Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/178/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213434
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6412213434.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní právne
zastúpená advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 17.9.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2012, domáhal

proti žalovanej zaplatenia sumy 175,- € z titulu majetkovej škody a sumy 387,24 € z titulu nemajetkovej
ujmy. Zároveň žalobca žiadal náhradu trov konania. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného
útoku: Uviedol, že žalovaná je zodpovedná za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Žiar nad Hronom, pretože tento nerozhodol o žiadosti o zmenu súdneho exekútora
v exekúcii, ktorú navrhol žalobca vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom (povinným) O. F., D.. XX.X.XXXX, v zákonom
stanovenej lehote 30 dní. Podľa jeho názoru v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by

umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Majetkovú škodu vyčíslil ako náklady spojené s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Na správu pohľadávky
vynaložil 70,- €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- €, na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- € a na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu 15,- € (spolu 175,- €). Náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch odôvodnil žalobca tým, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Výpočet uplatnenej
sumy náhrady nemajetkovej ujmy určil alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 €
za rok. Žalobca uviedol, že postupoval v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorá na túto žiadosť
pozitívne nereagovala.

2. Žalobca navrhol ako dôkaz pripojiť súdny spis exekučného súdu a spis Ministerstva spravodlivosti SR
k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu na náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní.3. Žalovaná sa k žalobe sa vyjadrila a použila nasledujúce prostriedky procesnej obrany: Žalovaná
v písomnom vyjadrení k žalobe považovala žalobu za nedôvodnú z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona

č. 514/2003 Z. z.. Poukázala na nedostatky podanej žaloby, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania,
keď žalobca uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd
napriek tomu, že by žalobca mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní,
žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom ako žalobca podal
žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bol vyzvaný na doplnenie

týchto žiadostí. Žalobca žalovanej neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, preto považovala žalovaná nárok za predbežne neprerokovaný. Nerozhodnutie o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom vzhľadom na povahu tohto
úkonu nepovažovala za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup.

4. Súd uvádza ako posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní

vychádzal, ako vec právne posúdil a vyhodnotil dôkazy:

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných vyjadrení sporových strán, obsahu exekučného
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/967/2006.

6. Z exekučného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 15Er/967/2006 súd zistil, že dňa
7.4.2006 sa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom exekučné konanie na návrh
oprávneného - žalobcu proti povinnému O. F., D.. XX.X.XXXX, N. Y. XXX/XX, XXX XX D. N., pre
vymoženie sumy 955,98 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice
notára Ondreja Ďuriača č.k. N 6515/2005, NZ 59505/2005 zo dňa 4.12.2005. Dňa 6.9.2010 bol

tunajšiemu súdu doručený návrh na zmenu exekútora oprávneného, ktorým oprávnený navrhol
zmenu súdneho exekútora z pôvodného exekútora JUDr. Jána Debnára na nového exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD.. O žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora exekučný súd rozhodol
uznesením č.k. 15Er/967/2006-21 zo dňa 4.4.2011.

7. Znaleckým posudkom č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 žalobca preukazoval výšku spôsobenej škody.

8. Podľa § 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

9. Z citovaného ustanovenia § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti

štátu (Slovenskej republiky) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje
kumulatívne (súčasné) splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,
2. vznik škody ako peniazmi vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje
legálnu definíciu nesprávneho úradného postupu. Ustanovenie § 9 uvedeného zákona v znení účinnom

do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup
definovať ako postup orgánu verejnej moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými

právnyminormamiaktorýspočívavinejnežrozhodovacejčinnosti.Vprípaderozhodovacejčinnostitotiž
zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité
rozhodnutia týkajúce sa najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste
atď.). Inými slovami, pri nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom
prípade upravená právnou normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny

úradný postup je potrebné posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

10. Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola daná
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).11. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, že by postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní sp. zn. 15Er/967/2006 v súvislosti s rozhodovaním o návrhu oprávneného

na zmenu súdneho exekútora došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Je nesporné, že v ust.
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku je uvedená lehota 30 dní na rozhodnutie o návrhu na zmenu
exekútora, a to od doručenia tohto návrhu, avšak pokiaľ v exekučnom konaní došlo zo strany súdu k
prekročeniu tejto zákonnej lehoty, tak je potrebné skúmať, či k tomuto došlo pre zložitosť veci, správanie
účastníkov konania alebo z dôvodu samotného postupu súdu, nakoľko nie každé nedodržanie zákonom

ustanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora je možné považovať za zbytočné
prieťahy v konaní. Samotná skutočnosť, že súd o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol v lehote 30
dní, ešte nemusí zakladať nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu,
pretože okolnosti, ktoré predchádzali návrhu a postup súdov v exekučných veciach v nasledujúcom
období nasvedčujú tomu, že z ich strany nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu i keď rozhodnutia
o návrhoch na zmenu súdneho exekútora boli vydávané po uplynutí lehoty 30 dní. V tejto súvislosti je

potrebné uviesť, že existujú objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol dodržať zákonnú lehotu na
rozhodnutie o návrhu za zmenu exekútora, pretože tieto návrhy boli podávané zo strany oprávneného
hromadne do jednotlivých exekučných konaní a vzhľadom na zaťaženosť súdov nebolo možné o týchto
návrhoch rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote 30 dní.

12. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 175,- € a nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 387,24 €, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom
stanovenej lehote. Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že dňa 6.9.2010 bol Okresnému súdu
Žiar nad Hronom doručený návrh oprávneného - žalobcu na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44

ods. 8 Exekučného poriadku, pričom vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa
7.4.2006 je potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30.11.2006, podľa ktorého oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora. Súd konštatuje, že pokiaľ v preskúmavanom exekučnom konaní vedenom Okresným súdom
Žiar nad Hronom nerozhodol tento súd o návrhu na zmenu exekútora v lehote 30 dní od doručenia
návrhu, ale až po určitom časovom úseku, takýto postup nie je možné hodnotiť ako nesprávny úradný
postup a to vzhľadom na okolnosti tohto prípadu (hromadné podávanie návrhov zo strany oprávneného).
Súd uvádza, že zákonom stanovená povinnosť súdu ako orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto rovine garanciu ústavného práva každého na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný
súdSlovenskejrepublikyvrozhodnutísp.zn.I.ÚS16/02konštatoval,žepriposúdenítoho,čidošloalebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ÚstavySlovenskejrepubliky,ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyprihliadasícenalehoty,ktorésúuvedené

vÚstaveSlovenskejrepublikyalebovzákone,aleichnedodržanienepovažujeautomatickyzaporušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
V rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na jednej strane
všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej
strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú

nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva - práva na spravodlivý proces, ktoré
majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v príslušných
medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto zmysle
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať
proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

13. Na základe vyššie uvedeného súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu

prieťahov v predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd nemal za preukázaný nesprávny úradný
postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom.14. Súd však nielenže nemal preukázaný nesprávny úradný postup, ale nemal preukázané ani splnenie
ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy.

Žalobca v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 182 Civilného
sporového poriadku nielenže nepredložil, ale ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať
a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu v súvislosti
s rozhodovaním o zmene súdneho exekútora utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú
škodu, či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17

ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý
zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované)
paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume 70,- €, na udržiavanie
a správu informačného systému v čiastke 40,- €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom v sume 50,- € a na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje,
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v čiastke 15,- €.

Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým stavom pred
škodnou udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené
výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom uvedených
nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu ušlého

zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu,
ktorý však nenastal v dôsledku škodovej udalosti (v danom prípade v dôsledku tvrdeného nesprávneho
úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal, ale ani nijako bližšie nevysvetlil
ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému konkrétne súvisia s tvrdeným nesprávnym
úradným postupom súdu. Ako už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí

existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že
určité administratívne náklady na správu pohľadávky mal žalobca nezávisle od toho, kedy exekučný súd
rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

15. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden

nepriaznivýdopad(ujmu)najehoprávnepostavenieakoveriteľapohľadávkyvočipovinnémuvdôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na obavy o právny a faktický osud
pohľadávky, no nijako netvrdil ani nedokázal, že k negatívnym následkom aj skutočne došlo v dôsledku
postupu exekučného súdu.

16. Pretože súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu, žalobu zamietol.

17. Len záverom sa k vyjadreniam žalovanej súd poznamenáva, že zo žaloby je evidentné čoho sa

žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov, pričom súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca
ešte pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti
SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov
uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti
sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona). Preto súd nepovažuje žalobu za

predčasne podanú, keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žaloba žalobcu bola zamietnutá, teda plný úspech vo veci mala žalovaná. Nakoľko

však úspešnej žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej s poukazom na ustanovenie § 255 ods.
1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 2 CSP, čl. 17 CSP vo výroku II. náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s
princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov
žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j.

za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.