Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. január 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 20C/357/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216217498
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7216217498.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: Q.. A. R., Y.. XX.X.XXXX, M. XX, R. proti žalovanému: K.
B., Y.. XX.X.XXXX, K. X, R. v konaní o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Podanie žalobkyne doručené Okresnému súdu Košice II dňa 1.8.2016 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 1.8.2016 bolo súdu doručené podanie žalobkyne - návrh na súdne konanie, ktorým sa voči

žalovanej domáha zaplatenia 80.000 Eur titulom náhrady škody.

2. Súd uznesením č.k. 20C/357/2016 - 3 zo dňa 22.11.2016 vyzval žalobkyňu či jej podanie zo dňa
1.8.2016 je žalobou o ochranu osobnosti, ak áno, čoho sa voči žalovanej domáha. Predmetné uznesenie
bolo žalobkyni doručené dňa 9.2.2017.

3. Podľa § 129 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci
samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého
nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné,
súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia
ako desať dní.
4. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo

nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
5. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
6. Podľa § 129 ods. 4 C.s.p. ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa
odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o
odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

7. Podľa ust. § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

8. Podľa ust. § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

9. Podľa ust. § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa ust. § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

11. Podľa ust. § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.12. Podľa ust. § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

13. Podľa ust. § 10 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

14. Pretože danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok, musí súd jej
splnenie skúmať vždy ex offo, v každom štádiu konania a na každom stupni.

15. Pre posúdenie povahy právneho vzťahu strán sporu z hľadiska právomoci súdu na prejednanie
a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové
hľadisko, teda povaha práv a povinností strán, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, ktoré kritérium

je určujúcim pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takéhoto právneho vzťahu,
ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 3, 4 CSP.

16. Povinnosť prijímať trestné oznámenia majú prokurátor a policajt ako orgány činné v trestnom konaní
(§ 10 ods. 1 Trestného poriadku). Orgány činné v trestnom konaní zisťujú skutočnosti nasvedčujúce

tomu, že bol spáchaný trestný čin, jednak z trestných oznámení, a jednak z vlastných zistení pri plnení
svojich úloh.

17. Podľa § 62 ods. 3 Trestného poriadku, ak bola zápisnica o ústnom podaní trestného oznámenia
spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi. Súd na rozdiel od orgánov činných v trestnom

konaní, nemá povinnosť trestné oznámenie vybavovať, ale zápisnicu o podanom oznámení bez odkladu
zašle prokurátorovi.

18. Zisťovanie skutočností, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin nespadá pod
prejednávanie a rozhodovanie súdu vo veciach, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,

rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov. Zisťovanie týchto skutočností nespadá do právomoci
súdu v zmysle ustanovenia § 3, 4 C.s.p.
19. Žalobkyňa v žalobe zo dňa 1.8.2016 uviedla, že skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný
trestný čin oznámila orgánom činným v trestnom konaní. Súd vo vzťahu k vyvodeniu trestnej
zodpovednosti žalovanej uvádza, že medzi orgány činné v trestnom konaní patrí policajt a prokurátor.

Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy o ktorých sa dozvedel. Obdobnú povinnosť stíhať všetky
trestné činy, o ktorých sa dozvedel má podľa ust. § 196 ods. 1 Trestného poriadku aj policajt. Túto
povinnosť nemá, a ani nemôže mať súd. Úlohou súdu v trestnom konaní je rozhodnúť spor medzi
žalobcom reprezentovaným prokurátorom na jednej strane a obžalovaným a jeho obhajcom na strane
druhej.

20. Podľa § 2 ods. 15 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku trestné stíhanie pred súdom je možné
len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo
návrh zastupuje, pričom platí, že obžalobu možno podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie.
Akuzačný charakter trestného procesu je vymedzený aj v § 237 ods. 1 Trestného poriadku. Konanie,
ktorého výsledkom môže byť výrok o vine a treste sa začína len na podklade obžaloby alebo návrhu na

dohodu o vine a treste. Ako obžalobu, tak aj návrh dohody o vine a treste je pritom oprávnený podať len
prokurátor. Bez návrhu obžalobcu nie je možné začať súdne konanie.
21. Súd podanie v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha, aby žalovaná upustila od neoprávnených zásahov
do jej práv a práv jej rodiny, aby odstránila následky trestných činov, zverejnenia odsudzujúceho
rozsudku po dobu minimálne 4 rokov od jeho vydania ako najnovšiu aktualitu na všetkých profiloch a na

všetkých možných vchodoch, aby žalovaná podstúpila ústavnú liečbu a zaplatila 280.000 eur odmietol
z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Podanie žalobkyne zároveň vzbudzuje pochybnosti o
identifikáciistrán(žalobkyňavpodanízodňa1.8.2016zažalovanúoznačujeJanuRecski,nar.29.3.1992
a v podaní zo dňa 20.2.2017 už aj Petra Recski, nar. 19.9.1977) a pochybnosť o právnych následkoch,
ktoré má spôsobiť.

22. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, je to nutné z toho dôvodu, že súd musí
celkom presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva
a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv
a im zodpovedajúcim povinnostiam v ňom obsiahnutým, je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné,prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, žeby rozhodnutie nebolo
vykonateľné. Požiadavka na to, aby žalobný petit bol presný, určitý a zrozumiteľný, nie je len formálnou
požiadavkou na splnenie určitých procesných podmienok, ale je celkom potrebné pre výsledok konania,

teda preto, aby po prevzatí žalobného petitu do výroku rozhodnutia mohol byť nariadený a uskutočnený
výkon rozhodnutia, aby teda mohli vôbec nastať účinky žalobcom zamýšľané.
23. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcim povinnostiam v ňom obsiahnutých musí byť prevedené tak
presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť nariadený a
prevedený výkon rozhodnutia, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti,

než sú navrhované, žalobný petit musí svojím rozhodnutím celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť.
24. Súd nemôže poučovať žalobkyňu o tom, akým spôsobom by mala formulovať žalobný návrh, aby
mohla byť v konaní úspešná lebo to presahuje rámec poučovacích povinností zakotvených v príslušnom
procesnom predpise. Znamená to, že žalobkyňa mala sformulovať žalobný petit tak, aby bol určitý,
zrozumiteľný, aby v prípade ich úspechu mohol byť aj vykonateľný.
25. Súd na základe vyššie uvedeného a v súlade s ust. § 139 ods. 3 C.s.p. toto podanie odmietol.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
II, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).