Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/257/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316208947
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5316208947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.
s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému D. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom H. XXXX, o zaplatenie sumy 103,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Čadca, č. k. 7Csp/52/2016-40 zo dňa 28. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2) Dospel k záveru, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť na skutočnosti, ktoré tvrdil, a to
nepreukázal, že žalovaný skutočne žalobcovi dlží sumu 103,83 eur s príslušenstvom. Iba obsah výpisu z
účtu,naktorýlistinnýdôkazsažalobcavžalobeodvoláva(č.l.11),nepreukazujetvrdenie,ženepovolené
prečerpanie na účte žalovaného skutočne vzniklo. Z predmetného výpisu z účtu nie je možné vyvodiť,
na akom skutkovom základe sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania, z čoho debetný zostatok
103,83 eur pozostáva, že suma 103,83 eur je dôsledkom porušenia zmluvných povinností žalovaného
zaplatiť sankcie (úroky a poplatky), za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností a na základe

ktorých konkrétnych ustanovení zmluvy. Taktiež z podaného žalobného návrhu nevyplýva, na základe
akých ustanovení žalobca zatvoril príslušný účet žalovaného a vykonal internú účtovnú transakciu,
ani nepreukázal, že o tom žalovaného informoval. Žalobca súdu nepredložil všeobecné obchodné
podmienky vrátane sadzobníka poplatkov a úrokových sadzieb, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy, ale predložil iné listinné dôkazy, pričom žalobca v žalobnom návrhu udával len všeobecné
odkazy na všeobecné obchodné podmienky vrátane sadzobníka poplatkov. Zo zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb ani zo žiadneho iného žalobcom predloženého dôkazu

nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu dohody o úroku vo výške 28 % ročne
z dlžnej sumy. Žalobca nemôže voči žalovanému uplatňovať nárok na zaplatenie úroku, ktorého výška
dohodnutá nebola. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní žalobca súdu nepreukázal, akým spôsobom
debetný zostatok na účte žalovaného vznikol a nepreukázal, či a v akom rozsahu žalovanému vznikla
povinnosť na úhradu poplatkov za služby a zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne z istiny, súd žalobu
žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol
súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť
na nové prejednanie súdu prvej inštancie. V prvom rade poukázal na povahu debetného účtu v zmysle
ust. § 711 Obchodného zákonníka. Možnosť prekročenia vyplýva priamo z príslušných ustanovenízákona, a preto mohol žalobca preukázať debetný zostatok iba predložením výpisov z účtu. Nepovolené
prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľom účtu nakladať s
peňažnýmiprostriedkaminadrámecaktuálnehozostatkuapodobunepovolenéhoprekročeniajemajiteľ

povinný platiť z prekročenej čiastky úrok. Vo vzťahu k zápornému zostatku na jeho bežnom účte išlo od
počiatku o nepovolený debetný zostatok, splatný ihneď. Mal za to, že pokiaľ mal súd považovať jeho
návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP, resp. § 43
ods. 1 OSP, pričom zákon mu v prípade neúplných podaní túto povinnosť obligatórne ukladá. Takto mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom.

4) Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie považoval odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k
podstatným argumentom vyjadreným v podanom odvolaní.

7) Odvolateľ argumentoval nesprávnosťou procesného postupu prvoinštančného súdu, spočívajúceho
v tom, že (súd) nevyzval žalobcu na odstránenie vád neúplného návrhu, hoci ho považoval za neúplný,

ale meritórne o ňom rozhodol (jeho zamietnutím v celom rozsahu).
8) Rozhodnutie súdu prvej inštancie však nie je založené na závere, ktorý odvolateľ vytýka, ale dôvodom
zamietnutiažalobyjeneuneseniedôkaznéhobremenažalobcom.Okresnýsúdtotiž(správne)považoval
predložený návrh za úplný z pohľadu opisu podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení (§ 150
ods. 1 CSP), ako i náležitostí podania (§ 127 CSP) a ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol daný

dôvod na výzvu v zmysle § 129 ods. 1 CSP (ako tvrdí odvolateľ), nakoľko by tým už (súd) neprimerane
nahrádzal aktivitu žalobcu a porušil (by) základný princíp rovnosti sporových strán (nepožadoval by
totiž náležitosti neúplného návrhu, ale ďalšie dôkazy potrebné pre zabezpečenie procesného úspechu
žalobcu). Odvolateľ totiž mylne zamieňa neúplnosť žaloby (ktorú skutočnosť okresný súd netvrdil, ani nie
je daná) ako dôvod na odmietnutie podania a neunesenie dôkazného bremena ako dôvod pre meritórne

zamietnutie žaloby. Zhrnúc opísané, k vytýkanej nesprávnosti - t. j., že súd prvej inštancie považoval
návrh za neúplný, ale na odstránenie vád nevyzval - podľa odvolacieho súdu nedošlo.

9) Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, ktorý popísal povahu debetného účtu, ako aj
zákonným ustanoveniami, na ktoré poukázal, no je nutné dodať, že z poskytnutého výpisu z účtu (ktorý

považoval odvolateľ za jedinú možnosť ako preukázať debetný zostatok) vyplýva iba, že prevedenie
dlhu klienta vo výške 103,83 eur, úroky -0,15 eur a prípl. za ved. účtu -5.00 eur (uvedený na č. l. 11), no
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, či ide naozaj o nepovolené prečerpanie na účte ako správne
uviedol súd prvej inštancie. Ani odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, z čoho sa uvedený dlh skladá a či
vôbec vznikol zákonným spôsobom, t. j. nie je možné posúdiť skutkový základ dlhu a jeho dovolenosť.

Následne, keď súd prvej inštancie zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena, odvolací súd
sa s týmto názorom mohol iba stotožniť. Z predložených dokumentov žalobcu nie je zrejmé, že by sa
žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania a ani to, z čoho predmetná suma (103,83 eur) pozostáva
a či je výsledkom porušenia zmluvných povinností, súčtom pokút, sankcií a pod.
10) Vzhľadom na uvedené, keď ani z podaného odvolania nebolo zrejmé, z čoho sa skladá uplatnený

nárok, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, preto by mal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal (zo spisu mu trovy odvolacieho konania nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).