Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226254
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116226254.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanému: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
A. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 399,07 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 8Csp/206/2016-51 zo dňa 08.06.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému nárok na náhradu trov

konania voči žalobkyni nepriznal.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 14.12.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o úvere,
na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 350 EUR. V Zmluve žalobca a

žalovaný dojednali výšku úveru v sume 350 EUR, poplatok 346 EUR, RPMN bola v Zmluve uvedená
vo výške 314,02 %, celková čiastka tvorená súčtom úveru a celkových nákladov v sume 696 EUR,
počet mesačných splátok 12, výška splátky 58 EUR. Žalovaný dňa 19.06.2013 požiadal o úpravu
splátkového kalendára formou odloženia splátok o 60 dní tak, aby dátum prvej posunutej splátky
bol 18.08.2013. Úprava bola žalobcom schválená dňa 21.06.2013. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu
462,- eur. Zároveň zistil že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku zmluvného vzťahu ktorý má
spotrebiteľský charakter.

4. V zmysle vyššie citovaných ustanovení je potrebné Zmluvu a jej náležitosti posúdiť podľa § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. Medzi týmito náležitosťami je pod písm. f/ uvedený termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V Zmluve absentuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru vyjadrený konkrétnym dátumom, úroková sadzba (v Zmluve si žalobca uplatňuje nárok na
zaplatenie odplaty stanovenej pevnou sumou - poplatku vo výške 346,- eur), výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto je úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o

spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi iba istinu, teda sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Žalovanému
boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 350,- eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi celkovo sumu 462,-
eur.5. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 44 EUR a nárok na
zaplatenie trov mediačného konania vo výške 142,79 EUR, súd prvej inštancie mal za to, že dojednanie

v bode 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalobcu, podľa ktorého veriteľ je oprávnený
požadovať za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok Zmluvy čiastku 4 EUR ako
paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej, a dojednanie v bode 7 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru žalobcu, podľa ktorého veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka úhradu
všetkých nákladov za uplatnené nároky z titulu dlhu dlžníka voči veriteľovi na základe Zmluvy a to jednak

mimosúdnou cestou (trovy mediačného konania) a jednak v súdnom konaní, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou opierajúcou sa o ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd považoval
tieto dojednania za neprijateľnú podmienku poškodzujúcu spotrebiteľa, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránatovneprospechspotrebiteľa,keďžepožaduje
od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
V prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom a začatie procesu vymáhania pohľadávky veriteľom, veriteľ

je oprávnený domáhať sa účelne vynaložených nákladov vzniknutých mu v tejto súvislosti v skutočnej
výške a tiež vynaložených trov. Trovy konania vo veci vymáhania pohľadávky veriteľom vzniknú vždy v
konkrétnej výške za konkrétne úkony veriteľa, alebo osôb konajúcich za neho. Žalobca spôsobom ako
to vyplýva z označeného zmluvného dojednania, požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie nesleduje záujem spotrebiteľa, ale výlučne žalobcu ako veriteľa, pričom za

túto službu platí spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na právny záver vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co126/2012. Zároveň konštatoval že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal že by uvedené upomienky boli žalovanému zaslané a preto v tejto časti ani
neuniesol dôkazné bremeno. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil
súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP tak, že v plnej miere

úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania, keďže však zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké
preukázateľné trovy vznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Právne odôvodnil odvolanie ustanovením §
365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Namietal že nemožno hovoriť o absencii výšku, počtu a termínov

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zároveň nie je možné hovoriť o absencii výšky úrokovej
sadzby pretože žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie a oboznámenie sa so štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere. Rovnako nie je možné hovoriť ani o absencii
údaja o termíne konečnej splatnosti úveru ktorý je zreteľne obsiahnutý v texte bodu 2 štandardných
európskych informácií o spotrebiteľskom úvere 18.02.2014. žalobca zároveň poukázal na to, že

všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a to nie len z formálneho
hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia t.j. sú vyhotovené na spojenom hárku papiera
respektíve obojstranne. Zároveň žalobca poukázal na bod 10 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru z ktorých vyplýva že 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady
na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z toho

s určitosťou vyplýva že príslušný poplatok vo výške 346,- eur je tvorený úrokom za poskytnutie úveru
vo výške 32% ročne a to v rozsahu 1/3 príslušného poplatku a vo zvyšnej časti je tvorený nákladmi
na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou t.j. v rozsahu
2/3 príslušného poplatku. Zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bezpoplatkov pretože
obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda všetky

taxatívne náležitosti uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Čo do poplatku za upomienky
poukázal žalobca na všeobecné podmienky poskytnutia úveru bod 4 teda, že dlžník sa zaväzuje uhradiť
veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4,- eurá
ako paušálnu úhradu nákladov administratívy s tým spojenou do 5 dní od doručenia písomnej výzva na
úhradu.Nakoľkosažalovanýomeškalsplnenímsvojhozáväzkubolomuzostranyžalobcuzaslaných11

upomienok obyčajnou poštovou zásielkou teda žalobca má nárok na zaplatenie sumy 44,- eur. Zmluvné
strany dohodli aj možnosť rozhodovania sporu mediáciou. V zmysle uvedeného si žalobca uplatnil aj
trovy mediačného konania v celkovej výške 142,79 eur ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby
vo výške 41,52 eur a poplatku vo výške 59,75 eur. Žalobca preto nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej
inštancie že neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní dôvodu uplatňovaného nároku. Má za to

že nárok bol ním dostatočne preukázaný a podložený listinnými dôkazmi priloženými k žalobe. Preto
navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s ustanovením §
391 ods. 1 CSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. Odvolanie bolo doručené na vyjadrenie žalovanej táto vyjadrenie súdu nezaslala.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.03.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie

je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom

zavádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru nákladoch a záväzkoch ktoré z
neho vyplývajú.

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ide o náležitosť pod písmenom f/ a to termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Teda, že v zmluve absentuje údaj vyjadrený konkrétnym dátumom. K tomu
odvolací súd uvádza, že konečná splatnosť úveru musí byť skutočne určená dátumovo a to v zmluve o
úvere.Odvolacianámietkažalobcu,žetentoúdajstačíuviesťvštandardnýcheurópskychinformáciácho
spotrebiteľskom úvere preto neobstojí. Odvolací súd zároveň súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že

v zmluve rovnako absentuje údaj o úrokovej sadzbe podľa § 9 ods. 1 písm. i/ zákona o spotrebiteľských
úveroch. V zmluve si žalobca uplatňuje skutočne nárok na zaplatenie odplaty stanovenej pevnou
sumou - poplatku vo výške 346,- eur. Aj v tomto prípade odvolací súd konštatuje, že nie je dôvodná
odvolacia námietka žalobcu, že uvedený údaj stačí uviesť v štandardných európskych informáciách
o spotrebiteľskom úvere. Zároveň odvolací súd konštatuje, že štandardné európske informácie o

spotrebiteľskomúverektorébymalitvoriťneoddeliteľnúsúčasťzmluvyžalobcakžalobenepriložilpripojil
ich až k odvolaniu pričom táto príloha k Zmluve o úvere č. 808800569 teda štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere síce obsahuje termín konečnej splatnosti dňa 18.02.2014 je úrokovou sadzbou
vo výške 32% ročne, ale táto príloha nie je žalovanou podpísaná a sám žalobca ju ani k žalobe nepripojil.
Vzhľadom na uvedené ide o novotu v odvolacom konaní a na tento dôkaz ktorý žalobca predložil v

odvolacom konaní odvolací súd neprihliadol. Nad rámec uvedeného odvolací súd znova poukazuje na
skutočnosť, že listina nie je žalovanou podpísaná.

13. Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd konštatuje že to, že zmluva neobsahuje konečnú
splatnosť úveru i výšku úrokovej sadzby spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje

získať zrozumiteľné a náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu do ktorého
vstupuje.

14. Neuvedenie týchto náležitostí v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch skutočne znamená, že
úver sa považuje za bezúročny a bezpoplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona

o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalovanej boli poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 350,- eur a zaplatila žalobcovi 462,- eur teda viac ako mala. Preto súd prvej
inštancie správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.15. Odvolací súd zároveň konštatuje, že je správny záver súd prvej inštancie, že dojednanie v bode 4
všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalobcu podľa ktorého veriteľ je oprávnený požadovať za
každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok zmluvy čiastku 4,- eur ako paušálnu úhradu

nákladov a administratívy s tým spojenej a dojednanie v bode 7 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru podľa ktorého veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka úhradu všetkých nákladov za uplatnené
nároky z titulu dlhu dlžníka voči veriteľovi na základe zmluvy a to jednak mimosúdnou cestou a jednak
v súdnom konaní je skutočne neprijateľnou zmluvnou podmienkou opierajúcou sa o ustanovenie §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Uvedené dojednania skutočne spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa keď zmluva požaduje od
spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu s nesplnením jeho záväzku. Odvolací
súd sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co126/2012 s tým, že zákon za príslušenstvo pohľadávky označuje náklady za uplatnenie pohľadávky
predpokladá teda presné výdavky. Paušálna výška poplatku za upomienku bez transparentného výpočtu
skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Správny je i záver

súdu prvej inštancie, že žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že by uvedené upomienky boli
žalovanému zaslané preto v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Občiansky zákonník obsahuje
demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok tzn., že súdu prvej inštancie skutočne
nebránila žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej
zmluve ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom

v neprospech spotrebiteľa podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

16. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozsudku súdu
prvej inštancie. Tento správne rozhodol i o trovách konania. Preto odvolací súd postupom podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný preto právo na náhradu
trov konania patrí žalovanej. Žalovaná si však trovy odvolacieho konania neuplatnila ani jej zo spisu
žiadne preukázateľné trovy v odvolacom konaní nevznikli preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu

náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.