Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/242/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710212396
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1710212396.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Novplasta, s.r.o., so sídlom Cerovská
152, Šenkvice, IČO: 35 776 455, zastúpeného: Q.. V. Č., C. A. Y. Č.. XXX/XX, M., proti žalovanému:
W. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. R.. N. XXXX/X, W., zastúpenému advokátom: JUDr. Peter Škriečka,
so sídlom Námestie Slobody č. 11, Bratislava, o určenie povinnosti oplotiť pozemok a o vypratanie
pozemku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18. mája 2017, č. k.
6C/304/2010-182, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť oplotiť
pozemky parcelné číslo XXX/XX P. W. Č. XXX/XX M. K. Ú.D. V. Š., Z. Okresným Ú. W. - K. N. na R.
M. Č.. XXX, kovovým pletivom o výške 180 cm, do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ako
aj povinnosť vypratať pozemok v katastrálnom území V. Š.Z., D. M. K. N. Okresného Ú. W. na R.
Č.. XXX P. W.. Č.. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 726 m2 a odovzdať ho žalobcovi
do 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo
výške 100%. Podanej žalobe tak v celom rozsahu vyhovel po tom, ako (v poradí prvým) rozsudkom

zo dňa 21.03.2013, č.k. 6C/304/2010-73, žalobu zamietol, avšak na základe odvolania žalobcu Krajský
súd v Bratislave ako súd odvolací svojim uznesením zo dňa 20. januára 2015, č.k. 2Co/353/2013-101,
tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné riadne ustáliť predmet
konania, s osobitným zreteľom na materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia. Po zrušení a vrátení veci
na ďalšie konanie odvolacím súdom doplnil súd prvej inštancie dokazovanie, pričom z jednotlivých
dôkazných prostriedkov, akými boli výpovede strán sporu, fotografie predložené žalobcom, založené
listinné dôkazy, ale hlavne z obhliadky na tvári miesta zistil pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo

vzájomných súvislostiach, že vlastníkom pozemku parc. čísla XXX/XX K.. Ú.. V. Š. je žalobca (výpis LV
č. XXX), žalovaný je po jeho vyporiadaní BSM s pôvodnou žalovanou 2/ podielovým spoluvlastníkom
parcely č. XXX/XX, XXX/XX P. XXX/XX K.. Ú.. V.É. Š. v podiele 1/2 spoločne so
žalobcom. Zo žalobného návrhu žalobcu a z jeho výpovede zistil, že žalovaný chová niekoľko strážnych
psov, ktoré sa voľne pohybujú aj po pozemku žalobcu, nakoľko medzi susednými pozemkami nie je plot,
z ktorého dôvodu žalobca na svojom pozemku nemôže nič robiť a ani ho užívať, lebo je ohrozovaný
psami.Niekoľkokrátpožiadalžalovaného,abyvykonalpotrebnéopatrenia,abyzamedzilpohybupsovna

pozemku žalobcu, avšak bezvýsledne. Mal záujem aj o výstavbu plotu na hranici susediacich pozemkov
- parc. č. XXX/XX P. XXX/XX P. XXX/XX tak, ako je označené na geometrickom pláne č. XX/XXXX
na vlastné náklady, ale z vyššie uvedených dôvodov mu to nebolo zo strany žalovaného umožnené.
Niekoľkokrát aj písomne vyzýval žalovaného, aby vykonal potrebné opatrenia na zamedzenie pohybupsov na svojom pozemku, avšak bezvýsledne. Uviedol, že žalobným návrhom sa domáhal žalobca
aj vypratania svojho pozemku, nakoľko žalovaný na ňom uskladňoval staré ojazdené vozidlá, odpad
stavebného materiálu, po podaní žaloby tieto veci odpratal, preto vzal žalobný návrh zo súdu späť a

konanie sa zastavilo. Následne žalovaný opäť začal na jeho pozemku uskladňovať nepotrebný stavebný
materiál, parkovať staré vozidlá, pritom na pozemok žalovaného je možné sa dostať aj z inej strany s
prístupom z hlavnej cesty. Žalobca sa na svoj pozemok nemôže dostať, nakoľko sú tam
vypustené psy a musí sa neustále doprosovať u žalovaného, aby si psov uviazal. Poukázal na
to, že žalovaný uviedol, že nehnuteľnosť spolu s pôvodnou žalovanou 2/ kupovali v takom stave, ako je

tomu aj dnes od pána W.. Žalobca a jeho právny zástupca vedia, že podniká v autodoprave a
pokiaľ sa týka psov, tieto musel na pozemok dať, nakoľko v minulosti mu bola vykradnutá firma. Uviedol,
že je spoluvlastníkom aj ostatných častí pozemkov v areáli firmy Novplasta a stále dúfa, že
medzi stranami dôjde k dohode. Je tiež vlastníkom stavby súp. číslo XXXX, postavenej na pozemkoch
parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a táto stavba je účelovo určená ako dielňa, ktorú využíva na
podnikateľské účely v nákladnej doprave. Z výzvy zo dňa 15.01.2010 mal preukázané, že žalobca vyzval

žalovaného na vypratanie pozemku parc. č. XXX/XX K.. Ú.. V. Š. a umožnenie prístupu na pozemok
v čase od 20.02.2010 do 01.03.2010 za účelom realizácie výstavby plotu na hranici pozemkov - parc.
č. XXX/XX P. W.. Č.. XXX/XX P. W.. Č.. XXX/XX M. D. X. Č.. XX/XXXX tak, aby zabezpečil psov, ktorí
chránia objekt v jeho vlastníctve tak, aby títo neohrozovali pracovníkov, vykonávajúcich práce pri stavbe
plotu. Z dokladu zo dňa 15.12.2008 Obce Š. zistil, že žalobca ako stavebník ohlásil drobnú stavbu na

parc. č. XXX/XX - oplotenie za účelom ochrany svojho nehnuteľného majetku, osadenie stĺpikov do
betónu, natiahnutie pletiva. Z oznámenia Obce Š. zo dňa 31.12.2008 č. 3267/998/2008 zistil, že obec
nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - vybudovanie plota zo stĺpov a výplne zo strojového
pletiva výšky 1,80 m na hranici pozemku parc. č. XXX/XX K.. Ú.. V. Š.. Z písomnej komunikácie strán
sporuazichvýpovedízistil,žemedzinimisúnevysporiadanéspoluvlastníckevzťahykpozemkom,ktoré

sa nachádzajú vo vnútri oploteného priemyselného areálu. Z vyjadrenia Poľnohospodárskeho družstva
v Š. zo dňa 26.01.2012 k funkčnosti a použitiu montážnej váhy na pozemku parc. č. XXX/XX K.. Ú.. V. Š.
mal preukázané, že táto slúžila pre konské povozy a menšie automobily, družstvo ju používalo do roku
1973,kedybolavyradená zmajetkudružstvaaztechnickýchdôvodovsaďalejnepoužívala.Pri
obhliadke na tvári miesta dňa 04.04.2012 zistil, že pri vstupe na pozemok sa nachádza kovová brána na

diaľkové ovládanie, pozemok je z pravej strany oplotený pletivom. Na pozemku žalobcu vedľa objektu sa
nachádza nefunkčná váha na motorové vozidlá, pričom žalovaný uviedol, že sa nevyužíva. Za objektom
sa nachádzajú nákladné motorové vozidlá, ktoré sa využívajú podľa potreby, ďalej sú tu uskladnené
palety, plechová búda (právny zástupca žalobcu uviedol, že tento pozemok bol v čase súdneho sporu,
ktorý bol zastavený, čistý a vyprataný). V druhej časti pozemku sa nachádza plot z pletiva, prikrytý

plachtou, kde sa nachádza voliéra pre psov - dvoch vlčiakov, ktorí boli vo voliére uzavretí - táto časť
pozemku je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného. Zo zadnej pravej strany časti budovy
sa nachádzajú dvere do kotolne, ktorá vykuruje budovu v zimnom období. Murovaná budova leží na
pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve sporových strán. Zo zadnej časti pozemku, ktorý patrí
žalobcovi je na objekte žltá značka, ktorá oddeľuje pozemok žalovaného a následne druhá

značka, ktorá ohraničuje pozemok žalobcu, na ktorom žiada žalobca vybudovať oplotenie s prechodnou
bránou.Hranicaplotabyprechádzalaplechovýmidverami-končilabyvčasti,kdesanachádzastolárska
dielňa. Z farebných fotografii, založených ku konaniu zistil, že na pozemku žalobcu parkuje žalovaný
nákladné autá, nachádzajú sa na ňom drevené palety a stará plechová búda, na pozemku sa cez deň
voľne pohybujú strážne psy - dvaja vlčiaci. Poukázal tiež na to, že Vytyčovací náčrt hraníc pozemku

parc. č. XXX/XX a XXX/XX Č..XXX zo dňa 30.10,.2012 V. Š. stanovil hranice pozemkov
v prírode označené kovovými tyčami, farbou.
2. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 127 ods. 1 a 2, ako aj § 124
Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť. V prvom rade
poukázal na to, že medzi účastníkmi konania sa vedú spory ohľadne vysporiadania spoluvlastníckych

vzťahov k pozemkom v areáli firmy Novplasta, ako aj za hranicami tohto areálu. Nesporne bolo
preukázané, že murované stavba, ktorá slúži ako na stolárska dielňa a ktorú žalovaný prenajíma sa
nachádza z časti na pozemku žalobcu. Žalobca preukázal v konaní, že pozemok parc. č. XXX/XX K..
Ú.. V. Š. je v jeho vlastníctve a rovnako je nesporné, že žalovaný je vlastníkom parc.
č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX K.. Ú.. V. Š.M. (R. Č.. XXX). Z výpovedí oboch strán sporu vyplynulo, že

žalovaný drží na pozemku, ktorý patrí v 1/2 žalobcovi, svojich dvoch strážnych psov - vlčiakov, za účelom
ochrany objektu, títo voľne pobehujú po dotknutom pozemku, čo žalovaný aj pripustil s odôvodnením,
že v minulosti mu vykradli nehnuteľnosť, avšak kedykoľvek na požiadanie žalobcu psy zabezpečí, aby
mohol na pozemok prísť, v čase vykonávania obhliadky boli psy uzamknutí vo voliére. Voľný pohyb psovna pozemku dokumentujú aj farebné fotografie, založené ku konaniu. Na základe uvedeného dospel
k názoru, že v danom prípade je potrebné návrhu žalobcu na oplotenie svojho pozemku vyhovieť,
nakoľko žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že žalovaný mu bráni v užívaní svojho

vlastníctva - parcely č. XXX/XX tak, že na pozemku, ktorý je v 1/2 spoluvlastníctvom žalovaného, chová
a má voľne vypustené strážne psy. Zdôraznil, že vlastník veci sa musí zdržať takého konania, ktorým
by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
Predpoklady uvedené v zákone je potrebné vykladať v každom jednotlivom prípade objektívne. Zvieratá,
chované vlastníkom, nesmú vnikať na pozemok iného vlastníka a je povinný urobiť také opatrenia,

aby k ohrozovaniu vlastníckeho práva alebo spoluvlastníckeho práva nemohlo dôjsť. Ak vlastník veci
nerešpektujeurčitéobmedzeniasvojhovlastníckehopráva,ten,ktosacítiohrozenýjehoneoprávnenými
zásahmi, sa môže domáhať súdnej ochrany. Uviedol, že "dáva za pravdu" žalovanému, že vlastník veci
nie je zásadne povinný svoj pozemok oplotiť. Túto povinnosť môže výnimočne, za splnenia viacerých
hmotnoprávnych podmienok, uložiť súd, ktorý rozhodne po zistení stanoviska príslušného obecného
úradu.Musívšakbyťpreukázanéobjektívnapotrebaoploteniaato,žeoplotenienebudebrániťúčelnému

využívaniu susediacich pozemkov a stavieb. Vyslovil názor, že žalobca objektívnu potrebu oplotenia
svojho pozemku v konaní preukázal, keď preukázal vlastníctvo k pozemku a preukázal, že žalovaný má
na svojom, avšak aj na jeho pozemku vypustených dvoch psov - vlčiakov, a z tohto dôvodu nemôže na
svoj pozemok vstúpiť a vykonávať svoje vlastnícke právo. Preukázal tiež, že v minulosti
mal záujem a riešenie problému so žalovaným, avšak neúspešne, či už snahou o oplotenie pozemku

na vlastné náklady, prípadne odkúpením pozemkov alebo ich zámenou, ako vyplynulo i zo vzájomnej
korešpondencie. Naproti tomu žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že urobil
opatrenia, aby sa žalobca mohol na svoj pozemok dostať bez toho, aby sa cítil byť ohrozený strážnymi
psami žalovaného aj za bieleho dňa, nepreukázal žiadnym spôsobom, že má povolenú podnikateľskú
činnosť v oblasti prenájmu stavby tretej osobe za účelom výkonu stolárskych prác a nepreukázal, že

používa montážnu váhu na svoju činnosť, naopak, z oznámenia PD Š. súd zistil, že táto
je nefunkčná z technických dôvodov. Označil za absurdné, aby sa "vlastník pozemku - žalobca musel
u spoluvlastníka doprosovať vstupu na svoj pozemok" bez toho, aby sa cítil byť ohrozený na zdraví.
Vyslovil názor, že hľadisko potrebnosti oplotenia je splnené, nakoľko oplotenie poskytne ochranu proti
nedovoleným zásahom zo strany žalovaného, ktorým nebolo možné doposiaľ inak zabrániť, nakoľko

žalovaný požiadavku žalobcu nerešpektoval. Za tendenčný v tejto súvislosti označil názor právneho
zástupcu žalovaného, že žalobca nepreukázal, že v danom prípade ide o
najvhodnejšie riešenie, nakoľko žalovaný v konaní žiadne riešenie nenavrhol. Žalovaný ani neuviedol,
ako bude oplotenie pozemku brániť jeho účelnému využitiu, nakoľko je zrejmé, že má možnosť z
druhej strany k vstupu na svoj pozemok. Poukázal na to, že žalobca v konaní predložil 5ks farebných

fotografií z ktorých zistil, že jeho pozemok je zaprataný rôznymi sudmi, pneumatikami, odpadom,
paletami, tehlami, nákladnými vozidlami, osobnými motorovými vozidlami a na pozemku je pustený
voľne pobehujúci vlčiak. Uviedol, že právny zástupca žalobcu navrhol vykonať za účelom zabezpečenia
dôkazu v súvislosti s predloženými farebnými fotografiami obhliadku na
tvári miesta po pojednávaní, právny zástupca žalovaného uviedol, že nemá voči tomu výhrady, avšak

neskôr uviedol, že nesúhlasí s navrhnutou obhliadkou bez účasti svojho klienta. V záujme zabezpečenia
dôkazu v súlade s ust. § 345 C.s.p. sa prvoinštančný súd rozhodol obhliadku na tvári
miesta vykonať, pričom o tejto skutočnosti bola strana žalobcu i žalovaného upovedomená.
V záujme zistenia materiálnej pravdy obhliadkou bolo zistené, že skutočne je pozemok žalobcu tak
ako boli aj farebné fotografie vyhotovené zaprataný, stav zodpovedal farebným fotografiám založeným

súdu ku konaniu, na tvári miesta bolo zistené, že žalovaný sa na pozemku nachádzal a dve minúty
pred príchodom pracovníkov súdu a žalobcu z miesta odišiel. Na pozemku voľne pobehoval vypustený
"zúrivý" vlčiak. Právny zástupca žalovaného sa obhliadky nezúčastnil i napriek tomu že
bol o tejto priamo na pojednávaní upovedomený. Súd zastáva názor, že žalovaný bol pravdepodobne
právnym zástupcom inštruovaný telefonicky o tom, že bude vykonaná obhliadka na tvári miesta a preto

z nej odišiel. Mal za preukázané, že žalovaný od roku 2008 na predmetnom pozemku svojvoľne a
bez právneho dôvodu ukladá rôzny materiál a odpad, odstavuje ojazdené motorové vozidlá a necháva
na pozemku voľne pohybovať psy - vlčiakov, ktorý svojim konaním znemožňuje žalobcovi prístup na
jeho pozemok. Žalovaný v priebehu konania nepoprel, že uvedený pozemok využíva bez
akejkoľvek dohody so žalobcom, nie je ochotný trvalo zamedziť vnikaniu psov na cudzí pozemok -

pozemok žalobcu, z čoho je zrejmé, že žalobca ako vlastník pozemku sa nemôže voľne na svojom
pozemku pohybovať bez ohrozenia zdravia, strážnymi psami a súhlasu žalovaného. Žalovaný doposiaľ
pozemok žalobcu nevypratal, viac ako 8 rokov bráni žalobcovi vstupovať na svoj pozemok, riadne ho
užívať, čím neustále dochádza z jeho strany k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu. Pokiaľ satýka tvrdenia žalovaného, že oplotením pozemku by sa zabránilo využívaniu váhy na váženie vozidiel,
konštatoval i na základe vyjadrenia poľnohospodárskeho družstva Š. zo dňa 26.01.2012, že uvedená
váha je nefunkčná a nevyužíva sa. O skutočnosti že žalobca mal v úmysle na vlastné náklady

vybudovať oplotenie pozemkov parc. č. XXX/XX P. XXX/XX K.. Ú.. V. Š. svedčí aj oznámenie obce Š.,
k ohláseniu drobnej stavby plota zo dňa 31.12.2008, ďalej výzva žalobcu zo dňa 15.01.2010, výzvy na
vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti adresované žalovanému. Stav pozemku a vnikanie strážnych
psov na pozemok žalobcu od podania žaloby do 06.12.2016 preukazujú farebné fotografie založené
súdu ku konaniu a protistrane. Zo záverečného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zistil, že žalovaný

určitým spôsobom a v niektorých veciach uvádza nepravdu. Uviedol, že žalovaný nadobudol vlastníctvo
na základe kúpnej zmluvy od bývalého vlastníka p. W., predmetom ktorej bola výlučne len dielňa súpisné
Č.. XXXX K.. Ú.. Š.Z., predmetom kúpnej zmluvy nebolo žiadne oplotenie, pozemky, montážna váha,
a teda jeho tvrdenie, že je vlastníkom váhy na meranie hmotnosti nákladných motorových vozidiel je
nepravdivé. Podľa potvrdenia PVH družstva Š. založeného v spise sa váha využívala do
roku 1973 na meranie konských povozov, v roku 1973 bola táto váha vyradená z majetku. Okrem toho je

technicky nemožné ako uvádza žalovaný, že váhu používa na váženie nákladných motorových vozidiel,
a táto váha bola postavená na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Ďalšie jeho tvrdenie, že vstupnú bránu
vybudoval jeho právny predchodca na základe právoplatného stavebného povolenia je nepravdivé,
táto brána je postavená výlučne na pozemku žalobcu, žalobca súhlas k tomu nedal. Preverovaním na
stavebnom úrade bolo potvrdené, že takéto stavebné povolenie vydané nebolo. Rovnako je nepravdivé

jeho tvrdenie, že navrhovaným oplotením by bol znemožnený prístup do dielne a do kotolne
nakoľko vstup do dielne je z parc. č. XXX/XX a je na úplne opačnej strane ako sa nachádza pozemok
žalobcu, prístup do kotolne je priamo z dielne. Tieto tvrdenie protistrana nepoprela, a preto ich považoval
za nesporné. Rovnako, keď to žalovaný nepoprel, mal za preukázané, že žalovaný užíva pozemok
žalobcu parc. č. XXX/XX tak, že parkuje na predmetnom pozemku svoje motorové vozidlá a hromadí

na ňom rôzny odpad, že na tomto pozemku aj v dennej dobe necháva pohybovať strážnych psov.
Označil za nelogické, aby vlastník pozemku mal žiadať toho, kto neoprávnene jeho pozemok zaberá
a užíva, aby sa na neho vôbec mohol dostať. Za účelové považoval vyjadrenia právneho zástupcu
žalovaného, že predložené farebné fotografie nijako neosvedčujú pôvod veci, nepreukazujú, že by sa
jednalo o vlastníctvo žalovaného a rovnako, že sa nachádzajú na pozemku žalobcu, nakoľko fotografie

korešpondovali s "tvarom miesta", kde bola uskutočnená obhliadka dvakrát a rovnako bolo
nepochybné a žalovaný to ani nepopieral, že psy na pozemku sú jeho a voľne sa pohybujú, okrem toho
na tento pozemok má prístup jedine žalobca a žalovaný, čo tak isto žalovaný nepoprel. Nepovažoval
za pravdivé ani vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný púšťa psy z voliéry v noci v
čase keď sa v predmetnom areáli nenachádza žiadna osoba, nakoľko obhliadkou na tvári miesta bolo

zistené, že aj "za bieleho dňa" boli psy z voliéry vypustené a pobehovali po pozemku.
Rovnako bolo preukázané, že na pozemku sa nachádzali veci žalovaného (vozidlá, pneumatiky, palety,
železná búda atď...). Pokiaľ ide o argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, že súd
vykonal dôkaz v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho klienta bez toho, aby boli o tom
upovedomení a mali čas najmenej 5 dní na prípravu, zdôraznil, že v súvislosti so zabezpečením dôkazu,

ktorý navrhol právny zástupca žalobcu na pojednávaní, nakoľko právny zástupca žalovaného spochybnil
farebné foto, založené protistranou, t.j. na preukázanie pravdivosti tvrdení žalobcu, aký materiál má na
svojom pozemku žalovaným uložený, ani súd, tak, ako žalovaný, nemal vôbec žiadny čas na prípravu,
a snažil sa zabezpečiť dôkaz, nakoľko neskôr by ho nebolo možné vykonať, čo sa aj v minulosti stalo,
nakoľko keď žalovaný vedel dopredu, že bude vykonávaná obhliadka, všetok svoj materiál a veci z

pozemku žalobcu odstránil. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný sa dve minúty pred obhliadkou
dňa 6.12.2016 na nehnuteľnosti nachádzal, a mohol sa obhliadky zúčastniť spolu so svojím právnym
zástupcom, s ktorým bol v telefonickom kontakte, nakoľko o obhliadke vedel, keď z pozemku dve minúty
pred ňou odišiel. S poukazom na vykonané dokazovanie preto podanej žalobe v celom
rozsahu vyhovel s tým, že súčasťou rozsudku je vytyčovací náčrt hraníc pozemku parc. č. XXX/XX P.

XXX/XX Č.. XXX zo dňa 30.10.2012 V. Š., ktorý autorizačne overil dňa 30.10.2012 J.. Y. F.. O trovách
konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku obmedzil iba na opísanie priebehu konania v tejto veci, v rámci ktorého poukázal
aj na právne posúdenie veci uvedené v odôvodnení jeho predchádzajúceho rozsudku, ktorý bol však

zrušený Krajským súdom v Bratislave pre arbitrárnosť a takýto odkaz súdu prvej inštancie na právne
posúdenie veci v jeho predchádzajúcom zrušenom rozsudku, ktoré bolo odvolacím súdom vyhodnotené
ako arbitrárne, však rozhodne nemožno považovať za riadne odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď
súd neuvádza žiadne ďalšie právne úvahy, ktoré ho viedli k jeho vydaniu a neodkazuje ani na žiadne
zákonné normy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie

nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, keď v spore
ani po zrušení a vrátení veci nevykonal v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami listinné dôkazy,
nakoľko tieto na žiadnom z pojednávaní neprečítal, neoboznámil ich obsah a nemohol z nich vychádzať
ani v zmysle ust. § 204 C.s.p. Listinné dôkazy, fotodokumentáciu zabezpečenú žalobcom, z ktorej má
vyplývať žalobcom tvrdený skutkový stav, osobitne štyri ks predložených farebných fotografii, mu totiž
neboli riadne doručené, a napriek tomu, že o ich doručenie požiadal, aby sa k nim mohol vyjadriť.

Rovnako prvoinštančný súd postupoval v prípade ďalšej listiny - vyjadrenia poľnohospodárskeho
družstva Š. zo dňa 26.01.2012, pričom za nesprávny označil aj postup v prípade vykonania dôkazu tzv.
"preverovaním na stavebnom úrade". Na základe uvedeného konštatoval, že súd prvej inštancie zaťažil
konanie nielen vadami uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. d) a e) C.s.p., ale aj vadou uvedenou v
ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., keďže mu znemožnil vyjadriť sa k listinným dôkazom žalobcu, na

ktorých súd postavil svoje skutkové zistenia, a náležitým spôsobom proti nim brojiť vlastnými skutkovými
tvrdeniami a predkladaním vlastných dôkazov, a teda mu znemožnil, aby uskutočňoval jeho
procesnápráva,ktorémupatrili,atovtakejmiere,žedošlokporušeniujehoprávanaspravodlivýproces
tak, ako ho garantuje čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Namietal tiež, že súd
prvej inštancie opakovane nekriticky prevzal vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, a iba skonštatoval,

že žalovaný to ktoré skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel, a preto ho mal súd za preukázané, avšak
takéto jeho závery nezodpovedajú priebehu konania. V priebehu konania sa súd správal vyslovene
neštandardne takým spôsobom, ktorý nemožno objektívne hodnotiť inak ako zaujaté nadržanie strane
žalobcu. Osobitne sa to prejavilo v prípade, keď na pojednávaní dňa 06.12.2016 nariadil vo veci v poradí
druhú obhliadku nehnuteľností, ktoré súvisia s predmetom sporu, a to bez toho, aby to niektorá zo strán

sporu navrhovala, a to iba preto, aby sanoval zjavnú dôkaznú núdzu na strane žalobcu. Naviac súd
prvej inštancie túto obhliadku nariadil na bližšie neurčený čas rovnakého dňa, a to napriek tomu, že jeho
právny zástupca namietal vykonanie tohto úkonu a nesúhlasil s tým, aby bola obhliadka vykonaná v
neprítomnosti žalovaného, ktorý nebol na predmetnom pojednávaní prítomný. Napriek tomu súd prvej
inštancie obhliadku vykonal už hodinu a štvrť po skončení uvedeného pojednávania, o čom sa žalovaný

dozvedel až dodatočne zo zápisnice o tomto úkone, ktorú mu súd následne doručil. Naviac, v hrubom
rozpore s čl. 6 ods. 1 a čl. 9 C.s.p. vykonal obhliadku iba v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Podľa ust. § 211 ods. 2 druhá veta C.s.p. v spojení s ust. § 178 ods. 2 C.s.p. mal pritom súd
prvej inštancie povinnosť doručiť predvolanie na obhliadku žalovanému alebo jeho právnemu zástupcovi
tak, aby mali dostatok času na prípravu, a to najmenej päť dní predo dňom, kedy sa mala táto obhliadka

konať,čovšakneurobil.Jepretozrejmé,žepredmetnáobhliadkabolaakodôkazzabezpečenávhrubom
rozpore s čl. 6,8 a 9 C.s.p. a ust. § 211 ods. 2 a § 178 ods. 2 C.s.p., a preto ju súd prvej inštancie
podľa čl. 16 ods. 2 C.s.p. vôbec nemal zohľadniť pri svojom rozhodovaní. Nezákonnosť predmetnej
obhliadky ako dôkazu nemôže zhojiť ani ničím nepodložená domnienka súdu, že by ju nebolo možné
neskôr vykonať pretože by ju žalovaný mohol mariť, pretože súd môže podľa ust. § 345 ods. 1 C.s.p.

zabezpečiť dôkaz u ktorého existuje obava, že ho nebude možné neskôr možné vykonať
vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami, iba na návrh niektorej zo strán sporu a je
nepochybné, že žalobca obhliadku nenavrhoval a právny zástupca žalovaného s jej vykonaním bez
prítomnosti žalovaného výslovne nesúhlasil. Namietal tiež, že v danej veci rozhodoval v konaní pred
súdom prvej inštancie vylúčený sudca. V danom prípade totiž boli na strane konajúcej sudkyne dané

podmienky na jej vylúčenie z prejednávania veci pre jej zaujatosť vo vzťahu k strane sporu
alebo jej zástupcovi, hoci formálne z prejednania veci vylúčená nebola. Je síce pravdou, že odvolací
súd nevylúčil v tejto veci konajúceho sudcu na základe námietky zaujatosti, ktorú podal dňa 01.04.2016,
avšak od uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu o nevylúčení sudcu sa najneskôr doručením
napadnutého rozsudku žalovanému stalo nespochybniteľným, že konajúci sudca je voči jeho osobe

objektívne zaujatím, a to bez ohľadu na to, aký právny zástupca ho v konaní zastupuje. Nasvedčuje
tomu už spôsob, akým iniciatívne pristúpil k vykonaniu obhliadky, ktorú žalobca vôbec nenavrhoval,
s celkom zjavným úmyslom zabezpečiť žalobcovi výhodnejšie dôkazné postavenie v spore na úkor
žalovaného. Ak uvedený postup tohto sudcu jeho zaujatosti iba nasvedčoval tak po oboznámení sas odôvodnením napadnutého rozsudku môže celkom jednoznačne konštatovať, že sudca súdu prvej
inštancie je voči jeho osobe bez akýchkoľvek pochybností zaujatý, a že by to na jeho mieste rovnako
pociťovala každá strana sporu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž priam srší snaha súdu

prvej inštancie vyhovieť žalobcovi aj za cenu, že súd prvej inštancie odignoruje všetky procesné práva
žalovaného, záväzný právny názor odvolacieho súdu a skutkové zistenia, zabezpečené zákonným
spôsobom, nahradí vlastnými domnienkami, prípadne ničím nepodloženými a nekriticky prevzatými
tvrdeniami právneho zástupcu žalobcu. Na základe uvedeného konštatoval, že je daný odvolací dôvod v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c) C.s.p. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok, ktorý

mu ukladá povinnosť oplotiť celú hranicu pozemku napriek tomu, že na jej väčšej časti sa nachádza
jeho budova, je materiálne nevykonateľný, ako i to, že sa odmietol zaoberať jeho námietkou, že v tejto
veci nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, pretože ten je nielen vlastníkom pozemku pare.
č. XXX/X, ale spolu s ním aj podielovým spoluvlastníkom susediacich pozemkov pare. č. XXX/XX P.
XXX/XX, ktoré má podľa výroku napadnutého rozsudku oplotiť. Žalobca by teda mal byť spolu s ním
druhým pasívne vecne legitimovaným subjektom, keďže sa domáha stavby plotu medzi jeho vlastnými

pozemkami. Súd prvej inštancie po skutkovej a právnej stránke rovnako úplne odignoroval skutočnosť,
že predmetný spor je v prvom rade sporom vlastníka pozemku (žalobcu) a vlastníka na tomto pozemku
stojacej budovy (žalovaného), ktorý nemožno vyriešiť tým, že vlastníkovi budovy bude súdom uložená
povinnosť oplotiť pozemky, ktoré vlastní spolu so žalobcom, a ktoré susedia s ďalším
pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalobcu, tak, že mu úplne znemožní užívanie jeho budovy. Súd

prvej inštancie sa z tohto dôvodu odmietol zaoberať aj jeho námietkou, že povinnosť oplotiť pozemok
je posledným možným riešením, ktorému musia predchádzať iné spôsoby riešenia kolízie vlastníckych
práv, čo vyplýva aj zo stanoviska NS ČSSR z roku 1988, sp. zn. Cpj 203/1986, na ktoré opakovane v
priebehu konania poukazoval. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie pritom vyšlo najavo, že
žalobca nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon zveruje za účelom riešenia kolízie vlastníckych

práv a rovno pristúpil k oplocovaniu svojho pozemku, a to napriek tomu, že toto oplotenie celkom zjavne
bráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavby, ktorá je v jeho vlastníctve.
4.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanéhožiadalrozsudoksúduprvejinštancieakovecne
správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného označil za účelové, s cieľom predlžovať súdne konanie, nakoľko
žalovaný viac ako sedem rokov neoprávnene a bezplatne užíva pozemok, ktorý je v jeho výlučnom

vlastníctve, na pozemku má uložený rôzny materiál (odpad) a odstavené ojazdené motorové vozidlá,
pričom sa na pozemku pohybujú jeho strážne psy a prenikanie psov žalovaného na pozemok parcelné
č. XXX/XX, K.. Ú.. V. Š. je takej intenzity, že vážne ohrozuje výkon jeho práv. Hranica pozemku je tak
zaprataná,žežalobcanemoholpostaviťoplotenienasvojenáklady.Vtomtoprípadetedaide o
neoprávnený a zjavný zásah, ktorý dosahuje takej intenzity, že znemožňuje riadny výkon vlastníckeho

práva, čím je naplnená skutková podstata normy uvedenej v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z listinných dôkazov vyplýva, že sa dlhšiu dobu snaží dosiahnuť vypratanie pozemku a žalovanému
je dobre známe, že protiprávne odmieta vydať tento pozemok vlastníkovi, a to aj napriek skutočnosti,
že preukázateľne na tento protiprávny stav bol viackrát písomne upozornený. K pozemkom a stavbe
žalovaného je voľný prístup zo štátnej cesty II. triedy, čo preukazujú geometrický plán a situačné

náčrty, ktoré sa nachádzajú v spise. Zriadenie vchodu na jeho pozemky by si vyžiadalo minimálne
náklady. Žalovaný je podnikateľom, ktorého predmetom činnosti je aj vnútroštátna nákladná cestná
doprava. Oplotenie a vypratanie predmetného pozemku mu teda nebude brániť v riadnom podnikaní.
Odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného nie sú ničím podložené. Súd sa zaoberal námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, či tieto majú význam pre samotné rozhodnutie a správnym

procesným postupom rozhodol vo veci, pričom nedošlo k porušeniu práv žalovaného. Vo veci bol úplne
zistený skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec aj správne právne posúdil.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania
podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa

§ 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny a je
potrebné ho zmeniť.
6. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha poskytnutia ochrany jeho vlastníckemu právu žalobou
o uloženie povinnosti oplotenia susedného pozemku v súlade s ust. § 127 Občianskeho zákonníka a
zároveň žalobou o vypratanie pozemku, vychádzajúcou z ust. § 126 Občianskeho zákonníka, a to na

tom skutkovom základe, že psy žalovaného prenikajú z pozemkov parc. č. XXX/XX P. Č.. XXX/
XX na W. W.. Č.. XXX/XX, v dôsledku čoho nemá možnosť pozemok parc. Č.. XXX/XX riadne užívať,
a tiež opierajúc sa vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanému vypratať pozemok parc. č. XXX/XX o
tvrdenie, že žalovaný na danom pozemku uskladňuje rôzne hnuteľné veci, ktoré z pozemku odstrániliba v čase, keď sa žalobca domáhal vypratania pozemku a tiež v čase, kedy mala byť uskutočnená jeho
ohliadka nariadená súdom.
7. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
8. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
9. Podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu

susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu
rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.
10. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujú práva a povinnosti súvisiace s
ochranou vlastníckeho práva, vyplývajúcou primárne z čl. 20 Ústavy SR. Prostriedky ochrany pre
zásahmi do vlastníckeho práva možno rozdeliť na prípady, kedy k zásahu dochádza zo strany

ktorejkoľvek tretej osoby a prípady, ktoré spadajú do kategórie tzv. susedských sporov, teda prípady,
kedy k zásahu dochádza porušením ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípadoch susedských
sporov potom primárne neprichádzajú do úvahy prostriedky všeobecnej vlastníckej ochrany, avšak len
špecifické prostriedky, ktoré plne zohľadňujú osobitý charakter vzťahov medzi vlastníkmi susediacich
nehnuteľností, pri zohľadnení práv a oprávnených záujmov oboch (všetkých) strán sporu.

11. V danej veci je dôvodom podania žaloby v časti o uloženie povinnosti oplotenia pozemku zásah
do vlastníckych práv žalobcu nepretržitým prenikaním (strážnych) psov žalovaného zo susediaceho
pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve oboch strán sporu. Je preto podľa názoru odvolacieho
súdu nepochybné, že v danej veci ide o tzv. susedský spor, v ktorom sú prípustné iba špecifické
spôsoby poskytnutia ochrany pred neoprávnenými zásahmi spočívajúcimi v porušení ust. § 127 ods. 1

Občianskeho zákonníka.
12. Pod pojmom imisie sa spravidla rozumie prenikanie účinkov činnosti vykonávanej na jednej
nehnuteľnosti, na nehnuteľnosť druhú. Prenikanie zvierat (vrátane psov) na susediaci pozemok treba
nepochybne považovať z hľadiska ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka za prenikanie imisií.
Vychádzajúc zo zásady, že uloženie povinnosti zriadenia oplotenia pozemku podľa ust. § 127 ods.

2 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy až v prípade, ak oplotenie poskytne ochranu pred
neoprávnenými zásahmi do vlastníckeho práva dotknutej osoby, ktorým nemožno zabrániť inak, teda
ani uložením povinnosti zabrániť prenikaniu psov na dotknutý pozemok, v preskúmavanej veci uloženiu
povinnosti žalovanému oplotiť pozemok bráni skutočnosť, že splnenia povinnosti zabrániť prenikaniu
psov na dotknutý pozemok sa žalobca proti žalovanému nedomáhal a táto mu, ako potenciálny

prostriedok ochrany pred nežiaducim pohybom psov na pozemku žalobcu, nebola uložená ani v
minulosti. Naviac však v tejto súvislosti (v súlade s rešpektovanými doktrinálnymi závermi - porov. Spáčil,
J., Ochrana vlastnictví a držby v občanském zákonníku, Vydání první. Praha: C.H.Beck, 2002, str. 141)
odvolací súd považuje za potrebné poukazuje i na to, že ak dochádza k rušeniu chovanými domácimi
zvieratami, je vždy na mieste primárne sa domáhať uloženia povinnosti zdržať sa takejto činnosti a v

takomto prípade by uloženie povinnosti oplotiť pozemok bolo obchádzaním zásady, že proti imisiám je
možné brániť sa iba tzv. negatórnou žalobou.
13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci žalobe,
ktorou sa žalobca domáha ochrany pred vnikaním psov na jeho pozemok zo susediaceho pozemku v
spoluvlastníctve strán sporu uložením povinnosti žalovanému susediaci pozemok oplotiť (§ 127 ods. 2

Občianskehozákonníka),tedaspôsobom,ktorýjezaskutkovéhostavudanejvecineprípustný,nemožno
vyhovieť.
14. Osobitne však považuje odvolací súd za potrebné poukázať i na to, že v
preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX,
pričom žalobca a žalovaný sú, každý v podiele 1/2, spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/XX P. Č..

XXX/XX. Rovnako možno považovať za preukázané, že sporové strany sa nevedia zhodnúť na tom,
akým spôsobom budú pozemky tvoriace súčasť areálu, v ktorom sa oba nachádzajú, užívať. Napokon,
medzi stranami nie je sporné ani to, že na pozemku parc. č. XXX/XX vo výlučnom vlastníctve žalobcu
síce parkujú motorové vozidlá a nachádzajú sa tam aj viaceré hnuteľné veci, avšak žalovaný tietoopakovane z pozemku žalobcu odstránil v čase, keď sa mala uskutočniť ohliadka daného pozemku.
Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v časti o uloženie povinnosti oplotenia
pozemku podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka podanej žalobe nie je možné vyhovieť i z dôvodu,

že samotnému žalovanému nemožno ako povinnej osobe v konaní o žalobe žalobcu ako oprávnenej
osoby uložiť povinnosť predmetný pozemok oplotiť za stavu, keď je spolu so žalobcom podielovým
spoluvlastníkom pozemkov parc. č. XXX/XX P. W.. Č.. XXX/XX. Pokiaľ podľa tvrdenia žalobcu na jeho
pozemok prenikajú psy z pozemkov parc. č. XXX/XX P. Č.. XXX/XX, za prenikanie týchto imisií žalobca
akopodielovýspoluvlastníkzodpovedá(zobjektívnehohľadiska)spoločnesožalovaným.Vtomtosmere

preto žalovaný v odvolaní opodstatnene súdu prvej inštancie vytýka nesprávne právne posúdenie veci,
keď prvoinštančný súd ust. § 127 Občianskeho zákonníka v danej veci neaplikoval správne. Rovnako
však nesprávne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že podmienku predchádzajúceho vyjadrenia
stavebného úradu, ktorej splnenie je v zmysle citovaného § 127 Občianskeho zákonníka podmienkou
úspechu v spore o oplotenie pozemku, možno považovať za naplnenú i v prípade, ak sa príslušný
stavebný úrad k potenciálnemu umiestneniu takéhoto oplotenia nevyjadril na výzvu súdu, avšak v rámci

iného posudzovania, ako k tomu došlo v preskúmavanej veci na základe žiadosti žalobcu.
15. Zároveň však považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že pokiaľ súd prvej inštancie
dospel k záveru, že sú splnené podmienky na uloženie povinnosti žalovanému oplotiť sporný pozemok
bez ohľadu na to, či žalobca má možnosť oplotiť vlastný pozemok sám a bez toho, aby sa zaoberal
otázkou, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby tak urobil, nezohľadnil celkom dôsledne všetky

predpoklady vyplývajúce z ust. § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z súlade s ustálenou judikatúrou
(porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 5.9.2006 sp. zn. 22 Cdo 1614/2005) totiž
povinnosť oplotiť pozemok možno uložiť až v prípade, ak od dotknutého vlastníka nemožno spravodlivo
požadovať, aby oplotenie pozemok zriadil sám. V preskúmavanej veci pritom z obsahu spisu vyplýva, že
žalobca mienil oplotenie pozemku uskutočniť sám a v realizácii tohto zámeru mu zabránili iba praktické

dôvodyspočívajúcevprítomnostistrážnychpsovžalovanéhonamiesterealizácie,čovšaknemožnobez
ďalšieho považovať za objektívnu a neprekonateľnú prekážku, pre ktorú by nebolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať, aby oplotenie realizoval vlastnou činnosťou.
16. Napokon, pokiaľ ide o dôvodnosť podanej žaloby v časti o oplotenie pozemku, odvolací súd sa
stotožnil aj s odvolacou námietkou žalovaného, že v tejto časti je výrok napadnutého rozhodnutia

materiálne nevykonateľný, keď sa ním žalovanému ukladá povinnosť oplotiť pozemky parc. č. XXX/
XX P. W.. Č.. XXX/XX kovovým pletivom o výške 180 cm, avšak už z neho nevyplýva technické
riešenie situácie na mieste samom, kde je hranica medzi dotknutými pozemkami v nezanedbateľnej časti
tvorená obvodovým múrom stavby dielne, a teda z výroku napadnutého rozsudku nevyplýva celkom
jednoznačne, ako má byť v tejto časti stavba plota zhotovená (napr. či v tejto časti má byť plot

ukotvený do stavby dielne, alebo má prechádzať bezprostredne popri nej, čo však nemožno z hľadiska
účelu zriadenia oplotenia pozemku považovať za prijateľné). Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť,
že súd prvej inštancie (iba) v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že súčasťou rozsudku
je vytyčovací náčrt hraníc pozemku parc. č. XXX/XX P. XXX/XX č. 380 zo dňa 30.10.2012 V. Š., ktorý
autorizačne overil dňa 30.10.2012 J.. Y. F.. Vo výroku rozsudku (ktorý jediný je z hľadiska materiálnej

vykonateľnosti pre strany záväzný) totiž absentuje výslovný odkaz na tento vytyčovací náčrt, a ten sa
teda nestal súčasťou výroku rozsudku ani priamo, avšak ani nepriamo, ako neoddeliteľná s ním pevne
spojená príloha. Materiálna nevykonateľnosť napadnutého rozsudku potom rovnako zakladá prekážku
pre vyhovenie podanej žalobe v časti oplotenia pozemku.
17. Odvolací súd však tiež dospel k záveru, že predpoklady na vyhovenie podane žalobe neboli

splnené ani vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal, aby súd žalobcovi uložil povinnosť vypratať
pozemokparc.č.XXX/XXavypratanýmuhoodovzdať.Vprvomradepovažujeodvolacísúdzapotrebné
poznamenať, že za stavu, keď žalobca v spore netvrdí, že by mu žalovaný okrem vypustenia strážnych
psov bránil v prístupe na pozemok a odmietal mu ho akokoľvek sprístupniť, vôbec nie je zrejmé, na akom
základe sa žalobca okrem vypratania domáha aj "odovzdania" pozemku, pričom nad uvedenou otázkou

sa (paradoxne) nepozastavil ani súd prvej inštancie, ktorý sa o splnení predpokladov pre uloženie
tejto povinnosti v odôvodnení svojho rozsudku nezmienil. Bez zreteľa na uvedené však pokiaľ ide o
samotné vypratanie pozemku žalobcu žalovaným, odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že boli splnené predpoklady pre uloženie povinnosti pozemok vypratať. Je totiž nepochybné,
že ak nejde o nepretržité uloženie hnuteľných vecí vlastníkom susediacej nehnuteľností na dotknutý

pozemok, avšak (tak, ako v preskúmavanej veci) o prípad, kedy povinná osoba na pozemok hnuteľné
veci umiestňuje a následne ich z pozemku odstraňuje (ako v tomto prípade), je potrebné domáhať
sa uloženia povinnosti zdržať sa umiestňovania hnuteľných vecí na predmetný pozemok, prípadne vkombinácii s uložením povinnosti zdržať sa vstupu na daný pozemok. Uloženia takejto povinnosti sa
však žalobca proti žalovanému nedomáha.
18. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel

k záveru, že v danej veci neboli ani len čiastočne splnené podmienky na vyhovenie podanej žalobe,
nakoľko žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany svojich nesprávne zvolenými prostriedkami v
rozpore s obsahom hmotnoprávnych predpisov a z neho vyplývajúceho systému ochrany vlastníckych
práv pred neoprávnenými zásahmi.
19. Pokiaľ žalobca v konaní poukazuje na to, že sa dlhšiu dobu snaží dosiahnuť vypratanie pozemku

a žalovanému je dobre známe, že mu protiprávne odmieta vydať tento pozemok, a to aj
napriek skutočnosti, že preukázateľne na tento protiprávny stav bol viackrát písomne upozornený a za
stavu, keď k pozemkom a stavbe žalovaného je voľný prístup zo štátnej cesty II. triedy, čo preukazujú
geometrický plán a situačné náčrty, ktoré sa nachádzajú v spise, odvolací súd uvádza, že žalobca
v spore netvrdil, že by mu žalovaný okrem uloženia hnuteľných vecí a vypustených psov (čo však s
vyprataním pozemku nemá žiadnu vecnú súvislosť) bránil v užívaní jeho pozemku, keď vo vstupe na

pozemok mu nebráni žiadna neprekonateľná technická prekážka zriadená žalovaným, pričom naviac
samotnú technickú uskutočniteľnosť zriadenia nového vstupu na pozemok parc. č. XXX/XX, ktorý je v
podielovom spoluvlastníctve sporových strán, nemožno bez ďalšieho zamieňať s reálnou možnosťou
takéhoto vstupu a vyvodzovať z toho splnenie predpokladov pre vyhovenie podanej žalobe.
20. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sa zaoberal aj odvolacou námietkou žalovaného, že v

preskúmavanej veci konal a rozhodol vylúčený sudca. Dospel však k záveru, že hoci procesné
pochybenia a zjavné porušenie práva na spravodlivý proces vykonaním dokazovania bez návrhu
dôvodiac potrebou zistenia materiálnej pravdy, ktorých sa súd prvej inštancie dopustil v súvislosti s
vykonaním ohliadky na mieste dňa 06.12.2016, avšak i nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku,
treba považovať za závažné, neumožňujú tieto v danom prípade dospieť k záveru, že by nesprávny

procesný postup súdu mal za následok vylúčenie sudkyne JUDr. Márie Špánikovej z prejednávania
a rozhodovania tohto sporu. Túto námietku žalovaného tak odvolací súd vzhľadom na okolnosti veci
považoval za neopodstatnenú, a dospel k záveru, že predpoklady na zrušenie napadnutého
rozsudku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 365 ods. 1 písm. c) C.s.p. v danej veci
neboli naplnené.

21. O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodol odvolací súd
podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý
bol úspešný v konaní v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov celého konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrokodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).