Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223903
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512223903.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.
novembra 2014, č. k. 41C/180/2012 - 124 v spojení s konaniami vedenými pod sp. zn. 41C/182/2012,
41C/186/2012, 41C/187/2012 a 41C/188/2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť
žalovanému povinnosť v konaní vedenom pod sp. zn. 41C/180/2012 zaplatiť titulom majetkovej škody
sumu 6. 846, 86 eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 1. 369, 37 eur, v konaní vedenom pod sp. zn.
41C/182/2012 náhrady škody v sume 727, 83 eur a nemajetkovej ujmy v sume 145, 57 eur, v konaní
vedenom pod sp. zn. 41C/186/2012 náhrady škody v sume 996, 02 eur a nemajetkovej ujmy 199, 20 eur,

v konaní vedenom pod sp. zn. 41C/187/2012 náhrady škody vo výške 4. 038,93 eur a nemajetkovej ujmy
v sume 807,79 eur a v konaní vedenom pod sp. zn. 41C/188/2012 náhrady škody vo výške 2. 268,98
eur a nemajetkovej ujmy 453,80 eur tak, že žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, že žalovaný je
zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V,
pretoženerozhodoložiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúcievexekučnomkonanívedenom
pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 9 ods. 1, 2, 4, § 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do
31.12.2012, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.06.2010 do
31.12.2011, § 103, § 42 ods. 3, § 79 ods. 1, 2 O. s. p. a vecne tým, že žalobca v konaní nepreukázal
splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, keď nepreukázal, že činnosťou súdu
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, výšku skutočnej škody a ani prípadnej nemajetkovej ujmy,
ako i zákonnú podmienku príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu.
Poukázal na skutočnosť, že uznesením zo dňa 28. januára 2013, č. k. 41C/180/2012, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 21. 02. 2013 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 41C/180/2012,
41C/182/2012, 41C/186/2012, 41C/187/2012 a 41C/188/2012, nakoľko skutkovo spolu súvisia a týkajú
sa tých istých účastníkov konania s tým, že z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 37Er/5037/2009
vyplynulo, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na návrh žalobcu (ako oprávneného) na vymoženiepohľadávky v sume 1. 647, 91 eur s príslušenstvom, proti povinnému Q.Š. K., R.. XX. XX. XXXX požiadal
listom doručeným exekučnému súdu (Okresnému súdu Bratislava V) dňa 23. 11. 2009 o udelenie
poverenia na vymoženie pohľadávky, pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu č. k. SR 07236/09 zo dňa 18. 08. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 09. 2009 a
vykonateľnosť dňa 17. 09. 2009, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie istiny
1. 647, 91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne (91, 25 % ročne) zo sumy 1.
424, 06 eur od 25. 12. 2008 do zaplatenia s tým, že záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXX, uzavretej dňa 29. 09. 2008, zabezpečeným zmenkou a exekučný súd uznesením zo dňa

23. 06. 2010, č. k. 37Er/5037/2009 - 20 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 23. 11. 2009 z dôvodu, že úverová
zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné.
Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o nečinnosti súdu (viac ako 293 dní) pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď z exekučného spisu bolo
preukázané, že žalobca doručil žiadosť o udelenie poverenia súdu dňa 23. 11. 2009, ktorý o žiadosti

rozhodol uznesením zo dňa 23. 06. 2010 (t. j. po 211 dňoch). Poukázal na skutočnosť, že na rozhodnutie
súdu o žiadosti na udelenie poverenia, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, sa nevzťahuje zákonná 15 dňová lehota a v danej veci nezistil nesprávny úradný postup ani
zbytočné prieťahy v konaní, nakoľko žalobca nepreukázal ani procesnú deformáciu, resp. nezákonnosť
vydaného rozhodnutia s tým, že uznesenie nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené. Súd

prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že istina zo zmluvy o úvere predstavovala
1. 647,91 eur s tým, že žalobca si uplatnil náhradu škody za nesprávny úradný postup vo výške istiny 6.
846,86 eur (súčet úverovej istiny + príslušenstva, v ktorom je zahrnutý zmenkový úrok 0,25 % denne z
dlžnej sumy, vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. neplatnú, v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách), napriek právoplatnému uzneseniu v

exekučnom konaní, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím ako nezákonné zrušené. Uviedol, že v konaní
vedenom pod sp. zn. 41C/182/2012, z exekučného spisu sp. zn. 37Er/1744/2011 zistil, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, na návrh žalobcu, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o.,
proti povinnému: C. K., R.. XX. XX. XXXX na vymoženie pohľadávky 657,27 eur s príslušenstvom, na
základe zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 01. 03. 2011, požiadal listom doručeným súdu dňa

23. 03. 2011 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 12877/10 zo dňa 03. 01. 2011, právoplatného dňom 17. 01. 2011,
vykonateľný 20. 01. 2011, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie istiny 657,27
eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) zo sumy 722,27 eur od 18. 08.
2010 do 25. 10. 2010 a zo sumy 657,27 eur od 26. 10. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške

6 % ročne zo sumy 722,27 eur od 15. 10. 2010 do 25. 10. 2010 a zo sumy 657,27 eur od 26. 10. 2010
do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania s tým, že záväzok vznikol zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, zabezpečeným zmenkou zo dňa 29. 01. 2010, pričom Okresný
súd Bratislava V uznesením zo dňa 05. 04. 2011, č. k. 37Er/1744/2011 - 12 zamietol žiadosť súdneho
exekútoraJUDr.RudolfaKrutéhosp.zn.EX4216/11(sp.zn.uvádzanážalobcom)naudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie doručenej súdu 23. 03. 2011 z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje neprimerané
zmluvné podmienky, ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné a súd mal za to, že dodávateľ
nebol oprávnený takú zmenku vyplniť a tým si ani uplatniť nárok z tejto zmenky na rozhodcovskom súde.
Poukázal na skutočnosť, že z exekučného spisu mal preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 23. 03. 2011 a súd o nej rozhodol uznesením zo dňa 05. 04.

2011 (12 dní) a nie ako tvrdil žalobca dňa 04. 05. 2011 (64 dní). Uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn.
41C/186/2012sižalobcauplatnilnáhraduškodyvsume996,02eur,akonáhraduistinyspríslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a sumu 199,20 eur
titulom primeranej náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, t. j. 20 % z hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou z dôvodu, že podľa jeho tvrdenia podal návrh

na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, konanie malo začať dňa 29. 06. 2010 (bez uvedenia mena
súdneho exekútora a dátumu podania) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX,
dlžníka/povinného: E. J., R.. XX. XX. XXXX, vedenej exekútorom pod sp. zn. EX 8280/10 s tým, že
súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu doručenia
žiadosti súdu), o ktorej mal súd rozhodnúť až dňa 31. 01. 2011 (v omeškaní 216 dní) rozhodnutím o

zamietnutížiadostioudeleniepoverenia,t.j.pozákonomstanovenej15dňovejlehote,pričomsažalobca
v tomto exekučnom konaní domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky 514 eur s príslušenstvom, na
základe zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 29. 06. 2010, listom doručeným súdu dňa 12. 08.
2010 požiadal o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe exekučného titulu RozsudkuStáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 02463/10 zo dňa 20. 04. 2010, právoplatného dňom 10. 05.
2010, vykonateľný 13. 05. 2010, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal povinnú na zaplatenie istiny
514 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) od 21. 11. 2009 do

zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 514 eur od 04. 02. 2010 do zaplatenia a
náhradou trov rozhodcovského konania, keď záväzok vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa
26. 01. 2009, zabezpečeným zmenkou zo dňa 26. 01. 2009 a Okresný súd Bratislava V uznesením zo
dňa 13. 10. 2010, č. k. 37Er/4644/2010 - 9 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania bolo

preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 12. 08.
2010 a súd po preskúmaní exekučného titulu žiadosť zamietol dňa 13. 10. 2010 (61 dní) a nie ako
tvrdil žalobca dňa 31. 01. 2011 (omeškanie viac ako 216 dní). Zamietnutie návrhu v konaní vedenom
pod sp. zn. 41C/187/2012 odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil náhradu škody v sume 4. 038,93
eur, ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu a sumu 807,79 eur, titulom primeranej náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné

zásahy do spoločnosti, t. j. 20 % z hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou z
dôvodu, že podľa tvrdenia žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, konanie
malo začať dňa 27. 04. 2011 (bez uvedenia mena súdneho exekútora a dátumu podania) pre vymoženie
pohľadávky zo zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX, dlžníka/povinného: N. J., R.. XX. XX. XXXX, vedenej
exekútorom pod sp. zn. EX 6646/2011 s tým, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu doručenia žiadosti súdu), a súd o žiadosti mal rozhodnúť
až dňa 07. 09. 2011 (v omeškaní 133 dní) rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t.j.
po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, avšak z exekučného spisu sp. zn. 36Er 3017/2011 vyplýva,
že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, na návrh žalobcu, proti povinnému: N. J., R.. XX. XX. XXXX
pre vymoženie pohľadávky 1. 107,13 eur s príslušenstvom, na základe zápisnice spísanej súdnym

exekútorom dňa 27. 04. 2011, požiadal listom doručeným súdu dňa 08. 06. 2011 o udelenie poverenia na
vymoženie pohľadávky, na základe exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR
13283/10 zo dňa 03. 02. 2011, právoplatného dňom 14. 03. 2011, vykonateľný dňa 17. 03. 2011, ktorým
Stály rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie istiny 1. 107,13 eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) zo sumy 1. 107,13 eur od 04. 06. 2010 do zaplatenia,

zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1. 107,13 eur od 06. 09. 2010 do zaplatenia a náhradou
trov rozhodcovského konania s tým, že záväzok vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.
12. 2009, zabezpečeným zmenkou zo dňa 21. 12. 2009, a Okresný súd Bratislava V uznesením zo
dňa 03. 08. 2011, č. k. 36Er/3017/2011 - 10 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého sp. zn.
EX/6646/2011 (sp. zn. uvádzaná žalobcom) na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej

súdu 08. 06. 2011 zamietol z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky,
ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné a mal za to, že dodávateľ nebol oprávnený takú zmenku
vyplniť a tým si ani uplatniť nárok zo zmenky na rozhodcovskom súde, t. j. žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 08. 06. 2011, o ktorej súd rozhodol po preskúmaní
exekučného titulu dňa 03. 08. 2011 (55 dní) a nie ako tvrdil žalobca dňa 07. 09. 2011 (omeškanie

viac ako 133 dní). Zamietnutie návrhu v konaní vedenom pod sp. zn. 41C/188/2012 (u súdneho
exekútora vedeného pod sp. zn. EX/11023/2011) odôvodnil vecne tým, že aj v tomto konaní si žalobca
uplatnil náhradu škody v sume 2. 268, 98 eur, ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a sumu 453,80 eur, titulom primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, t. j. 20 % z hodnoty majetkového práva

postihnutého procesnou deformáciou z dôvodu, že podľa tvrdenia žalobcu podal návrh na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, konanie malo začať dňa 09. 06. 2011 (bez uvedenia mena súdneho
exekútora a dátumu podania) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníka/
povinného: N. N., R.. XX. XX. XXXX, vedenej exekútorom pod sp. zn. EX 11023/2011 s tým, že
súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu doručenia

žiadosti súdu), o ktorej mal súd rozhodnúť až dňa 24. 10. 2011 (v omeškaní 137 dní) tak, že žiadosť
o udelenie poverenia zamietol po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Poukázal na skutočnosť,
že z údajov poskytnutých žalobcom, z exekučného spisu sp. zn. 37Er/ 4700/2011 zistil, že súdny
exekútor JUDr. Rudol Krutý, na návrh žalobcu, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o.,
proti povinnému: N. N., R.. XX. XX. XXXX o vymoženie pohľadávky 718,57 eur s príslušenstvom, na

základe zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 09. 06. 2011, požiadal listom doručeným súdu dňa
11. 08. 2011 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe exekučného titulu Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 13588/10 zo dňa 10. 05. 2011, právoplatného dňom 30. 05.
2011, vykonateľný dňom 02. 06. 2011, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenieistiny 718,57 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) zo sumy 718,57
eur od 08. 09. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 718,57 eur od 29.
10. 2010 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania, keď záväzok vznikol zo zmluvy o

úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 02. 10. 2009, zabezpečeným zmenkou zo dňa 02. 10. 2009 a Okresný súd
Bratislava V uznesením zo dňa 28. 09. 2011, č. k. 37Er/4700/2011 - 11 žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého zamietol z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky,
ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné, pričom uznesenie zrušil Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 18. 12. 2012, č. k. 21Co/392/2012 - 33 a dňa 27. 02. 2013 bolo exekučným súdom

vydané poverenie pre súdneho exekútora. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 11. 08. 2011, o ktorej bolo
rozhodnuté po preskúmaní exekučného titulu dňa 28. 09. 2011 (47 dní) a nie ako tvrdil žalobca dňa 24.
10. 2011 (omeškanie viac ako 137 dní). Poukázal na skutočnosť, že žalobca vo všetkých uvedených
veciach tvrdil, že nesprávny úradný postup v exekučných veciach je charakterizovaný a) nevydaním
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, resp. bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok, t.j. rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí
zákonom stanovenej doby, ktorý sa prejavil v následku vzniku materiálnej škody predstavujúcej náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a

príslušenstvazostranyexekučnéhosúdu,avšakzpripojenýchsúdnychspisovvexekučnomkonaníbola
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z dôvodu rozporu
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom v časti uplatňovaného zmenkového úroku,
vo výške 0, 25 % denne z dlžnej sumy, ktorý bol vzhľadom na jeho výšku (91, 25 % ročne) posúdený ako
zjavne neprimeraný s tým, že v prípade zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, sa s účinnosťou od 01. 06. 2010 ani na vydanie poverenia v prípade, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku (vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie), 15
dňová lehota nevzťahuje. Uviedol, že v predmetnej veci nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné
prieťahy v konaní. K tvrdeniu žalovaného, poukazujúceho na nedostatok procesných podmienok v
konaní, spočívajúcich v zmätočnom žalobnom návrhu, ako aj v jeho predčasnom podaní na súd a

nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach
uviedol, že splnenie povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami
vynútiteľné, keďže môže nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej s tým, že posudzovať súlad
žaloby s hmotným právom predtým, ako bude požadovaný nárok vecne prejednaný, súdu neprislúcha.
Prejednanie a rozhodnutie vo veci na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania odôvodnil právne

ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vecne tým, že účastníci sa nedostavili na nariadené pojednávanie (v poradí
druhé), žalovaný súhlasil, aby konal aj v jeho neprítomnosti a žalobca svoju neúčasť neospravedlnil,
čím sa účastníci ukrátili o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods. 2
O. s. p., teda, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané, a ktoré dôkazy v
konaní vykoná, či nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli s tým, že účastníci konania boli poučení o

povinnosti označiť a predložiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a O. s. p.), najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada (§ 120 ods. 4 O. s. p.). Poukázal na skutočnosť, že prvé nariadené pojednávanie (11. 11.
2013) bolo odročené z dôvodu procesného návrhu žalobcu na prerušenie tohto konania, podaného súdu

dňa 11. 11. 2013 z dôvodu, že v prejednávanej veci nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené
ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu, o
ktorom súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 15. 01. 2014, č. k. 41C/180/2012 - 74 tak, že
návrh zamietol a o odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 17. 07. 2014,
č. k. 9Co/1032/2014 - 95 (správne č. k. 9Co/103/2014 - 95) tak, že prvostupňové uznesenie potvrdil,

pričom žalobca podal pred aj pred druhým pojednávaním určeným na deň 10. 11. 2014 totožný návrh
na prerušenie konania so žiadosťou zrušiť nariadené pojednávanie, nakoľko však o procesnom návrhu
žalobcunaprerušeniekonaniaboloužsúdomprávoplatnerozhodnuté,akoajnaskutočnosť,žeÚstavný
súd o sťažnostiach žalobcu viažucich sa aj k prejednávanej veci už rozhodol tak, že jeho sťažnosť pre
nedostatok právomoci odmietol, nebol daný dôvod na opätovné rozhodovanie o totožnom procesnom

podaní žalobcu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.
a vecne úspechom žalovaného v konaní, ktorému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
žalovaný si síce vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom náhradu trov uplatnil, nakoľko však zo spisusúd prvého stupňa žiadne trovy, ktoré by mu mali vzniknúť nezistil, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.),
z dôvodu, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. g/ O. s. p.), z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a
napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci a

navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vytkol súdu
prvého stupňa, že vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.
s. p.) a to napriek tomu, že požiadal riadne a včas o zrušenie pojednávania, keď uviedol dôležité
dôvody, čím mu bola odňatá možnosť pred súdom konať. Poukázal na skutočnosť, že už vo svojej
žalobe upovedomil súd prvého stupňa o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola

vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania
vylúčiť a napriek tomu, že krajský súd v uvedených skutočnostiach nevzhliadol dôvody na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti, nie je tohto sudcu
možné považovať za nestranného s tým, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach (s poukazom na

napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17. októbra 2012, sp. zn. (správne číslo konania)
11NcC/46/2012 - 24. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou
pojmu "zákonný sudca" podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň, že základným
právom na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným sudcom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je v občianskom súdnom konaní zabezpečené vylúčením sudcu z

jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§ 12 až 16 O. s. p.). V dôvodoch svojho
odvolania poukázal na skutočnosť, že podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný
súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu a preto nebolo a nie je prípustné,
aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca s tým,
že v konaní bolo možné uskutočniť iba také úkony, ktoré nepripúšťali odklad. Uviedol, že meritórne

rozhodnutie vo veci prvostupňovým súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že v
rovnakom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie s tým, že odvolanie
podáva aj proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania, pričom v čase podania
odvolaniaozamietnutížalobyneboloozamietnutínávrhunaprerušeniekonaniaprávoplatnerozhodnuté

a dôsledok správania súdu prvého stupňa, kedy predbehol vydaním konečného rozhodnutia účinky
právoplatného rozhodnutia o prerušení konania, z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu,
zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom.
Namietol, že sa súd prvého stupňa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) pojednávania ignoroval a to napriek tomu, že na svojej

osobnej účasti (resp. právneho zástupcu) na pojednávaní vedenom nestranným sudcom na nestrannom
súde, trval. Vytkol súdu prvého stupňa, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z
ktorých prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a ani k dôkazom, ktoré vykonal a na
ktorých založil svoje rozhodnutie, čím došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti a porušeniu jeho
práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu možnosti pred súdom konať. Uviedol, že sa prvostupňový

súd dopustil viacerých omylov, keď v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobcom namietané
lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomuto
tvrdeniu nenasvedčujú s tým, že na splnenie zákonnej lehoty, resp. konania bez zbytočných prieťahov
a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu, je dôležité skúmať nielen samotný
moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému

súdnemu exekútorovi. Namietol, že v rozpore so zásadou kontradiktórnosti prvostupňový súd rozhodol
napadnutým rozsudkom bez toho, aby mu bolo umožnené ovplyvniť dané rozhodnutie, nakoľko nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a ani možnosť na
podporu svojich tvrdení dôkazy navrhnúť. Žalobca ďalej súdu prvého stupňa vytkol, že porušil jehoprávo na kontradiktórny súdny proces, nakoľko vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia napadnutého rozsudku poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom
spise. Ku skutočnosti, že sa žalovaný k žalobe nevyjadril napriek výzve súdu v súlade s ust. § 114 ods.

3 O. s. p., žalobca uviedol, že podľa § 153b O. s. p. mal prvostupňový súd rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie, keď skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav, avšak súd prvého
stupňa bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si
sám určil. Namietol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou dospel súd
prvéhostupňajednoznačneanepochybnekpresvedčeniu,žežalobcovimajetkováškodaanemajetková

ujma nevznikla a preto je v tejto časti prvostupňový rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov
ajeprejavomjehosvojvôleajepotrebnéhoakoarbitrárnyzrušiť.Nesúhlasilsozáveromprvostupňového
súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil povinný (dlžník) nakoľko, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady
na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie
s tým, že právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu, za ktorý dlžník

nemôže niesť zodpovednosť. Poukázal na skutočnosť, že výšku škody presne špecifikoval, pričom
jej vyčíslenie vychádzalo z účtovnej agendy a vzhľadom na ochranu osobných údajov, obchodného
tajomstva a dôverných informácií, nebolo možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp.
pracovné a obchodné zmluvy. Uviedol, že chcel v konaní pred súdom prvého stupňa prostredníctvom
vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody aj prostredníctvom znaleckého

posudku, ktorého vypracovanie zabezpečil, avšak prvostupňový súd dokazovanie neprípustne skrátil
iba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu,
že mieni vo veci rozhodnúť. Uviedol, že predložil dôkaz o vzniku jeho škody, a to znalecký posudok
č. 1/2014, vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, z ktorého vyplýva
negatívny dopad a objektívne spôsobenie zníženia jeho majetku, vo výške v ňom určenej. Žalobca

namietol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje úvaha, na základe ktorej dospel súd prvého
stupňa k záveru, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prielohov
(pravdepodobne mal žalobca na mysli prieťahov) zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj práv na prejedanie (pravdepodobne mal žalobca na mysli prejednanie) veci v primeranej lehote
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Žalobca ďalej namietol vnútornú rozpornosť rozhodnutia
prvostupňového súdu, keď síce zistil porušenie práva, avšak nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil
svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi a preto rozhodnutie založené na skutkovej
a právnej chybe, je v právnom štáte neudržateľné. Vytkol prvostupňovému súdu, že v súvislosti s
majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia, pričom tieto okolnosti vydáva za

odôvodnenie svojho rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli
vyvolané v právnej sfére žalobcu nerešpektovaní (pravdepodobne nerešpektovaním) zákonnej lehoty
zo strany exekučného súdu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie
za porušenie práva s tým, že jasne a zrozumiteľne opísal problémy, ktoré nastali.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení
účinnom od 01.06.2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia §

214ods.lO.s.p.(nebolopotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie,súdprvéhostupňanerozhodol
bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. mája 2015 podľa § 211
ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci,
ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157

ods. 2 O. s. p.).Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu
ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia

rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce

najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvého stupňa riadne zistil
skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo
odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti
a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový
nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných

dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného

odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvého stupňa za správne.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že mu postupom súdu prvého
stupňa, ktorý vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.

s. p. bola odňatá možnosť pred týmto súdom konať, nakoľko súd prvého stupňa v danej právnej veci
nariadil pojednávanie na deň 11. 11. 2013, na ktoré sa právny zástupca žalobcu nedostavil (predvolanie
doručenéprávnemuzástupcovižalobcudňa18.09.2013)anapriektomu,žeemailovýmpodanímzodňa
11. 11. 2013 požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu a navrhol prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o podanej ústavnej sťažnosti o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 10. 2012, sp.
zn. 5NcC/96/2012, sa žalobca, resp. jeho právny zástupca na pojednávanie dňa 11. 11. 2013 nedostavil,
svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie a nedostavil
sa ani na pojednávanie vytýčené na 10. 11. 2014 napriek tomu, že mal nesporne vedomosť o tom, že

o jeho ústavnej sťažnosti Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol viac ako rok pred pojednávaním
(nariadeným prvostupňovým súdom na deň 10. 11. 2014), uznesením zo dňa 12. decembra 2013, č.
k. IV. ÚS 688/2013 - 10 tak, že jeho sťažnosť pred nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a
rozhodnutie odmietol.Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi ako účastníkovi konania bola súdom prvého stupňa daná
možnosť sa vykonania procesných úkonov na pojednávaní zúčastniť a nakoľko sa žalobca na

pojednávania nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o ich odročenie, svoju neprítomnosť ani
neospravedlnil, správne postupoval súd prvého stupňa, keď vec v jeho neprítomnosti prejednal a s
prihliadnutím na obsah spisu, aj vo veci napadnutým rozsudkom rozhodol.

Právne bezvýznamnou je aj námietka žalobcu, že vo veci nerozhodol zákonný sudca, nakoľko z obsahu

spisu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19. októbra 2012, č. k. 5NcC/96/2012
- 19 rozhodol tak, že sudkyňu Okresného súdu Bratislava V, JUDr. Ivanu Jahnovú z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 41C/180/2012 nevylúčil a zároveň o ústavnej sťažnosti
žalobcu rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 12. decembra 2013, č. k. IV. ÚS
688/2013 - 10 tak, že sťažnosť žalobcu proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Bratislave odmietol
pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné
dokazovanie, keď sa neoboznámil s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého vyplývajú konkrétne
náklady vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky, nakoľko súd prvého stupňa dospel
k správnemu záveru, že žalobca dôkazné bremeno v konaní neuniesol a príčinnú súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom štátu a vznikom škody na jeho strane nepreukázal a preto dokazovanie
výšky škody je právne irelevantné.

Nebolo možné sa stotožniť ani s argumentáciou žalobcu, že nakoľko sa žalovaný k jeho žalobe
napriek výzve súdu nevyjadril, bolo povinnosťou prvostupňového súdu vo veci rozhodnúť rozsudkom

pre zmeškania, keďže aj uvedená argumentácia žalobcu svedčí iba o tom, že mu priebeh tohto konania
vôbec nie je známy, resp. opätovne uniklo jeho pozornosti, že dňa 31. 07. 2013 (viď č. l. 46 spisu)
prevzal právny zástupca žalobcu vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktoré dňa 11. 02. 2013 žalovaný
doručil prvostupňovému súdu.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný,
resp. arbitrárny, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenierozsudkuvust.§157ods.2O.s.p.stým,žepodľanázoruodvolaciehosúdubolozákladné
právo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
jednoznačne zachované a preto je námietka žalobcu týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti
napadnutého rozsudku absolútne neopodstatnená.

Súd prvého stupňa zamietnutím žaloby žalobcu ako neopodstatnenej z dôvodu, že nie je daná

zodpovednosť štátu - žalovaného podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., vzhľadom na
nepreukázanie kumulatívnych zákonných predpokladov objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. popri
podmienke nesprávneho úradného postupu štátu, resp. jeho orgánu plniaceho si svoje úlohy v rámci
výkonu štátnej moci spočívajúcej v jeho nečinnosti, preukázanie vzniku škody, resp. nemajetkovej
ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, ako aj existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupomavznikomškodyakomajetkovejujmy,vyjadriteľnejvpeniazochanemajetkovejujmy,rozhodol
vecne správne a preto odvolací súd, plne sa stotožňujúc s jeho právnym záverom, napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142

ods. 1 O. s. p. a s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní právo na
náhradu trov nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodal a v odvolacom konaní mu ani žiadne
trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.