10. 2008 v spol. WIMC a.s., dňa 22. 10. 2008 v spol.

Advantage spol. s.r.o., dňa 10. 11. 2008 v spol. RKD s.r.o., dňa 01. 12. 2008 v spol. MGC Slovakia,
s.r.o., dňa 22. 01. 2009 v spol. Professional Communications Solutions a.s., dňa 02. 03. 2009 v spol.
FORUM, s.r.o., dňa 29. 04. 2009
58C/126/2007-991IČS: 1207211638

v spol. Best FM Media s.r.o., dňa 06. 05. 2009 v spol. STUPAVA NET s.r.o., dňa 11. 06. 2009 v spol.

Mega & Loman, s.r.o. a dňa 25. 08. 2009 v spol. WARHOWSKI, a.s.).

Odporca, podľa ktorého predložené potvrdenia vôbec nedeklarujú to kým (personálnou agentúrou),
kedy, ako, akým spôsobom bol navrhovateľ oslovený a prečo bol výsledkom údajného hľadania si práce
vždy neúspech, spochybnil ich hodnovernosť.

V podaní zo dňa 20.05.2011 vzal navrhovateľ návrh v časti zaplatenia mzdy za mesiace február 2007,
marec a apríl 2007 späť a žiadal konanie o tejto časti zastaviť, preto súd v súlade s § 96 ods. 1, 2 a
3 konanie o tejto časti zastavil.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, písomné právne úkony
v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu sa vyhotovujú v štátnom jazyku; popri
znení v štátnom jazyku sa môže vyhotoviť aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „ZP“) ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite
alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho
naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno

od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 ZP ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas
presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať;
súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u

iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do
práce nezapojil.

Podľa § 118 ods. 2 ZP, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované

v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy
z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež
nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 134 ods. 1 ZP priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok")
zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
58C/126/2007-992
IČS: 1207211638

rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 ZP rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v
ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 3 ZP, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170
hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sazistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú
by zrejme dosiahol.

Podľa § 134 ods. 4 ZP, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný
hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Podľa § 134 ods. 10 ZP, ustanovenia odsekov 4 až 9 platia primerane na účely zisťovania
pravdepodobného zárobku.

Podľa Dodatku č.4 bod. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 15.10.2001, zamestnanec a zamestnávateľ sa
dohodlinazmenemzdovýchpodmienoktak,žezamestnancovizavýkonfunkciepodľapracovnejzmluvy
prislúcha mzda vo výške 208.000,-Sk hrubého/mesačne.

Na návrh odporcu bolo vykonané aj dokazovanie dopytom vybraných personálnych agentúr na
obsadzované voľné pozície v top manažmente a strednom manažmente, v období od 21. 01. 2007 do
18. 11. 2009, s miestom výkonu práce v Bratislave, v oblasti IT a telekomunikácií. Na výzvu súdu bol
personálnymi agentúrami oznámený počet pozícií nimi obsadzovaných v uvedenom období v oblasti IT

a telekomunikácií, a to nasledovne:

- Williams & Partner Slovakia, s.r.o.: 3 pozície,
- Target SK, s.r.o.: 4 pozície,
- Pro HR, s.r.o.: 0 pozícií,

- Arthur Hunt s.r.o.: 5 pozícií,
- Lugera & Maklér, spol. s.r.o.: 15 pozícií,
- Grafton Recruitment Slovakia, spol. s.r.o.: 35 pozícií,
- ETGA s.r.o.: 0 pozícií,
- Concordia Agency s.r.o.: 0 pozícií.

Podľa navrhovateľa však väčšina z uvedených voľných pozícií nespĺňala kvalifikačné
a profesijné kritériá umiestnenia navrhovateľom, ktorý na uvedené pozície buď nemal dostatočné
vzdelanie alebo dostatočné pracovné skúsenosti. Vo väčšine prípadov boli uvedené pozície
obsadzované prostredníctvom „head huntingových agentúr“, a teda tajné a nesprístupňované bežne na

webových portáloch, a navrhovateľ sa o nich nemohol dozvedieť ani pri vynaložení najlepšieho úsilia pri
hľadaní zamestnania. Naviac rozhodným obdobím, v ktorom si mal navrhovateľ aktívne hľadať vhodné
zamestnanie, a ktoré by malo byť
58C/126/2007-993
IČS: 1207211638

predmetom posudzovania, by malo byť obdobie od 01. 05. 2007 do 14. 10. 2008, kedy bol vyhlásený
medzitýmny rozsudok, ktorý navrhovateľovi indikoval, že jeho pracovný pomer u odporcu aj naďalej
trvá. Zo sociálneho hľadiska podľa jeho názoru pri posudzovaní návrhu odporcu na nepriznanie náhrady
mzdy za obdobie presahujúce deväť mesiacov sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že navrhovateľ sa

stará o dve nezaopatrené deti vo veku 10 a 19 rokov a jeho manželka v období rokov 2007 až 2009
pracovala na pozícii predavačky, pričom jej príjem ani zďaleka nemohol pokrývať potreby štvorčlennej
rodiny. Sociálne pomery navrhovateľa ešte viac umožňovali jeho snahu nájsť si vhodné zamestnanie,
aby mohol navrhovateľ ako živiteľ rodiny aj naďalej uspokojovať finančné potreby svojej rodiny.

Súd nevykonal odporcom navrhované dôkazy uvedené na č. l. 656 (bod B) na zistenie majetkových,
zárobkových a finančných pomerov odporcu a jeho manželky, nakoľko sa uvedené dôkazy považuje za
nadbytočné a nepotrebné pre rozhodnutie súdu v danej veci.

Medzitýmnym rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14. 10. 2008, č. k. 58C/126/2007-393, potvrdeným

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 09. 2009, č. k. 5Co/170/2009-432 a na základe
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30. 03. 2011, č. k. 3 M Cdo 14/2010-512, bolo určené, že výpoveď daná navrhovateľovi listomodporcu zo dňa 22. 01. 2007 je neplatná a pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá.
Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18. 11. 2009.

V citovaných príslušných ustanoveniach Zákonníka práce sú upravené nároky účastníkov pracovného
pomeru v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru. Dôsledky z neplatného skončenia
pracovného pomeru pre zamestnávateľa špecifikované v ustanoveniach § 79 Zákonníka práce. Ak
zamestnanec trvá na ďalšom pokračovaní pracovného pomeru, zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť
náhradu mzdy. V záujme právnej istoty sa presne stanovuje od kedy a v akej výške sa uvedená suma

poskytuje a za akých okolností môže súd túto sumu znížiť, prípadne vôbec nepriznať.

Súd na základe vykonaného dokazovania k výške náhrady mzdy ustálil, že v danom prípade na účely
výpočtunáhradymzdyzaobdobieneplatnéhoskončeniapracovnéhopomerubolrozhodujúcimobdobím
1. štvrťrok 2007 (január, február a marec 2007). Navrhovateľ v rozhodujúcom období (1. štvrťrok
2007) neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, preto súd pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z

pravdepodobného zárobku podľa § 134 ods. 2, 3a 10 Zákonníka práce. Dodatok č. 5 pracovnej zmluvy
medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 10.08.2005 bol vyhotovený v anglickom jazyku, teda v rozpore
s § 8 ods. 2 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu to bol
absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom. Absolútne neplatné právne úkony nezakladajú
žiadne práva a povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva totiž bez

ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený (R 39/1998). Táto neplatnosť
nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti.

Preto súd pri výpočte náhrady mzdy nemohol vychádzať z obsahu Dodatku č. 5 pracovnej zmluvy medzi

navrhovateľom a odporcom zo dňa 10.08.2005. V predmetnom dodatku bol stanovený fixný mesačný
plat vo výške 250.000,-Sk. Preto mal za to, že pri
58C/126/2007-994
IČS: 1207211638

výpočte pravdepodobného zárobku na účely stanovenia výšky náhrady mzdy za neplatné skončenie
pracovného pomeru navrhovateľa bolo potrebné prihliadať na mzdu, ktorú by navrhovateľ zrejme
dosiahol a podľa zákona aj mal dosiahnuť. Súd pri určení výšky predpokladanej mzdy brutto vychádzal z
Dodatku č. 4 k pracovnej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 15.10.2004. V tomto dodatku
bola výška mesačného platu dohodnutá v sume 208.000,-Sk, t.j. 6.904,34 €.

Výška pravdepodobnej mzdy brutto za obdobie január až marec 2007 dosiahla výšku 20.713,01 €
(3x 6.904,34 €)/ 520 (pracovný čas od januára do marca 2007) t. j. 39,8327 € priemerný hodinový
zárobokza1.štvrťrok2007x174hod(priemernýpočetpracovnýchhodínzajedenmesiackalendárneho
roka podľa týždenného pracovného času navrhovateľa 21,75 x 8 hod = 174 hod) t. j. 6.930,89 € -

výška náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku navrhovateľa. Za rozhodujúce obdobie
nebol navrhovateľovi priznaný a vyplatený bonus za výkonnostné plnenie, preto bonus za 1. štvrťrok
2007 nie je možné zahrnúť do výpočtového základu pravdepodobného zárobku podľa § 134 ods. 2,
3 a 10 Zákonníka práce na účely výpočtu výšky náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v
znení účinnom do 31.08.2007. Predstavenstvo odporcu prijalo dňa 18.01.2007 rozhodnutie, ktorým s

okamžitou účinnosťou zrušilo k tomuto dňu pozíciu generálneho riaditeľa spoločnosti odporcu. Zrušením
tejto pozície objektívne nebolo možné od 19.01.2007 zo strany navrhovateľa ďalej vykonávať funkciu
generálneho riaditeľa. Navrhovateľ tak ani nemohol splniť výkonnostné ciele stanovené skupinou GTS
pre priznanie kvartálneho bonusu za 1. štvrťrok 2007. Súd mal za to, že od 19.01.2007 bol navrhovateľ
už iba zamestnancom odporcu, nie generálnym riaditeľom.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľovi prináleží náhrada mzdy
oba za obdobie prvých deviatich mesiacov. Pri posudzovaní zníženia náhrady mzdy súd v zmysle
zákona prihliada na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú
prácu vykonával, resp. aký príjem dosiahol a z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, že navrhovateľ v rozhodnom čase nebol zamestnaný u iného zamestnávateľa.
Navrhovateľ si ako bývalí top manažér aktívne nehľadal prácu prostredníctvom personálnych agentúr,
ktoré v zmysle zaužívanej praxe na pracovnom trhu obsadzujú takmer všetky pracovné pozície v
strednom a top manažmente spoločností, ako aj spoločností pôsobiacich v IT/ telekomunikáciách.Pracovné pozície v strednom a top manažmente spoločností sa hľadajú a obsadzujú nie cez stránky ako
profesia.sk alebo job.sk, resp. podobné internetové portály, alebo noviny, ale výlučne cez renomované
personálne agentúry (tzv. „head hunterov“). Tieto renomované agentúry pracujú diskrétne a dôverne s

cieľom dodať špičkového manažéra, ktorý zodpovedá prísnym a presne stanoveným kvalifikačným a
osobnostným kritériám. Práve navrhovateľom predložené potvrdenia o hľadaní si práce pochádzali buď
z internetových serverov alebo od známych navrhovateľa, pričom navrhovateľ bol v iba troch pracovných
pozíciách priamo oslovený zo strany personálnych agentúr (K & partner zo dňa 25.01.2007, Project
People zo dňa 20.07.2007, Talents technologi zo dňa 03.12.2007). Navrhovateľ pritom ako dôvody pre

ktoré sa nezapojil do pracovného pomeru uvádzal: prebiehajúci súdny spor s odporcom, keďže pre
získanie relevantnej manažérskej pozície bol status navrhovateľa - ktorý bol v spore so svojím bývalým
zamestnávateľom - prekážkou pre získanie takejto pracovnej pozície, nedostatok vhodných pracovných
miest na trhu práce z dôvodu hospodárskej krízy a zníženia počtu voľných pracovných miest. Podľa
názoru súdu uvádzané dôvody z hľadiska právnej
58C/126/2007-995

IČS: 1207211638

argumentácie neobstoja, pretože navrhovateľ ako vrcholový manažér s adekvátnym príjmom
predstavuje podľa súdu prototyp subjektu na trhu práce, ktorý by sa mal za každých okolností uplatniť
pri hľadaní si zamestnania. Súd považoval za preukázané, že navrhovateľ si sám aktívne nehľadal

prácu prostredníctvom renomovaných personálnych agentúr kedy ako top manažér vedel, resp. mal
vedieť, že pozície v strednom a vyššom manažmente sa obsadzujú takmer výlučne prostredníctvom
renomovaných personálnych agentúr. S výnimkou troch vyššie uvedených prípadov navrhovateľ aktívne
nevyhľadával a ani nekontaktoval agentúry pôsobiace na slovenskom pracovnom trhu za účelom
aktívneho hľadania si práce v strednom a vyššom manažmente. Súd mal ďalej za preukázané,

že na slovenskom pracovnom trhu v oblasti IT/telekomunikácie bolo v období od 01.05.2007 do
18.11.2009 dostatok voľných pracovných miest na rovnakej alebo obdobnej pracovnej pozície, akú
zastával navrhovateľ u odporcu. Konkrétne osem obsadzovaných voľných miest v top a strednom
manažmente od personálnej agentúry AMROP HEVER Slovakia, s.r.o., päť pozícií v strednom a vyššom
IT manažmente od personálnej agentúry Artur Hunt, štyri pozície v strednom IT manažmente od

personálnej agentúry Target SK, s.r.o., 15 pozícií v strednom IT manažmente od personálnej agentúry
Lugera & Maklér a 35 pozícií v strednom a vyššom IT manažmente od personálnej agentúry Grafton
Recruitment Slovakia.

Základným hľadiskom na ktoré súd musí pri znižovaní, prípadne nepriznaní náhrady mzdy brať zreteľ

je skutočnosť, či sa pracovník po neplatnom skončení pracovného pomeru zapojil do práce, prípadne z
akých dôvodov tak neurobil. Pri rozhodovaní o znížení alebo nepriznaní náhrady mzdy podľa judikatúry
(R15/1978) musí súd totiž uvážiť, či pracovník mal možnosť obstarať si vhodnú prácu a za akých
podmienok, či a aké zárobky dosahoval, či to nebolo za nepriaznivých okolností. V danom prípade na
základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ mal možnosť obstarať si pre

neho vhodnú prácu, ale nevynaložil aktívne úsilie, ktoré by bolo možné od neho objektívne očakávať
pri hľadaní si práce v rozhodnom období. Skutočnosť že navrhovateľ ako profesionálne skúsený top
manažér, bez zdravotných komplikácií a v produktívnom veku, si doposiaľ nenašiel prácu, považoval
súd do istej miery za absurdnú. Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 2 ZP má predstavovať satisfakciu pre
zamestnanca, ale aj sankciu pre zamestnávateľa v prípade neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Uplatnenánáhradamzdyza30mesiacovpodľanázorusúduvtomtoprípadepriuplatnenínáhradymzdy
v sume uplatneného priemerného zárobku 13.178,69 € od 01.05.2007 za každý jeden mesiac až do dňa
18.11.2009 presahovala charakter primeranej sankcie pre zamestnávateľa s dôsledkom neprimeranej
výhody satisfakcie pre navrhovateľa. Preto súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy iba za obdobie
deväť mesiacov v súlade s § 79 ods. 2 Zákonníka práce a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Navrhovateľ

si v podaní doručenom na súd dňa 14.05.2012 mimo istiny 403.926,85 € uplatnil aj úroky z omeškania
počnúc dňom 20.05.2008, tieto sa ale týkajú už náhrady mzdy presahujúcej deväť mesiacov, teda časti
návrhu, ktorú súd považoval za potrebné zamietnuť.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, žežiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.. V tejto veci bol pomer úspechu a neúspechu
účastníkov konania približne rovnaký, t.j.
58C/126/2007-996

IČS: 1207211638

navrhovateľ požadoval od odporcu zaplatenie sumy náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného
zárobku vo výške 13.178,69 € za obdobie od 01.05.2007 do 18.11.2009 za 30 mesiacov a 18 dní, ale
súd mu priznal sumu náhrady mzdy 62.378,01 € za obdobie od 01.05.2007 do 31.01.2008, teda sumu

priemerného predpokladaného mesačného zárobku vo výške 6.930,89 za dobu 9 mesiacov. V súlade
s citovaným ustanovením O. s. p. preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, pretože ani jeden z účastníkov konania nedosiahol vo veci úspech odôvodňujúci priznanie
práva na náhradu trov konania.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu

vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi. V zmysle cit. ustanovenia súd uložil odporcovi zaplatiť pomernú časť súdneho
poplatku odporcovi v sume 3.842,18 €. Za neúspech v určení neplatného skončenia pracovného pomeru

vsume99,50€podľaPoložky1b)azosumypriznanejnáhradymzdyvovýške3.742,68€podľaPoložky
1 a) citovaného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

58C/126/2007-997
IČS: 1207211638

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.