Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010422
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3518010422.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhom,samosudcomMgr.JánomOdnogom,vtrestnejveciobžalovaného

E. T., U.. X.X.XXXX H. Z. T., Č. A., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 6.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: E. T., U.. XX.XX.XXXX H. Z. T., Č. A., trvale bytom G.É. M., t.č. ÚVTOS a ÚVV Ilava,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

oslobodzuje ,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 565/18/3304 - 52
zo dňa 26.9.2018, ktorá mu kladie za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

dňa 24.07.2018 v čase asi o 10:30 h v obci G. M. na parcele č. XXXXX/X pri rekreačnej chate bez
popisného čísla verbálne napadol svoju bývalú manželku G. T., U.. XX.XX.XXXX a syna Ľ. T. tak, že po
vystúpení z vozidla, ktorým prišiel na miesto činu kričal na nich „ja Vás odtiaľto dostanem a pozabíjam
Vás“, pričom týmto svojim konaním vzbudil u poškodených G. T.Á., U.. XX.XX.XXXX a Ľ. T., dôvodnú
obavu o život a zdravie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 27.9.2018 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 565/18/3304 zo dňa 26.9.2018 na obžalovaného E. T., U.. X.X.XXXX, pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že dňa
24.07.2018 v čase asi o 10:30 h v obci G. M. na parcele č. XXXXX/X pri rekreačnej chate bez popisného
čísla verbálne napadol svoju bývalú manželku G. T., U.. XX.XX.XXXX a syna Ľ. T. tak, že po vystúpení z
vozidla, ktorým prišiel na miesto činu kričal na nich „ja Vás odtiaľto dostanem a pozabíjam Vás“, pričom

týmto svojim konaním vzbudil u poškodených G. T., U.. XX.XX.XXXX a Ľ. T., dôvodnú obavu o život
a zdravie.Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 26.10.2018 a 6.11.2018 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného E. T., poškodených G. T., Ľ. T.Ň. a svedkyne B. T., prečítaním znaleckého posudku č.
95/2018 MUDr. E. M. a oboznámením listinných dôkazov tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom

pojednávaní zo dňa 6.11.2018.

Obžalovaný E. T. na hlavnom pojednávaní ako aj v priebehu prípravného konania spáchanie skutku
poprel. Uviedol, že poškodená tam ani vôbec nebola. Bol tam iba poškodený Ľ. T., ktorý začal
rozprávať, že stoja na ich pozemkoch, tak iba odišli preč. Obžalovaný nič nehovoril, lebo po posledných

skúsenostiach, ktoré má sa bál, že by si niečo na neho vymysleli. G. T. tam nebola a Ľ. T. povedal, že
tam nebola. Obžalovaný ďalej uviedol, že na parcele, kde má zákaz vstupu nebol. K rodinnému domu
šli preto, že predtým ho viezol svedok A. na cintorín a svedok ho požiadal, že by sa chcel ísť pozrieť na
rodinný dom, ktorý obžalovaný postavil. Obžalovaný súhlasil ale povedal, že musia byť tak aby neporušili
zákazvstupuaautostálovždyzaplotom.ŠoférovalA..Keďpoškodenýprišielkautu,všetcisedeli,zauta
nikto nevystúpil, ani nič nehovoril. Obžalovaný mal akurát očný kontakt s poškodeným T.. Poškodený T.

prišiel s kýblami a niečo rozprával o zákaze a pozemku, ale obžalovaný to úplne presne nepočul, bežal
motor a aj preto, že povedal hneď A., aby išli rovno preč. Boli tam iba pár sekúnd. Auto bolo tak, že
bližšie k domu a k poškodenému bol spolujazdec, ktorým bol obžalovaný. Potom ešte prešli dookola
okolo domu a pozerali sa na dom z druhej strany, všimli si, že poškodený ide proti nim a vyhráža sa
vulgárne, tak šli preč. Naposledy pred tým stretnutím poškodeného videl asi rok a štvrť dozadu pri

konaní o vyporiadanie BSM. Vtedy naposledy videl aj poškodenú G. T.. Neboli ani vôbec v kontakte
spolu ani telefonickom. Obžalovaný si myslí, že si to poškodení vymysleli preto, že chcú naďalej využívať
nehnuteľnosti v BSM, aby sa predĺžilo konanie o vyporiadanie. Taktiež rozpredávajú jeho veci.

Poškodená G. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v uvedený deň obžalovaný prišiel autom pána A.,

ktorý ho doviezol. Bolo 10:38 hod, keď poškodená volala policajtov, že obžalovaný tam je a že má zákaz
vstupu. Obžalovaný si otvoril dvere a vyšiel hore s rukami na kapotu a povedal, vy kurvy jedny ja vás
odtiaľto dostanem, ja Vás vystrieľam. V tom momente išla poškodená do domu a volala policajtov, že sa
tam obžalovaný nachádza, a že má zákaz vstupu. Nie je pravdou, že by ho chcela dostať do väzenia. V
čase, keď obžalovaný prišiel, poškodená zbierala slivky asi 5 metrov od vozidla. Prišlo vozidlo. Postavila

sa a videla, že si dovolil prísť. Vo vozidle videla iba jeho, nič mu nepovedala, vyhrážal sa a ona utiekla.
Obžalovaný sedel vedľa vodiča, otvoril si dvere, stúpil z auta, resp. na schodok a nad vozidlom ako
stál, začal kývať rukami a nadávať. Vtedy od neho stála asi 5 metrov. Vodič bol po jej strane bližšie
k domu a obžalovaný bol ako spolujazdec od nej ďalej. Nevedela, kto je vodič, zapísala si iba číslo
motorového vozidla, až pri výsluchu sa dozvedela, že to bol A.. Poškodená tam bola vtedy sama v čase

tohto konfliktu. Vyššie v záhrade bol aj jej syn s manželkou B. T.. Poškodená ďalej uviedla, že nebola pri
tom, keď jej syn išiel za obžalovaným a rozhovor nepočula. Syn sa mal obžalovaného pýtať, či si prišiel
pre veci a obžalovaný mu mal hovoriť tak ako jej, že ich odtiaľ vysťahuje a že ich vyzabíja, že ich odtiaľ
dostane, čo vie poškodená od svojho syna, ona sama to nepočula. Poškodená uviedla, že sa vyhrážok
obžalovaného bála aj vzhľadom na predchádzajúce správanie obžalovaného k nim, keď po synovi

strieľal. V minulosti mal obžalovaný viac zbraní, asi sedem. Poškodená ďalej uviedla, že s obžalovaným
má prebiehajúce súdne konanie o vyporiadanie BSM, obžalovaný nedodržuje uložený zákaz vstupu
na pozemok. Pred spáchaním tohto skutku bola s obžalovaným naposledy asi pred rokom na súde o
vyporiadanie BSM. Inak nebola s obžalovaným v žiadnom kontakte. Poškodená nevedela uviesť, kde
presne má obžalovaný zákaz vstupu a či ho porušil, nemá to presne vymerané. Políciu volala po tom

ako zazrela cudzie motorové vozidlo s obžalovaným. Poškodená na hlavnom pojednávaní nevedela
riadne vysvetliť jej rozpor výpovede z prípravného konania, kde tvrdila, že poškodený nevystúpil z auta,
že jej hrozil v sede cez okno. Snažila sa vysvetliť, že to v sede myslela akože bol súčasťou auta, že
zostal v ňom ale pritom stál.

Poškodený Ľ. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 24.7.2018 zbieral aj s manželkou slivky v sade.
Všimol si prichádzať k nim čierny džíp, nevenoval tomu pozornosť, až po asi 5-tich minútach, keď sa
bránka neotvárala, išiel sa pozrieť a zistil, že to je obžalovaný. Prišiel k autu, kde bližšie k ich domu sedel
na strane spolujazdca obžalovaný, vodič sedel ďalej od domu, okienko bolo pootvorené, poškodený sa

ho spýtal, čo tam chce, či si prišiel zobrať osobné veci, pýtal sa aj vodiča auta pýtal, či vie o tom, že tam
má obžalovaný zákaz vstupu. Obžalovaný sa najprv nevyjadroval, potom pootvoril dvere, nevie, či stál
vonku alebo nie, jednu nohu alebo dve vonku a či sa chytil nosiča alebo čoho na aute a vyhrážal sa ja
vás vy kurvy odtiaľto dostanem, ja vás pozabíjam, potom niečo povedal vodič, obžalovaný si sadol doauta, na čo bol poškodený nahnevaný a pýtal sa obžalovaného, že čo to kurva prišiel zasa vyhrážať sa,
že tam nemá čo robiť, že zavolá políciu. Poškodený sledoval obžalovaného, či v rukách nemal zbraň, ale
zbraň nevidel. A potom odišli. Aj jeho žena si všimla, že tam bol obžalovaný a pýtala sa poškodeného, čo

tam obžalovaný robil, obžalovaný jej povedal, že sa prišiel zasa vyhrážať a robiť bordel. Asi o 5-10min
si poškodený všimol, že džíp ide zo zadnej strany, tak šiel smerom k nemu aj s palicou v ruke, nevedel,
čo má očakávať. V čase, keď sa mu obžalovaný vyhrážal, jeho žena B. T. bola v sade asi 70-100metrov
od neho, nemala na neho výhľad, sú tam prekážky. Vyhrážky obžalovaného spôsobili u poškodeného
strach, nakoľko pred asi 5-timi rokmi po ňom obžalovaný strieľal. Obžalovaný mal zbrane, ale všetky

sa nenašli. Keď auto odišlo spred brány, poškodený sa otočil k domu a videl pred domom stáť svoju
mamu, poškodenú. Poškodená bola celá vystrašená, a že ona zavolá políciu, zavolá políciu, keď videla
poškodeného s obžalovaným. Poškodený sa po incidente bavil o tom s poškodenou po príchode polície,
pričom tvrdil, že poškodená mu uviedla, že bola za ním za bránou a že to počula ako sa im vyhrážal, že
veď tam bol aj poškodený. Ďalej poškodený uviedol, že obžalovaný sa im vtedy dohromady vyhrážal,
poškodená mu nehovorila, že by sa jej vyhrážal, to sa im dohromady vyhrážal. Poškodený to pochopil

tak, že poškodená stála v čase, keď sa mu obžalovaný vyhrážal za ním a počula to. Aj volať políciu bola
po tom ako sa toto odohralo. Podľa poškodeného vodič auta musel registrovať tieto vyhrážky, musel to
počuť. Aj potom niečo obžalovanému povedal, na čo sa tento stiahol do auta. Pred týmto incidentom
nevidel obžalovaného dlhšiu dobu, jeho manželka vyhrážanie nepočula. Poškodený ďalej uviedol, že
obýva prístavbu k domu aj s manželkou. Nie je ohrozený na bývaní v prípade vyporiadania BSM medzi

poškodenou a obžalovaným. Poškodený ďalej uviedol, že obžalovaný nebol vnútri na pozemku ale za
bránou.Dodal,žeobžalovanémusanevyhrážal,žehozabije.Celýkonfliktprebiehalprvýkrátasiminútu,
dve.

Svedok B.. C. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že deň pred tým ako sa mal skutok stať bol s

obžalovaným na Kramároch na vyšetrení. Keďže mu bankomat zobral kartu, nemohol mu vyplatiť
peniaze za naftu za odvoz. Peniaze mu dal na druhý deň, keď si ich vybral z banky. Pretože sa
obžalovaný s otcom svedka roky poznali, obžalovaný žiadal svedka aby mu ukázal, kde je otec
pochovaný. Svedok súhlasil s tým, že obžalovanému ukáže otcov hrob a po výbere peňazí z banky,
išli na cintorín. Potom svedok navrhol obžalovanému, aby mu šiel ukázať dvojdom, ktorý postavil v

Moravskom Lieskovom, keďže svedok mal v tejto obci starých rodičov a obžalovaný mu rozprával,
čo vybudoval. Obžalovaný tam ani nechcel ísť, navrhol to svedok. Svedok nemôže pochopiť prečo je
obžalovaný vo väzbe. Keď zistil, čo sa stalo, na druhý deň po skutku mal ísť vypovedať k vyšetrovateľovi,
čo sa neuskutočnilo. Ku skutku uviedol, že s obžalovaným sa doviezol k domu v Moravskom Lieskovom,
ale obžalovaný sa absolútne na mieste s nikým nebavil, svedok trochu pootvoril okno cez centrálne

ovládanie, bolo iba pootvorené, nie úplne otvorené, videli iba poškodeného, poškodenú absolútne
nevideli, na mieste boli iba niekoľko sekúnd, obžalovaný ani nepozdravil poškodeného, ani poškodený
jeho, poškodený len povedal, že ste na cudzích pozemkoch, vypadnite. Svedok možno povedal niečo
v zmysle, že dobre. Viac sa nebavili. Svedkyňu vôbec nevideli. Obžalovaný nevyslovil nič, s nikým sa
nebavil. Obžalovaný sa nikomu nevyhrážal. Obžalovaný ani neotvoril dvere na aute ani okno, okno

pootvoril svedok centrálne zo svojej strany, obžalovaný nič nekonal. Ani poriadne nevládal, deň predtým
bol na Kramároch aj s taškami, lebo si myslel, že si ho tam nechajú. Potom obišli autom pozrieť sa na
dom aj z druhej strany, to videl ako ide nahnevaný svedok proti nim a niečo sa vyhrážal, tak šli preč.
Svedok ďalej uviedol, že s obžalovaným nevstúpili na pozemky, na ktoré má obžalovaný zákaz vstupu.
V čase, keď tam šiel poškodený k nim k autu, auto stálo tak, že bližšie k domu bol v aute spolujazdec -

obžalovaný. Poškodenú vôbec svedok nevidel. Svedok ďalej uviedol, že celá vec je podľa neho o tom,
uhnať obžalovaného, aby vo väzení niekde zomrel, vedia, že má kardiostimulátor. Poškodení sa s ním
nechcú spravodlivo deliť o majetky.

Svedkyňa B. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola prítomná pri skutku, ktorý sa mal stať, a

preto ani nepočula, že by sa obžalovaný vyhrážal. Obžalovaného zaregistrovala a keď sa pýtala Ľ. T.,
čo tam obžalovaný chcel, povedal jej, že prišiel rýpať a vyhrážať sa.

Z prečítaných zápisníc o konfrontáciach medzi poškodenými G. T., Ľ. T. a svedkom B.. C. A. nevyplývajú
žiadne nové skutočnosti, v rámci konfrontácii v prípravnom konaní vypovedali svedkovia rovnako ako

vo svojich verziách na hlavnom pojednávaní.

Zo záverov prečítaného znaleckého posudku č. 95/2018 znalkyne G.. E. M. na hlavnom pojednávaní v
súlade s § 268 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že obžalovaný v čase skutku trpel a aj trpí miernouneurokognitívnou poruchou spôsobenou viacerými etiológiami, v minulosti abúzus alkoholu, aktuálne
s kardiálnym zlyhávaním. Zistená porucha sa prejavuje poruchami pamäte, pozornosti, intelektu,
exekutívnych funkcií, dezinhibícou kontrolných mechanizmov, poruchou sociálnej kognície a poruchou

empatie.Rozpoznávacieaovládanieschopnostibolizníženélenčiastočne,nebolikompletnevymiznuté.
Pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný zo psychiatrického hľadiska, nejedná
sa u neho o poruchu kontaktu s realitou, nie sú priekazné poruchy vnímania. Znalkyňa nezistila aktuálne
závislosť od alkoholu, osobnosť obžalovaného však vykazuje organické zmeny súvisiace s nízkou
schopnosťou empatie a mankom v oblasti vyšších citov. Znalkyňa navrhovala psychiatrické liečenie

ambulantnou formou na korekciu impulzivity a explozivity a taktiež na kontrolu abstinencie od alkoholu.

Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2T/145/2014 - 396 zo dňa 13.11.2014 v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/121/2014-422 právoplatným dňa 18.12.2014
arozsudkuOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomč.k.1T/120/2015-257zodňa19.1.2015vspojenís
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/20/2016 - 294 právoplatným dňa 24.3.2016 ako aj odpisu

zregistratrestovvyplýva,žeobžalovanýboluvedenýmirozsudkamiodsúdenýzaprečinynebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v prvom prípade sa vyhrážal poškodeným
G. T. a Ľ. T. a to aj závažnejším spôsobom konania zo zbraňou, pričom bol odsúdený aj za prečin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania zo zbraňami podľa § 294 ods. 1, § 294 ods. 2 Trestného
zákona a druhým rozsudok bol odsúdený za vyhrážanie B. T.. Ďalšie tri odsúdenia má obžalovaný

zahladené.

Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12C/332/2015-28 zo dňa 17.6.2015 bol
obžalovanému uložený dočasne zákaz vstupu do stavby bez súpisného čísla, postavenej na pozemku
parcely registra „C“ číslo XXXXX/X ako aj vstup na nehnuteľnosti - parcele registra „C“ a to parcelu

č. XXXXX/X - orná pôda o výmere 1124 m2, parcelu č. XXXXX/X - ostatné plochy o výmere 145m2,
parcelu č. XXXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 1770 m2, parcelu č. XXXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 43m2 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Moravské
Lieskové vedený Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor do právoplatného
rozhodnutia o žalobnom návrhu na vylúčenie z užívania predmetných nehnuteľností.

Súd vykonal aj ďalšie dôkazy tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
skutok nie je trestným činom,

nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej
a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie,
trestnosť činu zanikla, alebo

prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa
odňatím slobody až na jeden rok.

(2)Odňatímslobodynašesťmesiacovažtrirokysapáchateľpotrestá,akspáchačinuvedenývodseku1
b) na chránenej osobe,Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak
na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť
jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.

Podanou obžalobou sa obžalovanému kládlo za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e)
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: „dňa 24.07.2018 v čase asi
o 10:30 h v obci Moravské Lieskové na parcele č. XXXXX/X pri rekreačnej chate bez popisného čísla

verbálne napadol svoju bývalú manželku G. T., U.. XX.XX.XXXX a syna Ľ. T. tak, že po vystúpení z
vozidla, ktorým prišiel na miesto činu kričal na nich „ja Vás odtiaľto dostanem a pozabíjam Vás“, pričom
týmto svojim konaním vzbudil u poškodených G. T., U.. XX.XX.XXXX a Ľ. T., dôvodnú obavu o život
a zdravie“.

Objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona spočíva

z hľadiska konania v aktívnom konaní páchateľa a to vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.
Páchateľ sa pritom musí vyhrážať práve takými následkami alebo skutkami, z ktorých by následky mohli
vyplynúť. Samotná prítomnosť páchateľa v blízkosti poškodeného alebo v blízkosti jeho obydlia bez jeho
ďalšieho aktívneho konania vo forme vyhrážania sa, nemôže naplniť znaky skutkovej podstaty prečinu

nebezpečného vyhrážania ani v prípade, ak by poškodený mal z tejto prítomnosti páchateľa strach.

Základným predpokladom pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe je samotné preukázanie, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba sa stal.
Pokiaľsúdvkonanípovykonanomdokazovanízistí,žeskutok,prektorýjeobžalovanýstíhanýsanestal,

resp. sa nedokáže, že sa stal bez akýchkoľvek pochybností, je potrebné obžalovaného spod obžaloby
oslobodiť podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný spoločne so svedkom B.. C. A.
prišli spoločne dňa 24.7.2018 na motorovom vozidle, ktoré riadil svedok z prednej strany k stavbe

(rekreačnej chate) bez popisného čísla do obce Moravské Lieskové, v ktorej žijú poškodení G. T. a Ľ.
T.. Vykonaným dokazovaním však ďalej nebolo preukázané, že by sa obžalovaný dopustil skutku, ktorý
je uvedený v obžalobe. Obžalovaný v zhode so svedkom B.. C. A. uvádzali, že po tom ako svedok
zaviezol obžalovaného na cintorín, svedok navrhol, aby mu obžalovaný ukázal dom, ktorý postavil v obci
Moravské Lieskové s čím obžalovaný súhlasil a išli na toto miesto, pričom obžalovaný zákaz vstupu na

pozemky neporušil, pretože vo vozidlo boli na obecnej ceste. Svedok potvrdil vyjadrenie obžalovaného,
žesaobžalovanýpočastohtoobdobiaakobolipridomenikomunevyhrážal,dokoncasasnikýmanivten
deňnebavilazvozidlanevystúpil.PoškodenáG.T.sakautunepriblížila,tútonevideliaobžalovanýsajej
teda ani nemohol nevyhrážať. Obžalovaný poškodenú videl naposledy na súde pri konaní o vyporiadaní
BSM.

Na druhej strane poškodená G. T. tvrdila, že zbierala slivky vo vzdialenosti asi 5 metrov od miesta,
kde zastavilo vozidlo v ktorom zbadala, že si dovolil prísť obžalovaný. Obžalovaný sa jej mal vyhrážať
tak, že si otvoril dvere, vyšiel rukami nad kapotu a povedal, vy kurvy jedny ja Vás odtiaľto dostanem,
ja Vás vystrieľam, na čo poškodená mala ísť do domu a volať políciu, ktorej ako tvrdila uviedla, že sa

tam obžalovaný nachádza, a že má zákaz vstupu. Poškodená v rámci spontánnej výpovede najskôr
neuviedla, že by policajtom povedala, že sa jej vyhrážal, ale že porušil zákaz vstupu. Vozidlo pritom
stálo tak, že vodič bol bližšie pri nej a obžalovaný ďalej od nej. Poškodená v prípravnom konaní najskôr
tvrdila, že obžalovaný vystúpil z vozidla, potom, že sa vyhrážal vo vozidle v sede. Na pojednávaní to
vysvetľovala tak, že nevystúpil ani nesedel pri vyhrážaní, ale stál v aute a hlavu mal nad autom. Keď sa

jej obžalovaný takto mal vyhrážať, nikto pri nej nebol. Poškodená ďalej uviedla, že nebola pri tom, keď sa
mal obžalovaný vyhrážať jej synovi Ľ. T., toto ani nepočula. Dozvedela sa to tak, že jej to Ľ. T. povedal,
že sa mal najskôr obžalovaného pýtať, či si prišiel pre veci a obžalovaný sa mu mal na to vyhrážať tak
ako jej, že ich odtiaľ vysťahuje, a že ich vyzabíja. Toto vie od Ľ. T., ona to nepočula.

Poškodený Ľ. T. uviedol, že si všimol prichádzať čierny džíp k domu, najskôr tomu nevenoval pozornosť
a zbieral ďalej slivky v sade. Po asi piatich minútach sa šiel k nemu pozrieť a zistil, že je to obžalovaný.
Obžalovaný nebol na pozemku, bol vonku za bránou a bol v aute, pričom auto stálo tak, že bližšie k
domubolvauteobžalovanýakospolujazdec.Oknovautebolopootvorené,poškodenýpristúpilkvozidlua ako prvý sa pýtal, či si obžalovaný prišiel po svoje osobné veci, a či vodič vie, že má obžalovaný
zákaz vstupu na pozemky. Obžalovaný sa najskôr nevyjadroval, potom pootvoril dvere, nevie presne,
či vystúpil alebo nie alebo sa opieral o vrch auta a vyhrážal, že ja Vás vy kurvy odtiaľto dostanem, ja

Vás pozabíjam. Na to bol poškodený nahnevaný a pýtal sa obžalovaného, čo to kurva zasa sa prišiel
vyhrážať? Potom vozidlom odišli, pričom poškodený sa otočil a videl stáť svoju mamu pred domom.
Vyzerala vystrašená a hovorila, že ona zavolá políciu, ona zavolá políciu, keď videla poškodeného s
obžalovaným. Poškodený ďalej uviedol, že sa s ním jeho matka G. T. o tom bavila, že bola za ním za
bránou, a že to počula ako sa im vyhrážal, poškodená mu nehovorila, že by sa obžalovaný jej vyhrážal

samostatne, to sa im dohromady vyhrážal, poškodený to chápal tak, že stála za ním a počula to, aj volať
políciu bola potom ako sa to odohralo. Po asi 5-10 minútach poškodený videl vozidlo, že ide zo zadnej
strany, tak išiel tým smerom oproti vozidlu.

Z takto vykonaného dokazovania priamych svedeckých výpovedí súd nemal za preukázané, že sa
skutok stal tak ako je uvedené v obžalobe. Pre uznanie obžalovaného za vinného súd musí mať

jednoznačne, nespochybniteľne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané v prvom rade, že skutok
sa vôbec stal. Až potom zisťuje, či je skutok trestným činom a či ho spáchal obžalovaný. Vykonaným
dokazovaním súd toto vnútorné presvedčenie nezískal. Súd však získal minimálne presvedčenie, že
niekto zo svedkov musel klamať. Vzhľadom na uvedené a na zjavne protichodné tvrdenia svedeckých
výpovedí na jednej strane poškodených a na druhej strane najmä svedka A. (taktiež obžalovaného)

potom súd musel posudzovať hodnovernosť jednotlivých výpovedí svedkov ako aj ďalšie okolnosti, ktoré
mohli mať vplyv na ich konanie a výpovede.
V tomto smere súd zistil hodnotením výpovedí poškodených značné rozpory. Neuveril výpovedi
poškodenej G. T.Ň., že sa jej mal obžalovaný vyhrážať. Ona sama uviedla, že sa jej mal obžalovaný
vyhrážať samostatne, keď tam nikto iný nebol, potom mala ísť domov a volať políciu. Sama uviedla,

že pri údajnom vyhrážaní jej synovi pri aute nebola a incident ani nepočula. Naproti tomu, poškodený
Ľ. T. pri výpovedi uviedol, že sa o incidente bavil s poškodenou G. T., ktorá mu mala povedať, že
počas incidentu stála za ním a že počula ako sa im obžalovaný vyhrážal. Poškodený uviedol, že
mu jeho matka nepovedala, že by sa jej vyhrážal obžalovaný samostatne, on to pritom stále chápal
tak, že ona stála za ním a počula to. Podľa názoru súdu je nelogické, aby poškodená, keď sa s

poškodeným Ľ.A. T. bavila o celom incidente by mu nepovedala, že sa mal obžalovaný vyhrážať
aj jej samostatne. Tiež sa súdu javí zvláštne, že by poškodená, po tom, čo sa jej mal samostatne
vyhrážať obžalovaný, nešla toto povedať svojmu synovi, ktorý bol pri dome. Taktiež podľa výpovedí
je rozporné, že poškodený uvádzal, že poškodená mala ísť volať políciu po skončení incidentu, ktorý
mal on s obžalovaným, pričom sama poškodená zasa tvrdila, že išla volať políciu hneď potom ako sa

jej samostatne mal vyhrážať obžalovaný. V daných výpovediach je preto podľa názoru súdu značný
rozpor. Nie je jasné, prečo by si mal poškodený Ľ. T. vymýšľať, že mu jeho matka povedala, že bola
počas celého konfliktu za ním a že konflikt (ako sa obžalovaný vyhrážal) počula, keď pritom ona sama
pri výpovedi pred súdom túto skutočnosť poprela a uviedla, že pri konflikte nebola a tento nepočula.
Súd potom na základe uvedeného nenadobudol presvedčenie o hodnovernosti výpovedi poškodených

v takom rozsahu, že by bez akýchkoľvek pochybností mohol získať presvedčenie, že sa skutok stal.
Naproti ich výpovedi je výpoveď svedka A., ktorý akékoľvek vyhrážanie sa zo strany obžalovaného
popiera. Poškodenú ani nevidel v daný deň. Jeho výpoveď pritom súd považuje za hodnovernú a to aj s
ohľadom na jeho konštantné vypovedanie tak v prípravnom konaní, v rámci konfrontácii aj na hlavnom
pojednávaní, pričom súd nezistil u svedka A. taký dôvod, prečo by klamaním riskoval vlastné trestné

stíhanie za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy. Obžalovaný a svedok nie sú v takom blízkom
vzťahu, že by súd mohol mať pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedka. Obžalovaný bol priateľom
rodičov svedka, preto mu aj svedok išiel ukázať v ten deň na základe žiadosti obžalovaného miesto na
cintoríne, kde má pochovaného otca. Svedok pomáhal obžalovanému, ale nebol zistený až taký vzťah
v rámci ktorého by súd mohol bez pristúpenia iných ďalších skutočností jednoznačne konštatovať, že

by nemohol veriť svedeckej výpovedi svedka A.. K nedostatku hodnovernosti by musel pristúpiť ešte
nejaký iný, ďalší dôvod, napríklad majetkový záujem svedka na kúpe daných nehnuteľností, v tejto
veci sa však svedok vyjadril, že o to nemá záujem. Na druhej strane, v prípade tak obžalovaného,
ako aj poškodených, potenciálne existujú dôvody, pre ktoré by si mohli vymýšľať a nevypovedať
pravdivo. Medzi obžalovaným a poškodenou prebieha podľa vyjadrení strán neukončené konanie o

vyporiadanie BSM, predmetom ktorého je aj vyporiadanie nehnuteľností, v ktorých poškodení bývajú a
ku ktorým sa obžalovaný priblížil. Obžalovaný by chcel svoju časť majetku tak, že by chcel mať svoju
strechu nad hlavou, poškodená nehnuteľnosti chce tiež a chcela obžalovaného vyplatiť sumou, ktorá
je podľa obžalovaného neprimerane nízka. Obaja teda nehnuteľnosti užívať chcú. Zároveň poškodenýnehnuteľnosti tiež užíva. Je teda zrejmé, že záujem na užívaní týchto nehnuteľností má aj obžalovaný
aj obaja poškodení, čo potenciálne (súd to nemal za preukázané) by mohlo byť dôvodom, pre ktorý by
niekto z nich mohol vypovedať nepravdivo. Za zmienku stojí aj spontánna výpoveď poškodenej, ktorá

v rámci svojej samostatnej výpovede ako prvé sama uviedla, že bola zavolať políciu, ktorej oznámila,
že obžalovaný tam je a že má zákaz vstupu. Poškodená teda ako prvé neuviedla, že obžalovaný sa
jej vyhrážal, ale uviedla, že tam je a má zákaz vstupu. Potom uviedla, že to bolo po vyhrážaní, avšak
ako už súd uviedol vyššie, v tomto smere boli medzi výpoveďami poškodených rozpory, kedy a po
ktorom konflikte bola privolaná polícia, kto kedy pri konflikte bol a čo počul a je zrejmé, že niekto z

poškodených nevypovedá pravdivo. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ aj u obžalovaného znalkyňa navrhla
liečenie na kontrolu impulzivity a explozivity a to, že obžalovaný už bol dva krát odsúdený za vyhrážanie
sa a to aj poškodeným, táto okolnosť mu síce priťažuje a vrhá na neho zvýšený tieň podozrenia, že
by to mohol vykonať znovu, avšak ani táto skutočnosť nie je dostatočná, aby súd uznal obžalovaného
vinným vzhľadom na zjavné rozpory výpovedí poškodených a úplne protichodnú výpoveď svedka A., za
vinného zo žalovaného skutku. Hoci konanie obžalovaného môže pôsobiť provokačne, keď obžalovaný

si je vedomý, že má zákaz vstupu na pozemky a napriek tomu prišiel k nim (nevstúpil na ne), obžalovaný
a svedok A. vysvetlili dôvody, pre ktoré k nehnuteľnostiam šli, bolo to na základe návrhu svedka A. a z
vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to (a to ani z výpovedí poškodených), že by obžalovaný bol
ten, ktorý by sa ako prvý ukazoval alebo začínal nejaký konflikt. Bol to práve poškodený, ktorý prišiel
prvý k autu a vyhadzoval obžalovaného so svedkom s tým, že tam nemajú čo robiť, hoci poškodený

pripustil, že nestáli na pozemkoch, kde by mal obžalovaný zákaz vstupu.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a hodnotenie dôkazov jednotlivo aj v
ich súhrne, súd dospel k záveru, že je potrebné v tomto prípade aplikovať zásadu in dubio pro reo
(v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ktorá znamená, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o

skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v
prospech obžalovaného, čomu zodpovedá v tomto prípade dôvod oslobodenia spod obžaloby podľa §
285 písm. a) Trestného poriadku. Po vykonanom dokazovaní v súhrne priamych a nepriamych dôkazov
súd nezískal vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností, dôkazy netvorili
jednoznačnú logickú, ničím nenarušenú sústavu, ktorá by spoľahlivo a bez pochybností preukázala, že

sa skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný stal a zároveň by vylúčili možnosť akéhokoľvek iného záveru.
Vzhľadom na uvedené súd obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby
prokurátora oslobodil.

S predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie,

keďže taký nárok si voči obžalovanému v prípravnom konaní nikto neuplatnil, a preto ani výroková časť
rozsudku neobsahuje výrok týkajúci sa náhrady škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech

obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkonyobmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže

podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.